Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 21, 2016

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 4T/118/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715010417
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Sojka, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2016:7715010417.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce- senát v zložení - predseda senátu JUDr. Stanislav SOJKA, PhD. a prísediaci

Ing. Gabriel Badida a Jozef Gajdoš na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.4.2016 takto

r o z h o d o l :

M.

E. X., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., G. Y. č. XXXX/XX, zamestnaním inštruktor v S. X. E.,
P.Y. XX, C.,

uznáva sa vinným

- zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm.a, ods. 2 písm.d/ Tr.zák.
účinného do 31.12.2015,

pretože,

v období od mesiaca september 2009 do júla 2012 v meste Michalovce, v bytoch na ul. C. č. 3, na ul.

E. T. č. 2, v rodinnom dome na ul. E. XXXX/X v čase vzájomného spolužitia sústavne fyzicky napádal a
psychickyubližovalsvojejdružkeD.T.st.atotýmspôsobom,žejukopal dorôznychčastítelaavulgárne
jej nadával, vyhrážal sa, tiež raz hodil o radiátor aj dcéru poškodenej maloletú S.K., pričom opakovaným
fyzickým násilím a sústavným ponižovaním a pohŕdaním u poškodenej vzbudil strach a stres a tak jej
spôsobil utrpenie v takej miere, že poškodená D. T. bola nútená vyhľadať odbornú pomoc a to dňa
13.02.2012, keď navštívila Centrum poradensko-psychologických služieb, ako aj zástupcu Združenia
Pomoc rodine a dňa 5.7.2012 po ďalšom fyzickom útoku utiekla s deťmi od obžalovaného,

teda

- týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, pohŕdavým
zaobchádzaním a vyvolávaním strachu a stresu a taký čin spáchal závažnejším spôsobom,

za to sa odsudzuje

Podľa § 208 ods.2 Tr.zák. s použitím § 38 ods.2 Tr.zák. úč. do 31.12.2015 k trestu odňatia slobody v
trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm.a/ Tr.zák. úč. do 31.12.2015 zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce podal Okresnému súdu Michalovce obžalobu na
obvineného E. X. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.a, ods. 2

písm.d/ Tr.zák. úč. do 31.12.2015 na tom skutkovom základe ako je to uvedené v obžalobe.
Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bol zistený nasledujúci skutkový stav.
Obžalovaný E. X. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a poprel spáchanie trestného činu. Vo
svojej výpovedi uviedol, že s poškodenou a jej deťmi začali spolu bývať od mesiaca september 2009 do
5.7.2012 keď poškodená aj s deťmi od neho odišli. Obžalovaný priznal hádky medzi ním a poškodenou
s ktorou sa hádali najprv spravidla raz mesačne a neskôr boli tieto hádky stále častejšie, avšak nikdy

sa neskončili bitkou, maximálne sa s poškodenou naťahovali alebo do seba hádzali telefóny, pričom
k takejto udalosti došlo počas obdobia uvedeného v obžalobe maximálne šesťkrát a svedkami týchto
hádok boli niekedy aj deti. Obžalovaný však poprel, aby niekedy fyzicky zaútočil či už na poškodenú
alebo na jej deti, poškodenú ani jej dcéry vrátane syna nikdy neudrel a ak by mal päsťou udrieť
dvojročného syna do hlavy tak by ho predsa musel zabiť. Taktiež poprel, aby mal úmyselne spôsobiť

otvorenú zlomeninu nohy poškodenej, pretože poškodenej len spadol prívesný vozík na nohu.
Poškodená D. T. st. vo svojej výpovedi z prípravného konania, ktorá bola prečítaná na hlavnom
pojednávaní z dôvodu jej zákonného využitia odmietnuť vypovedať uviedla, že problémy medzi ňou a
obvineným nastali po tom, čo začali spolu bývať, nakoľko obžalovaný nebol stotožnený s jej dcérami z
predchádzajúceho vzťahu , pričom spočiatku len búchal dverami a označoval ju vulgarizmami ako, že

je kur..., špina, avšak následne ju prvýkrát udrel niekedy na jeseň 2009, keď bez príčiny na poškodenú
začal vrieskať, trieskať dverami ,rozbíjať poháre, taniere, hodil na ňu vankúš a rukou zovretou v päsť ju
udrel do lícnej kosti z čoho mala podliatinu, avšak ráno sa jej ospravedlnil, v ďalšom období obžalovaný
zvykol piť pravidelne alkohol a znovu ju fyzicky napadol niekedy v lete 2009, keď otehotnela a následne
začal na ňu čoraz častejšie slovne útočiť, vulgárne jej nadávať aj napriek tomu, že bola tehotná, tak ju

päsťou udrel do tváre, pričom počas tehotenstva ju takto fyzicky napadol viackrát a tieto jeho fyzické
útoky smerovali na tvár a to lícnu kosť, nos alebo oko, aj ju taktiež kopal do brucha napriek tomu, že
bola tehotná a počas tehotenstva ju takto napadol asi desaťkrát a to približne dvakrát do mesiaca a
to napriek tomu, že mala aj viditeľné bruško. Po narodení maloletého syna sa v priebehu roka 2010
presťahovali do ďalšieho podnájmu a agresívne správanie obžalovaného sa ešte vystupňovalo, keď

začal pravidelnejšie chodiť domov neskoro pod vplyvom alkoholu a následne ju udieral päsťou do tváre
a do rôznych častí tela ako do krížov, zadku, nôh, brucha, pŕs, neustále ju osočoval, vulgárne jej nadával
a z týchto útokov mala modriny a podliatiny na rôznych častiach tela - na krížoch, zadku, nohách, rukách,
na tvári. Pri týchto útokoch sa ju snažili dcéry brániť, načo doplatila staršia dcéra D. tak, že ju raz sotil
tým spôsobom, že udrela hlavou o radiátor. Počas tohto obdobia do jesene 2011, keď už sa presťahovali

do domu, tak tieto útoky zo strany obžalovaného boli najprv vo frekvencii raz za mesiac, neskôr približne
raz z a tri týždne, potom viackrát do mesiaca a neskôr raz do týždňa a po presťahovaní do rodinného
domu boli tieto fyzické útoky na osobu poškodenej skoro každodenné a v tom období jej napr. spôsobil
otvorenú ranu na obočí po udretí päsťou. Poškodená zároveň uviedla, že ani s týmto zranením ani so
zraneniami predtým nešla za lekárom, pričom jej dcéry ju mnohokrát presviedčali aby od obžalovaného

odišli, pričom napokon od neho aj odišla po presviedčaní sestričiek na T., ktoré si všimli monokel na
jej tvári, potom sa skontaktovala s psychologičkou PhDr. Hargašovou a nakoniec sa rozhodla odísť do
Krízového centra Brána do života v Bratislave. Poškodená zároveň uviedla, že niekedy v roku 2011 v
mesiaci máj syn udrel obžalovaného do nosa a on na to reagoval tak, že ho udrel päsťou do nosa.
Svedkyňa D. T. ml. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že spočiatku bývali s mamou a

sestrou v garsónke a keď si mamka našla priateľa v osobe obžalovaného tak sa presťahovali na ulicu
C. kde začal byť obžalovaný agresívny voči mamke, keď mal vypité a to tým spôsobom, že na ňu kričal
a ju bil a to dokonca aj vtedy, keď bola mamka tehotná , na základe čoho ju svedkyňa bránila, avšak
obžalovaný aj ju strčil do radiátora, avšak okrem tohto prípadu svedkyňu neudrel a jej sestru neudrel
nikdy. Bitky videla svedkyňa aj so svojou sestrou často, pretože bývali v dvojizbovom byte a preto videli

ako pred nimi kopal obžalovaný mamku do brucha, do hlavy, hádzal ju na posteľ a keď bitku nevideli
priamo, tak počuli ako v druhej izbe bije mamku v spálni a keď tam vošla, tak jej vyčítal obžalovaný,
že ako môže vojsť do spálne bez zaklopania. Tieto bitky boli v podstate každý víkend a neskôr aj cez
týždeň keď išiel obžalovaný do krčmy, pričom obžalovaný im často vykrikoval, že „majú držať pi... a
veslovať“. Ďalej uviedla, že keď mamka otehotnela, tak asi dva tri mesiace bol kľud, avšak raz prišiel z

práce nervózny a maku znova kopal do brucha, bil ju po hlave, vyhodil ju na balkón a keď sa narodil bratso srdcovou chybou tak bol obžalovaný v kuse opitý. Keď sa presťahovali v mesiaci jún 2010 do iného
bytu na ul. Š.T. tak nastali znova problémy pretože maloletý mal na sebe pípatko, ktoré naznačovalo
kedy prestáva dýchať, mamka sa musela o neho starať,avšak obžalovaný napriek tomu vyžadoval, aby

mamka každý deň pre neho chodila do krčmy, každý deň varila , pričom bitky boli stále častejšie, aj
dvakrát do týždňa, keď na mamku najprv kričal, nadával jej, ťahal ju za vlasy, bil ju päsťami, kopal do nej
hlavne po nohách, hádzal ju po zemi, z čoho mala mamka modriny. Dcéra poškodenej zároveň uviedla,
že bitky sa neustále stupňovali aj po presťahovaní do rodinného domu a to minimálne raz do týždňa
buď pred nimi alebo aj v spálni a keď dňa 5.7.2012 dostala mamka veľkú bitku, nakoľko po nej hádzal

aj nožíky, tak sme sa rozhodli od neho odísť, avšak aj v ten deň ešte sa vrátil z práce a strčil do mamky
tak, že mala rozbitú hlavu a tak 5.7.2012 z domu od obžalovaného odišli preč, pričom svedkyňa veľakrát
hovorila mamke, aby od neho odišli, avšak tá sa obávala, že ju nájde a zbije ju, pretože nám stále hovoril,
že nás pozabíja, resp. podreže mačetami. Svedkyňa naviac ešte uviedla, že obžalovaný ich nútil ho
volať ocko a keď tak nerobili, tak zbil ich mamku, ktorej stále hovoril, že je obyčajná špina, nula, ktorá
nikdy nič nedokázala a vyčítal jej aj tú skutočnosť, že maloletý brat sa narodil chorý.

Svedkyňa maloletá C. T. vo svojej výpovedi z prípravného konania, ktorá bola prečítaná na hlavnom
pojednávaní uviedla, že v súčasnej dobe už nebývajú v rodinnom dome v Michalovciach odkiaľ sa
odsťahovali do Bratislavy, pretože obžalovaný strašne mamu zbil, na základe čoho musela ísť do
nemocnice, pričom bol opitý, kopal do nej, rozrazil jej obočie a preto sa potom pobalili a odišli do
Bratislavy.

Svedkyňa uviedla, že spočiatku spoločného bývania bol asi týždeň v poriadku, avšak potom začal
obžalovaný chodiť domov opitý, býval agresívny a mamku zbil aj vtedy , keď bola tehotná, pamätá si
ako v zime ju udieral do brucha, zatvoril ju na balkón, hodil do stolíka , pričom každý deň jej nadával,
že je kur... a pi.. a bil ju niekoľkokrát do týždňa tak, že ju kopal do brucha, ťahal za vlasy a udieral ju
do hlavy, avšak keď sa narodil brat tak bol asi tri týždne pokoj a potom zase pravidelne mamku bil a

nadával jej a vyvrcholilo to tým, že od neho ušli. Taktiež uviedla, že sestru raz hodil do radiátora, avšak
bratovi neubližoval. Na základe tohto správania obžalovaného sa jej zhoršili známky v škole, mala strach
chodiť domov a preto so sestrou prosili mamu, aby od obžalovaného odišli, avšak tá im povedala, že
nemajú kam ísť.
Svedkyňa PhDr.Mária Hargašová vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že prvýkrát za

ňou prišla poškodená niekedy v mesiaci február 2012 s tým, že má problém v partnerskom vzťahu, že sa
doma často hádajú, že jej druh je veľmi alergický na staršiu dcéru D. a keď chytí amok, tak je rozzúrený
a nevie sa ovládať a že ona nemá kam odísť a ak by aj odišla, tak sa obáva toho, že ju obžalovaný
nájde a zabije. Podľa týchto skutočností svedkyňa zistila, že poškodená má k obžalovanému patologické
puto tzv. Stockholmský syndróm, to znamená závislosť na obžalovanom s tým, že on môže všetko, na

základe čoho zistila, že poškodená má znaky týranej ženy a to aj na základe toho, že jej hovorila o
agresívnom správaní obžalovaného. Keď jej následne telefonovala tak už jej hovorila, že obžalovaný je
stále násilnícky, hocikedy ju sexuálne atakuje a preto si dohodla stretnutie s dcérou D. na 6.6.2012 a na
základe informácií od nej došla k jednoznačnému záveru, že v uvedenom prípade sa jedná o psychické
a fyzické týranie poškodenej matky a preto je treba riešiť ochranu matky a jej detí. D. jej okrem iného

hovorila, že keď príde obžalovaný domov opitý tak robí bordel, nadáva matke, hocikedy si vyžaduje
sexuálny styk a to aj napriek tomu, že malý brat búcha na dvere spálne. Svedkyňa ďalej uviedla, že dňa
6.7.2012 jej telefonovala poškodená, že po ďalšom fyzickom útoku obžalovaného je na úteku a preto sa
snažila nájsť nejaké utajené bývanie pre poškodenú čo sa nakoniec aj podarilo v Bratislave. Svedkyňa
taktiež uviedla, že pri návšteve videla na poškodenej aj modriny a preto jej odporúčala podať trestné

oznámenie,avšakpoškodenáuviedla,žesaobžalovanéhoveľmibojíapretotrestnéoznámenienepodá.
Svedkyňa C.. B. J. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že bola triednou učiteľkou mal.
C. T., pričom poškodená jej hovorila, že má doma neustále hádky s obžalovaným.
Svedok C.. Y. C. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že ako učiteľ a zároveň
hádzanársky tréner si všimol, že D. T. nechcela ísť po tréningu domov čo odôvodňoval tým, že priateľ

matky je doma nepríjemný a keď si vypije, tak robí bordel a preto sa o týchto skutočnostiach rozprával
aj s poškodenou, ktorá sa mu priznala k tomu, že má doma problémy s obžalovaným, že ju zase udrel
a na jeho otázku prečo od neho neodíde mu oznámila, že je na tom finančne zle a neskôr sa dozvedel,
že celá rodina od obžalovaného odišla do Bratislavy.
Svedkyňa O.. E. D. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje ako učiteľka na 6.ZŠ

a zároveň ako výchovná poradkyňa a pri učení chémie dostala D. ako prvé známky dvakrát päťku a
preto sa s ňou rozprávala o dôvodoch, na čo jej maloletá povedala, že sa nemôže učiť do školy pretože
doma sú neustále hádky a nepokoje medzi jej mamou a obžalovaným a následne si preto zavolala ajpoškodenú do škole, ktorá jej potvrdila, že doma sú nepokoje a maloletá D. povedala mame, že pôjde
na ňou vybratú strednú školu len vtedy ak odíde od obžalovaného.
Mgr. C. G. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že v roku 2010 sa stala triednou

učiteľkou D. T., ktorej sa rapídne zhoršil prospech o jeden, resp. dva stupne a preto sa jej pýtala na
dôvody, pričom maloletá D. jej oznámila, že majú doma problémy s obžalovaným, ktorý je nenormálny
a preto prerokovala tento problém s výchovnou poradkyňou na škole a dala poškodenej výpis centier
prostredníctvom ktorých by sa dala ich zlá situácia riešiť.
D. K. T. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že od poškodenej a od detí vie, že doma

mali stále hádky a niekedy videla na rukách poškodenej modriny.
D. C. X.- matka obžalovaného vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že syna navštevovali
v časoch keď býval v podnájmoch asi dvakrát do mesiaca, po presťahovaní do domu aj štyrikrát do
týždňa a nebola svedkom žiadnej hádky alebo bitky a nevidela žiadne problémy.
D. E. X. - otec obžalovaného vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že s poškodenou sa
zoznámil niekedy v roku 2008 v mesiaci júl 2009 mu syn oznámil, že čakajú dieťa, pričom v tom čase

mali harmonický vzťah a vzťahy medzi nimi sa vyostrili a začalo dochádzať ku hádkam po tom, keď mal
vnuk dva roky a družka začala tlačiť na jeho syna- obžalovaného, aby bola svadba, dovtedy nevedel
o nijakých problémoch medzi nimi.
D. K. T. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že párkrát videla modriny na rukách
poškodenej, ktorá vrátane jej detí hovorila, že v jednom kuse majú doma s obžalovaným konflikty.

D. C.. R. N. - detská lekárka vo svojej výpovedi z prípravného konania, ktorá bola prečítaná na
hlavnom pojednávaní uviedla , že starostlivosť matky o deti bola výborná, pričom nikdy na maloletom
nepozorovala a nevidela žiadne stopy po násilí alebo bitke, avšak maloletý E. X. jej v ambulancii sám
hovoril a ukazoval ako jeho ocko bije mamku, pričom sa bil po hlave. Napriek tomu, že sa jej poškodená
nesťažovala, aby ju obžalovaný bil, tak videla na nej modriny na ramene a pod okom čo maskovala

okuliarmi a keď sa jej na dôvod pýtala tak jej uviedla, že ju zbil jej druh- obžalovaný.
C.. P. E. - všeobecná lekárka poškodenej vo svojej výpovedi z prípravného konania, ktorá bola prečítaná
na hlavnom pojednávaní uviedla, že si nespomína či vôbec u nej bola poškodená v období keď malo
dochádzať k jej týraniu, pretože poškodená chodila do jej ambulancie len veľmi zriedka.
D. C. C. - brata poškodenej vo svojej výpovedi z prípravného konania, ktorá bola prečítaná na hlavnom

pojednávaní uviedol, že sestru navštevoval niekoľkokrát do týždňa pričom veľmi často videl, že bola
zbitá, mala monokle a modriny a sestra mu často hovorila, že ju doma obžalovaný pravidelne bil keď sa
opil a každý deň musel mať čerstvo navarený obed, v chladničke pivo a pripravené cigarety, niekoľkokrát
sa stalo, že pred ním aj s deťmi ušla do jeho bytu kde býval spolu s nebohým otcom.
D. C. C. vo svojej výpovedi z prípravného konania, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní uviedla,

že na poškodenej pri náhodnom stretnutí raz videla, že bola zbitá, keď na tvári mala veľký monokel,
ktorý skrývala pod slnečnými okuliarmi, pričom jej povedala, že dostala bitku od obžalovaného a potom
počula aj od spoločných známych, že poškodenú videli viackrát zbitú.
D. S. C. - brat poškodenej vo svojej výpovedi z prípravného konania, ktorá bola prečítaná na hlavnom
pojednávaní uviedol, že asi päťkrát na sestre videl, že mala modriny na tvári,avšak sestra sa nechcela

priznať k tomu, že ju bije jej druh, ale hovorila, že spadla, avšak on viackrát hovoril obžalovanému, aby
prestal biť jeho sestru.
D. C.. J. J., PhD. vo svojej výpovedi z prípravného konania, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní
uviedla, že od roku 2009 je zamestnaná v Krízovom centre Brána do života, kde poskytuje psychologické
poradenstvo. Ohľadne poškodenej uviedla, že do krízového centra v Bratislave prišla s akútno -

stresovou poruchou, problémami so spánkom, trpením nočných mor, strachom, že ju môže obžalovaný
vyhľadať, nesústredenosťou, pričom poškodená uviedla, že obžalovaný ju často fyzicky napádal so
stupňujúcou tendenciou a ku koncu spolužitia to bolo každý deň a to údermi do tváre, kopaním do
rôznych častí tela vrátane času , keď bola tehotná, ponižovaním, urážkami, vulgarizmami, vynucovaním
pohlavného styku a nepríjemných sexuálnych praktík, keď bol opitý, vyhrážaním sa jej zabitím a

zabraňovaním jej vyhľadať lekársku pomoc. V čase príchodu do centra mala poškodená na tele
podliatiny.
D. C.. C. T. vo svojej výpovedi z prípravného konania, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní
uviedla, že poškodená D. T. bola prijatá do Krízového centra v Bratislave 31.7.2012, pričom poškodená
jej uviedla, že obžalovaný ju týral fyzicky, psychicky, ekonomicky aj sexuálne, pričom k uvedenému

napádaniu dochádzal o najprv raz za mesiac a postupne čoraz častejšie aj niekoľkokrát od týždňa
vrátanenadávok,vyhrážok,vynucovaniasirôznychsexuálnychpraktíkavčaseumiestneniapoškodenej
v krízovom centre mala poškodená viditeľné modriny na tvári.X. C.. C. J. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní
uviedol, že u poškodenej D. T. st. a malol. C. T. neboli zistené sklony ku konfabulácii a tieto dokážu
správne vnímať prežité udalosti, zapamätať si ich a reprodukovať a zároveň v plnom rozsahu trvá na

znaleckom posudku maloletej D. T. ml. .
Zo znaleckého posudku z odboru psychológie vyplýva, že u poškodenej a jej dcér neboli zistené sklony
ku konfabuláciam a u poškodenej sa prejavujú známky týranej osoby, ktorá má zároveň výčitky, že
najstaršia dcéra jej nikdy neodpustí, že hneď neodišla od obžalovaného.
Zo znaleckého posudku z odboru psychiatrie vyplýva, že obžalovaný netrpel v čase spáchania trestného

činu žiadnou duševnou chorobou, mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho protiprávneho konania,
chápe zmysel trestného konania, pričom z hľadiska psychiatrického nie je pre spoločnosť nebezpečný.
Zo psychologickej správy úradu práce,soc.vecí a rodiny vyplýva, že pri konzultácii s poškodenou a jej
druhom obžalovaný priznal, že asi jedenkrát mesačne dostane amok kedy sa rozzúri a nevie sa ovládať
(stretnutie bolo 16.5.2012) následne dňa 18.6.2012 telefonicky volala poškodená, pričom uviedla, že je
opakovane týraná zo strany partnera, má z neho veľký strach, ale bojí sa odísť , že si ju nájde a zabije,

dňa 6.7.2012 opätovne volala poškodená, že po ďalšom fyzickom útoku obžalovaného ušla aj s deťmi z
jeho domu. Na základe týchto skutočností bolo konštatované, že ide o závažnú formu domáceho násilia
s vysokým ohrozením života a zdravia matky a detí, keďže sa jedná o dlhodobé opakujúce sa týranie
psychické, fyzické, ekonomické a sexuálne, na základe čoho poškodená vykazuje syndróm týranej ženy.
Zo psychologickej správy z 31.8.2012 vyplýva, že poškodená zažívala zo strany obžalovaného dlhodobé

a stupňujúce sa domáce násilie spočívajúce vo fackovaní, kopaní, údermi rukami do rôznych častí tela,
zo začiatku raz mesačne, dvakrát mesačne, v poslednom období každodenne, pričom u poškodenej sa
na základe toho rozvinuli depresívne symptómy, silné pocity zlyhania ,strachu, bezmocnosti, nespavosti,
únavy, ťažkosti s koncentráciou.
Z lekárskej správy z 13.5.2011 vyplýva, že poškodená bola opakovane napadnutá obžalovaným, ktorý

ju opakovane udieral do hlavy, v dôsledku čoho jej spôsobil zmliaždenie mihalnice a okoloočnej oblasti.
Z lekárskej správy z 5.7.2012 vyplýva, že kritického dňa bola poškodená inzultovaná udretím do hlavy
v dôsledku čoho utrpela povrchové poranenie vlasatej časti hlavy.
Z jednotlivých fotografií predložených poškodenou sú zrejmé rôzne zranenia, ktoré utrpela poškodená
po útokoch obžalovaného- rozbité obočie a množstvo modrín po rôznych častiach celého tela, vrátane

tváre.
Zo správy polície vyplýva, že obžalovaný bol v období rokov 2011-2014 dvakrát uznaný vinným z
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu za fyzické útoky.
Obžalovaný nie je z miesta bydliska bližšie hodnotený, pracuje v autoškole u svojho otca odkiaľ je
kladne hodnotený. Doposiaľ bol dvakrát súdne trestaný, naposledy rozhodnutím OS Michalovce sp.zn.

4T 436/1996 z 26.8.1996 pre trestný čin podľa § 201 b/ Tr.zák. k peňažnému trestu v sume 12 000,- Sk,
ktorý zaplatil, v dôsledku čoho sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený.
Súd vyhodnotením dôkazov, získaných zákonným spôsobom v zmysle § 2 ods. 12 Tr.por. podľa svojho
vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i
v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá

zo strán dospel k jednoznačnému záveru, že prokurátor v rámci hlavného pojednávania, vykonaného
kontradiktórnym spôsobom preukázal, že obžalovaný E. X. v období od mesiaca september 2009 do
júla 2012 v meste Michalovce týral svoju družku poškodenú D. T. st. a týmto svojím konaním naplnil
všetky znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm.a, ods. 2 písm.d/ Tr.zák. úč. do 31.12.2015 s poukázaním na § 138 písm.b/ Tr.zák. po objektívnej aj

subjektívnej stránke, pretože dlhší čas spôsoboval fyzické a psychické utrpenie poškodenej D. T. tým, že
ju bil, nadával na ňu, vulgárne sa o nej vyjadroval a vyvolával u nej strach a stres, pričom po subjektívnej
stránke sa jedná o priamy úmysel v zmysle § 15 písm.a/ Tr.zák., pretože vedel o protiprávnosti svojho
konania a napriek tomu chcel sa ho dopustiť a aj sa ho dopustil.
Obžalovaný svojím konaním porušil právne vzťahy chránené Trestným zákonom spočívajúce v ochrane

rodiny a rodinných vzťahov.
Súd pri vyhodnocovaní zákonným spôsobom vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní dospel k
jednoznačnému záveru, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba prokurátorom sa stal, skutok je
trestným činom a skutok spáchal obžalovaný E. X. a pri hodnotení vykonaných dôkazov vychádzal z
nasledujúcich skutočností.

Obžalovaný E. X. síce vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní priznal hádky s poškodenou D. T.
st., avšak poprel aby fyzicky ubližoval či už samotnej poškodenej D. T. alebo jej deťom maloletým D.
a C., resp. spoločnému synovi E., avšak zo spáchania tohto trestného činu na tom skutkovom základe
ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku je jednoznačne usvedčovaný svedeckými výpoveďamipoškodenej D. T. st., D. T. ml., C. T.- družky a jej deťmi, ktoré vo svojich výpovediach jednoznačne opísali
spolužitie s obžalovaným v kritickom čase , keď tento fyzicky napádal poškodenú D. T. st. bitím rukami,
kopaním, nadával jej, vulgárne sa o nej vyjadroval a to dokonca aj v čase, keď bola tehotná, čím u nej

vyvolával strach a stres, až nakoniec po ďalšom fyzickom útoku na poškodenú dňa 5.7.2012 celá rodina
po lekárskom ošetrení poškodenej ušla z domu obžalovaného.
Okrem týchto svedeckých výpovedí blízkych osôb je obžalovaný E. X. zo spáchania tohto trestného činu
taktiež usvedčovaný svedeckými výpoveďami psychologičky G.. C. Y., ktorú po dlhodobom ubližovaní
požiadala o pomoc a z ktorej výpovede vyplývajú skutočnosti, ktoré psychologičke uviedla tak samotná

poškodená ako aj jej dcéra D. T. ml., taktiež svedeckou výpoveďou C.. J. J., C.. C. T., ktoré taktiež vo
svojich výpovediach opísali ubližovanie na zdraví zo strany obžalovaného poškodenej a tieto skutočnosti
sú zrejmé aj z jednotlivých psychologických správ z týchto vyšetrení, resp. stretnutí. Obžalovaný E.
X. je ďalej zo spáchania predmetnej trestnej činnosti usvedčovaný aj svedeckou výpoveďou detskej
lekárky C.. E. N., ale aj K. T., C. C., S. C., ktorí videli modriny na tele poškodenej D. T. st. a ktorým sa
okrem svedka S. C. aj poškodená D. T. zdôverila o tom, že tieto zranenia sú spôsobené obžalovaným

a popri týchto svedkoch je obžalovaný zo spáchania predmetného skutku usvedčovaný svedeckými
výpoveďami učiteľov C.. B. J., C.. Y. C., O.. E. D., C..C. G., ktorým sa zdôverila na ich naliehanie dcéra
poškodenej D. T. ml. s problémami s obžalovaným a pri následných rozhovoroch s matkou maloletej
dcéry táto potvrdila neustále problémy v rodinnom živote s obžalovaným.
V konečnom dôsledku je obžalovaný zo spáchania žalovaného tr.činu usvedčovaný aj znaleckým

posudkom z odboru psychológie z ktorého jednoznačne vyplýva, že poškodená D. T. st. má znaky
týranej ženy a o pravdivosti tohto záveru v znaleckom posudku svedčia aj lekárske správy a pripojené
fotografie, z ktorých jednoznačne vyplýva, že obžalovaný aj fyzicky ubližoval svojej družke, poukazujúc
na množstvo modrín na jej tele, ktoré sa dlhodobo snažila zakrývať pred inými osobami.
V súvislosti s maloletými osobami a to dcérami poškodenej D., C. a E. je potrebné uviesť, že v uvedenom

prípade ani zo strany týchto svedkov nebolo preukázané, aby obžalovaný nejakým spôsobom ubližoval
mal. C., ale ani synovi E., keďže podľa názoru súdu mohlo dôjsť k buchnutiu maloletého zo strany
obžalovaného v prípade nepozornosti ale nie k úmyselnému napadnutiu päsťou do hlavy pretože v
takomto prípade je predpoklad, že by muselo dôjsť aj k lekárskemu ošetreniu v dôsledku ťažšieho
zranenia maloletého chlapca. Ohľadne maloletej D. je aj z jej výpovede zrejmé, že túto obžalovaný raz

strčil do radiátora, pričom pre naplnenie znakov tejto skutkovej podstaty je potrebné, aby protiprávna
činnosť trvala nejaký čas a táto podmienka v uvedenom prípade nebola naplnená.
Súd môže uznať vinu obžalovaného , resp. obžalovaných zo spáchania trestného činu vtedy ak existuje
súhrn priamych aj nepriamych dôkazov , ktoré tvoria logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne
sa doplňujúcich dôkazov, ktoré usvedčujú obžalovaných zo spáchania trestného činu.

Podľa názoru súdu v uvedenom prípade existuje súhrn vyššie uvedených priamych aj nepriamych
dôkazov, ktoré jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybnosti usvedčujú obžalovaného zo spáchania
trestného činu pre ktorý na neho bola podaná obžaloba prokurátorom Okresnej prokuratúry Michalovce
a týmito dôkazmi prokurátor preukázal vinu tohto obžalovaného na hlavnom pojednávaní, uniesol
dôkazné bremeno a preto súd uznal po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní vinu

obžalovaného Václava X. zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm.a, ods. 2 písm.d/ Tr.zák. úč. do 31.12.2015 s poukazom na § 138 písm.b/ Tr.zák. ( obžalovaný
páchal trestnú činnosť približne dva a pol roka, t.j.dlhší čas), a uložil obžalovanému nepodmienečný trest
odňatia slobody v trvaní sedem rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.

Súd pri ukladaní trestu postupoval v súlade s ustanovením §§ 34, 36, 37, 38 Tr.zák. s tým, že
prihliadol na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, na spôsob spáchania trestného činu,
následok, zavinenie, pohnútku, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom uložil
obžalovanémuvyššieuvedenýnepodmienečnýtrestodňatiaslobodyvtrvanísedemrokovsozaradením

na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pričom súd
pri ukladaní trestu okrem iného prihliadol na tú skutočnosť, že obžalovaný po dobu približne dva a pol
roka týral svoju blízku osobu - družku tým, že ju kopal, bil, nadával na ňu, vulgárne sa o nej vyjadroval
a takéhoto konania sa dopustil aj v čase jej tehotenstva.
Súd zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,

keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku nebol vo výkone trestu odňatia slobody
pre úmyselný trestný čin.
Súd považuje vyššie uvedený trest za správny, primeraný a zákonný, ktorý splní účel tak z hľadiska
individuálnej ako aj generálnej prevencie s tým, že obžalovaný bude viesť po jeho vykonaní riadny život,nebude páchať ďalšiu trestnú činnosť a zároveň tento trest bude dostatočne odstrašujúco pôsobiť na
ďalších členov spoločnosti s tým, aby sa takejto ale ani inej trestnej činnosti v spoločnosti nedopúšťali.
S poukázaním na vyššie uvedené, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok
vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje

aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za
obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného
alebozazúčastnenúosobuichsplnomocnenec,musíbyťodôvodnenétak,abybolozrejmé,vktorejčasti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá

odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd
odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom
alebo inou oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného.
Prokurátor môže vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.