Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 16, 2015

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 7C/129/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614206175
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sláviková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2015:2614206175.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v právnej veci navrhovateľky: P.. U. H.,

nar. XX.X.XXXX, bytom X., M. XXX/X, štátna občianka SR, právne zastúpená: Martin Džačovský
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Senica, Hviezdoslavova 315, proti odporcovi: P.. U. H., nar.
XX.X.XXXX, bytom Senica, M. XXX/X, štátny občan SR, o určenie výživného pre manželku, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľke Mgr. Jaroslave Riškovej, nar.
15.6.1984 v sume po 100 € mesačne s účinnosťou od 2.7.2014 do 5.5.2015.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Nedoplatok odporcu na zročnom výživnom za čas od 2.7.2014 do 5.5.2015 v sume 1012,90 € je odporca
povinný navrhovateľke zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania v sume 72 € do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na Okresnom súde Senica dňa 2.7.2014 domáhala, aby súd
zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľke mesačne sumou 500,- €. Svoj návrh
navrhovateľka odôvodnila tým, že s odporcom uzatvorila manželstvo dňa 10.8.2013. Od začiatku
júna 2014 navrhovateľka a odporca hospodária samostatne a navrhovateľka sa presťahovala k svojej
matke. Navrhovateľka uviedla, že je tehotná, práceneschopná a podľa vyjadrenia ošetrujúcej lekárky
práceneschopná bude až do pôrodu. S tehotenstvom má spojené zvýšené náklady na lieky a vitamíny,
pričom jej príjem sa z dôvodu práceneschopnosti znížil. Odporca má výrazne vyššiu životnú úroveň,

v mesiaci jún 2014 vybral z bankového účtu všetky finančné prostriedky a nechal navrhovateľku
bez finančných prostriedkov. Čistý príjem odporcu je asi 2 000,- € a príjem navrhovateľky počas
práceneschopnosti asi 385,- €.

Odporca s návrhom nesúhlasil.

Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami odporcu zo dňa 31.7.2014, správami Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 28.7.2014, Sociálnej poisťovne zo dňa 17.9.2014, výsluchom
navrhovateľky, jej právneho zástupcu, odporcu, potvrdením o príjme navrhovateľky zo dňa 17.9.2014,
oznámením Fakultnej nemocnice s poliklinikou Skalica, a.s. a potvrdením o príjme odporcu zo dňa30.9.2014 a 26.2.2015, prehľadom úhrad odporcu, pripojeným spisom Okresného súdu Senica, č.k.
10C/32/2014, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Odporca vo svojich písomných vyjadreniach zo dňa 31.7.2014 a pri svojom výsluchu uviedol, že
navrhovateľka je zdravá žena, ktorá je zamestnaná a má pravidelný príjem. Zo začiatku tehotenstva
mala problémy, ale potom sa jej stav upravil. Podľa odporcu mohla navrhovateľka vykonávať prácu,
keďže zamestnávateľ je povinný tehotnú ženu preložiť počas tehotenstva na práce, ktoré neohrozujú
jej zdravotný stav. Takisto nie je ani problém s cestovaním zo X. do X., kde navrhovateľka pracuje.

Ak by išlo o rizikovú graviditu, tak je navrhovateľka v prísnom kľudovom režime doma alebo by bola
hospitalizovaná. Práceneschopnosť navrhovateľky je prepracovaný kalkul a prostredníctvom rizikovej
gravidity sa navrhovateľka snaží získať čo najviac peňazí od odporcu. Pred uzavretím manželstva mala
navrhovateľka plat 480 až 520,- € a mesačne sumou 150,- € podporovala svoju matku. Odporca s
návrhom nesúhlasil, pretože ak by mal prispievať navrhovateľke na výživu sumou 500,- € mesačne, tak
by mala príjem vyšší ako je sama schopná zarobiť. Zámky na byte vymenil odporca až potom čo sa

navrhovateľka odsťahovala. Dňa 22.6.2014 mala prísť navrhovateľka do jeho bytu s tým, že odporcu
zničí a z obavy o svoju bezpečnosť vymenil zámku na byte. Z bytu si navrhovateľka odniesla všetky veci,
ktoré kupovali počas manželstva. Deň pred odsťahovaním, dňa 20.6.2014, mala navrhovateľka vybrať
na pošte preplatok za nájom vo výške asi 240,- € a kúpila si nábytok za sumu 425,- €, ktorého cenu
uhradila z účtu odporcu a drobnosti vo výške 77,- €. Platby na chod domácnosti sa z 90 % financovali

z účtu odporcu. Z účtu navrhovateľky sa neplatilo nič. Byt odporca kúpil pred uzavretím manželstva
pričom navrhovateľka potom požadovala, aby na ňu polovicu bytu prepísal. Príjem odporcu je cca 2
000,- € mesačne v čistom a ak by mal navrhovateľke platiť výživné podľa jej návrhu, tak by mu neostalo
nič, keďže jeho výdavky sú mesačne 1 400 až 1 600 €. Odporca podal návrh na rozvod manželstva,
keďže sa v manželstve necítil slobodne. Navrhovateľka ho stále tlačí do niečoho, čo nechce. Lepšie sa

cítil mimo spoločnej domácnosti. Vysoký plat má odporca vďaka službám v Nemocnici X., kde pracuje
ako primár na Pediatrickom oddelení. Skoro každý víkend je aspoň jeden deň v práci a vykonáva tzv.
príslužbu na byte, čo znamená, že je v neustálej pohotovosti a kedykoľvek ho slúžiaci kolega môže
odvolať do práce. Ak by toľko neslúžil a nemal také množstvo nadčasov, tak by jeho zárobok bol asi 1
200,- € mesačne. Zo spoločnosti CEO Institut mal príjem asi 120 až 140,- € za rok. Občas zastupuje P..

O. Q. X. na pohotovosti za čo dostane asi 100,- € mesačne a v Skalici asi 10 - 20,- € mesačne. Ide o
náhodné príjmy, keď sa P.. O. nestihne vrátiť N. F., tak vtedy ho zastúpi Q. Š.. Zastupuje takisto ďalších
lekárov, čo mesačne predstavuje 250 až 300,- €.
Mesačné výdavky odporcu predstavuje hypotéka - 378,45 €, nájom - 190,- €, elektrina - 28,48 €, TV a
internet - 36,- €, mobilný telefón - 80,- €, životné poistenie - 70,- €, sporenie do sporiaceho fondu - 200,-

€, úver v Slovenskej sporiteľni - 170,- €, úver v Prima banke - 38,72 €, pohonné hmoty - 100,- €, splátky
kreditných kariet vo výške asi 200,- € (podľa výpisu zo dňa 31.8.2014 bola splátka na úhradu karty VÚB,
a.s. - 115,72 €, výpisu za obdobie 1.7.2014 - 31.7.2014 - karta Home Credit - 64,77 €, za obdobie júl 2014
karta Cetelem - 100,- €). Od roku 2011 mesačne splácal od 50 - 80,- € za kartu navrhovateľky, keďže z
nej opakovane vyberala a odporca nestíhal splácať jej výbery. V roku 2012 zaplatil navrhovateľke 900,-

€ ako zápisné na vysokoškolské štúdium. Vo februári 2014 mal odporca uhradiť poplatok 300,- € za
opakovanie ročníka vysokoškolského štúdia navrhovateľkou.

Právny zástupca navrhovateľky pri svojom výsluchu uviedol, že po slovných útokoch odporcu bola
navrhovateľka nútená sa zo spoločnej domácnosti odsťahovať k svojej matke. Po jej odchode mal

odporca vymeniť zámky na byte, čo je v rozpore so zákonom o rodine a dobrými mravmi a zablokovať
všetky prístupy k účtom v dôsledku čoho navrhovateľka zostala po dobu asi 3 týždňov bez príjmu a
bez pomoci svojej matky by nemala z čoho žiť. V čase podania návrhu bola navrhovateľka tehotná a jej
jediným zdrojom príjmu bola dávka zo Sociálnej poisťovne. S tehotenstvom mala navrhovateľka zvýšené
náklady a takisto mala zvýšené náklady s prípravou na narodenie dieťaťa, ktoré predstavujú asi 1 000,-

€. Polovicu všetkých výdajov odporcu predstavujú náklady na jeho súkromný a osobný majetok, nejde
o vklady do BSM a ide o sumu asi 700,- € mesačne, čo predstavuje splátku úverov v Prima banke,
Quatro, Cetelem a sporenie.

PodľapotvrdeniaSociálnejpoisťovnezodňa17.9.2014zamesiacjún2014bolinavrhovateľkevyplatené

dávky vo výške 221,50 € a v mesiacoch júl a august 2014 dávky vo výške 429,- € mesačne.

Podľa potvrdenia o príjme navrhovateľky vystaveného Fakultnou nemocnicou s poliklinikou Skalica,
a.s. dňa 17.9.2014 vyplýva, že celkový príjem navrhovateľky od septembra 2013 do augusta 2014bol priemerne vo výške 415,98 € a od 18.2.2014 do 24.2.2014 a od 5.6.2014 bola navrhovateľka
práceneschopná.

Navrhovateľka pri svojom výsluchu uviedla, že peniaze potrebuje pre seba a pre dieťa. Navrhovateľka
spláca mesačne úver vo výške 82,45 € na auto. Ďalšie výdavky navrhovateľky predstavuje údržba
auta - 25,- € (výmena oleja, prezutie pneumatík), elektrina - 15,- €, internet - 15,- €, pôžička - 70,- €
(na pojednávaní dňa 16.6.2015 upresnená suma 86,- €), potraviny - 170,- €, doplnky výživy - 20,- €,
kozmetika, hygienické potreby - 25,- €, čistiace potreby - 10,- €, oblečenie v dôsledku tehotenstva - 70,-

€, náklady na cestovné k lekárom - 50,- €, prijatie k lekárovi - 100,- €, náklady na návštevu u lekára -
60,- €, výživa pre psa - 20,- € a ďalšie výdaje na voľnočasové aktivity a prípravu podmienok pre dieťa.
V čase, keď mohla pracovať, tak zarábala asi 540,- € v čistom. Zo spoločnej domácnosti sa musela
odsťahovať, lebo ju odporca slovne napádal, keď mu oznámila, že je tehotná a stále ju z bytu slovne
vyhadzoval. V prvom trimestri mala problémy s krvácaním, brala lieky na udržanie plodu a potrebovala
kľud, ktorý u odporcu nemala. Po odsťahovaní zo spoločnej domácnosti si zobrala len posteľ, kreslo,

komodu, skrinku, svoje osobné veci a maličkosti, ktoré boli jej. Odporca jej dovolil vybrať peniaze na
sťahovanie a nový nábytok a takisto vybrala preplatok za nájom a za časť týchto peňazí kúpila koberec
a zbytok peňazí použila pre bábätko. Pre nedostatok financií si musí požičiavať mesačne asi 200,- €
na pokrytie svojich potrieb spravidla od matky. Matke navrhovateľka dávala sumu 150,- € len do júla
2012, kým u nej bývala.

Podľa potvrdenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou Skalica, a.s. zo dňa 26.2.2015 bol priemerný čistý
mesačný príjem odporcu za obdobie od februára 2014 do januára 2015 vo výške 2 130,69 €.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Senica č.k. 10C/32/2014 vyplýva, že rozsudkom zo dňa 31.3.2015

bolo rozvedené manželstvo navrhovateľky a odporcu. Mal. X. bola zverená do osobnej starostlivosti
navrhovateľky a odporcovi bola určená povinnosť platiť výživné na mal. X. vo výške 150,- € mesačne.
Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5.5.2015. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne zo
dňa 16.3.2015 z pripojeného spisu súd zistil, že navrhovateľke bolo za mesiac január 2015 vyplatené
materské vo výške 507,- € a za mesiac február 2015 vo výške 458,- €.

Podľa ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákona o
rodine), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd
nanávrhniektoréhoznichurčíjejrozsahtak,abyživotnáúroveňobochmanželovbolavzásaderovnaká.
Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 77 ods. 1, prvá a druhá veta Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho
však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Súdzvykonanéhodokazovaniavyvodiltenzáver,ženávrhunavrhovateľkyjepotrebnésčastivyhovieť.V
čase podania návrhu bola navrhovateľka práceneschopná v dôsledku tehotenstva. Počas tohto obdobia
poberala nemocenské dávky. Za mesiac jún 2014 boli navrhovateľke vyplatené dávky vo výške 221,50
€ a v mesiacoch júl a august 2014 dávky vo výške 429,- € mesačne. Neskôr navrhovateľka nastúpila na
materskú dovolenku. Za mesiac január 2015 bolo navrhovateľke vyplatené materské vo výške 507,- € a

za mesiac február 2015 vo výške 458,- €. V čase, kedy bola navrhovateľka práceschopná bol jej celkový
príjem od septembra 2013 do augusta 2014 priemerne vo výške 415,98 € mesačne a navrhovateľka
uviedla príjem v zamestnaní vo výške asi 540,- € v čistom. Je nepochybné, že odporca má oveľa vyšší
príjem ako navrhovateľka, keďže jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od februára 2014 do
januára 2015 bol vo výške 2 130,69 €. Príjem navrhovateľky sa v čase podania návrhu teda radikálnym

spôsobom oproti jej zárobku neznížil, naopak zvýšili sa jej výdavky v súvislosti s tehotenstvom a takisto
v súvislosti s tým, že navrhovateľka sa od odporcu odsťahovala. Odporca uviedol, že počas spoločného
života sa náklady na spoločnú domácnosť hradili z 90 % z jeho účtu. Navrhovateľka v konaní túto
skutočnosť nepoprela. Súd pri rozhodovaní o výške výživného pre navrhovateľku je povinný podľazákona o rodine prihliadať aj na starostlivosť o domácnosť. Navrhovateľka v čase odsťahovania sa od
odporcu vybrala z účtu odporcu peniaze na nákup nového nábytku a sťahovanie a takisto, výlučne pre
seba, vybrala peniaze, ktoré predstavovali preplatok na nájomnom. Odporca naďalej splácal splátky za

kartu navrhovateľky mesačne vo výške 50 - 80 € a hradil jej takisto školné za vysokoškolské štúdium, čo
súd považoval za preukázané, pretože tieto tvrdenia odporcu navrhovateľka v konaní nepoprela. Súd
vzhľadom na vyššie uvedené, považuje výživné v určenej výške 100,- € mesačne za primerané, aj keď je
príjem odporcu nepochybne vyšší ako príjem navrhovateľky. Súd teda prihliadol najmä na to, že odporca
znášal takmer výlučne náklady na spoločnú domácnosť, prispieval navrhovateľke na jej náklady spojené

so štúdiom a takisto navrhovateľka použila spoločné peniaze na zakúpenie nového nábytku, keď sa
odsťahovala a vybrala peniaze, ktoré predstavujú preplatok na nájomnom. Súd priznal navrhovateľke
výživné od 2.7.2014, teda odo dňa začatia súdneho konania v súlade s § 77 ods. 1 Zákona o rodine do
5.5.2015, teda do dňa kedy rozhodnutie, ktorým bolo manželstvo rozvedené nadobudlo právoplatnosť,
keďže predmetom konania je výživné pre manželku. Vo zvyšnom rozsahu návrh navrhovateľky zamietol,
pretože ho považuje za neprimeraný a neodôvodnený. Vzhľadom na túto skutočnosť odporcovi vznikol

na zročnom výživnom za čas od 2.7.2014 do 5.5.2015 nedoplatok v sume 1012,90 € (júl 2014 - 96,77
€, august 2014 až apríl 2015 po 100 € mesačne, máj 2015 - 16,13 €), ktorý súd povolil odporcovi uhradiť
do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov, od poplatku sú oslobodení: navrhovateľ v konaní o určenie výživného, v konaní o jeho zvýšení,
ako aj v konaní o uplatnení práva na zaplatenie úrokov z omeškania s plnením výživného a v konaní o
uznanie alebo vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia o výživnom.

Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,

ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania
poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť
však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

Podľa ust. § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny
z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka bola podľa § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov oslobodená od súdneho poplatku, tak súd povinnosť

zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania v sume 72,- € uložil odporcovi podľa § 2 ods. 2 zákona
o súdnych poplatkoch, keďže odporca nebol od súdneho poplatku oslobodený a navrhovateľka bola v
konaní sčasti úspešná. Výška súdneho poplatku pri určení výživného medzi manželmi predstavuje 2 %
z ceny predmetu, teda z trojnásobku ročného plnenia. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa §
142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, keďže každý z účastníkov

bol úspešný len sčasti. Navrhovateľka žiadala určiť výživné vo výške 500,- € mesačne, bola úspešná v
rozsahu výživného vo výške 100,- € mesačne od 2.7.2014 do 5.5.2015 a vo zvyšnom rozsahu, v ktorom
bol návrh zamietnutý, bol úspešný odporca.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho

písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania,
vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený
podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do
rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).