Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 24, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116200040
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116200040.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobkyne: P. V.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX U., právne zastúpenej ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr.
Igor ŠAFRANKO, advokát, so sídlom, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému:
Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, právne zastúpeného
ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, o
vydanie bezdôvodného obohatenia 569,78 €, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 569,78 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške
5,05 % ročne z tejto sumy od 06.02.2016 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v prospech jej právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka
náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 270,08 €, a to do 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 04.01.2016 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom zaplatenia bezdôvodného

obohatenia vo výške 569,78 € s prísl., na tom skutkovom základe, že zmluva - Žiadosť o aktiváciu
pôžičkovej karty Quatro zo dňa 30.05.2006 neobsahuje náležitosť podľa § 4 ods.2 zákona č. 258/2001
Z.z. a to ročnú percentuálnu mieru nákladov. Rovnako podľa § 4 ods.5 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva
neobsahuje úroky a poplatky a preto ich žalobkyňa nebola povinná platiť.
Keďže žalobkyni bola zo strany žalovaného poskytnutá suma 3051,79 € a táto vrátila sumu 3621,57 €,
tak v rozsahu 569,78 € ide o bezdôvodné obohatenie žalovaného.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 22.02.2016, v ktorom poukázal na
mechanizmus uzatvárania žalobcom napádanej zmluvy a prezentoval názor, že táto zmluva obsahuje
všetky zákonom vyžadované náležitosti.

Súd vykonal dokazovanie obsahom spisu, výsluchom žalobkyne a prihliadajúc na tvrdenia účastníkov
konania zistil nasledujúce:

Dňa 30.05.2006 bola medzi účastníkmi konania uzavretá „Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro“.
Podľa článku V. tejto žiadosti - Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných
kariet VÚB, a.s. vydávaných v spolupráci s CFH sú súčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy.
Podľa bodu 36 Obchodných podmienok - Cenník sa považuje za súčasť Zmluvy.Vzhľadom na nižšie uvedené dôvody sa súd nebude podrobne zaoberať vyjadreniami prednesenými
právnymi zástupcami účastníkov konania, z čoho je zrejmé, že ich vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu

považuje za irelevantné.

Je už notorietou súdnych rozhodnutí záver, že nevyhnutnosť ochrany spotrebiteľa je daná jeho
nerovným postavením vo vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ, vyplývajúcim z nerovnováhy vyjednávacej sily,
nerovnomernosti znalostí a z ekonomickej neúmernosti zdrojov.

Systém ochrany zavedený smernicou 93/13, ktorý bol prebratý aj do Občianskeho zákonníka vychádza z
myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi
z hľadiska jeho vyjednávacej sily, z hľadiska úrovni informovanosti, čo vedie k tomu, že pristúpi k
podmienkam vopred vytvoreným predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich
obsah.
V spotrebiteľskom práve je teda dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože má odbornú

prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje, a preto okrem obmedzení vyplývajúcich
z princípu rovnosti prostriedkov, možno od dodávateľa tiež očakávať, že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi
bude chovať v obecnej polohe poctivo.
Ak nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v
poctivosť svojho konania a takémuto nepoctivému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V

praxi sa zásada poctivosti prejavuje mimo iné tým, že text spotrebiteľskej zmluvy obzvlášť, ak sa
jedná o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a
logicky usporiadaný. Napríklad zmluvné dojednania musia mať dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť
vo výraznejšie menšej veľkosti, než okolitý text, nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú
dojem nepodstatného charakteru.

Uvedená zásada poctivosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok. Treba teda
uviesť, že i v spotrebiteľských zmluvách je možné Všeobecné obchodné podmienky uplatniť, avšak
takáto aplikácia má nielen formálne obmedzenie ale aj obmedzenie obsahové. Je treba zdôrazniť, že
obchodnépodmienkyvspotrebiteľskýchzmluváchnarozdielnapríkladodobchodnýchzmlúvmajúslúžiť
predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického

a vysvetľujúceho charakteru, naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložite
formulovanej a malým písmenom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak i napriek tomu
dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu
ochranu.

Procesný súd je presvedčený, že otázku základných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy, otázku sankcií
za nesplnenie záväzkov spotrebiteľa ako aj otázku možného rozhodcovského konania treba považovať
za tak dôležité, že musia byť uvedené v samotných zmluvách a nie vo Všeobecných obchodných
podmienkach, ktorým spotrebiteľ vo všeobecnosti prikladá menší dôraz ako zmluve samotnej.
Súd poukazuje napr. nález Ústavního soudu sp. zn. I.ÚS 3512/11, ze dne 11. 11. 2013 - „V

rámci spotřebitelských smluv ujednání zakládající smluvní pokutu zásadně nemohou být součástí
tzv. všeobecných obchodních podmínek, nýbrž toliko spotřebitelské smlouvy samotné (listiny, na niž
spotřebitel připojuje svůj podpis).“

Táto časť odôvodnenia, ktorá nie je pre rozhodnutie nosná, má prezentovať záver, že v prípade platnosti

skúmanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, by tento úver bol bez úrokov a poplatkov z dôvodu aplikácie
§ 4 ods.5 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 30.05.2006 - Od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 273 ods.1 Obchodného zákonníka - Časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné

obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné
obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
Po použití technických prostriedkov na zväčšenie čítaného textu, súd zistil, že inkorporačná doložka
o záväznosti Cenníka (obsahujúceho výšku úrokovej miery úveru a výšku poplatkov) nie je uvedená
v Zmluve, v ktorej je uvedená iba inkorporačná doložka týkajúca sa Obchodných podmienok ale v

Obchodných podmienkach v bode 36.
Takéto „odkazovanie“ pokiaľ ide o základné náležitosti zmluvy (v danom prípade výška úrokovej sadzby)
považuje súd za neprípustné a odporujúce zásade dôvery a transparentnosti.Podľa názoru súdu priemerný spotrebiteľ základné náležitosti právneho vzťahu oprávnene očakáva v
dokumente, ktorý mu je dodávateľom predložený na podpis, teda zmluve v užšom slova zmysle.
Existuje totiž rozdiel vo faktickej moci účastníkov spotrebiteľského záväzkového vzťahu, v tom, že

dodávateľ cestou „privátneho zákonodárstva“ podstatu tohto vzťahu presúva do rôznych dokumentov
typu VOP, cenník a pod. Zmluvná sloboda sa tak stáva fiktívnou kulisou pre výkon neoficiálnej nadvlády
nad inými prostredníctvom súkromného práva a dokonca sa konštatuje, že ide o tzv. racionalizáciu
záväzkových vzťahov. Táto racionalizácia však prospieva iba dodávateľovi, ktorý obsah zmluvných
dokumentov pripravuje s tímom právne a ekonomicky zdatných ľudí a teda vie, čo je ich obsahom.

Naopak, pohodlnosť dodávateľa nepreniesť základné náležitosti zmluvy z Cenníka do zmluvy pre
konkrétny záväzkový vzťah (čo v dnešnej počítačovej dobe nemôže byť žiadnym problémom) má pre
spotrebiteľa účinok značného sťaženia správneho pochopenia hospodárskych dôsledkov uzatváranej
zmluvy, čo len zvyšuje informačnú asymetriu záväzkového vzťahu.
V prejednávanej veci navyše sám žalovaný nevedel súdu predložiť Cenník relevantný pre napádanú
zmluvu a nevedel preukázať jeho doručenie žalobkyni. Nevedel tak preukázať, že žalobkyňa výšku

úrokovej sadzby poznala. Uvedené len potvrdzuje správnosť vyššie uvedených záverov, pričom
žalovaný - dodávateľ by sa uvedeného problému zbavil práve tým, že by výšku úrokovej sadzby
konkrétneho úveru uviedol priamo do zmluvy.

V rámci právnej argumentácie poukazuje súd napr. na rozhodnutie Finančného arbitra ČR sp.zn. 380/

SU/2013 - „S ohledem na smysl a účel zákona o spotřebitelském úvěru, který do právního řádu
přenáší povinnosti stanovené Směrnici 2008/48/ES, proto finanční arbitr uzavírá, že pokud zákon o
spotřebitelském úvěru požaduje, aby smlouva, která umožňuje překročení, obsahovala určité informace,
nemohl mít zákonodárce na mysli nic jiného než smlouvu v užším slova smyslu a nikoliv její přílohy
ve smyslu § 273 obchodního zákoníku, neboť cílů stanovených Směrnicí 2008/48/ES, tj. podle čl. 10

odst. 2 jasné a výstižné informování spotřebitele o všech podstatných náležitostech smlouvy o úvěru,
resp. podstatných náležitostech ujednání připuštěného překročení lze podle názoru finančního arbitra
dosáhnout pouze tak, že tyto náležitosti věřitel uvede v samotné smlouvě o úvěru a nikoliv v obchodních
podmínkách.“

Pre rozhodnutie v prejednávanej veci však pre súd bola rozhodujúca aplikácia § 37 ods.1 Občianskeho
zákonníka.
Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka - Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Pri svojom rozhodnutí sa súd stotožňuje s rozhodnutím Finančného arbitra ČR registračné číslo 76/
SU/2012, ktorého odôvodnenie považuje za priliehavé aj v prejednávanej veci a ktorý uviedol:
„ Pokud jde o posouzení formálních náležitostí Smlouvy o úvěru, finanční arbitr při zkoumání Smlouvy
o úvěru shledal, že Instituce tuto smlouvu koncipovala, vyjma označení jednotlivých částí Smlouvy o
úvěru a identifikačních údajů smluvních stran, do dvou sloupců za využití typu bezpatkového písma z

rodiny Arial, ve velikosti odpovídající zhruba 5,5 typografického bodu.
Finanční arbitr provedením jednoduchého měření zjistil, že velká písmena abecedy dosahují velikosti
menší než 2 mm a malá písmena abecedy, jimiž je psána většina textu, pak mnohdy až o polovinu méně.
Z předložených dokumentů finanční arbitr dále zjistil, že tato miniaturní písmena o velikosti pohybující
se kolem 1 milimetru jsou vytištěna na barevném podkladě. Z veřejně dostupných zdrojů informací,

konkrétně z webových stránek www.webdenik.cz, které Instituce využívá pro účely zveřejňování
vzorových smluvních dokumentů, dokumentů obsahujících předsmluvní informace, reprezentativní
příklady apod., dále vyplývá, že v době uzavření Smlouvy o úvěru byla tradiční barvou podkladu zelená
(vyjma dokumentu Úvěrové produkty poskytovatele, který měl barvu růžovou).
Samotný text Smlouvy o úvěru čtenáři splývá, neboť v textu nejsou užity prakticky žádné zvýrazňující

prvky jako je například kurzíva, tučná písmena nebo kapitálky (vyjma označení oddílů a článků
Všeobecných obchodních podmínek). Všeobecné obchodní podmínky navíc postrádají výraznější
vizuálně dělící prvky, což nápadně ztěžuje orientaci a pochopení textu.
Finanční arbitr při zkoumání Smlouvy o úvěru, která při zvolené velikosti a typu písma představuje bez
Úvěrových produktů poskytovatele šest hustě zaplněných stran textu na jiném než bílém podkladě,

shledal, že Smlouva o úvěru je prakticky nečitelná pouhým okem, text není možné přečíst najednou a
udržet při tom koncentraci tak, aby čtenář pochopil její obsah a veškeré důsledky ze Smlouvy o úvěru
pro něj plynoucí.Finanční arbitr konverzí textu obdobného rozsahu do běžně užívaného formátu, s přihlédnutím k
doporučovanému formátu pro formální písemnosti (srov. například normu ČSN 01 6910 11 Úprava
písemností zpracovaných textovými editory z roku 2007, která stanoví, že obchodní písemnosti se mají

psát písmem o velikosti alespoň 10 typografických bodů), zjistil, že text Smlouvy o úvěru by v takovém
formátu (za využití písma Times New Roman, velikost písma 12 typografických bodů, text bez sloupců)
vydal na zhruba čtyřnásobný počet stran, tj. na 24 stran.
Navícvpodmínkách,kdyčtenářnapříkladnemámožnostSmlouvuoúvěrustudovatzapříméhodenního
světla, nelze Smlouvu o úvěru bez využití pomůcek, jako jsou brýle, lupa či zdroj umělého osvětlení,

a bez dostatečné časové rezervy přečíst vůbec. Finanční arbitr pro úplnost doplňuje, že jemu čtení
písemností obecně nezpůsobuje žádné potíže, na čtení písemností nepotřebuje brýle a pro zkoumání
Smlouvy o úvěru si vytvořil ideální podmínky (prostorové i časové), přesto mu čtení Smlouvy o úvěru
působilo velké obtíže a přesvědčil se rovněž o tom, že při zhoršení světelných podmínek je Smlouva o
úvěru skutečně prakticky nečitelná.
Shora uvedené posouzení není, jak je rozvedeno dále, neodůvodněným či snad účelovým, neboť i

obecné soudy se jím zabývají, v neposlední řadě i Nejvyšší soud České republiky, který například ve
svém rozhodnutí ze dne 29. 6. 2010, sp. zn. 23 Cdo 1201/2009, konstatoval, že [p]ro standardní adhezní
smlouvy je typický dlouhý nepřehledný text psaný miniaturním, jen obtížně čitelným písmem, popřípadě
dokonce jen odkaz na takto pojaté obchodní podmínky.
Nemožnost určitý text přečíst bez vynaložení zvláštního úsilí a bez využití zvláštních pomůcek, by

byla sama o sobě dostačujícím důvodem pro konstatování neplatnosti Smlouvy o úvěru pro její
nesrozumitelnost, jelikož platí, že právní úkon je nesrozumitelný, jestliže jednající po jazykové stránce
nedosáhl v důsledku vadného slovního či jiného zprostředkování (rozuměj ve zkoumaném případě
vizuálního zpracování) jasného vyjádření vůle (srov. Rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 31. 3. 2010, sp.
zn. 23 Cdo 2942/2009). Ke shodnému závěru došel například Vrchní soud v Praze ve svém rozsudku

ze dne 7. 9. 2011, sp. zn. 103 VSPH 84/2011.“

Bod V. Zmluvy ako aj Obchodné podmienky boli napísané v nasledujúcom formáte, ktorý je na rozdiel
od tejto ukážky na sivom podklade a čiastočne rozmazaný.
Ukážka: Z předložených dokumentů finanční arbitr dále zjistil, že tato miniaturní písmena o velikosti

pohybující se kolem 1 milimetru jsou vytištěna na barevném podkladě. Z veřejně dostupných
zdrojů informací, konkrétně z webových stránek www.webdenik.cz, které Instituce využívá pro
účely zveřejňování vzorových smluvních dokumentů, dokumentů obsahujících předsmluvní informace,
reprezentativní příklady apod., dále vyplývá, že v době uzavření Smlouvy o úvěru byla tradiční barvou
podkladu zelená (vyjma dokumentu Úvěrové produkty poskytovatele, který měl barvu růžovou).

Samotný text Smlouvy o úvěru čtenáři splývá, neboť v textu nejsou užity prakticky žádné zvýrazňující
prvky jako je například kurzíva, tučná písmena nebo kapitálky (vyjma označení oddílů a článků
Všeobecných obchodních podmínek). Všeobecné obchodní podmínky navíc postrádají výraznější
vizuálně dělící prvky, což nápadně ztěžuje orientaci a pochopení textu.

Súd je presvedčený, že ak by žalovaný obdŕžal zo súdu rozsudok písaný vo formáte ako je ukážka, tento
by ho bez ďalšieho taktiež považoval za nezrozumiteľný.
V prejednávanej veci tak súd má za to, že Zmluva, ktorej súčasťou je aj bod V. (obsahom, ktorého
je inkorporačná doložka vo vzťahu k Obchodným podmienkam) a Obchodné podmienky je pre
nezrozumiteľnosť vizuálneho spracovania neplatná.

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka

(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka - Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor

koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka - Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.V prejednávanej veci išlo z dôvodu neplatnej zmluvy o plnenie z neplatného právneho úkonu. Ak rozdiel
medzi plnením poskytnutým žalobkyni a vrátenou sumou je 569,78 €, je táto suma bezdôvodným

obohatením na úkor žalobkyne.

Pokiaľ ide o úroky z omeškania, splatnosť bezdôvodného obohatenia zákonom daná nie je. Postupovať
treba podľa § 563 OZ - Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený
v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Žalovaný bol požiadaný o plnenie doručením žaloby dňa 04.02.2016. Plniť mal dňa 05.02.2016 a dňom
06.02.2016 sa dostal do omeškania.

Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len
Občiansky zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v
dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o

deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 NV č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka -
Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ku dňu 06.02.2016 bola základná úroková sadzba ECB 0,05% p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú
výšku 5,05% ročne.

Trovy konania.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.3 O.s.p. a ich plnú náhradu priznal v konaní

takmer plne úspešnému žalobcovi.

Trovy konania žalobcu spočívajú v trovách právneho zastúpenia podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.

Úkony právnej služby:

- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady - 38,17 € + RP 8,39 €,
- žaloba .............................................-..38,17 € + RP 8,39 €,
- účasť na pojednávaní 24.3.2016 ......................-..38,17 € + RP 8,58 €

Odmena spolu (bez DPH): ......................................139,87 eura

Náhrada cestovného a hotových výdavkov.

Motorové vozidlo Škoda Fábia, EČ: PO 914 BC - cesta 24.3.2016 na pojednávanie na OS Prešov, zo

Svidníka do Prešova, a späť 112 km á 0,25 eura/km - 28 €, k čomu prislúcha náhrada za premeškaný
čas za 4 polhodiny á 14,30 eura (§ 17 ods. 1 AT) - 57,20 €.

Výpočet náhrady za použitie motorového vozidla Škoda Fábia, EČ: PO 914 BC:

- základná sadzba za 1 km jazdy v čase úkonu 24.3.2016 (§ 1 písm. b/ opatrenia č. 632/2008
Z.z.) ........................................................ 0,183 eura/km
- náhrada za spotrebované pohonné hmoty predstavuje pri priemernej spotrebe pohonných hmôt podľa
technického preukazu (6,5 + 4,1 + 5 = 15,6 : 3 = 5,2 l/100 km) 0,052 l/1 km a pri cene nafty 1,134 eura/
l ........0,06 eura/km

Spolu základná náhrada za 1 km jazdy (0,183 eura) + náhrada za spotrebované pohonné hmoty
na 1 km (0,06 eura/km) ..................... 0,243 eura/km a po zaokrúhlení (§ 7 ods. 9 zák. č. 283/2002
Z. z.) - 0,25 eura/km.Hotové výdavky spolu (bez DPH): ..............................85,20 eura

Trovy konania spolu: ............................................................. 225,07 eura

DPH 20 % ......................................................45,01 eura..............
Trovy konania spolu (aj s DPH): ........................................ 270,08 eura

Náhradu trov konania môže žalovaný zaplatiť na účet vedený vo VÚB Prešov, JUDr. Igor Šafranko, č.
ú.: SK72 0200 0000 0000 4294 9572, BIC: SUBASKBX, VS 59615.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 2
vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods.
1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.