Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 19, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/38/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713204363
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8713204363.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu

JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcov 1/ V. C., bytom E. XXXX/X, O. - M., 2/ M..
M.C.,bytomE.XXXX/X,J.,3/K.Y.,bytomI.XXX,I.,4)Q.C.,bytomE.XXXX/X,O.-M.,všetkýchštátnych
občanov Slovenskej republiky, zastúpených advokátom JUDr. Stanislavom Záhumenským, so sídlom F.
Kráľa 1504, Čadca, proti žalovaným 1/ T. W., bytom O. - M., M. námestie XXXX/XX, 2) A. W., bytom
I., J. XXX/X, obom štátnym občanom Slovenskej republiky, zastúpeným advokátom JUDr. Ing. Petrom
Grendelom, PhD., so sídlom Trieda SNP 42, Košice, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s
prísl., takto o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 12C/77/2013-205 zo dňa

04.05.2016

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol.

Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a rozhodnutie.

Priznáva žalovaným voči žalobcom náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a

zaviazal žalobcov uhradiť žalovaným trovy konania predstavujúce odmenu právneho zástupcu vo výške
3.084,28 eura k rukám právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Súd prvej inštancie v dôvodoch rozsudku uviedol, že pôvodní žalobcovia, V. C. a Q. C., sa návrhom
doručeným súdu dňa 02.04.2013 domáhali proti žalovaným, E. C., T. W. a A. W., určenia, že sú
bezpodieloví spoluvlastníci v podiele 1/2 k nehnuteľnosti - prevádzkovému objektu súp.č.XXXX/XX k.
ú. M., zapísaného na LV č. XXX k. ú. M.. Podaním zo dňa 04.11.2013 upresnili návrh čo do označenia
nehnuteľnosti a ďalším podaním zo dňa 29.10.2014 požiadali o pripustenie zmeny návrhu v súvislosti s

úmrtím žalobkyne v 2./rade a vstupom do konania na strane žalobcu dedičov po tejto žalobkyni. Písomný
návrh odôvodnili tým, že žalovaní v 2. a v 3./rade sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorú nadobudli
od žalovanej v 1./rade na základe kúpnej zmluvy, vklad ktorej bol povolený do katastra nehnuteľnosti dňa
07.12.2012. Žalobcovia, ktorí sú so žalovanou v 1./rade v príbuzenskom pomere , v priebehu rokov 1990
- 91 uzatvorili s touto ústnu dohodu, že si postavia spoločný prevádzkový objekt na podnikanie. Objekt
bol postavený na parcele KNC XXX, na ktorej už stála garáž, súp. č. XX vo vlastníctve žalovanej v 1./
rade. Predmetom dohody bolo obstavanie garáže žalovanej v 1./rade podľa projektu, čím vznikne nový

prevádzkový objekt. Výstavbu nového objektu sa dohodli financovať na polovicu. Zároveň sa dohodli, že
prevádzkovýobjektbudevpodielovomspoluvlastníctvežalobcovažalovanejv1./rade,každéhovjednej
polovici.Zároveňdošlokdohodeoužívanínehnuteľnostitak,žeprízemiebudeužívaťžalovanáv1./rade
a poschodie žalobcovia. V prízemí žalovaná prevádzkovala predajňu ovocia a zeleniny. Na poschodížalobcovia prevádzkovali kaderníctvo. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola vlastníkom parcely, na ktorej
bola postavená garáž, zmluvné strany sa dohodli, z dôvodu efektívnosti, že stavebné aj kolaudačné
rozhodnutie bude vydané na žalovanú v 1./ rade a po výstavbe prevádzkového objektu a jeho zápise

na list vlastníctva žalovaná prevedie 1/2 objektu na žalobcov. Po výstavbe objektu z ekonomických
dôvodov žalobcovia prevádzkovanie kaderníctva ukončili 10.12.2011. Žalovaná v 1./ rade v roku 2012
celý objekt odpredala žalovaným v 2. a v 3./rade. Dňa 22.01.2013 odoslala na účet žalobcov sumu
11.148,- eur, údajne ako náhradu za náklady, ktoré mali žalobcovia vložiť do výstavby prevádzkového
objektu. Žalobcovia so žalovanou uzavreli dohodu o založení spoluvlastníckych vzťahov, pričom nie je

rozhodujúce, komu bolo adresované rozhodnutie o stavebnom povolení. Dohoda bola uzatvorená ústne
pred začatím výstavby prevádzkového objektu. Výstavba bola realizovaná svojpomocne a svojpomocne
tiež financovaná. Svedčí o tom aj rozhodnutie Okresného úradu životného prostredia o plynofikácii
tohto objektu, kde sa všetkým povoľuje výstavba plynovej prípojky. Prevádzková budova je novou
nehnuteľnosťou z dôvodu, že pôvodná nehnuteľnosť - garáž zanikla. Došlo k zmene dispozičného
riešenia prvého nadzemného podlažia. K zániku stavby ako veci v občianskom zmysle dochádza aj

iným spôsobom, napríklad obstavaním. Ak sa na výstavbe prevádzkového objektu podieľalo viacej
stavebníkov, stáva sa táto stavba predmetom ich spoluvlastníctva. Pretože žalovaná v 1./ rade pri
prevode nehnuteľnosti nemohla na iného previesť viac práv než mala sama, je uzatvorená kúpna zmluva
medzi žalovanými absolútne neplatnou.
Žalobcovia podaním zo dňa 10.09.2015 zobrali späť návrh voči žalovanej v 1./ rade s odôvodnením, že v

zmysle judikatúry by žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem vo vzťahu k žalovanej v 1./ rade.
Pri prejudiciálnom určení neplatnosti kúpnej zmluvy nie je potrebné, aby boli žalovaní všetci účastníci
kúpnej zmluvy. Uznesením zo dňa 09.10.2015 súd konanie voči žalovanej v 1./ rade zastavil.
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaní, súčasní vlastníci spornej nehnuteľnosti, uviedli, že
vlastníkmi sú na základe kúpnej zmluvy zo 07.11.2011, vklad ktorej bol povolený 07.12.2002 (zrejme

07.12.2012 ako zo spisu vyplýva - pozn. odv. súdu) vlastníctvo predchádzajúcej vlastníčky od roku 1986
do prevodu vlastníctva nikto nespochybnil, v medziobdobí nehnuteľnosť čiastočne zrekonštruovali.
Súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania uviedol, že mal za preukázanú
nedôvodnosť žaloby. Obsah a formálne náležitosti zmlúv, na základe ktorých dochádza k vzniku
podielového spoluvlastníctva sú totožné s náležitosťami zmlúv o prevodoch do výlučného vlastníctva.

Pre posúdenie podielového spoluvlastníctva k stavbe postavenej spoločnou činnosťou viacerých osôb
je rozhodujúca dohoda o vzniku spoluvlastníckych vzťahov k budovanej resp. prestavovanej stavbe,
uzavretá medzi nimi. / R 16/83/. Účasť viacerých osôb na takejto stavebnej činnosti bez ďalšieho
vznik spoluvlastníckeho vzťahu nezakladá, aj keď boli poskytnuté značné materiálne alebo finančné
prostriedky, či vlastná práca niektorého zo stavebníkov, čo v danom prípade nie je sporné. Dohoda

nemá predpísanú žiadnu formu, pretože nejde o zmluvu, ktorou sa prevádza nehnuteľnosť, ani o zmluvu,
ktorou sa vytvára spoluvlastníctvo k určitej nehnuteľnosti. Nemusí byť ani výslovne formulovaná tak,
že jej účastníci budú spoluvlastníkmi stavby, stačí, ak z nej s prihliadnutím aj a ďalšie okolnosti možno
vyvodiť, že takýto cieľ účastníci sledovali. Pritom nie je potrebné, aby sa účastníci vopred dohodli aj o
výške spoluvlastníckych podielov, pretože tú možno zistiť aj dodatočne, či už podľa miery pričinenia sa

jednotlivých stavebníkov, alebo zo zákonnej domnienky o rovnakých podieloch vyjadrenej v ustanovení
§ 137 ods. 2 OZ. Neformálna dohoda môže byť platne uzavretá v ktoromkoľvek štádiu rozostavanosti
stavby až do času jej dokončenia, t. j. do okamihu časovo predchádzajúceho vznik stavby ako veci
v právnom zmysle. Pod pojmom vznik stavby treba rozumieť stav kvalitatívne vyšší, hoci nemožno
tým rozumieť stav úplnej stavebnej dokončenosti a rovnako nie kolaudačného rozhodnutia. Uvedený

pojem treba spájať len so spôsobilosťou stavby byť predmetom práv a povinností. Neskôr by už išlo
o prevod spoluvlastníckeho podielu, ktorý by musel byť uskutočnený na základe písomnej zmluvy
vkladom do katastra nehnuteľností. Daný prípad je špecifický tým, že podľa stavebného povolenia
nešlo o vyhotovenie novej stavby, ale o vykonanie rekonštrukcie prístavbou a nadstavbou. Rozsah
stavebných prác bol však tak rozsiahly, ako je to zrejmé z projektu a vlastných fotografií nehnuteľnosti

v súčasnom stave, že je možné konštatovať vznik novej stavby spracovaním. Žalobcovia neuniesli
dôkaznébremenonapreukázanie dohodyovznikuspoluvlastníctva.Žiadnyzvykonanýchdôkazovčiuž
listinných alebo vypočutím svedkov uzavretie dohody o zriadení podielového spoluvlastníctva k stavbe
pôvodnými žalobcami s pôvodnou zapísanou vlastníčkou nepotvrdzuje. K dohode o spoločnej výstavbe,
nie spoluvlastníctve, malo dôjsť medzi žalobcom v prvom rade a manželom pôvodnej zapísanej

vlastníčky, ktorý však nebol vlastníkom garáže ani pozemku. Pôvodná zapísaná vlastníčka uzavretie
akejkoľvek dohody o vlastníctve s protistranou poprela. Finančné prostriedky a osobnú výpomoc rodiny
protistrany pokladala ako pomoc rodiny za protislužbu poskytnutia časti novovytvorených priestorov na
podnikanie. Jej tvrdenie je podporené tým, že od času rekonštrukcie pôvodnej budovy v roku 1992,jej skolaudovania v roku 1997, až do podania návrhu na súd, nikto jej vlastnícke právo nespochybnil.
Tým sa prinajmenšom s poukazom na ustanovenia zákona o vydržaní uplynutím vydržacej doby stala
vlastníčkou novovytvorenej nehnuteľnosti. Rovnako nebolo preukázané, aby medzi stranami došlo k

inej dohode, napr. o prevode spoluvlastníckeho podielu po vykonanej rekonštrukcii a zrealizovaní novej
stavby. Ani po ukončení užívania poschodia rodinou žalobcu v roku 2011 si títo neuplatnili žiadne
právo odvodené zo spoluvlastníctva nehnuteľnosti. Pôvodná žalovaná ako vlastník nehnuteľnosti bola
preto oprávnená s predmetom svojho vlastníctva disponovať a vlastníctvo kúpnou zmluvou previesť na
žalovaných.

Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami Občianskeho zákonníka - § 34,
§ 35, § 44, § 45, § 46, § 132, § 132, § 133, § 134, § 135b, § 136, ustanoveniami § 28 a § 30 zákona
č. 162/1995 Z.z. s poukazom na § 2 zákona č. 22/1964 Zb. platného v čase začatia rekonštrukcie
nehnuteľnosti.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia. V odvolaní uviedli, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nedostatočne
odôvodnené, nepreskúmateľné, nepresvedčivé a javí znaky arbitrárnosti. Nespĺňa atribúty riadneho
odôvodnenia rozhodnutia ako je zakotvené v § 157 ods. 2 O.s.p. Podľa žalobcov súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia potvrdil skutkový stav uvedený v žalobe. Konštatoval, že predmet
konania vznikol na základe spracovania. Žalobcovia v konaní preukázali vznik dohody o výstavbe

objektu, z výpovede pôvodne zapísanej vlastníčky a pôvodne žalovanej v 1/ rade je preukázané,
že žalobcom vrátila náklady na výstavbu predmetu konania. V rámci svojho výsluchu neuviedla, že
vracia žalobcom finančnú sumu, ktorú im vrátila z titulu napríklad pôžičky a pod. Podľa žalobcov
súd nevyhodnotil a nereagoval na argumenty žalobcov, žalobcom nie je známe, prečo súd uviedol,
že pôvodná žalovaná v 1/ rade sa stala vlastníčkou novovytvorenej nehnuteľnosti podľa Zákona o

vydržaní, žalobcovia nepoznajú „Zákon o vydržaní“. Namietali taktiež správnosť rozhodnutia o trovách
konania. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny sa
vychádzalozhodnotynehnuteľnostivyplývajúcejzkúpnejzmluvyuzatvorenejmedzipôvodnežalovanou
v 1/ rade a žalovanými zo dňa 07.11.2012. Kúpnou zmluvou pôvodná žalovaná v 1/ rade previedla na
žalovaných nie len predmet konania, ale aj ďalšie nehnuteľnosti. Obsah žaloby smeroval len k určeniu

spoluvlastníckeho podielu k určitej časti predmetu uzatvorenej kúpnej zmluvy. Podľa žalovaných, pokiaľ
by rozhodnutie súdu bolo v prospech žalobcu, nebolo by možné konkretizovať žiadnu pevne určenú
peňažnú sumu. Žalobcovia preto žiadali, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie alebo
aby ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcov nevyjadrili.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) vychádzajúc z ustanovenia § 470
ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na

úradnej tabuli ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 12.01.2017 (§ 219 od s. 3 CSP)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nebolo opodstatnené.
5. Podstata odvolacích argumentov žalobcov vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej je založená
na tvrdení o nesprávnosti právneho posúdenia veci, nevyvodení správnych záverov zo zisteného
skutkového stavu a nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia súdom prvej inštancie.

Odvolací súd má za to, že argumentácia žalobcov nie je relevantnou.
Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak síce použil správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie pri posudzovaní veci vychádzal z dostatočne, na

základe výsledkov, ktoré vyplynuli z tvrdení strán sporu a dôkazov navrhnutých na ich preukázanie,
zisteného skutkového stavu, dôsledne zhodnotil tvrdené skutočnosti a jeho právny záver, ktorý z
vykonaného dokazovania vyplynul, je správny.
6. K námietke rozporu s požiadavkou na riadne úplné odôvodnenie rozhodnutia je potrebné uviesť, že
táto požiadavka, ako žalobcovia správne uviedli, predstavuje zásadu spravodlivého procesu; vyplýva to

aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý
argument strany, aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia
odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci (RuizTorija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A,
č. 303-B).
Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v rozhodnutí dal odpoveď na rozhodujúce argumenty,

jeho rozhodnutie je výstižné, odvolací súd sa s odôvodnením rozhodnutia v celom rozsahu stotožňuje
(§ 387 ods. 2 CSP), a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa:
Žaloba je, ako z právnej teórie vyplýva, úkonom, ktorým strana sporu, ktorá žalobu na súd podala,
vymedzuje subjekty, predmet a obsah konania na súde, ktoré sa podaním žaloby začína.
Zo žaloby, o ktorej sa viedlo na súde prvej inštancie konanie vyplýva, že jej obsah bol konštruovaný

na tvrdení, že s predchádzajúcou zapísanou vlastníčkou nehnuteľnosti, určenia podielového vlastníctva
ku ktorej sa žalobcovia domáhali, mali sa dohodnúť na tom, že obostavaním garáže v jej vlastníctve
vznikne nový prevádzkový objekt, ktorý bude v ich podielovom spoluvlastníctve, tvrdiac súčasne, že po
výstavbe predchádzajúca zapísaná vlastníčka prevedie na nich polovicu tohto objektu.
Bolo na žalobcoch, aby k takto tvrdeným skutkovým okolnostiam predložili alebo označili dôkazy.
Súčasné sporové konanie je totiž ovládané zásadou kontradiktórnosti, ktorá znamená, že strana sporu,

ktorá chce byť v konaní úspešná, musí tvrdiť existenciu podstatných skutočností a k týmto tvrdeným
skutočnostiam musí predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. Ide o
procesnú zodpovednosť za výsledok konania, ktorý je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania.
Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že dôkazné bremeno nebolo žalobcami unesené.
Základ pochybností o relevantnosti žalobných tvrdení vyplynul už z výpovede žalobcu v 1/ rade, ktorý na

pojednávaní 16.04.2014 uviedol okrem iného to, že „nevie kedy, ako dlho sa stavba realizovala...objekt
sa začal užívať. Pretože to nebolo moje, tak sa o to starali odporcovia“. Uviedol taktiež, na otázku čo
v súdnom spore chce, že ... „chce ešte doplatiť 19.000 eur“, „dostal 11.000 eur“. Z týchto vyjadrení
neevokuje iný záver ako vedomosť o tom, že vlastníkom sporného objektu nie je, resp. nebol, nárokuje
si len hodnotu do výstavby vložených vlastných prostriedkov vrátane ich zhodnotenia.

Uvedenému nasvedčuje aj tá skutočnosť, že od roku 1997, keď bola stavba kolaudovaná, žalobcovia
nerealizovali žiadne úkony smerujúce k formalizovaniu tvrdenej dohody o spoluvlastníctve.

Investícia vlastných prostriedkov do nehnuteľnosti, stavba ktorej bola povolená predchádzajúcej
zapísanej vlastníčke, nezakladá vznik vlastníckeho práva a 15-ročná nečinnosť v období od kolaudácie

stavby do jej predaja tiež nesvedčí o existencii pochybností o vlastníkovi spornej nehnuteľnosti.
7. Ak súd prvej inštancie žalobu zamietol, rozhodol správne, odvolací súd preto rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku, ktorým rozhodol vo veci samej, ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1
CSP, potvrdil, pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia majúc na zreteli, že v odôvodnení nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
8. V odvolaní žalobcovia napadli aj výrok o trovách konania poukazujúc na to, že súd prvej inštancie pri
rozhodovaní o výške základnej sadzby tarifnej odmeny vychádzal z hodnoty nehnuteľnosti vyplývajúcej
z ceny v kúpnej zmluve v rozsahu 1/2, t.j. 40.000 eur. Poukázali na to, že kúpnou zmluvou nebol
prevedený len sporný objekt, ale aj ďalšie nehnuteľnosti, žalobcovia sa však žalobou domáhali len

určenia spoluvlastníctva v konkrétnej výške ku konkrétnej stavbe.
Odvolacie dôvody žalobcov sú namieste, predmetom kúpnej zmluvy (č.l. 106 spisu) nebola len sporná
nehnuteľnosť, ale aj pozemky parc. č. XXX a XXX o výmere XXX m2 a XXX m2, určenie vlastníctva ku
ktorým nebolo predmetom konania. Zo zmluvy nevyplýva, že by boli prevádzané bezodplatne. Ak súd
prvej inštancie pri stanovení ceny pre účely hodnoty jednotlivých úkonov právnej pomoci vychádzal z

ceny polovice hodnoty všetkých predávaných nehnuteľností, je zrejmé, že pochybil. Odvolací súd preto
rozsudok vo výroku o trovách konania zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
V priebehu ďalšieho konania pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie postupom podľa
§ 262 CSP opätovne o trovách konania rozhodne vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3

CSP), pričom bude vychádzať z výsledkov konania a ceny predmetu konania. Dôvody pre aplikáciu
ustanovenia § 257 tvrdené neboli a ani zo spisu nevyplývajú.
9. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.