Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 17, 2012

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Er/813/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110209418
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Šalkovská
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2012:6110209418.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
proti povinnému V. Y., N.. XX. XX. XXXX, A. N. E. XXX/X, XXX XX A. A., štátny občan SR, na
vymoženie pohľadávky vo výške 786 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava

(predtým Záhradnícka 62, Bratislava), pod spis. zn. EX 2694/10, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e j u.

Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 40,- Eur a to v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 16. 03. 2010 bol do zápisnice vyhotovenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým
spísaný návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške
786,- Eur s príslušenstvom a to na základe vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku
rozhodcu JUDr. Miroslava Ráca, Stály rozhodcovský súd Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so
sídlom Karlovarské rameno 8, Bratislava č.k. SR 19005/09 zo dňa 01. 12. 2009.

Poverením č. 5601 058003 * zo dňa 12. 08. 2010 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava,
Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 2694/10.

Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Možnosť zastaviť exekúciu bez návrhu Exekučný poriadok (z hľadiska dôvodov, okolností a pod.) bližšie
neupravuje. Je však nesporné, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex

offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu
konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení
exekúcie. Je tiež nepochybné, že jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez
jeho existencie nie je možné exekúciu vykonať (k tomu pozri aj uznesenie Ústavného súdu SR spis.
zn. III. ÚS 86/2010). Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek

tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 164/1996).Z pripojených listinných dôkazov, najmä rozhodcovského rozsudku, Zmluvy o úvere a Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru súd zistil nasledovné:

Oprávnený a povinný uzavreli dňa 16. 02. 2009 Zmluvu o úvere, variabilný symbol (č. zmluvy) 6202021,
na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 450,- Eur. Poskytnutý úver aj so
zmluvnou odmenou vo výške 438,- Eur sa povinný zaviazal splatiť v 12 mesačných splátkach vo výške
74,-Eur, počnúc dňom 24. 05. 2009. Vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (bod 18.) je okrem

iného upravené riešenie sporov - rozhodcovská doložka tak, že :

"Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu
a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
riešené:

a)predStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmspoločnosťouSlovenskározhodcovská,a.s.sosídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len "rozhodcovský súd"), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov

rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo

zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú
zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými

predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu."

Nakoľko povinný neplnil riadne a včas svoje povinnosti zo Zmluvy o úvere a bol v omeškaní so splácaním
úveru, oprávnený podal v zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na rozhodcovskom súde
žalobu.

Rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 826,- Eur
spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 826,- Eur od 29. 06. 2009 do zaplatenia,
zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 826,- Eur od 14. 09. 2009 do zaplatenia a nahradiť trovy
rozhodcovského konania vo výške 224,35 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského

rozsudku.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZoRK") súd
príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov (§ 45 zákona č. 233/1995
Z.z.) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie

o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na

exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd aj bez návrhu účastníka skúmal rozhodcovskú
doložku, berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a

teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý
nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup akozabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
"Občiansky zákonník") /v znení účinnom od 1.1.2008/ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Napriek tomu, že v Zmluve o úvere je účastník označený ako živnostník, z jeho vyjadrenia ku
konkrétnemu účelu úveru, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 04. 01. 2012, vyplynulo, že
tento bol poskytnutý na jeho súkromné účely a nie účely spojené s jeho podnikaním. Z uvedeného
vyplýva, že Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva,
ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané v

ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ide o osobitný druh zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ
nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva
uzavrela. Zmluvnými stranami sú dodávateľ, spoločnosť Pohotovosť s.r.o., ktorej predmet činnosti
je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd považuje za preukázané,
že povinný má v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej Zmluvy o úvere postavenie spotrebiteľa.
Prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka, alebo označenie Zmluvy o úvere ako absolútneho
obchodu podľa Obchodného zákonníka teda nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria aj ustanovenia §

52 a nasledujúce, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa (viď právny názor Krajského súdu Banská Bystrica
č.k. 15CoE 367/2010-32).

Pri posudzovaní veci veriteľa úveru (oprávneného) nemôže zbaviť povinnosti učiniť zadosť aj
ustanoveniam zákona o spotrebiteľskom úvere to, že v rámci poskytovania úveru je len poskytovateľom

peňažných prostriedkov (a nie aj tovaru alebo služieb majúcich sa takto obstarať) a ani to, že v zmluve o
úvere neuvedie účel, za ktorým sa úver poskytuje (v tomto prípade Zmluva obsahuje len všeobecný účel
úveru "podnikanie" a nie je jednoznačné, ktorý účastník túto možnosť účelu v predtlačenom formulári
vyznačil). Aj za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka,
týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv je totiž namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv výklad

priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba podľa názoru súdu dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na
preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového
dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný ateda nespotrebiteľský úver majúci sa takto riadiť výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku),
čiže veriteľa (oprávneného).

Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku
pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné
právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a
naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.
Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch

a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého
vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Návrh spotrebiteľskej zmluvy, Zmluvy o úvere, je aj v danom prípade pripravený na predtlačenom

tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom
zmeniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej
spotrebiteľskej zmluvy o úvere, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve
odmietnutie návrhu ako celku.

Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j.
ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú
nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo
značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia

zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy.
Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa
ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom,
umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku

aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje
práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo.
Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno
oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. V ustanovení § 53 ods. 4 Občiansky zákonník obsahuje
demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za

neprijateľné podmienky. Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v
záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

Medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník v § 53
ods. 4 písm. r) aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,

aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná vo Všeobecných
podmienkachposkytnutiaúveruje,žespotrebiteľovijefaktickyodopretámožnosťbrániťsvojeprávapred
všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej

doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje
tencieľ,abypredmetnéustanoveniedodržanénebolo,tedazákonobchádza(infraudemlegis).Uvedené
potvrdzuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na tunajšom súde,
kde exekúcie s totožným oprávneným sú vykonávané na základe exekučného titulu, ktorým sú takmer
výlučne rozhodcovské rozsudky.

Skutočnosť, že v rozhodcovskej doložke je uvedená aj alternatíva, umožňujúca riešenie sporov pred
príslušným súdom, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Jednak totiž treba považovať možnosť iniciovania sporu zo spotrebiteľskej
zmluvy aj spotrebiteľom za skôr teoretickú (keďže tu spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa

nesplnených druhou stranou zmluvného vzťahu je zjavne veľmi obmedzené, pričom do takéhoto spektra
samozrejme nemôže patriť žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku predpokladajúca prvotnú voľbu
prejednania a takto i rozhodnutia sporu rozhodcom), predovšetkým však treba naďalej trvať na tom, že
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spôsobujeuž to, ak spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v
dôsledku výberu (medzi viacerými do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu) vykonaného
takouto (z povahy veci) silnejšou stranou spotrebiteľského vzťahu (zmluvným partnerom spotrebiteľa).

Túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu
poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor (teda len v tom prípade,
ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať). (viď.
uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10CoE 109/2011 zo dňa 29. 02. 2012)

Súd v danom prípade nemá pochybnosť o tom, že ustanovenie bodu 18. o rozhodcovskej doložke
uzatvorenej Zmluvy o úvere je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka, čo
má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať
z úradnej povinnosti (ex offo).

Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne

neplatnom právnom úkone (rozhodcovskej doložke), exekučný súd po preskúmaní rozhodcovského
rozsudku dospel k názoru, že sa jedná o nulitný právny akt a preto uvedený rozhodcovský rozsudok nie
je spôsobilým exekučným titulom. Exekúcia na základe nulitného právneho aktu je neprípustná, a preto
súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu vo výške 40,- Eur /z toho odmena 33,19
Eur + 20 % DPH, t.j. 6,64 Eur/.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty
podľaosobitnéhozákona,zvyšujesajehoodmenaanáhradyurčenépodľatohtozákonaodaňzpridanej
hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Pod "zavinením" oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 203 ods. 1
Exekučného poriadku, treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného,
ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by

spôsobilo zastavenie exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnený pri náležitej
opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého
exekučného titulu, má súd za to, že procesne zavinil, že sa exekučné konanie muselo zastaviť a preto

v súlade s citovaním ustanovením § 146 ods. 2 OSP uložil oprávnenému povinnosť uhradiť exekútorovi
trovy exekučného konania v takej výške, v akej si ich súdny exekútor uplatnil.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie

alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa § 26 vyhlášky základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor
a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.

Súd uložil oprávnenému povinnosť uhradiť exekútorovi trovy exekučného konania v takej výške, v akej si
ich súdny exekútor uplatnil, nakoľko ich považoval za preukázané, účelne vynaložené a súdny exekútor
si ich vyčíslil v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku a vyhlášky.

Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej OSP vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia
až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3 OSP), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na
právoplatnosť rozhodnutia.

Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia
bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu
porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania
už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho
právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší
súd, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu,
ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého
rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží

vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť

s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ichúčastníkkonaniabezsvojejvinynemoholoznačiťalebopredložiťdorozhodnutiasúduprvéhostupňa.