Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/27/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5106228246
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5106228246.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany

Nemčekovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu:
ELEKTRON - SK s.r.o., so sídlom Drevárska 2, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 35 911 506, právne
zastúpeného: Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom M. Gorkého 8, 052 01 Spišská
Nová Ves, IČO: 47 233 419, proti žalovanému: Ivana Poliaková, s miestom podnikania Letná 6/412, 010
01 Žilina, IČO: 35 119 349 (podnikateľský subjekt má pozastavenú činnosť od 29.9.2015 do 29.9.2018),
právne zastúpenému: Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o. so sídlom Daniela Dlabača 35,
010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, v konaní o zaplatenie sumy 2.816,79 Eur s príslušenstvom, o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 5Cb 65/2007-418 zo dňa 12.08.2014

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 5Cb 65/2007-418 zo dňa 12.08.2014 v napadnutých výrokoch o
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.816,79 Eur spolu so 14 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 2.816,79 Eur od 17.11.2006 až do zaplatenia a priamo na účet právneho zástupcu žalobcu
nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 340,80 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 3.001,32 Eur a
nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Žilina trovy konania v sume 69,56 Eur, všetko do
3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť Slovenskej republike

priamo na účet Okresného súdu Žilina trovy konania v sume 15,06 Eur do 3 dní po právoplatnosti
tohto rozsudku, p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov tohto odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že I/ žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
2.816,79 Eur spolu so 14 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.816,79 Eur od 17.11.2006 až do
zaplatenia a priamo na účet právneho zástupcu žalobcu nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 340,80
Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 3.001,32 Eur, všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

II/ Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. III/ Žalobcu zaviazal povinnosťou nahradiť Slovenskej republike
priamo na účet Okresného súdu Žilina trovy konania v sume 15,06 Eur do 3 dní po právoplatnosti
tohto rozsudku. IV/ Žalovaného zaviazal povinnosťou nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného
súdu Žilina trovy konania v sume 69,56 Eur do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Okresný
súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na žalobu, doručenú súdu 11.12.2006, ktorou
žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 95.200,- Sk (po
prepočte konverzným kurzom k 01.01.2009 30,126 Sk/1 euro, v sume 3.160,06 Eur) spolu so 14,75

% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 17.11.2006 až do zaplatenia a náhradu trov konania.
Na odôvodnenie žalobou uplatneného práva uviedol tvrdenia, podľa obsahu ktorých dodal žalovanému
materiál a služby uvedené v súpise vykonaných prác a dodaného materiálu, v nadväznosti na ktorý
vystavil faktúru č. FO06-49, znejúcu na 95.200,- Sk, splatnú 16.11.2006. Žalovaný svoj záväzok nesplnilani čiastočne, dostal sa s jeho splnením do omeškania a preto žalobca žiadal priznať úrok z omeškania
v zákonnej sadzbe odo dňa, ktorý nasleduje po dni splatnosti označenej faktúry. S poukazom na
priebeh prvostupňového konania, pôvodný rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 5Cb 65/2007-69 zo dňa

11.12.2007, zrušený uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/98/2008 zo dňa 25.03.2009, na
záväzný právny názor odvolacieho súdu vyslovený v uvedenom uznesení, na vykonané dokazovanie,
z neho vyvodené skutkové zistenia a závery, za aplikácie ust. § 536 ods. 1, 2 zák. č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ"), § 546 ods. 1 OBZ, § 554 ods. 1
veta prvá OBZ, § 265 OBZ, § 369 ods. 1 veta prvá OBZ v znení platnom a účinnom do 15.01.2009,

okresný súd posúdil žalobu ako čiastočne dôvodnú, v rozsahu sumy 2.816,79 Eur s úrokmi z omeškania
vo výške a za dobu ako vyjadril v prvom (napadnutom) výroku rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

Okresný súd dospel k záveru o unesení dôkazného bremena žalobcom o existencii jeho práva voči
žalovanému na zaplatenie obvyklej ceny za dielo v rozsahu sumy 2.816,79 Eur. Konkrétne zdôvodnil,

že z výpovedí svedkov M. J., L. M., Y. F. a Y. U., vyplýva skutočnosť realizácie plnenia v rozsahu
elektromontážnych prác, tak ako sú v spise na č.l. 11 pod položkou 1 až 18 pri použití materiálu, ktorý je
špecifikovaný v časti Materiály dokladu z č.l. 11 a 12 spisu pod položkou 1 až 15. Realizácia ostatných
prác, teda kazetového stropu, priečky 100 obojstrannej a pokládka dlažby podľa časti Ostatné práce
dokladu podľa č.l. 11 a pri použití materiálu na realizáciu kazetového stropu a priečky 100 obojstrannej v

rozsahu položiek č. 1, v časti Ostatné práce dokladu podľa č.l. 11, vyplýva z výpovede svedkov L. M., Y.
F. a Y. U.. Vo vzťahu ku plneniu vymedzenému ako odborná prehliadka a odborná skúška a vyhotoveniu
a dodaniu projektovej dokumentácie, vyplynula realizácia takéhoto druhu a rozsahu plnenia z listinných
dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu na č.l. 269 až 275, kde sa nachádza Správa o odbornej prehliadke
a odbornej skúške EZ v spojení s elektroprojektom, ktorý je súčasťou prílohovej obálky na č.l. 327,

ako aj z obsahu svedeckej výpovede svedka R. Q.. Pokiaľ vo vzťahu k elektromontážnym prácam a
materiálu podľa položiek č. 1 až 18 na č.l. 11 a položiek č. 1 až 15 na č.l. 11 a 12 v časti Materiály, tak
ako vyplýva z bodu č. 1 uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania v tejto veci, vypočutý svedok
M. J. uviedol, že tieto práce boli zrealizované a po nahliadnutí na označené listinné dôkazy potvrdil aj
skutočnosť, že použitie materiálu v týchto dokladoch uvedeného korešponduje realizácii týchto prác,

vyhodnotil okresný súd výpoveď tohto svedka ako dôkaz preukazujúci realizáciu elektromontážnych
prác a použitia materiálu podľa bodu 1 uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania. Pri hodnotení
výpovede svedka M. J. okresný súd zohľadnil fakt, že tento svedok sa pred dožiadaným súdom
vyjadroval ku skutočnostiam, ktoré sa odohrali so značným časovým odstupom od jeho výpovede a
teda hodnotil ako prirodzené (vzhľadom na námietky žalovaného), že sa svedok po nahliadnutí do

listinných dôkazov pri jeho svedeckej výpovedi vyjadril tak, že podľa položiek, ktoré prešiel na strane
11, materiál tu uvedený montoval a to sa týkalo aj položiek na strane 12. Niektoré z týchto položiek
si konkrétne i pamätal, čo presne uviedol vo výpovedi. Skutočnosť realizácie ostatných prác, teda
kazetového stropu, priečky 100, vyplynula z výpovedí svedkov L. M., Y. F. a Y.K., ktorí potvrdili i
použitie žalobcom zabezpečeného materiálu na realizáciu týchto prác pod položkami č. 1 a 2 v časti

Ostatné práce na č.l. 11, teda v rozsahu bodu 2 uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania v
tejto veci. Nepriamo skutočnosť realizácie prác a pri tom použitého materiálu v rozsahu položiek 1
a 2 v časti Ostatné práce podľa dokladu z č.l. 11 potvrdil aj svedok R. V.. Zo svedeckej výpovede
svedka L. M. a Y. F. vyplynula i skutočnosť realizácie plnenia - položenia dlažby, ktorá skutočnosť
bola opäť nepriamo potvrdená i svedkom R. V.. Žiaden z označených svedkov nepotvrdil, že by

žalovaný voči žalobcovi uplatnil práva z vád plnenia. Preukázať skutočnosť, že plnenie žalobcu malo
vady tvrdené žalovaným, bolo v tomto konaní dôkaznou povinnosťou žalovaného, ak tvrdil, že plnenie
žalobcu nezodpovedalo požiadavkám žalovaného a dohode medzi účastníkmi. Pokiaľ zo svedeckej
výpovede svedka F. F. vyplynulo, že konkrétne označené časti elektromontážnych prác realizoval on a
tak isto prerábal položenú dlažbu, ktorú zabezpečoval žalovaný, ide o plnenia (čo-do elektromontážnych

prác), ktoré neboli predmetom dohody medzi účastníkmi a nie sú ani predmetom fakturácie žalobcu
voči žalovanému. Uvedeným dokazovaním preukázaný rozsah plnenia, teda prác a pri týchto prácach
použitého materiálu, zrealizovaný žalobcom pre žalovaného, čo do ocenenia vo výške obvyklej ceny
v čase realizácie tohto plnenia, tak podľa okresného súdu predstavuje hmotno-právny nárok žalobcu
voči žalovanému po tom, ako si žalobca ako zhotoviteľ splnil riadnym vykonaním a odovzdaním diela

žalovanému svoju zmluvnú povinnosť. Uplatnenie tohto práva žalobcom preto podľa okresného súdu
nemôže byť výkonom práva, ktorý by bol v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a
nemal by požívať právnu ochranu podľa § 265 OBZ. V tejto súvislosti okresný súd poukázal i na
konštatovania uvedené v zrušujúcom uznesení krajského súdu v rovine základu žalovanej pohľadávkys poukázaním na následné správanie sa žalovaného, ktorý plnenie zrealizované žalobcom po tom, ako
žalovaný nevynaložil dostatočnú intenzitu a nepodnikol kroky na zabránenie vykonania tohto diela zo
strany žalobcu, začal zrealizované plnenie užívať. Z doplneného dokazovania tiež vyplýva, že žalovaný

neuplatnil voči žalobcovi žiadne práva z vád /nereklamoval konkrétne vady plnenia a neuplatnil na
základe toho konkrétne nároky z tvrdenej vady/vád plnenia/. Tvrdenie, podľa ktorého bolo úmyslom
žalobcu dostať žalovaného do takej situácie, aby počítal s tým, že ak aj začne robiť práce, ktoré začal
bez súhlasu žalovaného vykonávať, bude žalovaný s vykonanými prácami súhlasiť a následne ich aj
zaplatí /č.l. 407/, žalovaný v konaní nepreukázal, a tým nebol daný dôvod hodnotiť uplatnenie práva na

zaplatenie obvyklej ceny za dielo ako výkon práva, ktorý je v rozpore s poctivým obchodným stykom a
preto nepožíva právnu ochranu v zmysle § 265 OBZ.

Pre určenie výšky obvyklej ceny za dielo boli potrebné odborné znalosti, preto okresný súd nariadil
znalecké dokazovanie. Znalecký posudok vypracovaný ustanoveným znalcom vo svojom závere
jednoznačne určil výšku obvyklej ceny za dielo v čase realizácie, teda v roku 2006, a to - vo vzťahu k

elektromontážnym prácam v rozsahu výkonov, ktoré sú uvedené pod poradovým č. 1 až 18 na č.l. 11
v časti C21M - Elektromontážne práce v sume 267,65 Eur + 19% DPH, vo vzťahu k plneniu žalobcu
spočívajúceho v dodaní a použití materiálu špecifikovaného v časti Materiálu podľa dokladu na č.l. 11
a 12 spisu, pokiaľ ide o položky pod poradovým č.1 až 15 v sume 485,84 Eur + 19 % DPH, vo vzťahu
k ostatným prácam spočívajúcim v realizácii kazetového stropu, priečky hrubej 100 mm obojstrannej

a v pokládke keramickej dlažby vymedzených v častí Ostatné práce dokladu podľa č.l. 11 pri použití
materiálu pri realizácii kazetového stropu a priečky o hrúbke 100 mm obojstrannej v rozsahu položiek
pod poradovým č. 1 a 2 v časti Ostatné práce na doklade podľa č.l. 11 v sume 1.449,43 Eur + 19 %
DPH, vo vzťahu k odbornej prehliadke a odbornej skúške, položka pod poradovým č. 1 v časti Práce
HZS dokladu nachádzajúceho sa na č.l. 12 v roku 2006 v sume 62,48 Eur + 19 % DPH a vo vzťahu k

vyhotoveniu a dodaniu projektovej dokumentácie, čo je položka D6 dokladu, ktorý sa nachádza na č.l.
10 spisu, v sume 101,65 Eur + 19 % DPH. Znalec dospel k určeniu obvyklej ceny plnenia vymedzeného
v uznesení o nariadení znaleckého dokazovania ako plnenia zrealizovaného žalobcom pre žalovaného
vrátane dodávky materiálu v rozsahu, ako vyplýva z tohto uznesenia v roku 2006, vo výške 2.816,79
Eur vrátane 19 % DPH, ktorá suma bola žalobcovi ako dôvodne uplatnená obvyklá cena tohto plnenia

- obvyklá cena za dielo, okresným súdom priznaná a vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá.

Okresný súd poukázal na to, že žalobca k záverom znaleckého posudku nevzniesol konkrétne námietky.
Žalovaný namietal voči záverom znaleckého posudku skutočnosť, že znalec v rozpore s uloženou
znaleckou úlohou zahrnul do určenia ceny pri položke č. 2 - teda pri určení ceny ostatných prác

spočívajúcich v realizácii kazetového stropu, priečky 100 obojstrannej a pri pokládke dlažby pri použití
materiálu na realizáciu kazetového stropu a priečky 100 obojstrannej v rozsahu položiek 1 a 2 v časti
Ostatné práce dokladu nachádzajúceho sa na č.l. 11 spisu i cenu dlažby, čo nemal, pričom v tejto
časti žalovaný na pojednávaní 12.08.2014 poukazoval na úlohu 3.1.3 a bod 2.7 - tabuľku na strane 7
znaleckého posudku. Podľa okresného súdu však práve z tabuľky č. 1 na 7. strane znaleckého posudku,

kde sa pod bodom 7.2 nachádza výpočet a rekapitulácia zistených cien stavebných prác, vyplýva,
že v tejto časti znalec oceňoval výlučne len výkony, teda práce vo vzťahu ku keramickej dlažbe bez
dodávky keramickej dlažby /č.l. 367/. V nadväznosti na to uvedenú námietku žalovaného voči záverom
znaleckého posudku posúdil ako nedôvodnú.

Okresný súd uviedol, že so splnením záväzku zaplatiť žalobcovi dlžnú obvyklú cenu za dielo je žalovaný
v omeškaní. Medzi účastníkmi neexistovala osobitná dohoda o spôsobe platenia ceny za zrealizované
plnenie, preto žalobca vystavením faktúry, ktorou vyúčtoval cenu zrealizovaného plnenia a ktorá sa
nesporne dostala do dispozičnej sféry žalovaného, vyzval žalovaného, aby mu dlžnú cenu za dielo
zaplatil v lehote splatnosti a na základe tejto faktúry. Žalovaný sa dňom nasledujúcim po dni splatnosti

faktúry dostal do omeškania so splnením žalovaného peňažného záväzku, preto žalobca dôvodne
uplatnil úrok z omeškania, avšak len vo výške 14 % ročne pri zohľadnení vedomosti okresného súdu o
výške sadzby úroku z omeškania vyplývajúcej zo zákona, z inej rozhodovacej činnosti súdu /§ 121 OSP/.
Za aplikácie § 369 ods. 1 OBZ v príslušnom znení bol žalobcovi priznaný 14 %-ný úrok z omeškania
ročne z dôvodne uplatnenej obvyklej ceny za dielo v sume 2.816,79 Eur od 17.01.2006 do zaplatenia

a vo zvyšnej časti bol uplatnený úrok z omeškania zamietnutý. O náhrade trov konania okresný súd
rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP.Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v podaní jeho
právneho zástupcu (č.l. 439-442 spisu) s doplnením na výzvu okresného súdu v podaní na č.l. 451-452
spisu. Žalovaný uviedol, že rozsudok okresného súdu napáda v prvom aj štvrtom odseku výrokovej

časti, a to z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) OSP) a že súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP). Podľa žalovaného
bolo konanie žalobcu od počiatku účelové, keď mienil žalovaného dostať do situácie, že ak bez jeho
súhlasu vykoná ním určené práce, tieto aj následne žalovaný zaplatí; to žalovaný označil za konanie v

rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a v zmysle § 265 OBZ takýto výkon práv nepožíva
právnu ochranu. Žalovaný poukázal, že okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, ktorí
sa mali zúčastniť na realizácii diela. Všetci svedkovia však prvotne na otázky ohľadom vykonaných
prác nevedeli odpovedať. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku: „...všetci svedkovia sa vyjadrovali ku
konkrétnym listinným dôkazom, a to k prílohám faktúry, tak ako sú v spise na č.l. 11 a 12 a ku konkrétnym
listinným dôkazom podľa týchto príloh...". Z uvedeného možno konštatovať, že svedkovia by sa bez

predloženia týchto dôkazov nevedeli rozpamätať na druh a rozsah nimi vykonaných prác. Predložením
týchto dôkazov sa však poväčšine len stotožnili s ich obsahom, avšak nevedeli s určitosťou povedať, či
tietonemohlibyťvykonanéinak,lebosanatonepamätali.Svedkoviasanavyševyjadrovalilenvovzťahu
k zrealizovaným prácam pokiaľ ide o druh prác a ani jeden si po 7 rokoch nespomenul jednoznačne
v akom rozsahu boli práce ním vykonané. Okresný súd vo veci vykonal výsluch svedka F. F., ktorý sa

vo veci vyjadril, že realizoval určité elektroinštalačné práce. S jeho výpoveďou sa však okresný súd
v odôvodnení rozsudku nezaoberal. Pokiaľ sa týka ostatných prác, ktoré mal žalobca pre žalovaného
vykonať, žalovaný poukázal na nesprávne vyhodnotenie výpovedí svedkov, z ktorých ani jeden pokládku
dlažby nerealizoval. Napriek tomu, že žalobca na pojednávaní 30.11.2010 a 25.05.2012 uviedol, že
ostatné práce, t.j. aj pokládku dlažby, realizovali pre neho subdodávatelia, títo túto činnosť podľa ich

výpovedínevykonali.Natútoskutočnosťžalovanýpoukazovalnapojednávaní12.08.2014,avšakzrejme
nedorozumením okresný súd v zápisnici uviedol spochybnenie ceny za dlažbu a nie ceny za pokládku
dlažby. Pokládku dlažby totiž realizoval svedok F. F.. Z týchto dôvodov mala byť žaloba zamietnutá v
celom rozsahu, nakoľko nebol jednoznačne preukázaný dobrý úmysel žalobcu v čase realizácie diela
vykonať ho v záujme žalovaného. Vykonané dokazovanie výsluchom svedkov nebolo dostatočným

podkladom na ustálenie rozsahu a druhu vykonaných prác, ktoré mal vykonať žalobca pre žalovaného;
túto podstatnú podmienku priznania nároku nepodporilo ani znalecké dokazovanie. Žalovaný žiadal, aby
odvolací súd napadnutú výrokovú časť rozsudku okresného súdu zmenil a žalobu zamietol, žalovanému
priznal náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania, alebo aby toto rozhodnutie zrušil a vrátil
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K doručenému odvolaniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1
OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a za splnenia podmienok podľa § 156 ods.

1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP verejným vyhlásením rozsudku napadnutý rozsudok okresného
súdu vo výrokoch o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.816,79 Eur spolu so 14 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 2.816,79 Eur od 17.11.2006 až do zaplatenia a priamo na účet právneho
zástupcu žalobcu nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 340,80 Eur a trovy právneho zastúpenia v
sume 3.001,32 Eur a nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Žilina trovy konania v sume

69,56 Eur, všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť
Slovenskej republike priamo na účet Okresného súdu Žilina trovy konania v sume 15,06 Eur do 3 dní
po právoplatnosti tohto rozsudku, potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne rozhodnutie.
Podľa § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Primárne k rozsahu prieskumu napadnutého rozsudku okresného súdu odvolacím súdom je potrebné
uviesť, že žalovaný prvostupňové rozhodnutie napadol odvolaním výslovne v prvom a štvrtom výroku,
ktoré priamo ukladali žalovanému povinnosť voči žalobcovi v merite veci i v trovách konania, ako aj voči
Slovenskej republike titulom náhrady trov konania štátu. Podľa odvolacieho súdu však od rozhodnutia o
vecisamejbolzávislýajtretívýrokrozsudkuopovinnostižalobcunahradiťSlovenskejrepublikečasťtrov

konania štátu vynaložených zo štátnych rozpočtových prostriedkov, preto bolo rozhodované aj o tomto
výroku rozsudku súdu prvého stupňa. Uvedený postup v odvolacom konaní vyplýva z ust. § 206 ods. 2
OSP, podľa ktorého, ak sa však rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom
alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná v konaní sám za seba (§91 ods. 1), a dovolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektorých účastníkov, nie
je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí v prípadoch, keď od
rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak

z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovaného odvolací súd považuje za potrebné uviesť,
že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je v zásade daný odvolaním, podľa
ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe kvalitatívnu i kvantitatívnu

stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom
preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. V danom prípade naviac prieskumu odvolacím
súdom podliehal i tretí výrok o náhrade trov konania štátu, závislý od rozhodnutia o veci samej (podľa
výsledku konania v merite veci).

Krajskýsúduvádza,žezaaplikácie§212ods.1OSP,§205ods.3OSPposudzovalrozsudokokresného

súdu v napadnutom výroku len v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne
podanom odvolaní na č.l. 439-442 a č.l. 451 a nasl. spisu, za viazanosti skutkovým stavom tak, ako ho
zistil súd prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP).

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaného vo vzťahu k napadnutému výroku, ktorým okresný súd
žalobe čiastočne vyhovel, krajský súd poukazuje na vyššie citované zákonné ust. § 219 ods.
2 OSP, ktoré je základom rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže sa stotožňuje so skutkovými, ako i
právnymi závermi obsiahnutými v odôvodnení rozsudku okresného súdu, viažucimi sa k tejto napadnutej
časti a v podrobnostiach na ne odkazuje. Práve z titulu aplikácie § 219 ods. 2 OSP nebolo podľa

názoru krajského súdu potrebné, aby podrobné skutočnosti skutkového a právneho charakteru, ktoré
boli uvedené v odôvodnení rozsudku okresného súdu, boli opätovne uvádzané aj v dôvodoch tohto
rozhodnutia krajského súdu, pretože § 219 ods. 2 OSP umožňuje, aby sa krajský súd ako súd odvolací
v odôvodnení obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného
súdu, ktorý postup je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08.

októbra 2009, podľa ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno
posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria
jeden celok (III. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku
komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu ako aj
odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho

konania". Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden
celok, potom k požiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ako súdu odvolacieho je
postačujúce odkázať na závery rozsudku okresného súdu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a len vo
vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu zvýrazniť a doplniť na zdôraznenie správnosti prvostupňového
rozhodnutia ďalšie dôvody tak, ako to vyplýva z § 219 ods. 2 OSP, čo je v zhode aj s judikatúrou

Ústavného súdu SR.

Krajský súd prihliadajúc na obsah súdneho spisu, nezistil v postupe súdu prvého stupňa žiadne vady
majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke sa
stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom

súd prvého stupňa dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru.

Len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého meritórneho rozhodnutia okresného súdu v
predmetnej časti, krajský súd uvádza nasledovné.

Okresný súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, v intenciách návrhov účastníkov, potrebné pre
rozhodnutie vo veci samej a správne postupoval v zmysle ust. § 132 OSP, keď vykonané dôkazy hodnotil
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom aj z
podrobného odôvodnenia napadnutého rozsudku bolo zrejmé, že okresný súd prihliadal na všetko, čovyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nepochybne z dôkazov produkovaných v
prvostupňovom konaní bol správny záver okresného súdu o unesení dôkazného bremena žalobcu vo
vzťahu k jeho uplatnenému nároku voči žalovanému.

Z dokazovania dostatočne vyplynulo, že k zmluve o dielo došlo konkludentne, pričom bol zrejmý predmet
diela i jeho odplatnosť. Práve pre absenciu preukázania dohody o konkrétnej cene diela (výške), došlo
k jej zisteniu v zmysle § 546 ods. 1 OBZ i prostredníctvom posudku súdneho znalca. Hoci žalovaný v
rámciobranyprotižalobespochybňovalzmluvnýzákladuplatňovanejpeňažnejpohľadávky,vkonečnom

dôsledku určujúce boli dôkazy doložené žalobcom, ktoré vo svojom súhrne potvrdili vznik a existenciu
jeho peňažnej pohľadávky voči žalovanému v rozsahu 2.816,79 Eur s priznaným príslušenstvom.
V tomto smere odvolací súd zvýrazňuje dôkazy na č.l. 36-59 spisu. Krajský súd na zdôraznenie
vecnej správnosti napadnutého rozsudku len opakuje svoje hodnotenie, zahrnuté i do prvostupňového
rozsudku, že z dôkazného stavu v prvostupňovom konaní i s doplneným výsluchom žalovaného v rámci
odvolacieho konania vyplynulo, že žalobca skutkovo vymedzil uplatnený nárok ako pohľadávku z titulu

neuhradenej ceny dodaného materiálu a služieb, ktoré vyúčtoval žalovanému faktúrou číslo FO06-49
z 05.10.2006 so splatnosťou 16.11.2006 na sumu 95.200,- Sk. Vo väzbe na ďalšie vykonané listinné
dôkazy, najmä doloženú faktúru s rekapituláciou vykonaných prác a dodaného materiálu s ich popisom
a cenou, vo väzbe na žalobcom doložený náčrt miesta vykonania stavebných prác na č.l. 36-37 spisu
a najmä s poukazom na korešpondenciu účastníkov na č.l. 38-46, ktorej pravosť a pravdivosť čo do

obsahu nebola spochybnená, tiež správu o odbornej prehliadke a odbornej skúške EZ (č.l. 48-59 spisu)
v spojení s výpoveďou žalovanej, krajský súd uzavrel, že základ uplatneného nároku žalobcu je daný,
keďže medzi účastníkmi došlo k rokovaniu o uzavretí zmluvy a na základe tohto rokovania boli vykonané
práce a dodaný materiál žalobcom v rozsahu, ako vyplýva zo žalovanej faktúry číslo FO06-49 a jej príloh.
K vzniku zmluvy o dielo v zmysle úpravy podľa § 536 a nasl. OBZ nemusí vždy po formálnej stránke dôjsť

len ústne alebo písomne. V danom prípade po predbežnom rokovaní účastníkov, výsledkom ktorého
bol tiež náčrtok na č.l. 36-37 spisu, došlo k akceptácii oferty reálnym vykonaním stavebných prác,
teda konkludentne. Krajský súd rovnako opakovane zvýrazňuje relevantnosť hodnotenia i následného
správania sa účastníkov (§ 266 ods. 3 OBZ), ako vyplynulo z dokazovania.

Pokiaľ právny zástupca žalovaného na č.l. 63 spisu v rámci prednesu na pojednávaní 11.12.2007
uviedol, že nepotvrdzuje pravdivosť e-mailovej komunikácie účastníkov (na č.l. 38-46 spisu) a vyslovil
pochybnosti o relevantnosti a použiteľnosti takéhoto dôkazu, tak krajský súd poukazuje na výpoveď
samotného žalovaného (č.l. 110 spisu), ktorý uviedol, že : „K mailovej korešpondencii (pozn. odporkyňa
nazrela na č.l. 38, 39) uvádzam, že cenu elektroinštalácie som nenamietala preto, lebo navrhovateľovi

tým, že som vytrhala nejaké káble, pretože to bolo urobené zle, mohla vzniknúť nejaká škoda, lebo
on si tam dal nejaké káble, pričom som mu navrhla, aby si svoje káble, ak tam nejaké sú, prišiel
zobrať. Namietala som len cenu preto, že obchod fičal už asi 8 mesiacov, opravujem asi rok, presne
si nespomínam, mňa nenapadlo inak reagovať, keď som si všetko opravila na vlastné náklady."
Aj z uvedeného vyplýva, že rozporná bola len výška ceny diela, nie dielo ako také, resp. jeho

vykonanie. Okresný súd teda postupoval správne, ak žalovaným samotným nespochybnenú e-mailovú
korešpondenciuúčastníkovvykonalakodôkazavyhodnotilho(§132OSP).Kpoužiteľnostitohtodôkazu
v rovine procesného práva krajský súd poukazuje na ust. § 125 OSP, podľa ktorého za dôkaz môžu slúžiť
všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a
vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie

je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. Predmetnú e-mailovú korešpondenciu bolo možné
vykonať ako riadny, legálny dôkaz, a to postupom v zmysle § 129 ods. 1 OSP. Odvolací súd uvádza, že
i elektronický záznam môže podobne ako listina bezo zbytku splniť požiadavku na textovú formu i na
autentizáciu. (k tomu porovnaj SMEJKAL, V. a kol. Právo informačních a telekomunikačních systémů.
Praha: C.H.Beck, 2004). Aj keď v prípade e-mailu ide o dokument, ktorý obsahuje len jednoduchý (nie

zaručený) elektronický podpis, za ktorý je možné považovať akékoľvek dáta, umožňujúce identifikovať
autorapríslušnéhodokumentu(takýmjenapr.iautomatickydoplnenápätičkae-mailualebovlastnoručný
podpis v naskenovanom dokumente), neznamená to však, že by mal a mohol len z tohto dôvodu súd
odmietnuť e-mailovú korešpondenciu ako nespôsobilý dôkazný prostriedok. Taký dôkaz nie je možné
odmietnuť s poukazom na jeho nedostatočnú formu. Aj napríklad jednoduchý e-mail (či naskenovaný

dokument) má totiž všetky formálne náležitosti a je potrebné s ním ako s písomnosťou nakladať, t.j.
materiálne hodnotiť jeho dôkaznú spoľahlivosť v rovine pravdivosti a pravosti písomného dôkazu. Pritom
odvolací súd uznáva, že zrejme ani nemusí existovať absolútny, totálny dôkaz skutočnosti, že určitá
osoba predmetný e-mail napísala (a odoslala). Dôležitá je však otázka vyhodnotenia takého dôkazu.K tomu primerane a podporne odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 25.11.2010, sp.zn. 3Obo 61/2009, podľa ktorého „pre spôsobilosť listiny byť dôkazným
prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny (prvopis, pôvodné znenie), alebo o odpis či

fotokópiu (fotograficky zhotovenú kópiu alebo iným spôsobom zhotovenú kópiu). Aj fotokópia listiny je
spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom. Občiansky súdny poriadok
v žiadnom svojom ustanovení neukladá súdu povinnosť vykonávať dôkaz iba originálom listiny. Od
spôsobilosti listiny byť dôkazným prostriedkom však treba odlišovať spôsob vykonania dôkazu listinou
súdom a posudzovanie pravosti a pravdivosti listiny. Pravosťou a pravdivosťou listiny sa súd zaoberá

v rámci hodnotenia dôkazov, t.j. v rámci činnosti, pri ktorej súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na
to, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Dôkaz vykonaný fotokópiou listiny
hodnotí súd ako každý iný dôkaz podľa zásad uvedených v ust. § 132 OSP. V prípade vykonania dôkazu
fotokópiou listiny možno len zvážiť jeho dôkaznú silu".

Pokiaľ ide o žalovaným namietaný rozsah vykonaného diela, ten vyplynul rovnako z doložených,
primárne listinných dôkazov na č.l. 9-12, 36-59, 269-275, 327 spisu, zo znaleckého posudku na č.l.
361 a nasl. spisu, podporených výpoveďou žalobcu a svedkov, pracovníkov subdodávateľov žalobcu
(svedkovia p. J., M., F., V., Q.). Pokiaľ žalovaný namietol vadnosť vykonaného diela, toto zostalo v
rovine tvrdení, resp. pokiaľ išlo o dôkazy výsluchom žalovaného a svedka F. F. (č.l. 187 spisu), tak

nebol preukázaný relevantný reklamačný postup žalovaného. Naopak i z jeho výpovede vyplynulo, že
predmetný nebytový priestor po vykonaní diela žalobcom užíval, svojim podpisom potvrdil Správu o
odbornej prehliadke a odbornej skúške EZ (č.l. 269 a nasl. spisu). Za týchto okolností sa žalovaný
nemohol relevantne brániť proti žalobe, že všetko namietal „po telefóne, ja sa do toho nevyznám,
som laik". U každého podnikateľa sa predpokladá konanie na primeranej, obvyklej úrovni, s odbornou

starostlivosťou a to sa týka i vzniku a priebehu záväzkových vzťahov pri podnikaní. V tomto smere
je dôvodné poukázať i na ust. § 43 Občianskeho zákonníka, aplikovateľného i pre záväzkové vzťahy
podnikateľských subjektov cez ust. § 1 ods. 2 OBZ, podľa ktorého účastníci sú povinní dbať, aby pri
úprave zmluvných vzťahov bolo odstránené všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

K námietke v odvolaní, že výpoveď svedka F. F., svedčiaceho v prospech žalovaného, nebola
zhodnotená správne, keď zrejme nedorozumením okresný súd v zápisnici uviedol spochybnenie ceny
za dlažbu a nie ceny za pokládku dlažby, ktorú realizoval práve tento svedok, odvolací súd uvádza, že
uvedený svedok bol vypočutý na pojednávaní 30.11.2010 za účasti i právneho zástupcu žalovaného,
pričom z obsahu zápisnice o pojednávaní na č.l. 185-191 spisu ani z ďalšieho priebehu prvostupňového

konania nevyplynulo vznesenie námietky žalovaným proti protokolácii okresného súdu podľa ust. § 40
ods. 3 OSP. K argumentu žalovaného v odvolaní, že svedok F. F. realizoval určité elektroinštalačné
práce, odvolací súd uvádza, že okresný súd sa dostatočne zaoberal vecou tak v skutkovej, ako aj v
právnej rovine a na výpoveď svedka F. poukázal konkrétne v odôvodnení napadnutého rozsudku na
str. 3, 4, 8, 9 (č.l. 420, 421, 425, 426 spisu). Okresný súd výslovne zdôvodnil, že: „pokiaľ zo svedeckej

výpovede svedka F. F. vyplynulo, že konkrétne označené časti elektromontážnych prác realizoval on a
takistoprerábalpoloženúdlažbu,ktorúzabezpečovalžalovaný,ideoplnenia(čo-doelektromontážnych
prác), ktoré neboli predmetom dohody medzi účastníkmi a nie sú ani predmetom fakturácie žalobcu voči
žalovanému".

To, že vo výsledku dôkazy produkované žalovaným nevyvrátili dostatočne unesené dôkazné bremeno
na strane žalobcu, neznamená takú vadu prvostupňového konania, ktorá by mala za následok vecne
nesprávne rozhodnutie. Je potrebné uviesť, že súd vo všeobecnosti rozhoduje na základe skutkového
(teda nie skutočného) stavu veci tak, ako vyplynie z vykonaného dokazovania, za jeho náležitého
zhodnotenia v zmysle § 132 OSP, čo zo strany okresného súdu bolo v danom prípade dodržané. Na

tomtomiestejepotrebnétiežzdôrazniť,žedoprávanaspravodlivýsúdnyprocesnepatríprávoúčastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí
ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,

prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp.
toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá
účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). To, že závery okresného súdu neboli v súlade s tvrdeniami
a prianím žalovaného, neznamená, že okresný súd k nim nedospel korektným procesným spôsobom.K argumentu žalovaného, že okresný súd mal pri rozhodovaní aplikovať ust. § 265 OBZ, odvolací
súd v plnom rozsahu poukazuje na dostatočné a správne zhodnotenie tejto obrany žalovaného ako

nedôvodnej v napadnutom rozsudku okresného súdu (§ 219 ods. 2 OSP). Len dodáva, že neposkytnúť
súdnuochranumožnolenexistujúcemuprávu,ktorésauplatňuje,vrovinejehozneužitiavočiprotistrane.
Logicky teda žalovaný sa nemôže úspešne brániť tvrdením o neexistencii práva (žalobcu na zaplatenie
žalovanej pohľadávky) a súčasne tvrdením o zneužití existujúceho totožného práva jeho uplatnením na
súde. V danom prípade však šikanózny výkon práva zo strany žalobcu voči žalovanému, tak v rámci

ich záväzkového vzťahu ako vyplynul z vykonaných dôkazov, ako aj uplatnením predmetného nároku
na súde, nebol preukázaný. Napokon je dôvodné dodať, že žalovaná nebytové priestory (obchodné
priestory č. 167 v obchodnom centre MAX Poprad) aj s dielom zhotoveným žalobcom následne užívala
a priestory odplatne previedla na ďalšieho nájomcu (č.l. 254 - 255, 184 spisu), pričom znalec pri ohliadke
priestorov niektoré v znaleckom posudku popísané časti diela našiel v nezmenenej podobe v tejto novej
prevádzke.

V konečnom dôsledku teda výsledok sporu účastníkov v danom súdnom konaní zodpovedal uneseniu
dôkazného bremena žalobcom tak, ako bolo v dôkaznej, skutkovej i právnej rovine správne zhodnotené
a dostatočne a náležite zdôvodnené okresným súdom v napadnutom rozsudku, v tej časti, ktorá
predstavovala žalobcom uplatnenú cenu vykonaného diela v rozsahu 2.816,79 Eur s príslušenstvom. Je
potrebné zdôrazniť, že právo na spravodlivý súdny proces neznamená právo na to, aby účastník konania

bol pred všeobecným súdom plne úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v celom rozsahu v súlade so
všetkými jeho požiadavkami a právnymi názormi (obdobne I. ÚS 50/04). K otázke dôkazného bremena
odvolací súd dodáva, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania
za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci
samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i

v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci,
nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu

týchto skutočností tiež tvrdí.

Z uvedených dôvodov bol napadnutý rozsudok okresného súdu v dotknutých výrokoch potvrdený ako
vecne správne rozhodnutie (§ 219 ods. 1, 2 OSP).

Krajský súd považuje za nevyhnuté k svojmu postupu a rozhodnutiu napokon podporne poukázať
i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v
zmysle ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi prvostupňového súdu, neporušil zákon, ak
v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a
navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodol krajský súd za aplikácie ust. § 224 ods. 1 OSP
v spojení s § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 OSP. V tomto odvolacom konaní mal úspech žalobca, ktorý
však neuskutočnil návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania, preto mu ich náhrada nebola/
nemohla byť priznaná.

Toto rozhodnutie prijal odvolací súd hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.