Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 21, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/278/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314209252
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8314209252.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X,
XXX XX Q., právne zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník,
proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o
vydaniebezdôvodnéhoobohateniaaurčenieneprijateľnostizmluvnejpodmienky,oodvolanížalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 11C 123/2014-69 zo dňa 15. 6. 2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

1. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

2. Žalovaný j e p o v i n n ý uhradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 94,15 Eur na účet
advokáta R. K. U. v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 59,09 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Určil, že zmluvná
podmienka v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania č. zmluvy XXXXXXX, bod 13) o tej časti
poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahrňujúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o
úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia

vo výške 318,57 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet
Okresného súdu Humenné súdny poplatok vo výške 16,50 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že na základe vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bol založený záväzkový vzťah, a to
na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 17.03.2008. Zo žalobcom predložených listinných
dôkazov vyplýva, že mu bola poskytnutá finančná čiastka v zmysle tejto zmluvy o úvere, ktorú mala

splatiť v troch splátkach spolu vo výške 6780 Sk (225,05 eur), a ktorú aj žalovanému uhradil, čoho
dôkazom je samotné potvrdenie vystavené žalovaným dňa 13.08.2014. Z neho je zrejmé, že žalobca
uhradil dlžnú sumu v plnej výške dňa 11.10.2008. Ako už bolo uvedené vyššie, súd mal za to, že
táto zmluva o úvere je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou v súlade s ustanovením § 52 odsek
1 Občianskeho zákonníka, pričom zároveň túto zmluvu súd považuje i za spotrebiteľský úver. Pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom
s dôverou bez možnosti individuálne ovplyvniť zmluvné podmienky. Spotrebiteľské zmluvy uzatvárajú

dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ vopred určuje v návrhu obsah zmlúv a
spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, môže návrh len prijať alebo odmietnuť.
Aj táto zmluva a podmienky bola vopred pripravená na formulári a zamestnanec žalovanej len vyplnil
prázdne kolónky, pričom žalobca ich nemal možnosť zmeniť (vrátane tzv. dohodnutého poplatku).3. V prejednávanej veci zmluva o úvere je zmluvou, ktorá podlieha úprave zmlúv o spotrebiteľských
úveroch, pričom poplatok za poskytnutie úveru predstavuje 35,60 % za obdobie troch mesiacov, t.j.

142,40 % ročne. Preto pri takýchto zmluvách je namieste skúmať, či predmetný právny úkon nie je
právnym úkonom, pri ktorom sa regulácia ohľadom neuvedenia „RPMN“ obchádza, a teda tento právny
úkon by bol neplatný aj pre obchádzanie zákona (§ 39 Občianskeho zákonníka). V zmysle vyššie
uvedeného preto súd má za to, že uvedený spotrebiteľský úver je treba považovať za bezúročný a bez
poplatkov, pričom takýto úžerný poplatok vo výške 142,40 % ročne za poskytnutie úveru na obdobie

troch mesiacov súd považuje za dôvod absolútnej neplatnosti, a to pre rozpor s dobrými mravmi podľa
§ 39 OZ. V súlade s judikatúrou a zákonom, sa za odplatu úveru považujú nielen dohodnuté úroky ako
odmena, ale aj akákoľvek platby zo strany spotrebiteľa žalovanému, bez ohľadu, či ju tento v zmluve
alebo podmienkach označí, napr. ako poplatok, náklady za vypracovanie, na administratívu a podobne.

4. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku v bode 13 Všeobecných zmluvných podmienok, a to tej časti, ktorá

sa týka poplatku, ktorému zodpovedajú 2/3, zahŕňajúce náklady na vypracovanie, uzatvorenie zmluvy
o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, táto je absolútne neplatná aj z ďalšieho
samostatného dôvodu. V súlade s ust. § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka súd túto považuje za
neprijateľnú, nakoľko ide o ustanovenie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktoré spočíva v neprimerane vysokej výške poplatku

23,70 % za obdobie troch mesiacov, pričom pre porovnanie banky dojednávajú obdobný poplatok za
spracovanie zmluvy len vo výške 1 % alebo 2 % z výšky úveru. Navyše takýto neprimerane vysoký
poplatok, či odplata vo výške 142,40 % ročne, ako už bolo uvedené vyššie považuje za absolútne
neplatný pre rozpor s dobrými mravmi. Na základe uvedeného preto súd postupujúc v súlade s
ustanovením § 153 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku vyslovil vo výrokovej časti neprijateľnosť

tejto zmluvnej podmienky.

5. Keďže súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že na strane žalovaného
vzniklo bezdôvodné obohatenie, musí ho žalovaný vydať žalobcovi. Výška bezdôvodného obohatenia
je totožná s výškou poplatku za poskytnutý úver, t.j. v sume 59,09 eur. Žalovaný však vzniesol

námietku premlčania tohto nároku žalobcu, pričom poukazoval na uplynutie dvojročnej premlčacej
doby, ktorá podľa neho uplynula dňa 20.10.2010. Vo vzťahu k tejto námietke žalovaného súd uvádza,
že pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia plynie jednak subjektívna dvojročná
premlčania doba plynúca odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu
a kto sa na jeho úkor obohatil, a objektívna trojročná premlčacia doba plynúca odo dňa, keď došlo

k bezdôvodnému obohateniu, resp. desaťročná pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení. V danom
prípade je podľa názoru súdu objektívna premlčacia doba desaťročná, pretože bezdôvodné obohatenie
žalovaného súd považuje za úmyselné. Žalovaný má v predmete činnosti ako nebankový subjekt
dlhodobo poskytovanie úverov a jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce
sa na poskytovanie úverov. Preto ak žalovaný použil neprijateľnú zmluvnú podmienku a obchádzal

zákon o spotrebiteľských úveroch neuvedením ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o úvere
odvolávajúc sa na ustanovenie § 1 odsek 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, toto jeho konanie
sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez
právneho dôvodu. Obdobne premlčanie posúdil napr. aj Okresný súd Svidník v spojení s rozhodnutím
Krajského súdu v Prešove v rozsudku sp. zn. 2C/79/2010-260 z 23.10.2013.

6. Na základe uvedeného preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 59,09
eur titulom bezdôvodného obohatenia tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Zmluvné
dojednanie o poplatku a odplate za úver súd považuje za absolútne neplatné, pretože ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1, 5 OZ a aj pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ. Zároveň

súd určil vo výroku neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky. O trovách konania rozhodol súd prvej
inštancie v zmysle ust. § 142 odsek 1 v spojení s § 151 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní okrem
iného uviedol, že námietkou premlčania sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Námietka premlčania

predstavuje spravidla efektívny postup - obranu povinnej osoby proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej
dobe si veriteľ uplatní svoje právo; na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje (vedie) veriteľa
k včasnému vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových
právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu premlčania. Účinné vznesenie námietky premlčania právaznamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky
premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje
východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového

práva zo strany veriteľa a tak sa vznáša do záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota,
resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas úspešnej žalobe zo strany veriteľa.
Žalovaný zdôrazňuje, že vo vyjadrení k návrhu na začatie konania vzniesol námietku premlčania.
Žalovaný poukazuje na to, že požadovaný nárok žalobcu sa stal premlčaný. Vydania bezdôvodného
obohatenia sa žalobca v zmysle ustanovení OSP môže domáhať v subjektívnej (dvojročnej) lehote,

najneskôr však do uplynutia 3 ročnej objektívnej premlčacej lehoty. Ich začiatok je upravený odlišne.
Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný
vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že
poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Žalovaný poukazuje na to, že požadovaný nárok
žalobcu sa stal premlčaný v objektívnej premlčacej lehote a to dňa 20.10.2011. Žalobca sa so
žalobou o zaplatenie obrátil na súd až dňa 29.7.2014. Žalovaný považuje napadnuté rozhodnutie za

nepreskúmateľné poukazujúc na ust. § 157 ods. 2 a ust. § 167 ods. 2 O.s.p. Ďalej odvolateľ v odvolaní
uviedol, že právny status žalobcu ako spotrebiteľa razantne popiera. V prípade zmluvy o úvere č.
XXXXXXX nešlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ale o zmluvu o úvere v zmysle ust. § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka a žalovaný mal nárok nielen na vrátenie poskytnutého úveru, ale aj na
vrátenie príslušného poplatku, ktorý v zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru predstavoval

v 1/3-ine dohodnutý úrok a vo zvyšných 2/3-inách náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o
úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Jednak sa zmluva považuje za absolútny
obchod, a teda nie je ponechané na zmluvnej voľnosti strán opierať sa o ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Rozdiel, ktorý medzi Občianskym a Obchodným zákonníkom spočíva v dispozitívnych
normách, ktoré upravujú možnosť na základe dohody strán určiť úroky z omeškania, a preto tie v prípade

ich výšky nie sú posudzované ako neprimerané. Zmluva predstavuje absolútny obchod, ktorý podľa
kogentného ustanovenia Obchodného zákonníka sa riadi len ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Zákon neponecháva možnosť na zmluvnej voľnosti strán určiť si právny poriadok, ktorým sa budú ich
právne vzťahy upravovať. Ak žalobca namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie úveru, musí
preukázať, že v čase a mieste uzatvorenia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala z trhového

priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov. Je
zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa,
ale aj výslovne uvádza. Spolkový súdny dvor výslovne judikoval, že poplatok za uzatvorenie zmluvy o
stavebnom sporení je prípustný. Na základe vyššie uvedeného má žalovaný za to, že k bezdôvodnému
obohateniu nedošlo. Žalovaný sa nestotožňuje ani s uloženou povinnosťou uhradiť žalobcovi trovy

konania a súdny poplatok. Jednak vo veci nebolo doposiaľ vydané právoplatné rozhodnutie, takže nie
je dôvod uplatňovať takto predčasne zásadu úspešnosti a na druhej strane podľa názoru žalovaného
žalobca nedisponuje statusom spotrebiteľa, a preto nie je dôvod oslobodenia od súdneho poplatku.
Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh žalobcu v celom rozsahu zamietne,
prípadne aby rozhodnutie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až § 381 zákona č. 160/2015 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo
zverejnené na úradnej tabuli súdu. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo
výroku vecne správne.

10. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení §
52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.11. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa

17.03.2008 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Žalovaný má v
predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané,
aby úver poskytol žalobcovi za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti
žalobcu.Sprihliadnutímnamožnývýskytzastieraniaskutočnéhoúčeluuzatvoreniazmluvymávprípade
pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ.

Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že
nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti.Všeobecneznámouskutočnosťousúnekalépraktikyžalovanéhoaplikovanéprivyplňovaní
základných údajov dlžníka, vrátane účelu poskytnutia finančných prostriedkov. Za daného stavu je
dôvodné žalobcovi priznať postavenie spotrebiteľa.

12. Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy úpravu neprijateľných podmienok
spotrebiteľských zmlúv neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy,
ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, má postavenie predpisu špeciálneho.
Ust.§1ods.2ObchodnéhozákonníkapriamoukladáriešiťotázkyObchodnýmzákonníkomneupravené
podľapredpisovobčianskehopráva.Vtejtosúvislostijeprávnevýznamnéust.§853ods.1Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom
im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných
podmienok pri zmluvách o úvere, ktoré síce boli uzatvorené podľa prísl. ustanovení Obchodného
zákonníka, avšak majú spotrebiteľský charakter v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, je potrebné

vychádzať z ust. § 53 Občianskeho zákonníka upravujúceho analogický prípad. Inak by sa minula
účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

13. Je potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že predmetný úver nie je spotrebiteľským úverom v

zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to s poukazom na § 1 ods. 2 písm.
e) a f) (zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200
EUR, na zmluvy, na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri
mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov), čo však nič nemení
na skutočnosti, že zmluva o úvere zo dňa 17.03.2008 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka a že žalobca pri jej uzatvorení a plnení mal postavenie spotrebiteľa.

14. Na základe zmluvy o úvere zo dňa 17.03.2008 žalovaný ako nebankový subjekt poskytol žalobcovi
na tri mesiace úver 5000 Sk (165,78 Eur) za poplatok - odplatu 1780 Sk (59,09 Eur), ktorú v zmysle
bodu 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v 1/3 tvorí úrok a v 2/3 administratívny poplatok,

teda v prepočte na ročné vyjadrenie ceny úveru per annum ide o úver za cenu 142,50 %. Už len samotná
skutočnosť, že cenu úveru vyjadruje trojciferné číslo je zarážajúca a odôvodňujúca zvýšenú pozornosť
z hľadiska prvkov úžery a vadnosti právneho úkonu.

15.NajvyššísúdSlovenskejrepubliky,aleajNajvyššísúdČeskejrepublikyuzavreli,ženiekaždádohoda

o úrokoch pri úvere je akceptovateľná (porov. uznesenie NS SR 1MCdo 1/09, rozsudok NS ČR 21Cdo
1484/2004).

16. Najvyšší súd ČR dospel k záveru o rozpore neprimeranej ceny úveru bez ohľadu na to, či dlžník
peniaze prevzal alebo rozhodoval sa dobrovoľne. Odvolací súd nemá dôvod na odklon od uvedenej

judikatúry najvyššieho súdu. „Nemohou byt žádné pochybnosti o tom, že nepřiměřeně vysoké úroky
sjednané při peněžité půjčce sou považovaný za odporující obecně uznávaným pravidlům chování (NS
ČR 21Cdo 1484/04).“

17. V predmetnej veci ide o cenu úveru 142,50 % p. a. a odvolací súd túto extrémnu až úžernú odplatu

za úver považuje za dôvod neplatnosti dojednania o odplate bez ďalšieho (§ 3, § 39 Občianskeho
zákonníka). Tak neprimeraná odplata za úver ohrozuje najmä sociálne slabšie obyvateľstvo a úverový
právny úkon za takéto úžerné protiplnenie je ťažko možné podrobiť moderácii. Z celospoločenského
hľadiska sú takéto úverové praktiky nebezpečné v súvislosti s neprimeraným úverovým zaťaženímobyvateľstva. Pre porovnanie nemecká judikatúra stabilizovala závery o úplnej neplatnosti úveru, ak boli
dohodnuté úroky vyššie ako 12 % nad priemer na trhu (BGR AZ: XI. ZR 252/89).

18. Odvolací súd vo svetle komparatistiky poukazuje na viaceré právne úpravy, kde cena úverov
spravidla neprevyšuje 20 % (viď. prehľad úrokových stropov v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 3Co 67/2008).

19. Vo vzťahu k samotným nákladom na uzatvorenie a vypracovanie zmluvy, ktoré predstavujú 2/3

poplatku vo výške 165,78 Eur odvolací súd uvádza, že tieto náklady sú sami o sebe neúmerne vysoké.
Dojednanie o administratívnom poplatku je vágnym ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké
konkrétne administratívne činnosti ide.

20. V konaní absentuje dôkaz, že žalobca ako spotrebiteľ bol s jeho podstatou oboznámený, poplatok
nie je náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčené náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy

spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Podstatou administratívneho poplatku je pridanie
bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Je za
hranicou rozumného úsudku, aby poplatok vo výške presahujúcej polovicu sumy poskytnutého úveru
sledoval výdavky spojené s administratívnou činnosťou.

21. Zmluvná podmienka v zmluve o úvere zo dňa 17.03.2008 - dojednanie administratívneho
poplatku nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom
a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie, a
preto je v zmysle generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s
porušením princípu dobrých mravov neprijateľná.

22. Keďže pre neplatnosť dojednania o odplate mal žalobca na základe zmluvy právo len na vrátenie
sumy zodpovedajúcej poskytnutému úveru, prijatím plnenia od žalobcu nad tento rozsah došlo na strane
žalovaného k bezdôvodnému obohatenia (plnenie bez právneho dôvodu), ktoré je žalovaný povinný v
zmysle § 451 Občianskeho zákonníka vydať žalobcovi.

23. Žalovaným namietaná nepreskúmateľnosť rozsudku z dôvodu absencie posúdenia námietky
premlčania je nepochopiteľná, ak súd prvej inštancie na str. 7 rozsudku zdôvodnil, prečo žalovaným
vznesenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Aj odvolací súd má za to, že na strane žalovaného v
predmetnej veci došlo k vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia, v dôsledku čoho sa inak 3-

ročná objektívna premlčacia doba predĺžila na 10 rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo
(§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V predmetnej veci žalovaný poukazuje na skutočnosť, že so
žalobcom uzatvoril zmluvu o úvere v zmysle Obchodného zákonníka. K tomuto odvolací súd uvádza, že
esenciálnou náležitosťou zmluvy o úvere je dojednanie o úroku, tento údaj však v zmluve uvedený nie je.
Výšku úrokovej sadzby je možné vyvodiť z výšky poplatku uvedeného v zmluve a počtu splátok v spojení

s bodom 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, čo spôsobuje neprehľadnosť a spotrebiteľovi
de facto znemožňuje získať zrozumiteľné, náležité informácie o základných podmienkach zmluvného
vzťahu, do ktorého vstupuje.

24. Je třeba zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od

obchodních smluv mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat
ujednání technického a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často
nepřehledné, složitě formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro
spotřebitele nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například
rozhodčí doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v

právním vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu (nález Ústavného súdu Českej
republiky z 11. novembra 2013, sp. zn. I.ÚS 3512/2011).

25. Odvolaciemu súdu je z jeho činnosti známe, že žalovaný dlhodobo ignoruje právnu úpravu zameranú
na ochranu spotrebiteľov (absencia obligatórnych náležitostí zmluvy, uvádzanie neprijateľných

zmluvných podmienok v zmluve, ako napr. rozhodcovská doložka, administratívny poplatok, dohoda
o vyplnení zmenky). Uvedené sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Aj keby súd pripustil, že žalovaný nechcel dojednaťzmluvu so žalobcom v snahe získať prospech, ťažko možno uveriť, že žalovaný nevedel, čo môže
takýmto konaním spôsobiť a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený.

26. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 17.03.2008. Žalobca právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
uplatnil žalobou na súde dňa 29.07.2014. Z uvedeného vyplýva, že desaťročná premlčacia doba
neuplynula ani od uzavretia zmluvy o úvere. O to viac je odôvodnený záver, že desaťročná premlčacia
doba nemohla uplynúť odo dňa, kedy sa žalovaný voči žalobcovi bezdôvodne obohatil, t.j. od okamihu,
kedy prijal od žalobcu plnenie prevyšujúce sumu skutočne čerpaného úveru.

27. Odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa predčasnosti a nesprávnosti rozhodnutia o trovách
konania nie je dôvodná. V čase, kedy rozhodoval súd prvej inštancie bolo v platnosti ustanovenie §
151 ods. 1 O.s.p.. Pod pojmom rozhodnutie, ktorým sa konanie končí je potrebné rozumieť rozhodnutie
vo veci samej, t.j. rozsudok alebo uznesenie o zastavení konania a pod.. Zo žiadneho ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku súdu nevyplývala povinnosť vyčkať s rozhodovaním o trovách konania

do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď
v rozsudku rozhodol zároveň o trovách konania strán sporu. Odvolací súd konštatuje, že správnemu
výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Vzhľadom na skutočnosť,
že žalobca má postavenie spotrebiteľa, ktorý je od súdnych poplatkov oslobodený, správnym je aj
rozhodnutie súdu prvej inštancie o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť súdny poplatok.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP. Žalovaný v odvolacom konaní úspešný nebol, preto ho odvolací súd zaviazal nahradiť
trovy odvolacieho konania úspešnému žalobcovi vo výške 94,15 Eur, ktoré pozostávajú z odmeny jeho
právneho zástupcu za podanie vyjadrenia k odvolaniu v sume 70,07 Eur (§ 10 ods. 1, § 11 ods. 1 písm.
a), § 13 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z.) a z režijného paušálu za rok 2015 - 8,39
Eur (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).