Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 23, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/58/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113230538
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113230538.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so
sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom
Bratislava, Karadžičova 8, P.O.BOX 205 proti žalovaným 1/ V. H., bytom O., P. XA, 2/ O. H., bytom
O., V. XXXX/XX, o zaplatenie 9.658,72 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín č.k.27C/124/2014-82 zo dňa 20. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej 2/ v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne 9.658,72 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 8.231,16 eur od
09.03.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku 497 eur
a v trovách právneho zastúpenia 628,20 eur, ktorú sumu im súd povolil splácať v splátkach po 300 eur
mesačne vždy k 25. dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku,
pod následkom straty výhody plnenia dlhu v splátkach v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky,
až do úplného zaplatenia.

2. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia vo veci samej súd prvej inštancie uviedol, že po právnom
posúdení zistených skutočností v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru,
že žalobný návrh je dôvodný v celom rozsahu. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že na základe
zmluvy o úvere č. 0274649405 zo dňa 28.03.2008 právny predchodca žalobcu žalovaným 1/, 2/ ako
spoludlžníkom poskytol na ich požiadanie peňažné prostriedky a žalovaní 1/, 2/ sa zaviazali poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť zvýšené o úrok a poplatok za správu úveru v pravidelných mesačných

splátkach. Zmluvu o úvere ako spoludlžník podpísala i žalovaná 2/, pričom v zmysle čl. 19 bod 19.8. VOP
sú žalovaní 1/, 2/ ako spoludlžníci vo vzťahu k žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi zaviazaní
spoločne a nerozdielne, a preto nie je dôvodná námietka žalovanej 2/, že dlžníkom z daného právneho
vzťahu je len žalovaný 1/. Predmetná zmluva spĺňa náležitosti zmluvy o úvere definované v § 497
Obchodného zákonníka a záväzkový vzťah medzi účastníkmi je teda vzťahom zo zmluvy o úvere podľa
§ 497 a nasledujúcich Obch. zák., ktorý predstavuje tzv. absolútny obchod. Posúdenie právneho vzťahu
medzi účastníkmi ako vzťahu zo zmluvy o úvere však nevylučuje aplikáciu ustanovení spotrebiteľského

práva na daný právny vzťah. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú
pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej
zmeny. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu, resp. žalobcom a žalovanými 1/, 2/ túto
charakteristiku spĺňa, pretože zmluva o úvere bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bezakýchkoľvek pochybností VOP, ktoré žalovaní ovplyvniť nemohli, nakoľko boli pripravené už vopred pre
veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri uzavieraní zmluvy
o úvere vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaní 1/, 2/ nekonali v súvislosti

s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti. Súd preto zmluvu o úvere vyhodnotil
ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy o úvere, ale i v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu
uzavretiazmluvyoúvere.Predmetnázmluvaoúverezároveňzmluvouospotrebiteľskomúverevzmysle
§ 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/- spotrebiteľmi. Posúdenie predmetného
právneho vzťahu ako spotrebiteľského úveru nevylučuje ust. § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, kde sú taxatívne vymenované zmluvy, na ktoré sa daný zákon nevzťahuje.
Právny vzťah medzi účastníkmi možno podradiť pod ust. § 2 písm. b/ citovaného zákona a následne
zmluva potom musí obsahovať náležitosti, stanovené § 4 zákona. Po preskúmaní veci súd konštatoval,
že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti tak, ako to vyžaduje § 4 ods. 2 z.č.

258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdzanespornepreukázané,
že žalovaní si voči právnemu predchodcovi žalobcu neplnili riadne svoje platobné povinnosti, z ktorého
dôvodu právny predchodca žalobcu vyhlásil úver v súlade so zmluvou a VOP za predčasne splatný.
Peňažný dlh žalovaných 1/, 2/ zo zmluvy o úvere predstavoval ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti,
t.j. dňa 18.02.2013 sumu spolu 10.078,95 eur. Právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči

žalovaným 1/, 2/ zo zmluvy o úvere na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013,
pričom dlh žalovaných k tomuto dňu predstavoval sumu 10.228,21 eur a pozostával z nesplatenej istiny
úveru 8.231,16 eur, úrokov 1.367,76 eur, úrokov z omeškania 569,49 eur a poplatkov 59,80 eur. V konaní
neboli žiadnym dôkazom preukázané tvrdenia žalovanej 2/ o tom, že by dlh žalovaných 1/, 2/ zo zmluvy o
úvere mal čo len čiastočne uhradiť žalovaný 1/ 28.10.2013. Samotný žalovaný 1/ túto skutočnosť poprel,

a preto súd na toto tvrdenia žalovanej 2/ neprihliadal. Žalobca si v konaní uplatňuje len sumu nesplatenej
istiny 8.231,16 eur a nesplatených úrokov 1.367,76 eur, zvyšok dlhu si od žalovaných neuplatňuje. Súd
potom konštatoval, že žalobca sa od žalovaných domáha len toho, na čo má vo vzťahu k nim právo a
jeho nárok posúdil ako dôvodný v celom rozsahu. Pretože žalovaní 1/, 2/ peňažný dlh doteraz žalobcovi,
resp. jeho právnemu predchodcovi nezaplatili, dostali sa do omeškania s plnením peňažného dlhu, a to

dňom nasledujúcim po márnom uplynutí posledného dňa na dobrovoľné plnenie dlhu podľa oznámenia
zo dňa 27.02.2013, t.j. odo dňa 09.03.2013, kedy bola základná sadzba ECB vo výške 0,75 %. Z tohto
dôvodu ich súd podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995Z.z.zaviazalzaplatiťžalobcoviúrokzomeškaniavuplatnenejvýške8,75%ročnezosumyistiny
8.231,16 eur od 09.03.2013 do zaplatenia. Žalobca bol úspešný v plnom rozsahu, preto súd podľa § 142

ods. 1 O.s.p. zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, pozostávajúcu zo súdneho
poplatku za návrh 497 eur, a z trov právneho zastúpenia 628,20 eur. Súd podľa § 160 ods. 1 veta druhá
O.s.p. povolil žalovaným splácať dlh žalobcovi v mesačných splátkach po 300 eur počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, vždy k 25. dňu v mesiaci tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku. Súd sa pri posudzovaní žiadosti žalovaných o plnenie dlžnej sumy v splátkach neriadil len ich

žiadosťou, ale i výškou priznaného plnenia, pre ktorú je výška určených splátok primeraná, osobnými
a majetkovými pomermi žalovaných a skutočnosťou, že pre žalobcu nebude plnenie dlhu v splátkach
ťaživé.

3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná 2/, v ktorom namietala, že je vo veľmi zlej

finančnej situácii a navrhovala, aby k zaplateniu bol zaviazaný len žalovaný 2/.
4. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2/ uviedol, že žiada zamietnuť odvolanie,
nakoľko aj jeho finančná situácia je zlá.
5. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej

inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
6. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci
rozhodol, keď uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 9.658,72 eur s
8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 8.231,16 eur od 09.03.2013 do zaplatenia a náhradu trov

konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku 497 eur a v trovách právneho zastúpenia 628,20
eur, ktorú sumu im súd povolil splácať v splátkach po 300 eur mesačne vždy k 25. dňu v mesiaci počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody plnenia dlhu v
splátkach v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, až do úplného zaplatenia.7. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a
vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje, že z
vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že na základe

zmluvy o úvere č. 0274649405 zo dňa 28.03.2008 právny predchodca žalobcu žalovaným 1/, 2/ ako
spoludlžníkom poskytol na ich požiadanie peňažné prostriedky a žalovaní 1/, 2/ sa zaviazali poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť zvýšené o úrok a poplatok za správu úveru v pravidelných mesačných
splátkach. Zmluvu o úvere ako spoludlžník podpísala i žalovaná 2/, pričom v zmysle čl. 19 bod 19.8.
VOP sú žalovaní 1/, 2/ ako spoludlžníci vo vzťahu k žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi

zaviazaní spoločne a nerozdielne, a preto nebola dôvodná námietka žalovanej 2/, že dlžníkom z daného
právneho vzťahu je len žalovaný 1/. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že predmetná zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti tak, ako to vyžaduje § 4 ods. 2 z.č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Z vykonaného dokazovania mal aj odvolací súd za nesporne preukázané,
že žalovaní si voči právnemu predchodcovi žalobcu neplnili riadne svoje platobné povinnosti, z ktorého
dôvodu právny predchodca žalobcu vyhlásil úver v súlade so zmluvou a VOP za predčasne splatný.

Peňažný dlh žalovaných 1/, 2/ zo zmluvy o úvere predstavoval ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti,
t.j. dňa 18.02.2013 sumu spolu 10.078,95 eur. Právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči
žalovaným 1/, 2/ zo zmluvy o úvere na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013,
pričom dlh žalovaných k tomuto dňu predstavoval sumu 10.228,21 eur a pozostával z nesplatenej istiny
úveru 8.231,16 eur, úrokov 1.367,76 eur, úrokov z omeškania 569,49 eur a poplatkov 59,80 eur. V konaní

neboli ani podľa odvolacieho súdu žiadnym dôkazom preukázané tvrdenia žalovanej 2/ o tom, že by
dlh žalovaných 1/, 2/ zo zmluvy o úvere mal čo len čiastočne uhradiť žalovaný 1/ 28.10.2013. Samotný
žalovaný 1/ túto skutočnosť poprel, a preto súd prvej inštancie správne na toto tvrdenia žalovanej 2/
neprihliadal. Žalobca si v konaní uplatňuje len sumu nesplatenej istiny 8.231,16 eur a nesplatených
úrokov 1.367,76 eur, zvyšok dlhu si od žalovaných neuplatňuje. Súd prvej inštancie potom správne

konštatoval, že žalobca sa od žalovaných domáha len toho, na čo má vo vzťahu k nim právo a jeho
nárok správne posúdil ako dôvodný v celom rozsahu. Pretože žalovaní 1/, 2/ peňažný dlh doteraz
žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi nezaplatili, dostali sa do omeškania s plnením peňažného
dlhu, a to dňom nasledujúcim po márnom uplynutí posledného dňa na dobrovoľné plnenie dlhu podľa
oznámenia zo dňa 27.02.2013, t.j. odo dňa 09.03.2013, kedy bola základná sadzba ECB vo výške 0,75

%. Z tohto dôvodu ich súd prvej inštancie správne podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. zaviazal zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v uplatnenej
výške 8,75 % ročne zo sumy istiny 8.231,16 eur od 09.03.2013 do zaplatenia. Súd prvej inštancie
rovnako správne povolil žalovaným splácať dlh žalobcovi v mesačných splátkach po 300 eur počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, vždy k 25. dňu v mesiaci tak, ako je uvedené vo

výroku tohto rozsudku. Súd prvej inštancie sa správne pri posudzovaní žiadosti žalovaných o plnenie
dlžnej sumy v splátkach neriadil len ich žiadosťou, ale i výškou priznaného plnenia, pre ktorú je výška
určených splátok primeraná, osobnými a majetkovými pomermi žalovaných a skutočnosťou, že pre
žalobcu nebude plnenie dlhu v splátkach ťaživé.
8. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu
trov odvolacieho konania voči žalovanej 2/ v rozsahu 100%.
10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e :Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).