Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, September 21, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/687/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712208907
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5712208907.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Ing. X. O., nar. XX.X.XXXX, bytom
B. XX, Česká republika, zastúpeného JUDr. Jiřím Bezuchom, inak advokátom pôsobiacim v Advokátní
kancelář Bezucha, Klimeš, Stratil v.o.s., so sídlom Olomouc, Wellnerova 1215/1, Česká republika, IČ:
25388185, proti odporcovi I. V., nar. X.X.XXXX, bytom U., F. XXXX/XX, zastúpenému Ing. Jánom
Galádom, bytom U., V. X. X/XX, o zaplatenie 48.049,19 eur s príslušenstvom, na základe odvolania

odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 7C/5/13-84 zo dňa 11.6.2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd vyhovel návrhu navrhovateľa a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi 48.049,19 eur s úrokom z omeškania 9,25 % od 1.7.2011 do zaplatenia, a to do 3 dní
od právoplatnosti rozhodnutia.

Vychádzal z toho, že odporca spôsobil navrhovateľovi škodu, čo bolo preukázané odsúdením odporcu
v konaní na Okresnom súde Martin sp.zn. 1T/63/2010 pre prečin podvodu podľa § 250 Tr. zák.,
a že existuje príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti odporcu a vzniknutou škodou.
Vzhľadom na trestné konanie bolo preukázané zavinenie na strane odporcu. Právoplatným rozhodnutím
vydaným v označenom trestnom konaní ohľadom záveru, že odporca spáchal prečin, bol súd v
aktuálnom občianskoprávnom konaní viazaný (§ 135 ods. 1 O.s.p.). Čo sa výšky škody týka, okresný

súd konštatoval, že vychádzal z dokazovania v trestnom konaní, v ktorom bolo ohľadom výšky škody
vykonané rozsiahle dokazovanie, čo malo vplyv nepochybne aj na výšku trestu. Odporca nenavrhol
vykonať ďalšie dôkazy ohľadom výšky škody, iba tvrdil, že sa skutku, resp. prečinu podvodu nedopustil,
ohľadom čoho bol však súd v zmysle § 135 O.s.p. viazaný právoplatným trestným rozhodnutím. S
výpočtom výšky škody v trestnom konaní, ako aj s vyčíslením predloženým navrhovateľom v aktuálnom
konaní na pojednávaní dňa 22.5.2014, sa okresný súd stotožnil. Nakoľko sa odporca dostal s platením

do omeškania, bol zaviazaný k plateniu úroku z omeškania, a to od 1.7.2011, kedy bol odporca
nepochybne v omeškaní (navrhovateľ dňa 13.6.2011 vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy do 10 dní).
Pokiaľ ide o odporcom uplatnenú námietku premlčania, navrhovateľom uplatnené právo na náhradu
škody nie je premlčané. Na prejednávaný prípad sa vzťahuje 10 ročná objektívna premlčacia lehota v
zmysle § 106 ods. 2 Obč. zák., keďže škoda bola spôsobená úmyselne. Tá začala plynúť od škodovej
udalosti, teda dňa 26.11.2002, keď na účet v banke bola pripísaná suma 35.000 USD; skončila by

26.11.2012. Nakoľko návrh bol podaný dňa 18.6.2012, stalo sa tak v rámci objektívnej premlčacej
lehoty.Subjektívnapremlčacialehotazačalaplynúťdňomprávoplatnostiplatobného(správnetrestného)
rozkazu, t.j. 2.6.2011, lebo len k tomuto dátumu mal navrhovateľ vedomosť o škode, ako aj o tom, kto
za ňu zodpovedá.

O trovách konania rozhodol tak, že odporca je povinný titulom ich náhrady zaplatiť navrhovateľovi

5.479,95 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vychádzal z úspechu navrhovateľa v konaní(§ 142 ods. 1 O.s.p.). Trovy konania pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 2.882,50 eur a z trov
právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej pomoci „po 519,49 eur“.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca a domáhal sa zmeny tak,
že krajský súd návrh navrhovateľa zamietne.
Namietal, že okresný súd obdobne ako v prípade jeho prvého rozsudku nedostatočne a nesprávne
vyhodnotil skutkový a právny stav veci. Pokiaľ krajský súd vo svojom rozhodnutí, ktorým zrušil v
poradí prvý rozsudok okresného súdu, uviedol, že sa nemožno ohľadom výšky priznaného nároku

uspokojiť s konštatovaním okresného súdu, že vychádzal z rozsiahleho dokazovania vykonaného v
trestnom konaní, v aktuálne napadnutom rozhodnutí okresný súd obdobne len uviedol, že ohľadom
samotnej výšky škody vychádzal z dokazovania vykonaného v trestnom konaní, v ktorom bolo ohľadom
výšky vykonané rozsiahle dokazovanie. Okresný súd teda nevykonal žiadne dokazovanie navyše oproti
svojmu predchádzajúcemu rozhodnutiu. Odvolateľ ďalej uviedol, že mu je známe z vyšetrovacieho
spisu tvrdenie majiteľa a konateľa firmy HUFESCO p. Ebingera, že medzi p. O. ako podnikateľom

a jeho firmou došlo na základe písomnej korešpondencie k uzavretiu obchodného vzťahu, v ktorom
strany dohodli konkrétne vecné a finančné plnenie, bez prítomnosti a zainteresovanosti odporcu, a na
základe týchto dohôd aj prebehli dohodnuté podnikateľské aktivity. Súčasne potvrdil, že vyhotovil a
zaslal navrhovateľovi faktúru, ktorú navrhovateľ zaplatiť na účet jeho firmy v Budapešti, že k tomu mal
dispozičné právo a mohol s ním nakladať podľa seba, ako aj, že p. O. vedel, na čo bude poskytnutá

suma použitá. Celý obchodný prípad strany podľa zástupcu firmy HUFESCO uzavreli tzv. uvedeným a
doloženým „Prohlášení o úmyslu“ /Memorandum of understanding/. Uvedenú výpoveď menovaného je
z hľadiska navrhovateľom uplatňovaného nároku na náhradu škody dôležitá, nakoľko len p. O. a p. W.
vedia, ako to v skutočnosti bolo. Odvolateľ ďalej uviedol, že navrhovateľ uplatňuje nárok voči osobe,
ktorá okrem poskytnutia kontaktu na firmu HUFESCO neurobila ďalej vo veci nič, a neuplatňuje ho voči

tomu, komu peniaze poskytol. Odvolateľ dodal, že v čase, keď malo dôjsť k rozhodným skutočnostiam, si
nebol vedomý a doposiaľ si nie je vedomý, že to, čo konal, môže mať také vážne dôsledky. Uvedomuje si
súvislosti vydania trestného rozkazu a jeho následkov, ale vec mal v rukách advokát. On sám v tom čase
„bojoval“ s ťažkým neurologickým ochorením (mozgová príhoda) nádorového ochorenia a s vysokým
stupňom diabetes/pohybového ústrojenstva a zaujímal sa o to, či sa dožije nasledujúceho dňa, a nie o

to, čo robí advokát. Ani v trestnom, ani v inom konaní navrhovateľ nebol schopný predložiť žiaden dôkaz
o tom, že mu odporca spôsobil škodu, takže ani súd nemohol také dokazovanie vykonať.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadal napadnuté rozhodnutie okresného súdu
ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že sa s ním plne stotožňuje. Okresný súd splnil všetko, čo mu

bolo uložené v zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu, teda vykonal rozsiahle dokazovanie ohľadom
dôvodov a výšky uplatneného nároku zo skončeného trestného spisu Okresného súdu Martin sp.zn.
1T/63/2010 a vyhodnotil aj otázku premlčania práva namietnutého odporcom. Preto v danom smere
nemožno okresnému súdu nič vytknúť.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.lO.s.p.)pozistení,žeodvolaniepodalnatooprávnenýúčastník
( § 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote ( § 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec v rozsahu
vymedzenom v § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnutý
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/, ods.
2 O.s.p.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia musí poskytovať dostatočný podklad pre vyhodnotenie správnosti
predmetného rozhodnutia účastníkmi konania (z hľadiska objektívnej možnosti namietať nesprávnosť
záverov súdu), eventuálne súdom vyššej inštancie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý
proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a

zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). V dôsledku
nedostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia dochádza k odňatiu možnosti účastníka konať
pred súdom, ktorá skutočnosť zakladá dôvod pre zrušenie takého rozhodnutia (napr. § 221 ods. 1
písm. f/ O.s.p.). Opodstatnene odvolateľ namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia okresného súdu.

Napadnutý rozsudok neposkytuje z hľadiska výšky priznaného nároku na náhradu škody nijaký podklad
pre posúdenie jeho správnosti. Krajský súd opakovane konštatuje absenciu základných konkrétnych
skutkových zistení vzťahujúcich sa k výške priznaného nároku na náhradu škody v odôvodnení
napadnutého rozsudku okresného súdu.Súd je v občianskoprávnom konaní (o náhradu škody) viazaný len rozhodnutím príslušných orgánov o
tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, nie však výškou škody, aj keby táto bola vo výroku

trestného rozhodnutia presne vyčíslená. Pokiaľ ide o konštatovanie, že v trestnom konaní bolo ohľadom
výšky škody vykonané rozsiahle dokazovanie, v trestnom konaní sa výška škody spravidla nezisťuje
presne, s výnimkou prípadov, keď trestný súd rozhoduje aj o nároku poškodeného na náhradu škody
podľa § 287 Trestného poriadku (pozri tiež R 47/1954, R 27/1997, R 22/1979). V danom prípade navyše
súd v trestnom konaní rozhodol trestným rozkazom, pričom pre túto skrátenú formu trestného konania

je typický nižší rozsah dokazovania ako pri štandardnom formalizovanom trestnom procese.
Odporca v celom priebehu konania odmietal svoju zodpovednosť za škodu, včítane jej výšky. Bolo preto
povinnosťou okresného súdu vykonať dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie o výške
škody, rozhodnúť o navrhovateľom uplatnenom nároku a výsledky dokazovania uviesť v odôvodnení
rozhodnutia. Okresný súd, ako to vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 22.5.2014, síce vykonal
dôkaz prečítaním, resp. oboznámením sa s listinnými dôkazmi, okrem iného, s obsahom súdneho spisu

v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 1T/63/2010; v odôvodnení napadnutého
rozsudku však, pokiaľ ide o danú časť dokazovania, uviedol len toľko, že „doplnil dokazovanie...
opätovným oboznámením trestného spisu Okresného súdu Martin sp.zn. 1T/63/2010...“. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku však nie je zrejmé, s ktorými konkrétnymi časťami označeného trestného
spisu (sa) súd oboznámil (účastníkov). Následne, pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov, v tejto časti úplne

absentuje odôvodnenie okresného súdu, ktorý konkrétny dôkaz a ako vyhodnotil, o akej skutočnosti ten-
ktorý dôkaz svedčí, resp. aká okolnosť bola tým ktorým dôkazom preukázaná.

Pokiaľ ide o vyhodnotenie námietky premlčania uplatnenej odporcom, krajský súd sa nestotožnil s
názorom okresného súdu ohľadom začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby. Ten okresný súd

stanovil okamihom právoplatnosti trestného rozkazu, t.j. dňom 2.6.2011, vychádzajúc z názoru, že len
k uvedenému dátumu mal navrhovateľ vedomosť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa názoru
krajského súdu však navrhovateľ o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, vedel/musel vedieť už skôr,
čo je zrejmé už z toho, že si v trestnom konaní vedenom proti odporcovi ako obvinenému uplatnil nárok
na náhradu škody (s ktorým bol potom predmetným trestným rozkazom odkázaný na občianskoprávne

konanie). Ohľadom tohto záveru okresný súd vec nesprávne posúdil a nadväzne nedostatočne zistil
skutkový stav.

Inak okresný súd správne vychádzal pri hodnotení vzniku škody a zodpovednosti odporcu za ňu z
trestného rozkazu vydaného Okresným súdom Martin v konaní sp.zn. 1T/63/2010 dňa 20.5.2011,

ktorým bol podľa § 135 ods. 1 O.s.p. viazaný. Pokiaľ je znakom skutkovej podstaty trestného činu, za
ktorý bol žalovaný účastník právoplatne odsúdený, „spôsobenie škody na cudzom majetku“, potom si
súd rozhodujúci o návrhu poškodeného, ktorý bol so svojím nárokom na náhradu škody spôsobenej
takýmto trestným činom odkázaný na občianskoprávne konanie, nemôže vytvoriť vlastný názor na
to, či navrhovateľovi bola trestným činom spôsobená škoda a kto ju spôsobil. Ústavne konformný

výklad § 135 ods. 1 O.s.p. totiž vyžaduje, aby súd rozhodujúci v občianskoprávnom konaní o náhrade
škody spôsobenej trestným činom, bol viazaný právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu
(jeho výrokovou časťou), a to vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia
páchateľazatentotrestnýčin.Nakoľkoodporcaboltrestnýmrozkazomprávoplatneodsúdenýpreprečin
podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. účinného do 31.8.2003 (na škodu cudzieho majetku

seba alebo iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú
škodu), je tým dané, že navrhovateľovi škoda vznikla a spôsobil ju odporca. Odvolacie námietky odporcu
smerujúce k inému záveru sú preto bezpredmetné.

Nakoľko krajský súd zrušil napadnutý rozsudok čo do merita veci, zrušil ho aj v závislom výroku o trovách

konania. Ani odôvodnenie rozhodnutia o trovách konania pritom nenapĺňa požiadavku preskúmateľnosti
súdneho rozhodnutia. Nie je z neho zrejmé, z akého základu pre výpočet odmeny advokáta okresný
súd vychádzal, ani náhrada trov právneho zastúpenia za ktoré konkrétne úkony právnej služby bola
navrhovateľovi priznaná. V neposlednom rade sa okresný súd nevysporiadal s otázkou ne/spôsobilosti
zástupcu navrhovateľa zastupovať účastníka občianskeho súdneho konania vedeného v Slovenskej

republike v postavení advokáta, ktorá otázka je rozhodnou z hľadiska možnosti/prípustnosti priznania
trov právneho zastúpenia dotknutému účastníkovi.Vzhľadom na uvedené teda okresný súd v ďalšom priebehu konania vykoná dokazovanie jednak
ohľadom výšky škody, jednak na posúdenie námietky premlčania práva z hľadiska subjektívnej
premlčacej doby (a jej spočívania a ďalšieho plynutia). Výsledky dokazovania uvedie v odôvodnení

svojho rozhodnutia tak, aby bolo jednoznačné, ktorý dôkaz preukazuje akú skutočnosť. Rozhodne tiež
o trovách konania, včítane trov aktuálneho odvolacieho konania. Jeho rozhodnutie bude rešpektovať
požiadavky právnej normy v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.