Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 20, 2016

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 7C/93/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616202767
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sláviková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2016:2616202767.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v právnej veci navrhovateľky: K. X., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom W.. D. U. Q. XXXX/X, W., proti odporcovi: Q. X., K.. X.X.XXXX, trvale bytom
Ž. XXX, o zvýšenie výživného na plnoletú, takto

r o z h o d o l :

Súd z v y š u j e výživné odporcu na plnoletú navrhovateľku K. X., nar. 21.2.1996 zo sumy 23,24 €
(700,- Sk) mesačne na sumu 100,- € mesačne s účinnosťou od 20.4.2016.

Týmto sa mení rozsudok OS Senica č.k. 3P/26/2005-22 zo dňa1.3.2006 v časti výšky výživného odporcu
voči navrhovateľke.

Nedoplatok odporcu na zročnom výživnom na plnoletú navrhovateľku za čas od 20.4.2016 do
31.12.2016 v sume 442,- € je odporca povinný navrhovateľke zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku,

Výživné je zročné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk navrhovateľky

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Trovy konania na súdnom poplatku z n á š a štát.

Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na Okresnom súde Senica dňa 20.4.2016, doplneným na
pojednávaní dňa 20.12.2016, domáhala zvýšenia výživného na sumu 150,- € mesačne od prijatia
na vysokú školu, teda od 1.9.2015. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že súd naposledy

stanovil výživné vo výške 700,- Sk s účinnosťou od 1.11.2005, pričom navrhovateľka bola vtedy žiačkou
základnej školy. Neskôr jej matka zistila, že si odporca otvára a zatvára živnosť kvôli vyživovacej
povinnosti a keď ho ohľadom tohto zistenia kontaktovala navrhovateľka, tak odporca súhlasil s
dobrovoľným platením výživného vo výške 40,- € mesačne. Navrhovateľke sa podstatne zmenili a
vzrástli náklady, keďže študuje na vysokej škole a odporca jej okrem určenej výšky výživného ničím
neprispieva. Matka navrhovateľky je od 19.8.2015 práceneschopná. Odporca pracuje ako živnostník,
zaoberá sa kúpou tovaru na účely jeho predaja, diagnostikou a opravami cestných motorových vozidiel.

2. Odporca navrhol určiť výživné vo výške 50,- € mesačne.3. Súd vykonal dokazovanie výpisom zo živnostenského registra, inzerátmi z internetovej stránky
www.bazos.sk, prehľadom mesačných nákladov navrhovateľky, zmluvou o nájme bytu, rozsudkom
Okresného súdu Senica, č.k. 3P/26/2005 - 22 zo dňa 1.3.2006, písomným vyjadrením a výsluchom

odporcu a navrhovateľky, daňovým priznaním odporcu za rok 2015, správou Sociálnej poisťovne,
pobočkaSvidníkzodňa7.12.2016apobočkySenicazodňa7.12.2016,správouÚradupráce,sociálnych
vecí a rodiny Bardejov zo dňa 29.11.2016, potvrdením o príjme svedkyne zo dňa 1.12.2016, potvrdením
o návšteve školy zo dňa 13.12.2016, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že odporca má oprávnenie na podnikanie a podniká
pod IČO: 37 652 591, pričom ako predmet podnikania je uvedená diagnostika a opravy cestných
motorových vozidiel a kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo
iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod).

5. Odporca na internetovej stránke www.bazos.sk opakovane uverejňoval inzeráty, v ktorých motorové

vozidlá rozpredával na diely.

6. Navrhovateľka predložila rozpis mesačných výdavkov, ktoré má predstavovať nájomné - 210,09 €,
elektrina - 32,22 €, komunálny odpad - 51,61 €, rozhlas a televízia - 4,64 €, internet - 19,97 €, poistenie
domácnosti - 28,- €, telefón navrhovateľky - 10,- €, stravné domácnosť - 150,- €, lieky - 5,- €, oblečenie,

obuv - 30,- €, hygienické potreby - 15,- €, štúdium - 100,- €, cestovné - 10,- €, knihy a materiály potrebné
pre štúdium na VŠ - 120,- €. Pri svojom výsluchu navrhovateľka doplnila ešte stravné v škole, čo
predstavuje 2 - 2,10 € za jedno jedlo. Z predloženej zmluvy o nájme bytu vyplýva, že nájom za byt,
v ktorom býva navrhovateľka s matkou je 210,09 € mesačne. Matka navrhovateľky platí mesačne za
elektrinu 32,22 € a za rozhlas a TV sumu 4,64 €. Poplatok za komunálne odpady, ktorý bol vyrubený

matke navrhovateľky za rok 2016 predstavuje sumu 51,61 €, a to je poplatok za 2 osoby na rok. Mesačný
poplatok za internet predstavuje sumu 19,97 €, čo vyplýva z predloženého potvrdenia o úhrade
sumy.

7. Odporca v rámci svojho písomného vyjadrenia doručeného súdu dňa 8.9.2016 namietol, že

navrhovateľka mala návrh podať na miestne príslušnom súde podľa bydliska odporcu (§ 84 až 89b
Občianskeho súdneho poriadku).

8. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení a pri svojom výsluchu uviedol, že s navrhovateľkou nie je v
kontakte kvôli jeho vzťahu s matkou navrhovateľky, keďže pred asi 10 rokmi mu matka navrhovateľky

mala odkázať, že žije s policajtom a nech ju a navrhovateľku neotravuje, lebo policajt sa postará o to, aby
mal problémy. Na základe dohody platí výživné 40,- € mesačne. Rovnakú sumu platí aj na svoje druhé
dieťa, syna W.. Výživné platil aj v čase keď bol nezamestnaný a keď poberal pomoc v hmotnej núdzi,
pričomnavýživnémuprispievalijehorodičia,uktorýchdodnesbýva.Odporcanemoholdlhodobozohnať
zamestnanie, do zahraničia nemôže odísť kvôli zdravotnému stavu rodičov, a preto začal podnikať a od

1.3.2015 má živnostenský list. Odporca skúšal predávať náhradné diely, ale predaj sa mu nedaril, a preto
sa tomu už nevenuje. Ak sa situácia nestabilizuje, tak s podnikaním bude musieť skončiť. Priemerný
príjem z podnikania v roku 2015 bol vo výške 71,73 € mesačne. Náklady odporcu na mesiac predstavuje
nájomné, ktorým prispieva rodičom, vo výške 104,- €, internet - 10,- €, telefón - 20,- €, stravné - 100,-
€, preddavky na poistné - 2 x 60,- €, výživné na navrhovateľku - 40,- €, výživné na syna W. - 40,-€,

poplatky za vedenie účtu - 3,50 €, oblečenie, hygienické potreby, obuv - 30,- €. Ak navrhovateľka chce
študovať, tak nech študuje, ale nech si to platí sama. Príjem odporcu je asi len 300,- € mesačne, čo
pokrýva náklady na mesiac, viac mu nezostáva. Od 1.1.2017 odporca zruší živnosť a pôjde na úrad
práce. K svojmu príjmu a zverejneným inzerátom odporca uviedol, že jeho príjem z opravy motorových
vozidiel je 300,- € mesačne, ale nie pravidelne a zverejnené inzeráty nie sú jeho, cez jeho meno ich

zverejňuje kamarát, ktorého meno odmietol uviesť, pričom teraz so zverejňovaním inzerátov prestal,
keďže odporca mu povedal, že s tým má problémy. Za zverejňovanie inzerátov od kamaráta nič nechcel,
keďže malo ísť len o kamarátsku službu. Tiež odmietol uviesť meno kamaráta, s ktorým sa doviezol na
pojednávanie na OS Senica, pričom náklady na dopravu, vzhľadom na vzdialenosť bydliska odporcu od
sídla súdu, museli byť nie zanedbateľné.

9. Podľa daňového priznania odporcu za rok 2015 bol jeho zisk z podnikania vo výške 717,38 €.10. Svedkyňa P. X., matka navrhovateľky uviedla, že výdavky, ktoré má výlučne na dcéru predstavujú
mesačne asi sumu 130,- € plus autobus. Odporca platí výživné vo výške 40,- € mesačne, túto sumu
dáva svedkyňa navrhovateľke a navyše ešte 130,- €. Svedkyňa inú vyživovaciu povinnosť okrem

navrhovateľky nemá. Navrhovateľka odporcu na pojednávaní videla prvýkrát v živote, odporca jej nikdy
nič neposlal. Odporca si v Ž. prerába rodinný dom po babke, kde má aj dielňu, kde opravuje autá a
živnosti ruší a znovu otvára preto, aby nemusel platiť výživné.

11. Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení a pri svojom výsluchu uviedla, že s odporcom nie

je v kontakte celý život a nemá s ním vytvorený žiadny vzťah. Nikdy o navrhovateľku neprejavil žiadny
záujem a nikdy sa s ňou ani nesnažil stretnúť. Keď bola navrhovateľka malé dieťa, tak sa jej matka
pokúšala kontaktovať odporcu, pričom odporca nereagoval. Odporca, ak chcel, tak ju mohol kontaktovať
cez internet, o čo sa odporca ani nepokúsil. Navrhovateľka odporcu nikdy v živote nevidela. V roku 2005
sa odporca na súde vyjadril, že je nezamestnaný, a preto nemôže posielať viac peňazí, ale uviedol, že
keď si prácu nájde, tak bude platiť viac. Nestalo sa tak, až keď v roku 2014 mu matka navrhovateľky

oznámila, že vie, že stále otvára a zatvára živnosť, tak súhlasil s platením výživného vo výške 40,- €
mesačne. Bratranec odporcu, Q. X., mal navrhovateľke povedať, že odporcovi sa darí, že dováža autá
z Č. a rozpredáva ich na náhradné diely. Navrhovateľka preto začala sledovať internet a našla inzeráty
odporcu na stránke www.bazos.sk a takisto na stránke www.ihu.hu. Má ísť takmer o 160 fotografií za
krátky čas. Odporca uviedol, že mal mesačne príjem 71,73 € a nie je zrejmé, ako dokáže platiť svoje

mesačné výdaje. V deň, keď odporca poslal vyjadrenie k jej návrhu na zvýšenie výživného, tak vymazal
všetky inzeráty a už nič nepredáva. V spoločnej domácnosti žije navrhovateľka len s matkou. Návrh na
zvýšenie výživného si navrhovateľka nepodala skôr, keďže sa tej otázke nevenovala až keď zistila ako
odporca podniká. Odporca mal previesť podnikanie na svoju priateľku, aby nemusel nič platiť.

12. Zo správ Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník zo dňa 7.12.2016 a Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Bardejov zo dňa 29.11.2016 súd zistil, že odporca nie je poberateľom nemocenských dávok
a pomoci v hmotnej núdzi.

13. Matka navrhovateľky podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 7.12.2016 od októbra 2015 do júla

2016 poberala nemocenskú dávku priemerne vo výške 642,81 € mesačne. Podľa potvrdenia spoločnosti
Emil Krajčík, s.r.o. zo dňa 1.12.2016 matka navrhovateľky od júla 2016 do októbra 2016 mala priemerne
čistý príjem vo výške 728,20 € mesačne.

14. Navrhovateľka je od 1.9.2016 do 31.8.2017 študentkou druhého ročníka štúdia bakalárskeho

študijného programu v dennej forme na Trnavskej univerzite v Trnave, Právnickej fakulty v študijnom
odbore právo, čo preukázala navrhovateľka potvrdením vydaním uvedenou fakultou vysokej školy zo
dňa 13.12.2016.

15. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine), plnenie vyživovacej

povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.20. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

21. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

24. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

25. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

26. Súd neprihliadol na nedôvodnú námietku miestnej nepríslušnosti vznesenú odporcom v jeho

vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 8.9.2016, a v ktorej odporca namietal, že miestna príslušnosť
sa mala určiť podľa jeho bydliska (§ 84 až 89b Občianskeho súdneho poriadku), keďže odporca vzniesol
námietku miestnej nepríslušnosti až po účinnosti Civilného mimosporového poriadku (po 1.7.2016),
pričom Civilný mimosporový poriadok určil v § 154, že na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb
je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľky, teda Okresný súd Senica.

27. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten záver, že návrhu navrhovateľky je potrebné sčasti
vyhovieť. Naposledy bolo výživné na navrhovateľku určené v roku 2006 vo výške 700,- Sk (23,24
€). Odporca následne po dohode zasielal matke navrhovateľky výživné vo výške 40,- € mesačne.
Je nepochybné, že na strane navrhovateľky prišlo k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zvýšenie

výživného, keďže navrhovateľka nastúpila na vysokú školu, na denné štúdium na bakalárskom stupni
na Trnavskej univerzite, čím jej nepochybne vzrástli náklady na štúdium. Navrhovateľka absolvuje
sústavnú prípravu na povolanie a preto nie je schopná sama sa živiť a je odkázaná výživou na svojich
rodičov. Podľa vyjadrenia matky navrhovateľky dáva navrhovateľke 40,- €, ktoré jej posiela odporca
ako výživné a ďalších 130,- €, čo navrhovateľka preukázala rozpisom svojich mesačných nákladov. Pri

určení vyživovacej povinnosti musí súd prihliadnuť nielen na výdavky osoby, v prospech ktorej má byť
výživné určené, ale aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery osoby, ktorá má výživné platiť.
Podľa daňového priznania za rok 2015 mal odporca zisk z podnikania vo výške 717,38 €. Odporca vo
svojom písomnom vyjadrení zo dňa 6.9.2016 uviedol, že skúšal predávať náhradné diely, ale veľmi sa
mu nedarilo a preto sa tomu už nevenuje, pričom na pojednávaní uviedol, že žiadne náhradné diely

nepredáva, že všetky náhradné diely predáva cez inzerát jeho kamarát, ktorý mu za to nič neplatí,
keďže ide len o kamarátsku výpomoc. Na výzvu súdu, aby uviedol meno tohto svojho kamaráta, aby
ho súd mohol následne predvolať a vypočuť, odmietol uviesť meno tohto svojho kamaráta s tým, že
ho do týchto záležitostí nechce zaťahovať. Súd preto neuveril tvrdeniu odporcu, že náhradné diely
predáva jeho kamarát, keďže odporca si sám odporoval v písomnom vyjadrení a pri svojom výsluchu a

odmietol uviesť údaje osoby, ktorá by mohla toto jeho tvrdenie potvrdiť. Odporca teda predával väčšie
množstvo náhradných dielov, minimálne išlo o 160 inzerátov a preto je zrejmé, že suma, ktorú odporca
deklaroval na základe daňového priznania je nereálna a takisto nie je zrejmé z čoho odporca žije, keďže
prispieva aj rodičom na domácnosť a má iné výdaje. Keďže odporca odmietol uviesť skutočnú výšku
svojho príjmu, tak súd aplikoval § 63 ods. 1 Zákona o rodine a vychádzal z toho, že výška priemerného

mesačného príjmu odporcu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima, čo je v súčasnosti
suma 3961,80 €. Súd pri rozhodovaní o výške výživného na navrhovateľku prihliadol na jej štúdium a
potreby, na príjmové schopnosti a možnosti odporcu, matky navrhovateľky a takisto na to, že odporca
navrhovateľke okrem dohodnutého výživného vo výške 40,- € mesačne na jej výživu žiadnym inýmspôsobom neprispieval. Súd má za to, že výživné vo výške 100,- € mesačne je primerané potrebám
navrhovateľky a určite príjmovým možnostiam odporcu. Súd priznal navrhovateľke zvýšené výživné
od 20.4.2016, teda odo dňa začatia súdneho konania v súlade s § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Vo

zvyšnom rozsahu návrh navrhovateľky zamietol. Navrhovateľka totiž nepreukázala súdu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré návrh na zvýšenie výživného nepodala skôr. Keďže odporcovi vznikol na
výživnom za čas od 20.4.2016 do 31.12.2016 nedoplatok vo výške 442,- € (za mesiac apríl 2016 -
22,- € + za mesiace máj 2016 až december 2016, t.j. 8 x 60,- €), tak súd uložil odporcovi zaplatiť ho
navrhovateľke do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

28. Podľa § 4 ods. 1 písm. g) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov
a detí.

29. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), žiaden z

účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Vzhľadom k tomu, že konanie vo veci vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí je vecne podľa
§ 4 ods. 1 písm. g) zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení zmien a doplnkov oslobodené od
súdneho poplatku, súd vyslovil, že trovy konania na súdnom poplatku znáša štát. O nároku na náhradu

trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP a účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje, v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutkový stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).