Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky

Judgement was issued by JUDr. Lubor Šebo

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/861/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212839
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lubor Šebo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6912212839.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Grösslingova č. 4, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD.,
proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na

Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 9 C 173/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. januára 2015 sp. zn. 43 Co 703/2014, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „súd prvého stupňa“) uznesením z 12. júla 2014 č. k. 9 C
173/2012-13 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 € za vznesenú námietku
zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej aj „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „zákon o súdnych poplatkoch“).

Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením z 29. januára 2015 sp. zn. 43 Co
703/2014 na odvolanie žalobkyne uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Dospel k záveru, že z hľadiska
obsahového išlo v podanej žalobe aj o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcovi súdu prvého stupňa,
za správny označil tiež následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku
zaujatosti.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala zrušiť
rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie
odôvodnila tým, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 241
ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237 písm. e/ O.s.p.), účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.), že vo veci
rozhodoval vylúčený sudca (§ 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237 písm. g/ O.s.p.) a že bol súd

nesprávne obsadený (§ 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237 písm. g/ O.s.p.) - súd treba považovať za
nesprávne obsadený aj vtedy, ak nekoná zákonný sudca, resp. zákonní sudcovia. Za nepodanie návrhu
na začatie konania považovala nepodanie námietky zaujatosti, pretože to nebolo obsahom jej vôle.
Odňatie možnosti konať pred súdom odôvodnila nedostatkom riadneho odôvodnenia rozhodnutia a jeho
prekvapivosťou. Rozhodovanie vylúčeným sudcom v konaní pred súdom prvého stupňa vyvodzovala
z toho, že išlo o sudcu súdu, ktorého nezákonným postupom jej mala byť spôsobená žalovaná ujma.

Vyčítala odvolaciemu súdu aj nesprávnosť jeho záveru, podľa ktorého sa vecné oslobodenie konania odsúdnych poplatkov nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti. Navrhovala, aby
dovolací súd odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie podmienok pre odloženie vykonateľnosti dovolaním
napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 243 O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou tohto
súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po

zistení, že dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.,
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť
predmetom konania pred najvyšším súdom na základe skoršieho dovolania tej istej žalobkyne - viď

konania vedené na dovolacom súde pod sp. zn. 7 Cdo 1/2014, 7 Cdo 79/2014, 7 Cdo 163/2014, 7 Cdo
181/2014, 7 Cdo 215/2014, 7 Cdo 223/2014, 7 Cdo 277/2014, 7 Cdo 311/2014, 7 Cdo 325/2014, 7
Cdo 351/2014, 7 Cdo 363/2014, 8 Cdo 265/2014, 3 Cdo 266/2014. Najvyšší súd sa s odôvodneniami
rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V
zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 O.s.p. a § 239 O.s.p. prípustné nie je, najvyšší
súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods.

1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.