Rozsudok pre zmeškanie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 23, 2017

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 21C/71/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616203278
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristina Glezgová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6616203278.6

Rozsudok pre zmeškanie

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou v spore žalobcu AB 2 B. V., registračné číslo:
572 79 667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077 XX, Holandské kráľovstvo, právne
zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 911 01 Trenčín, 1.
mája 173/11, adresa pre doručovanie a pobočka kancelárie 921 22 Piešťany, Teplická 7434/147 proti
žalovanej Y. T.G., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. H. XX, D. F., právne zastúpenej JUDr. Romanom Juríkom,

advokátom z AK Nové Zámky, Jazerná 19 v konaní o zaplatenie 1 464,77 Eur s príslušenstvom a o
vzájomnom návrhu žalovanej takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100,-
Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovanej sa p r i z n á v anáhrada trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na tunajší súd dňa 16.03.2016 sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia
sumy 1 464,77 Eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že obchodná spoločnosť Home Credit
Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176 so sídlom v Piešťanoch ako veriteľ uzatvorila so žalovanou ako

dlžníkom dňa 06.03.2014 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové
zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a. s.. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie
spotrebiteľského úveru vo výške 1 600,-Eur.

2. V súlade s ustanovením § 526 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov pohľadávka Home Credit Slovakia, a. s. Piešťany (ďalej len "právny predchodca veriteľa"),

zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Trnava, odd. Sa, vl. 10130/T, ktorá pohľadávka vznikla
z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.03.2014 bola postúpená na obchodnú spoločnosť AB
1 B. V., registračné číslo: 560 07 043, súkromná spoločnosť s ručením obmedzeným, založená podľa
právnych predpisov Holandského kráľovstva v Amsterdame (ďalej len "žalobca") a to na základe zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 16.10.2015.

3. Žalobca v podanom návrhu uviedol, že sa žalovaná ako dlžníčka zaviazala peňažné prostriedky
vrátiť v 60. pravidelných mesačných splátkach po 44,05 Eur. Žalovaná bola v omeškaní s úhradou
svojho záväzku tak, ako je to uvedené v priloženom výpise čerpania splátok a úhrad a spôsobe ich
započítania. V zmysle Hlavy úverových zmluvných podmienok s názvom Ukončenie úverovej zmluvy
o poskytnutí úveru bola žalovaná vyzvaná právnym predchodcom žalobcu listom zo dňa 16.10.2015
k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky,

zmluvnej pokuty a zo zosplatnených budúcich splátok v lehote do 15 dní od odoslania výzvy. Zmluvné
pokuty a upomienky boli žalovanej vyúčtované v zmysle Hlavy 18 úverových zmluvných podmienok,ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, s ktorými sa žalovaná ako klient oboznámila, čo
vyplýva z úverovej zmluvy. Ohľadne platnosti dojednania zmluvnej pokuty takýmto spôsobom, kedy je
súčasťou zmluvy v písomnej forme, poukázal žalobca na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.

1Co/136/2012 zo dňa 25.02.2013. K uplatnenej sadzbe úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne
uviedol, že úrok je vo výške základnej úrokovej sadzby ECB platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu, t. j. ku dňu 04.11.2015 (pätnásty deň odo dňa odoslania výzvy k splateniu celého úveru)
+ osem percentuálnych bodov. Úrok z omeškania bol stanovený takto: úrok z omeškania vo výške 5,66
Eur z čiastky 1 515,77 Eur od 04.11.2015 do 30.11.2015, úrok z omeškania vo výške 9,28 Eur z čiastky 1

490,27 Eur od 01.12.2015 do 14.01.2016, úrok z omeškania vo výške 9,73 Eur z čiastky 1 464,77 Eur od
15.01.2016 do 02.03.2016, t. j. do dňa vyhotovenia návrhu v tejto veci na vydanie platobného rozkazu.
Vzhľadom na uvedené žalobca eviduje voči žalovanej dlh v nasledujúcej výške: istina 67,74 Eur, úrok vo
výške 79,80 Eur, zosplatnená istina vo výške 1 245,31 Eur, upomienka II. 6,-Eur, poplatok za možnosť
zmeny splátky 5,96 Eur, poplatok za možnosť odloženia splátok vo výške 5,96 Eur, dlh spolu 1 464,77
Eur. Vyčíslený ročný úrok činí 24,67 Eur.

4. Súd na návrh vydal platobný rozkaz č. k. 21C/71/2016-50 zo dňa 12.05.2016, ktorým zaviazal
žalovanú na zaplatenie sumy 1 464,77 Eur s príslušenstvom.

5. Platobný rozkaz v zákonnej lehote napadla odporom žalovaná dňa 07.06.2016 a poukázala na to,

že súd sa dopustil pochybenia pri vydávaní platobného rozkazu, keď úverová zmluva, ako právny
základ žaloby obsahuje neprijateľné podmienky. Je nesporné, že medzi žalovanou a spoločnosťou
HOME CREDIT Slovakia, a. s., bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere. Všetky podmienky
podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka sú zjavne naplnené. Súd však nevenoval žiadnu
pozornosť prítomnosti neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. A to napriek

existujúcej judikatúre týkajúcej sa práve tomuto poskytovateľovi spotrebiteľských úverov, napríklad
rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky so sp. zn. 1 Cdo 320/2013 alebo 6 Cdo 242/2013.
Existuje tiež bohatá judikatúra Súdneho dvora Európskej únie o povinnosti vnútroštátneho súdu ex
offo prihliadať na neprijateľnosť (nekalosť) zmluvnej podmienky aj bez iniciatívy spotrebiteľa, napríklad
rozsudok Súdneho dvora (ES) spojené prípady C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo Editorial SA, podľa

ktoréhoochranaposkytnutáspotrebiteľomsmernicouRady93/13/EHSz5.apríla1993oneprimeraných,
nečestných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách má za následok, že národný súd môže svojim
vlastným návrhom určiť, či je zmluvná podmienka nečestná a predbežne zhodnotiť fakt, či sa môže k
nároku prikročiť pred národnými súdmi. Národný súd je povinný počas použitia ustanovení národného
práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je

to možné v svetle presného znenia a účelu smernice." Taktiež rozsudok Súdneho dvora ES C-243/08 vo
veci Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi, vo výroku ktorého súdny dvor uviedol v článku 6
ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
že sa má jej znenie vykladať v tom zmysle, že nekalá zmluvná podmienka nezaväzuje spotrebiteľa
a že v tejto súvislosti nie je potrebné, aby spotrebiteľ vopred úspešne napadol takúto podmienku.

Vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k
dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Ak považuje takúto podmienku za nekalú,
zdrží sa jej uplatnenia, okrem prípadu, že to spotrebiteľ namieta. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť,
či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované
na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú. V tejto

súvislosti žalovaná poukázala aj na rozsudok Súdneho dvora (EÚ) vo veci C-618/10 Banco Espa?ol de
Crédito SA proti Joaquín Calderón Camino v znení, že Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchsamávykladaťvtomzmysle,žejejodporujeprávna
úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu
rozhodujúcemu o návrhu na vydanie platobného rozkazu neumožňuje v ktorejkoľvek fáze konania ex

offo preskúmať prípadnú nekalú povahu podmienky týkajúcej sa úrokov z omeškania, ktorá je súčasťou
zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ak spotrebiteľ nepodá odpor.

6. Oveľa vážnejšia vec, ktorej súd podľa žalovanej nevenoval žiadnu pozornosť, hoci mal, a porušil tým
zjavne zásadu curia novit iura, je absencia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Podľa § 17 ods. 1 zákona

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 438/2015 Z. z. je od 23.12.2015 zakázané veriteľom
(poskytovateľom spotrebiteľským úverov) postupovať pohľadávky zo spotrebiteľských úverov na tretie
osoby s výnimkami uvedenými v zákone. Ani jedna z týchto výnimiek sa však na túto vec nevzťahuje.Žalobca síce tvrdí, že pohľadávku postúpil - aká to náhoda - dňa 22.12.2015. Ale postúpenie pohľadávky
HOME CREDIT Slovakia, a. s. žalovanej vôbec neoznámil a ani žalobca ho žalovanej nepreukázal.
Dá sa predpokladať, že v zmysle známeho "papier znesie všetko" sa zmluva o postúpení pohľadávok

jednoducho antedatovala. Súd mal z opatrnosti predvídať takúto možnosť. Okrem toho, ak by aj zmluva
o postúpení pohľadávok nebola antedatovaná, sú tu iné okolnosti vylučujúce aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu. Podľa § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka medzi neprijateľné zmluvné podmienky
patria aj tie, ktoré "dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez
súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa". Neprijateľné zmluvné podmienky sú pritom v Občianskom zákonníku vymenované len
príkladne, ale práve táto zmluvná podmienka v Občianskom zákonníku výslovne uvedená je. Podľa § 53
ods. 5 v znení zákona č. 150/2004 Z. z. a zákona č. 568/2007 Z. z. "neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné." S ohľadom na citované ustanovenia Občianskeho zákonníka
pri zvážení individuálnych okolností prípadu, postúpenie pohľadávky je neplatné, pretože vychádza z
neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je ex lege neplatná. Za individuálne okolnosti v tomto prípade

trebapovažovaťnapríkladto,žeprípadnévymáhanienáhradyškodyspôsobenejprávnympredchodcom
žalobcu by sa stalo pre žalovanú podstatne zložitejšie a aj drahšie. Podobne ak by napríklad v tomto
konaní bola žalovaná úspešná, bude vymáhanie plnení priznaných súdom, najmä náhrady trov konania,
od holandskej právnickej osoby oveľa zložitejšie a drahšie, ako keby ich vymáhala od "právneho
predchodcu" žalobcu. Len poznamenáva, že pojem právny predchodca žalovaného je potrebné použiť

len ako pracovný pojem, lebo v skutočnosti nie je možné uznať individuálnu sukcesiu medzi pôvodným
veriteľom a žalobcom. Súd pri svojom postupe ignoroval ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvznení
neskorších predpisov, podľa ktorého: "Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,

vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával." To sa týka napríklad aj postúpenia pohľadávky. Na hranici zavádzania
je argumentácia žalobcu rozsudkom Krajského súdu v Prešove so sp. zn. 1Co 136/2012. Žalobca si
vybral jedno tvrdenie z odôvodnenia rozsudku, ktorý bol v skutočnosti pre HOME CREDIT Slovakia, a.

s., skôr prehrou. V tejto veci Okresný súd Prešov (rozsudok sp.zn. 11C 107/2012) a aj Krajský súd v
Prešove v citovanom rozsudku označil zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú medzi žalobcom -
spoločnosťou HOME CREDIT Slovakia, a. s. a žalovaným za bezúročnú a bez poplatkov a to potvrdil
aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 3Cdo 234/2013 na základe dovolania žalobcu -
HOME CREDIT Slovakia, a. s.. Z verejne dostupných zdrojov nie je známe, ako sa skončilo toto konanie

(ak sa skončilo). Preto navrhuje, aby súd žalobu zamietol.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu zo dňa 14.07.2016 uviedol, že právny predchodca uzatvoril
so žalovanou ako dlžníkom dňa 06.03.2014 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia. Predmet úverovej zmluvy

bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1 600,-Eur zo strany právneho predchodcu žalobcu
žalovanej. Žalovaná sa zviazala peňažné prostriedky vrátiť v 60 pravidelných mesačných splátkach
po 44,05 Eur. Žalovaná bola povinná splácať úver v pravidelných mesačných splátkach splatných v
zmysle úverovej zmluvy. Žalovaná bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak ako je uvedené v
priloženom výpise čerpania splátok a úhrad, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb žalovanej

a spôsob ich započítania. Následne bola žalobcom vyzvaná listom zo dňa 16.10.2015 k splateniu
celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti v lehote 15 dní od
odoslania výzvy. Žalovaná na výzvu neodpovedala a dlžnú čiastku neuhradila. Právny zástupca
žalovanej v podanom odpore poukazuje predovšetkým na neprijateľné podmienky, ktoré vníma ako
potenciálne riziko vzniku nerovného postavenia spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovateľovi úveru ako

silnejšieho subjektu právneho vzťahu. Žalobca je presvedčený o tom, že predmetná zmluva o úvere
neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach tak ako uvádza súd. Podstatou právnej úpravy vymedzenej smernicou Rady 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách je ochrana spotrebiteľa pred ustanoveniami tzv.
spotrebiteľských zmlúv, ktorých obsah spotrebiteľ pred ich uzatvorením nemôže individuálne dohodnúť a

tým ovplyvniť a ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na základe
zmluvy ku škode spotrebiteľa (článok 3 ods. 1 Smernice). Rovnako i národná právna úprava zakotvila
v ustanovení § 53 ods. 1 OZ v tzv. generálnej klauzule, obdobné znenie: "Spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvnýchstrán v neprospech spotrebiteľa". Podstatným znakom conditio sine qua non neprijateľná podmienka
je skutočnosť, že zakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom
a to takej kvality, ktorá musí byť značná, nie malá či nepatrná v neprospech spotrebiteľa. Ochrana

spotrebiteľavychádzazmyšlienkyvyrovnaniarovnováhyvzmluvnýchvzťahochvprospechspotrebiteľa.
Predpokladá, že s ohľadom na hospodársku silu je spotrebiteľ v značne nevýhodnom postavení voči
dodávateľovi a štát ako vykonávateľ štátnej moci vhodným spôsobom vyrovnáva pomer síl. Nemožno si
však túto podporu zamieňať s nevhodným paternalizmom štátnej moci v súkromnoprávnych vzťahoch.
V trhovom prostredí, ktoré je v zmysle ústavy základom nášho štátu, je každý z účastníkov trhu už zo

samotnej podstaty konfrontovaný s rôznymi ponukami a lákadlami v podobe reklamy a marketingu. Štát
prostredníctvom súdnej moci nemôže za spotrebiteľa suplovať jeho rozhodovací proces a rozhodovať,
ktoréponukysamôžudostaťdojehodispozícieaktoréniesúvhodnézhľadiskaichdomnelejvýhodnosti
z pohľadu štátu. Spotrebiteľ má právo sa sám rozhodnúť, či daný produkt alebo ponuku využije a v
prípade, že áno, je zodpovedný za svoje konanie. Podľa názoru žalobcu nie je možné neprijateľnú
podmienku vnímať jednostranne, najmä z pohľadu akú majetkovú ujmu bude spotrebiteľ pociťovať, ale

je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že žalovaný sa zaviazal splácať predmetný úver v splátkach a
dostal sa do omeškania. V rámci otázky absencie aktívnej legitimácie žalobcu a právnej istoty je dôležité
upozorniť na skutočnosť, že ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v čase uzatvorenia
zmluvy znelo takto: 1/ Ak veriteľ postúpi práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu
osobu vrátane vzájomného započítania pohľadávok, postupuje sa podľa Občianskeho zákonníka. 2/

Pôvodný veriteľ je povinný o postúpení podľa odseku 1 spotrebiteľa bezodkladne informovať; to neplatí,
ak pôvodný veriteľ po dohode s nadobúdateľom práv naďalej spravuje spotrebiteľský úver vo vzťahu k
spotrebiteľovi. Jasne vyplýva, že právny predchodca postupoval v súlade so zákonom a novšia právna
úprava prijatá zákonom č. 438/2015 Z. z. sa na daný právny vzťah nevzťahuje v rámci právnej istoty
účastníkov zmluvného vzťahu. Právna istota je dôležitým pilierom ochrany práva. Zjednodušene ide o

stav, keď sa človek môže spoľahnúť na právo, lebo je predvídateľné. Predpoklady takejto dôvery sa
vzťahujú na obsahovú i formálnu kvalitu práva, na tvorbu, na kvalitu jeho aplikácie a realizácie, ktoré
potom zabezpečia, že právo bude zachované. Patrí sem aj ochrana dôvery občanov v právny poriadok.
V štáte, kde vládnu zákony a nie subjektívne predstavy ľudí, z požiadavky právnej istoty vyplýva
záver, že právne predpisy pôsobia do budúcnosti a nie do minulosti. V prípade spätného pôsobenia

by sa vážne narušila táto požiadavka. Žalobca k postúpeniu pohľadávky uvádza, že podľa § 526 ods.
2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený dožadovať sa
preukázania zmluvy o postúpení. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že ak pôvodný veriteľ oznámi
svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnou skutočnosťou, na
základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi je oznámenie jeho pôvodného veriteľa, samozrejme,

že oznámenie spĺňa náležitosti právneho úkonu, teda je určité a zrozumiteľné a bolo urobené vážne a
slobodne. Platí bez ohľadu na skutočnosť, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp. či vôbec
vznikla. Dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o
postúpení postupník. Oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez ďalšieho založená

aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 4Obo 210/01). Otázku, či pohľadávka bola skutočne postúpená a či postúpenie bolo
platné, možno riešiť len v spore medzi postupcom a postupníkom. Súd skúma, čo je dané podľa
hmotného práva a to sa nemení iba preto, že dôjde k sporu (viď. rozsudok Najvyššieho súdu ČR
sp.zn. 31Cdo 1328/2007 zo dňa 09.12.2009 publikovaný pod číslom R 61/2010). Žalobca zároveň

zdôrazňuje, že postúpením pohľadávky nedošlo v žiadnom ohľade k zhoršeniu postavenia žalovaného
ako spotrebiteľa, nakoľko nedošlo ani k zmene podmienok dohodnutých v úverovej zmluvy ani k zmene
platobných údajov. Žalovaná pohľadávka síce bola postúpená na žalobcu, avšak táto aj naďalej zostala
v správe pôvodného veriteľa. O tejto skutočnosti svedčí aj fakt, že platobné údaje - teda číslo účtu a
variabilný symbol ostali naďalej rovnaké. Preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca žiada

súd, aby neprihliadal na argumentáciu žalovanej interpretovanú v podanom odpore.

8. Dňa 08.08.2016 žalovaná v zastúpení právnym zástupcom zaslala súdu vyjadrenie označené ako
vzájomná žaloba, ktorou žiadala žalobu voči žalovanej zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej
legitimácie žalobcu ako aj z dôvodu existencie viacerých neprijateľných a tým pádom neplatných

zmluvných podmienok v úverovej zmluve. Tiež žiadala vzájomnou žalobou rozhodnúť o povinnosti
žalobcu zaplatiť žalovanej primerané finančné zadosťučinenie. V tomto podaní žalovaná poukázala na
dôvody uvedené v odpore proti platobnému rozkazu, ale uviedla aj ďalšie skutočnosti a označila dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Pokiaľ ide o sudcovskú koncentráciu poukázal na ustanovenie § 470ods. 2 druhej vety CSP, podľa ktorého: "Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli

v neprospech strany." Nakoľko žalobca nesúhlasí s tým, že by nemal aktívnu vecnú legitimáciu,
argumentuje rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky so sp. zn. 4 Obo 210/01 (zverejnený v
zbierke stanovísk a rozhodnutí ako judikát R 119/2003), rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky
so sp.zn. 31Cdo 1328/2007 a ďalej tým, že postupca žalovanej odoslal oznámenie o postúpení
pohľadávky poštou doporučene (doručenie zásielky doteraz nepreukázal) a nakoniec aj tým, že

postúpením pohľadávky na žalobcu so sídlom v Holandsku sa vraj postavenie žalovanej nezmenilo,
najmä sa neznevýhodnilo (k tomu odkazuje na časť II o neprijateľných zmluvných podmienkach).
Žalobca tvrdí, že potom, ako postupník dlžníkovi oznámi postúpenie pohľadávky, nemôže súd skúmať
platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, argumentujúc judikátom R 119/2003. V tomto sa žalobca
mýli. Poukazujeme na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky so sp. zn. 1Cdo 76/2007.
Najvyšší súd týmto rozsudkom zamietol dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Nitre so sp. zn.

8Co 177/2006, ktorým krajský súd určil, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná. V odôvodnení
najvyšší súd o. i. uviedol, že z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že by dlžník nemohol namietať
a súd preskúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil
postupca, ale dlžník by platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky mohol namietať, ak by postúpenie
pohľadávky postupca dlžníkovi síce neoznámil, avšak postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi

preukázal. Pre takéto rozlišovanie (dualitu) v postavení dlžníka (porovnaj R 119/2003) nemožno nájsť
oporu v ustanovení § 526 ods. 2 OZ. Podľa tohto ustanovenia ak postúpenie pohľadávky oznámi
dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Z uvedeného
ustanovenia však nemožno činiť záver, že dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie, to by mohol len vtedy, ak by postúpenie

pohľadávkypreukazovalzmluvouopostúpenípostupník.Okremtohojetuviaceroďalšíchprávoplatných
rozsudkov krajských súdov, v ktorých súdy posudzovali platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok.
Dôvody neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok bol síce iný, ako v prejednávanom spore. Ide o
neplatné postúpenie takzvanej "živej" pohľadávky bankou na tretiu osobu následkom porušenia § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Príbuznosť

je však v tom, že "postupca" oznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky a súd napriek tomu skúmal
platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zistiac, že je neplatná a že žalobcom chýba aktívna vecná
legitimácia. Ide o tieto právoplatné rozsudky (verejne dostupné napríklad na www.slov-lex.sk): rozsudok
Krajského súdu v Bratislave so sp. zn. 6Co 58/2016, rozsudky Krajského súdu v Prešove so sp. zn.
4Co 145/2014, 19Co 177/2014, 17Co 283/2015, a 18Co 163/2015. Konanie v tejto veci neskôr zastavil

Okresný súd Prešov uznesením so sp. zn. 29C 194/2012 z 15.01.2015, pretože žalobca vzal žalobu
v celom rozsahu späť. Dáva tiež do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Prešove so sp. zn. 12Co
53/2014, ktorým súd o. i. nepripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu. Pôvodný žalobca
CASHCOLLECTORSSK,s.r.o.sadomáhaltoho,abynajehomiestovstúpilaakožalobkyňaspoločnosť
MOSANA LIMITED so sídlom na Britských Panenských ostrovoch (súčasť Spojeného kráľovstva). V

odôvodnení uviedol: "Žalobca postúpil svoje práva na spoločnosť MOSANA LIMITED, potom v dôsledku
prechodu práv a povinnosti postupcu na postupníka rieši otázku zmeny účastníkov na strane žalobcu.
Odvolací súd je toho názoru, že pri postúpení pohľadávky medzi postupcom a postupníkom dochádza
k určitému zneužitiu práva, ktorého cieľom je vytvoriť situáciu, aby sa prípadná možná pohľadávka
na náhradu trov konania stala voči neúspešnému žalobcovi nedobytnou (viď. rozhodnutie Najvyššieho

súdu Českej republiky vo veci sp. zn. 32Cdo 2650/2012). Podľa nálezu Ústavného súdu Českej
republiky vo veci IV.US 1241/12 zo dňa 13.03.2013 nie je možné tolerovať formalistický prístup.
Okresné súdy nie sú absolútne viazané doslovným znením zákona, ale sa smú a musia od nich
odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematické súvislosti alebo niektorý z
princípov, ktoré majú základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku. Preto

súdy musia urobiť všetko pre spravodlivé riešenie. Názor ústavného súdu rieši otázku aplikácie práva a
viazanosti doslovným znením zákona, pričom rozhodujúce je práve poskytovanie spravodlivosti súdnym
rozhodnutím. Vyššie uvedené rozhodnutia sa týkajú spravodlivosti pri interpretácii a aplikácii práva,
v danom prípade, či zo strany jedného z účastníkov konania nedochádza k zneužitiu zákona, či sa
nesleduje určitý účel postúpením pohľadávky, že prípadná náhrada trov konania voči neúspešnému

žalobcovi bude nedobytnou pohľadávkou z dôvodov postúpenia pohľadávky na účastníka, ktorý je
zahraničnou právnickou osobou, so sídlom na Britských Panenských ostrovoch. V prípade úspechu
žalovaná bude mat' výrazne sťažené možnosti domôcť sa svojej pohľadávky na náhrade trov konania
proti protistrane. Zo všetkých týchto rozhodnutí vyplýva, že súd má oprávnenie skúmať platnosť zmluvyo postúpení pohľadávky bez ohľadu na to, či postúpenie pohľadávky dlžníkovi oznámil postupca
alebo preukázal postupník. Žalobca však doteraz nepreukázal, že sa žalovaná vôbec dozvedela o
postúpení pohľadávky či už oznámením postupcu, alebo preukázaním postúpenia pohľadávky zo strany

postupníka. V zmysle zásady vigilantibus iura scripta sunt je zodpovednosťou veriteľa, aby si svoju
pohľadávku postrážil. Osobitne, ak ide o profesionála v oblasti spotrebiteľských úverov (Home Credit
Slovakia, a. s.). Nakoľko bolo jasne konštatované, že postúpenie pohľadávky je neplatné, pretože
vychádza z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje
neplatnosť postúpenia pohľadávky, je ustanovenie v hlave 18 § 5 úverových zmluvných podmienok

spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., znejúce takto: "Dohodli sme sa, že nie ste oprávnený(á) bez
nášho písomného súhlasu postúpiť akúkoľvek pohľadávku voči nám tretím osobám. Odmietnuť udelenie
súhlasu s postúpením pohľadávky tretej osobe sme oprávnení iba v prípade, ak sa jedná o pohľadávku
na poskytnutie úveru. My sme oprávnení pohľadávky zo zmluvy, zmluvy o úvere z karty a z ostatných
zmlúv zabezpečujúcich naše pohľadávky tretím osobám. V prípade postúpenia pohľadávok môžeme
na základe dohody s novým veriteľom vykonávať správu postúpených pohľadávok. Súhlasíte s tým,

že v takom prípade sme oprávnení využívať údaje o postúpených pohľadávkach na plnenie našich
ostatných práv a povinností zo zmluvy, zmluvy o úvere z karty, a to aj pokiaľ sú tieto údaje chránené
obchodnýmčibankovýmtajomstvom."Tedakýmdlžník-spotrebiteľpotrebujenapostúpeniepohľadávky
voči veriteľovi - dodávateľovi písomný súhlas, tak v prípade postúpenia pohľadávky veriteľom žiadny
súhlas dlžníka - spotrebiteľa sa nevyžaduje. Ide o zjavné porušenie ustanovenia § 53 ods. 4 písm.

b) Občianskeho zákonníka. Žalobca tvrdí, že postúpením pohľadávky nedošlo k zhoršeniu postavenia
žalovanej. To je dosť zavádzajúce. Dalo by sa akceptovať, ak by Home Credit Slovakia, a. s. postúpil
pohľadávku na subjekt s bydliskom alebo sídlom na území Slovenskej republiky. Napriek vnútornému
trhu a priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v rámci Európskej únie, ak by žalovanej vznikla
škoda alebo ak by jej vznikli akékoľvek práva voči žalobcovi, musela by postupovať podľa nariadenia

(EÚ) č. 1215/2012 (nariadenie Brusel I bis). Osobitne ak by slovenský sú rozhodol o nejakom nároku
žalovanej voči žalobcovi, musela by čeliť nutnosti zabezpečiť preklad rozhodnutia do holandčiny (článok
54 ods. 3 nariadenia Brusel I bis) a aj prípadnému konaniu o neuznaní rozhodnutia (najmä články 47
až 51 nariadenia Brusel I bis). Ničomu z toho by nemusela čeliť, ak by jej súd priznal nejaké práva
voči slovenskej spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s.. Ide napríklad o zabezpečenie pohľadávky

dohodou o zrážkach zo mzdy podľa hlavy 6 § 1 úverových zmluvných podmienok zákonom č. 102/2014
Z. z. alebo povinnosť platiť zmluvný úrok aj po mimoriadnom zosplatnení úveru podľa hlavy 11 § 9
úverových zmluvných podmienok. Ďalšou neprijateľnou zmluvnou podmienkou je revolving. V zmysle
§ 298 ods. 2 CSP: "Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti

takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo
mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo
výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou." Zmluva o spotrebiteľskom

úvere obsahuje viaceré ustanovenia porušujúce zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z.
je jednou z povinných obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere doba trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve sa však

termín konečnej splatnosti nenachádza. Nenachádza sa ani v ďalších listinách, ktorými žalovaná
disponuje. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. musí zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovať: "ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú
sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov". Informácia o

ročnej percentuálnej miere nákladov sa síce v zmluve nachádza, ale bez informácie o predpokladoch
na výpočet RPMN. Odhliadnuc od toho, že RPMN je v zmluve uvedená dvojmo v odlišných výškach
(raz pre "obyčajný" spotrebiteľský úver, druhýkrát pre revolving), údaj o RPMN vo výške 18,20% je
zrejme nesprávny. Hoci výpočet RPMN nie je jednoduchý, na dvoch interaktívnych kalkulačkách RPMN
dostupných na internete vyšli iné výšky RPMN. Na webovej stránke ekonomika.sme.sk vyšla výška

RPMN na 24,17% (celková suma úveru vyšla na 2 643,-Eur) a na webovej stránke www.fininfo.sk vyšlo
23,29% (celková suma úveru vyšla takisto 2 643,-Eur). Podľa § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010
Z. z. zmluva musí obsahovať: "priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych
dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny

štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
za predchádzajúci kalendárny štvrťrok". Ohliadnuc od toho, že na zmluve nachádzame dve odlišné
priemerné RPMN (spotrebiteľský úver a revolving), údaj o priemernej výške RPMN pre spotrebiteľský
úver je nesprávny. V zmluve sa uvádza výška priemerného RPMN 18,87%. Podľa súhrnných informácií
o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2013 zverejnených na

webovej stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky (www.finance.gov.sk) bola výška priemernej
RPMN pre "ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške od 1 500,-Eur do 6 500,-Eur
vrátane" poskytnuté na obdobie od 1 roka do 5 rokov 20,54%.

9. Žalovaná záverom uvádza, že prostriedkom procesného útoku sa domáha priznania finančného
zadosťučinenia v súlade s § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona

Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V spotrebiteľskej
zmluve sa nachádzajú viaceré neprijateľné zmluvné podmienky a otázne je aj použitie nekalej obchodnej
praktikyvpodobezanedbaniaodbornejstarostlivostipriposudzovanísolventnostižalovanej.Pretosuma
100,-Eur sa z tohto hľadiska zdá ako veľmi mierna až poddimenzovaná. Pokiaľ sa konštatovala absencia
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, jeho pasívna vecná legitimácia vo vzťahu k vzájomnej žalobe je

bezpochyby daná. Inštitút finančného zadosťučinenia je slovenskému právnemu poriadku známy o. i.
na základe zákona č. 250/2007 Z. z. ako aj z ústavnoprávno-procesnom rozhodovaní o ústavných
sťažnostiach. Ku kritériám na určenie výšky finančného zadosťučinenia všeobecne sa vyjadril Najvyšší
súd SR v rozsudku 3Obo 147/2007 takto: "V súvislosti s priznanou výškou primeraného zadosťučinenia
je potrebné uviesť, že nárok na primerané zadosťučinenie je nárokom objektívnym, ktorý nie je viazaný

na naplnenie akýchkoľvek subjektívnych podmienok a je kompenzáciou za nevyčísliteľné straty, ktoré
postihnutý utrpel." Najvyšší súd sa kritériami pre priznanie finančného zadosťučinenia zaoberal aj v
uznesení so sp. zn. 6Obo 302/2006, kde v odôvodnení uviedol: "Možnými hľadiskami sú napríklad
intenzita a dĺžka trvania závadného konania, dosah tohto konania, okruh subjektov, ktorých mohlo toto
konanie žalovaného zasiahnuť a pod.. Prihliadne sa aj na to, aby náhrada ujmy predstavovala aj určitú

satisfakciuzastav,ktorýmuselžalobcatýmtokonanímžalovanéhostrpieť".Účelrelutárnejsatisfakcievo
všeobecnosti vyjadril napríklad Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku so sp. zn. 30Cdo 4431/2007,
v odôvodnení ktorého o. i. uviedol: "Relutární zadostiučinění plní především satisfakční funkci, i když
úlohu preventivního významu zákonu odpovídajícího a spravedlivého zadostiučiní nelze vylučovat."
Osobitne poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20Co 96/2013: "Doktrinálne možno

preventívnu funkciu náhrady nemajetkovej ujmy odôvodniť tým, že diskriminácia jednotlivca je civilným
deliktom. Zmyslom prostriedkov nápravy podľa ZOS je nielen poskytnúť satisfakciu jednotlivcovi, ale aj
sankcionovať škodcu a odradiť do budúcnosti osobu a jej možných nasledovníkov od nekalého konania,
ktorý názor podporuje aj judikatúra (NS ČR 30Cdo 4431/2007; porov. pod 18)." V uznesení so sp. zn.
21Co 20/2013 Krajský súd v Prešove zasa skonštatoval: "Zdá sa, že inštitút primeraného zadosťučinenia

môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.
Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku
a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky
a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Sankčná funkcia náhrady škody je taká
náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne

konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu
od opakovania takéhoto konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí
preventívne. Hoci zákon č. 250/2007 Z. z. išiel ďalej ako smernica Európskeho parlamentu a Rady
2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu,
ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/

ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 ("smernica
o nekalých obchodných praktikách"), aj v smernici sa nachádzajú východiská pre odôvodnenie priznania
finančného zadosťučinenia. Z týchto dôvodov žalovaná navrhuje, aby súd s ohľadom na absenciu
aktívnej vecnej legitimácie a porušovanie práv spotrebiteľky žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100, Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

10. Súd v súlade s ustanovením §167 CSP vzájomnú žalobu žalovanej ako prostriedok procesného
útoku zaslal žalobcovi uznesením č. k. 21C/71/2016-115 zo dňa 08.08.2016, kedy bol žalobca vyzvaný,
abysakvzájomnejžalobevyjadrilvlehote15dníoddoručeniauzneseniaauviedolskutočnostiadôkazyna preukázanie svojich tvrdení pod ťarchou možnosti súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v
zmysle § 273 CSP. Žalobca protinávrh žalovanej spolu s uvedeným uznesením prevzal dňa 22.08.2016,
avšak sa k protinávrhu ako žalobe sa vyjadril až po uplynutí stanovenej lehoty 15 dní dňa 29.09.2016,

ktoré vyjadrenie bolo súdu doručené dňa 30.09.2016.

11. Súd vytýčil vo veci pojednávanie. Žalobca v zastúpení právnym zástupcom sa na pojednávanie
nedostavil, kedy mal doručenie predvolania včas a riadne vykázané, pričom svoju neprítomnosť vopred
ospravedlnil a navrhol vykonať pojednávanie vo svojej neprítomnosti. Súd preto prejednal vec v

neprítomnosti žalobcu.

12. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že vo veci sa podrobne vyjadril písomne, na
ktorých vyjadreniach trvá. Stručne poukazuje na to, že žalobca v rozpore so zákonom o spotrebiteľských
úveroch v zmysle § 7 ods. 1 nepristúpil s odbornou starostlivosťou ku skúmaniu majetkovej situácie
žalovanej a nastala aj situácia, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a je

vlastne bez poplatkov a bez úrokov. Oveľa významnejšou skutočnosťou je však okolnosť, že pôvodný
veriteľ Home Credit Slovakia nepreukázal postúpenie pohľadávky a navyše nie sú splnené podmienky
na postúpenie pohľadávky z dôvodov ochrany spotrebiteľa, preto má za to, že žalobkyňa nie je
aktívne legitimovaná. Dnes dochádza aj k určitej univerzálnej sukcesii medzi novým žalobcom a
ďalšou spoločnosťou, čím sa situácia stáva ešte neprehľadnejšou. Navrhuje rozhodnúť rozsudkom pre

zmeškanie. Trvá na priznaní finančného zadosťučinenia pre žalovanú v sume 100,-Eur v zmysle návrhu
zo dňa 06.08.2016.

13. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie konštatovaním žalobného návrhu, výpisom z obchodného
registra Holandskej obchodnej komory, prekladom do slovenského jazyka, výpisom z obchodného

registra Okresného súdu Trenčín, oznámením o postúpení pohľadávky, podacím hárkom, zmluvou o
hotovostnom úvere, úverovými podmienkami Home Credit, výzvou k splateniu celého úveru, podacím
hárkom, prehľadom a výpisom čerpania splátok a úhrad splátok, obsahom odporu, vyjadrením
žalobkyne, vyjadrením žalovanej prostredníctvom právneho zástupcu, zmluvou o hotovostnom úvere,
štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, uznesením Krajského súdu Prešov a

úverovými podmienkami.

14. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 06.03.2014 právny
predchodca žalobcu spoločnosť Home Credit Slovakia, a. s., ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli
úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX a zmluvu o revolvingovom úvere na základe vopred pripraveného

formulára. Z úverovej zmluvy, ktorej súčasťou sú úverové zmluvné podmienky vyplýva, že žalobca
poskytol žalovanej úver vo výške 1 600,-Eur, ktorý mala žalovaná splácať v 60 mesačných splátkach po
44,05 Eur s termínom splatnosti "po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru s tým, že pokiaľ kalendárny
mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť
prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátumom splatnosti druhej a nasledujúcej

splátky je 15. deň v kalendárnom mesiaci počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci,
v ktorom je splatná prvá splátka". Celková čiastka, ktorá mala byť splatená spotrebiteľom predstavovala
sumu 2 464,20 Eur pri ročnej úrokovej sadzbe 18,20 %, ročnej percentuálnej miere nákladov 20% a
priemernej hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 18,87%. Spôsob úhrady splátok bol dohodnutý
bankovým prevodom. Dojednaná bola tiež možnosť zmeny výšky a počtu splátok ako aj možnosť

odloženej splátky, pričom poplatky za uvedené dohody, každá vo výške 1,49 Eur, mali byť zahrnuté
v splátke.

15. Z listu zo dňa 16.10.2015 vyplýva, že v dôsledku omeškania žalovanej so splácaním úveru bola
žalovaná vyzvaná žalobcom k splateniu celého úveru čerpaného na základe zmluvy vo výške 1 515,77

Eur, ktorej splatnosť bola určená 15. dňom odoslania predmetnej výzvy s upozornením, že uvedená
suma narastá o úroky z omeškania a prípadné zmluvné sankcie. Uvedená výzva so zosplatnením
bola zaslaná žalovanej doporučenou zásielkou zaslanou prostredníctvom pošty, pričom z doručených
dokladov je zrejmé, že k doručovaniu pod podacím číslom E. XXXXXXXXXSK došlo dňa 20.10.2015.

16. Z výpisu čerpania splátok a úhrad vyplýva, že dňa 14.03.2014 poskytol právny predchodca žalobcu
žalovanej úver, ktorý bol aj čerpaný vo výške 1 600,-Eur. Ďalej zo splátkového kalendára vyplýva, že
žalovaná zaplatila 17 splátok po 44,05 Eur, spolu 707,10 Eur.17. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.10.2015 bola pohľadávka právnej predchodkyni žalobcu
postúpená na obchodnú spoločnosť AB 1 B.V., registračné číslo: 560 07 043, súkromnú spoločnosť
s ručením obmedzeným založenú v Holandskom kráľovstvo so sídlom v Amsterdame, Strawinskylaan

933, PSČ 1077 XX, Holandské kráľovstvo. Po podaní žaloby právna zástupkyňa žalobcu oznámila súdu
zánik uvedenej spoločnosti AB 1 B.V. zlúčením so spoločnosťou AB 2 B.V., registračného čísla: 572 79
667 so sídlom v Amsterdame, Strawinskylaan 933, PSČ 1077 XX, Holandské kráľovstvo, čím došlo k
univerzálnej sukcesii, kedy právny nástupca vstúpil do všetkých práv a povinností právneho predchodcu.

18. Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú
ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zmien
a doplnkov, naposledy zákonom č. 352/2012 Z. z..

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej činnosti.

21. Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 53 ods. 4 písm. b/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na

iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo
zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,

23. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

24. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho

práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie

práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

26.Podľa§5bzákonač.250/2007Z.z.orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliada

aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

27. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

28. Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov.29. Podľa § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

30. Podľa § 9 ods. 2 písm. y/ zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej

percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou
priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách
o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

31. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa
postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z
veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu

na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

32. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky

zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu
klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere

podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke

zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

33. Súd má za preukázané, že úverová zmluva zo dňa 06.03.2014 uzavretá medzi účastníkmi je
spotrebiteľskou zmluvou a neriadi sa režimom Obchodného zákonníka. Súd vo veci rozhodoval na
základenávrhužalovanejzodňa06.08.2016akovzájomnejžalobe.Nakoľkoišloovzájomnúžalobu,táto
bola doručená na vyjadrenie žalobcovi uznesením č. k. 21C/71/2016-115 zo dňa 08.08.2016, kedy bol

žalobca vyzvaný, aby sa k žalobe vyjadril, uviedol skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
pod ťarchou oprávnenia súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 273 CSP. Žalobca,
ktorý protinávrh žalovanej a uvedené uznesenie prevzal dňa 22.08.2016 sa však k protinávrhu, ktorý
mal charakter žaloby, vyjadril až po uplynutí stanovenej lehoty 15 dní od doručenia, kedy si vyjadril
dňa 29.09.2016 (doručené súdu 30.09.2016), preto súd vyhovel návrhu žalovanej a rozhodol vo veci

rozsudkom pre zmeškanie.

34. Súd po vykonanom dokazovaní pritom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná pre nedostatok
aktívnej legitimácie žalobcu, a preto súd žalobu zamietol. V tejto súvislosti sa súd priklonil k názoru
žalovanej, že pohľadávka spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. bola postúpená na žalobcu v rozpore

s ustanovením § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Aj keď žalobca tvrdí, že k
postúpeniu došlo deň pred účinnosťou zákona, ktoré postúpenie pohľadávok v rozpore s cit. § 17
ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. zakazuje, postúpenie tejto pohľadávky žalobca žalovanej neoznámil anepreukázal, čo v danom prípade je nutné vykladať v prospech žalovanej ako spotrebiteľa. Taktiež
zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v § 53 ods. 4 písm. b/ OZ, ktorá bráni
dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa,

ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. K
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa môže dôjsť napr. v prípade, že úverová zmluva obsahuje náležitosti,
v zmysle ktorých sa na túto zmluvu hľadí ako na zmluvu bezúročnú a bez poplatkov. Ide najmä o tú
skutočnosť, že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi

úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a tiež ani dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Čo sa týka jednotlivých
splátok úveru 44,05 Eur nie je jasné, či táto splátka obsahuje splácanie istiny, úroku, splátku služby
"zmeny výšky a počtu splátok" a splátku služby "odložené splátky", nakoľko aj za tieto si žalobca
účtuje poplatky po 1,49 Eur (za každú zvlášť), ktoré majú byť zahrnuté v splátke. Čo sa týka termínu
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, tento v zmluve uvedený nie je, v zmluve existujú len rôzne

odkazy všeobecne popísané. Za týchto okolností je spotrebiteľ nútený hradiť viac, akoby išlo o zmluvu
s úrokmi a poplatkami, než v skutočnosti má a tým, že pohľadávka bola postúpená veriteľovi mimo
územia Slovenskej republiky v prípade uplatnenia bezdôvodného obohatenia sa zhoršilo postavenie
spotrebiteľa na vymáhanie jeho pohľadávky voči spoločnosti pôsobiacej v zahraničí, pretože prípadné
vymáhanie akéhokoľvek práva žalobcu by sa stalo zložitejšie a najmä drahšie v zahraničí. Súd pritom

poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 12Co/53/2014, ktorý obdobnú situáciu
postúpenia pohľadávky riešil nepripustením zmeny účastníka konania na strane žalobcu z dôvodu,
kedy poukazuje na to, že postúpením pohľadávky medzi postupcom a postupníkom došlo k určitému
zneužitiu práva, ktorého cieľom je vytvoriť situáciu, že by sa prípadná možná pohľadávka na náhradu
trov konania stala voči neúspešnému žalobcovi nedobytnou. Viď. tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu

ČR sp.zn. 32Cdo/2650/2012. Ak by žalovanej vznikla škoda alebo by jej vznikli akékoľvek práva
voči žalobcovi, musela by postupovať podľa nariadenia (EÚ) č. 1215/2012 (nariadenie Brusel 1 bis).
Osobitne ak by slovenský súd rozhodol o nejakom nároku žalovanej voči žalobcovi, musela by žalovaná
čeliť nutnosti zabezpečiť preklad rozhodnutia do holandčiny (čl. 54 ods. 3 nariadenia Brusel 1 bis)
aj prípadnému konaniu o neuznaní rozhodnutia (čl. 47 - 51 nariadenia Brusel 1 bis). Ničomu z toho

by nemusela čeliť, ak by jej súd priznal práva voči spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. so sídlom
v SR. Právny predchodca žalobcu pritom vnútil spotrebiteľovi zmluvnú podmienku, ktorá vytvorila
hrubú nerovnováhu práv a povinností medzi zmluvnými stranami, čo je neprijateľnou a tak neplatnou
zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 OZ. Súd v tejto súvislosti poukazuje na úverové podmienky pre
hotovostnýarevolvingovýúverspoločnostiHomeCreditSlovakiavyjadrenejvHlave20§5 vustanovení

označenom ako záverečné. V zmysle tejto úverovej podmienky dlžník (spotrebiteľ) nie je oprávnený bez
písomného súhlasu veriteľa postúpiť akúkoľvek pohľadávku voči veriteľovi tretím osobám. Veriteľ je ale
oprávnený pohľadávky zo zmluvy, zmluvy o úvere, z karty a z ostatných zmlúv zabezpečujúcich jeho
pohľadávku postúpiť tretím osobám. Tým, že dlžník - spotrebiteľ potrebuje na postúpenie pohľadávky
voči veriteľovi - dodávateľovi písomný súhlas, ale v prípade postúpenia pohľadávky veriteľom žiadny

súhlas dlžníka - spotrebiteľa sa nevyžaduje, došlo k zjavnému porušeniu ustanovenia § 53 ods. 4
písm. b/ OZ. Uvedené ustanovenie úverových podmienok právneho predchodcu žalobcu teda značne
diskriminuje žalovanú ako aj ostatných spotrebiteľov, s ktorými právny predchodca žalobcu uzatvára
úverové zmluvy, keďže sťažuje spotrebiteľom možnosť domáhať sa svojich práv voči žalobcovi a reálne
je spôsobilé spotrebiteľov odradzovať od uplatnenia si svojich práv od žalobcu, ktorý sídli vo vzdialenom

mieste mimo územia SR. Takto formulovaná zmluvná podmienka, reálne a pravidelne uplatňovaná
právnym predchodcom žalobcu, zhoršuje vymožiteľnosť a zabezpečenie pohľadávky žalovanej a iných
spotrebiteľov. Nakoľko postúpenie pohľadávky voči žalovanej je zjavne ale aj v zmysle zákona v jej
neprospech, žalobca nedisponuje aktívnou legitimáciou v spore, vzhľadom k tomu, že k postúpeniu
pohľadávky došlo na základe neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. b/ OZ a v takomto prípade

sa jedná o neplatný právny úkon podľa § 39 OZ.

35. Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

36. Žalovaná si v konaní uplatnila finančné zadosťučinenie v súlade s § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.

z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov. V tejto súvislosti poukázala na to, že v spotrebiteľskej zmluve sa nachádzajú viaceré
neprijateľné zmluvné podmienky a otázne je aj použitie nekalej obchodnej praktiky v podobe zanedbania
odbornej starostlivosti pri posudzovaní solventnosti žalovanej. V tejto súvislosti súd konštatuje, že nárokžalovanej je dôvodný, keďže spotrebiteľská zmluva právneho predchodcu žalobcu obsahuje väčší počet
neprijateľných zmluvných podmienok, pričom z praxe súdu je známe, že ide o bežnú obchodnú praktiku
právneho predchodcu žalobcu, keďže s obdobnými zmluvami sa súd stretol vo viacerých prípadoch.

Ide o neprijateľné zmluvné podmienky popísané vyššie. Je pritom zrejmé, že nárok na primerané
zadosťučinenie je nárokom objektívnym, ktorý nie je viazaný na naplnenie akýchkoľvek subjektívnych
podmienok a je kompenzáciou za nevyčísliteľné straty, ktoré postihnutý utrpel. Ide o určitý druh relutárnej
satisfakcie, ktorá plní i úlohu preventívneho významu a má aj za úlohu odradiť do budúcnosti subjekt
a jeho možných nasledovníkov od nekalého konania. Vychádzajúc zo situácie žalovanej, ktorá musela

strpieť súdne konanie a tiež z okolností, kedy právny predchodca žalobcu je z viacerých súdnych
sporov známy tým, že prevádzkoval svoju obchodnú činnosť v rozpore s právami spotrebiteľov a
žalobca ako postupca zabezpečoval vymáhanie takýchto pohľadávok od spotrebiteľov tiež v širokom
rozsahu,očomsvedčímnožstvopodanýchžalôb,súdvyhovelnávrhužalovanejnapriznaniefinančného
zadosťučinenia. V tejto súvislosti súd posúdil aj uplatnenú výšku finančného zadosťučinenia v sume
100,-Eur za primeranú a ako takú ju žalovanej priznal.

37.Podľa§262ods.1,2Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP)onárokunanáhradutrovkonania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. V prejednanej veci mala žalovaná úspech vo výške 100%, preto súd vyslovil, že žalovanej sa
priznáva náhrada trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov po právoplatnosti rozhodnutia vydá

súdny úradník samostatné rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu čo do výroku I. a II. odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu čo do výroku III. možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia

na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14 písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.