Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/309/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415213498
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1415213498.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačikovej a členiek

senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
E. U., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matky - W. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. XX/A, XXX XX T., zastúpená Neuschlová s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 5, 811 09
Bratislava, a otca - E. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. U. XX, XXX XX E., okres T. T., o návrhu otca na
zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28.04.2016,
č.k. 25P/313/2015-78, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 28.04.2016, č.k. 25P/313/2015-78, zamietol návrh
otca na zníženie výživného, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie odôvodnených
potrieb maloletého dieťaťa, ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov,
s následnou väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom dospel k
záveru, že návrh otca na zníženie výživného dôvodný nie je. Deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie takto rozhodol dospejúc po vykonanom dokazovaní k záveru o nedôvodnosti
návrhu otca. Skúmaním a vyhodnotením zmeny pomerov, túto konštatoval za obdobie od poslednej
úpravy výživného na strane maloletého E., ktorý v školskom roku 2015/2016 začal navštevovať 1.ročník
bilingválnehogymnázia.Konštatoval,ženaposledy bolovýživnépremaloletéhozvýšenéod01.09.2011
zo sumy X.XXX,-Sk na sumu XXX eur mesačne za stavu, že otec bol nezamestnaný, pracoval
brigádnicky, matka bola riadne zamestnaná a dosahovala príjem XXX eur mesačne. Pokiaľ ide o o

posúdenie zmeny pomerov na strane rodičov, títo svoj osobný stav ani okruh vyživovacích povinností
nezmenili. Za preukázanú mal zmenu pomerov na strane otca, ktorý sa na rozdiel od predchádzajúceho
obdobia riadne zamestnal, a i keď má príjem na úrovni minimálnej mzdy, tento je vyšší ako jeho príjem
v čase posledného rozhodnutia o výživnom. Za uvedených okolností súd prvej inštancie konštatoval, že
na strane otca nedošlo k zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného na maloletého.
Pri rozhodnutí prihliadol na výlučnú osobnú starostlivosť matky o maloletého, ako aj na nárast jeho
mesačných výdavkov, ktoré sa preukázateľne od posledného rozhodnutia súdu o výživnom zvýšili najmä

v súvislosti s jeho vekom, štúdiom na strednej škole ale aj zdravotným stavom. Matka výdavky na
odôvodnené potreby maloletého v konaní riadne preukázala. V danej veci pri rozhodovaní súd vzal do
úvahyajto,žematkamátiežvyživovaciupovinnosťkmaloletejdcéreA.,sdeťmižijesama,askutočnosť,
že otec sa okrem platenia výživného iným spôsobom na výchove a výžive maloletého nepodieľa. Vecprávne posúdil podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, Zákona o rodine. O trovách konania
rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ( platného do 30.06.2016 ).

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého, ktorý navrhol rozsudok
súdu prvej inštancie zmeniť a vyhovieť jeho návrhu na zníženie výživného. Uviedol, že od 16.07.2013
do 02.03.2016 bol nezamestnaný, evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie a s príjmom XXX
eur na základe dohody o pracovnej činnosti. V období roku 2015 od marca do októbra dosahoval príjem
priemerne XX eur mesačne a od 01.03.2016 je riadne zamestnaný so mzdou XXX eur netto mesačne.

Nakoľko žije s rodičmi, má záujem im prispievať na bývanie, pričom po zaplatení výživného formou
exekúcie, mu na jeho potreby nezostáva ani životné minimum.
4. Matka prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na zmenu pomerov na strane otca
v pozitívnom zmysle, keď otec je oproti predchádzajúcemu obdobiu od 01.03.2016 riadne zamestnaný
s mesačnou mzdou brutto XXX eur. Súhlasila s názorom súdu prvej inštancie, ktorý otcov prístup

k hľadaniu si primeraného zamestnania vyhodnotil ako nie zodpovedný s konštatovaním, že otec
má všetky schopnosti a možnosti na získanie primeraného zamestnania a príjem na zabezpečenie
platenia určeného výživného, ktorý je na výživu zo strany rodičov plne odkázaný. Zdôraznila, že otec
okrem maloletého E. nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, nemá žiadne zdravotné obmedzenia, má
vysokoškolské vzdelanie a je v produktívnom veku. V prípade otca ide o jediný príspevok k výchove

a výžive maloletého, keďže otec sa iným spôsobom na zvýšených výdavkoch maloletého nepodieľa,
nestrávil s maloletým dovolenku a nedáva mu darčeky. Uviedla, že nedostatok empatie zo strany otca
maloletého trápi a jeho nezáujme veľmi citlivo vníma o to viac, že otec stretnutia s maloletým iniciuje
veľmi sporadicky. Mala za to, že maloletý má právo na takú životnú úroveň, ktorú mu je povinný rodič
schopný zabezpečiť, pričom pre jej posúdenie sú podstatné možnosti a schopnosti, a nie aktuálne

dosahovaný príjem povinného rodiča.

5. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v
záujme maloletého ako vecne správny potvrdiť.

6. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa §
65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1, a § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej
„ C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu
otca nie je možné vyhovieť.

7. Tým, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa, súd
prvej inštancie správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý jasne definuje
dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, musí

ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť,
či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, v prípade kladného
zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. §
62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené
potreby maloletých detí ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov,

pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

8. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd dospel k záveru,
že súd prvej inštancie správne zistil skutočný stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie
rozhodujúcich skutočností podstatných pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného z hľadiska

súčasnýchodôvodnenýchpotriebmaloletého,akoajzhľadiskaschopnostíamožnostírodičov,navýživu
ktorých je maloletý plne odkázaný a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods.
1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletého, t.j. v
časerozhodovaniaOkresnéhosúduBratislavaIVč.k.13P/59/2011-225zodňa15.01.2013.Vychádzajúc
zokolnostízistenýchvykonanýmdokazovanímsúdomprvejinštancieodvolacísúdzhodneakosúdprvej

inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo na strane otca k zmene
pomerov v rozsahu, ktoré by bolo potrebné premietnuť do výšky výživného, a to znížením výživného
na maloletého.9. Pokiaľ ide o zisťovanie rozhodujúcich skutočností právne významných pre posúdenie dôvodnosti
návrhu matky na zníženie výživného treba uviesť, že súd prvej inštancie v tomto smere vykonal
potrebné dokazovanie zamerané na zistenie ako zárobkových a majetkových pomerov rodičov, tak aj

odôvodnených potrieb maloletého, zaoberal sa dôkazmi predkladanými otcom na preukázanie jeho
aktuálnych možností a schopností a zárobkových pomerov, skutkové zistenia na základe vykonaného
dokazovania vyhodnotil, svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, z ktorého
dôvodu, keďže sa odvolací súd s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v písomnom vyhotovení
napadnutého rozsudku v plnom rozsahu stotožnil, na toto zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. poukazuje.

10. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca, tieto nemali vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Súd prvej inštancie v danom konaní, t.j. v konaní o návrhu otca na zníženie výživného správne
zisťoval, či dôvody uvedené v návrhu otca na zníženie výživného, jeho dlhodobá nezamestnanosť a
aktuálny pracovný úväzok s príjmom na úrovni minimálnej mzdy, sú tou skutočnosťou, ktorú Zákon o
rodine v ust. § 78 ods. 1 hodnotí ako zmenu pomerov, majúcu vplyv na zmenu rozhodnutia o výživnom.
Na doplnenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že v danom prípade

otec nepreukázal dôležitú skutočnosť podstatnú pre zmenu rozhodnutia a súčasne, ktorá vznikla po
poslednom rozhodnutí o výživnom, keď naopak oproti roku 2013 kedy súd naposledy rozhodoval o výške
výživného, je otec zamestnaný v riadnom pracovnom pomere v spol. P. J. spoločnosť, s.r.o.. V danom
prípade je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje
výlučne matka, a výška určeného výživného je vzhľadom na vek, štúdium a z toho vyplývajúce potreby

maloletého skôr na dolnej hranici. R. na uvedené, odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie
uzatvára, že otcom uvádzané skutočnosti, nie je možné považovať za dôvody pre zníženie výživného v
neprospech maloletého, keď nebolo preukázané, že vôbec došlo k zmene jeho možností a schopností,
alebo k celkovej zmene jeho rodinných či iných pomerov, z ktorých súd pri posúdení zmeny výšky
výživného vychádza. Tým, že maloleté dieťa je v plnej miere odkázané na výživu svojich rodičov, treba

uviesť, že k zníženiu výživného a teda aj životnej úrovne maloletého dieťaťa možno pristúpiť iba z
vážnych dôvodov, t.j. z dôvodov, keď povinný rodič v konaní jednoznačne preukáže, že z objektívnych
dôvodov napr. pre nepriaznivý zdravotný stav, nie je schopný doposiaľ určené výživné platiť. Takúto
objektívnu skutočnosť otec v konaní nepreukázal, čo vyplýva zo súdom prvej inštancie vykonaného
dokazovania.

11. S poukazom na uvedené, odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že od
posledného rozhodnutia o výživnom na strane otca nedošlo k zmene pomerov v rozsahu, ktorý by
odôvodňoval zmenu rozhodnutia o výživnom v zmysle zníženia výživného na maloletého, z ktorého
dôvodu výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh otca na zníženie výživného ako

vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 58 C.m.p. v spojení s ust. § 52 C.m.p..

13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0.

Rigáňová

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).