Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 20, 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 15P/60/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716202018
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Soliarová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8716202018.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou vo veci starostlivosti súdu o mal. J. Y.,

J.. XX.X.XXXX, bytom ako navrhovateľka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Poprad, dieťa rodičov M. K., J.. XX.XX.XXXX, G. E. X M. Z. Y., J.. X.XX.XXXX, G. H., P. XX/
X, Č., v konaní začatom na návrh D. K., J.. XX.X.XXXX, G. E. X, o zverenie do náhradnej osobnej
starostlivosti takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e maloletého J. Y. do náhradnej osobnej starostlivosti D. K., G. E. Č.. X.

Menovaná má pri výchove práva a povinnosti rodičov, má právo zastupovať dieťa v bežných veciach s

výnimkou uzatvárania zmlúv týkajúcich sa majetkových prevodov, k čomu je potrebný súhlas súdu.

Matka maloletého dieťaťa M. K. s a z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. J. sumou 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré
výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.

Otec maloletého dieťaťa Z. Y. s a z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. J. sumou 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré
výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.

Súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Tunajšiemu súdu bol doručený návrh na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
navrhovateľky D. K., ktorá je sestrou matky mal. dieťaťa. V predmetnom návrhu ako aj vo svojej výpovedi

navrhovateľka uviedla, že maloleté dieťa pochádza z družského vzťahu jej sestry M. M. Q. Z. Y.. Matka
detí dlhodobo nedbala o riadnu výchovu a starostlivosť o svoje deti, navrhovateľka jej s výchovou
pomáhala. Taktiež nejavila záujem o školskú dochádzku syna J., ktorý mal veľa vymeškaných hodín,
nechodila pravidelne na kontroly k detskej lekárke a z dôvodu zanedbania starostlivosti bola odsúdená
nepodmienečne na trest odňatia slobody. Matka musela nastúpiť do výkonu trestu odňatia slobody a
preto navrhovateľka sa rozhodla, že sa postará o mal. J. ako aj o ďalšie dieťa mal. S.. Navrhovateľka
poukázala na svoje osobné a majetkové pomery, žije v murovanom dome, každé dieťa má svoju posteľ.

Sama je matkou troch detí, pričom jeden syn je ženatý, ďalšie dieťa má postihnuté a stará sa oňho
celodenne a najmladšieho syna má ešte maloletého. Deti sú na seba zvyknuté, stará sa o ne. Je
poberateľkou opatrovateľského príspevku vo výške 182 eur. V tomto rodinnom dome žije aj starý otec
maloletých detí, ktorý je poberateľom dôchodku vo výške 330 eur. Spoločne hradia náklady na bývanie.Matka vo svojej výpovedi uviedla, že súhlasí s tým, aby maloleté dieťa bolo zverené do náhradnej
osobnej starostlivosti jej sestry D.Í. K.. Uviedla, že je dlhodobo nezamestnaná, je poberateľkou

rodičovského príspevku vo výške 203 eur. Mal. J. navštevuje 6.ročník ZŠ.

Otec maloletého dieťaťa si zásielky nepreberal, preto súd postupoval v zmysle § 47 ods. 2 OSP a
pojednával v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa.

Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi uviedol, že s poukazom na záujem maloletého dieťaťa doporučuje
zveriť dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti D. K., nakoľko matka nemôže zabezpečiť starostlivosť
o dieťa z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody a navrhovateľka je jediná príbuzná, ktorá sa môže o
dieťa postarať. Zároveň pokiaľ sa týka úhrady výživného, navrhol matku zaviazať výživným vo výške
30% zo sumy životného minima.
Kolízny opatrovník zároveň žiadal vo veci rozhodnúť predbežným opatrením.

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a

spôsobomsvojhoživotaaživotaosôb,ktorésňoužijúvdomácnosti,zaručuje,žebudenáhradnúosobnú
starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak
sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa

alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej
republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec
rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu
Európskej únie.
Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené

do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím
súdu podľa odseku 1 nezaniká.
Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému

dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali
počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu
práce, soc. vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti prarodič, súrodenec
maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 2 veta dva, súd rodičom

alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné uloží povinnosť, aby
výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pokiaľ sa týka návrhu na vydanie predbežného opatrenia, vzhľadom k tomu, že súd v zákonnej lehote
rozhodol rozsudkom, nebolo potrebné nariadiť vo veci predbežné opatrenie a preto tento návrh zamietol.Podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, a to prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.