Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/106/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714204617
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8714204617.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Jozefa

Škraba a JUDr. Mareka Košča právnej veci žalobcu: STAVIVÁ POPRAD, s.r.o., so sídlom Priemyselný
areál Východ 5044/13, Poprad, IČO: 44 187 475, zastúpený Mgr. Petrom Lindemanom, advokátom, AK
v Poprade, Mnoheľova 17, proti žalovanému: DOM + K, s.r.o., so sídlom Teplická ulica 34, Poprad, IČO:
43 782 914, o zaplatenie 2.265,80 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad
č. k. 9Cb/122/2014-56 zo dňa 26.8.2015a uzneseniu č. k. 9Cb/122/2014-73 zo dňa 30.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného plniť žalobcovi a vo výroku
o náhrade trov konania.

Žalobca má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmrozsudkomzaviazalžalovanéhozaplatiťžalobcovisumu2.265,80eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.759,53 eur od 06.12.2012 do 13.01.2013,
8,75 % ročne zo sumy 2.759,53 eur od 15.01.2013 do 29.05.2013, 8,75 % ročne zo sumy 2.185,15
eur od 31.05.2013 do 11.06.2013, 8,75 % ročne zo sumy 1.585,15 eur od 13.06.2013 do 13.06.2013,

8,75 % ročne zo sumy 1.485,15 eur od 15.06.2013 do zaplatenia, 9,75 % ročne zo sumy 780,65 eur od
13.07.2013 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 533,17
eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 135,50 eur a trov právneho zastúpenia
vo výške 397,67 eur na účet jeho právneho zástupcu taktiež v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku. V dôvodoch uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal proti žalovanému zaplatenia
sumy 2.265,80 eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania. Nárok odôvodnil tým, že na základe

objednávky žalovaného dodal tomuto ním objednaný tovar a žalovaný sa zaviazal za dodaný tovar
zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Na základe uvedeného vystavil žalobca žalovanému faktúry za dodanie
objednaného tovaru, a to dňa 15.11.2012 faktúru č. 00215/2012 na sumu 3.759,53 eur, splatnú dňa
5.12.2012, dňa 28.6.2013 faktúru č. 0155/2013 na sumu 780,65 eur, splatnú dňa 12.7.2013. Z vyššie
uvedených faktúr žalovaný realizoval čiastočnú úhradu faktúry č. 215/2012, a to nasledovne:
- dňa 14.1.2013 úhradu vo výške 1.000,- eur,
- dňa 30.5.2013 úhradu vo výške 574,38 eur,

- dňa 12.6.2013 úhradu vo výške 600,- eur,
- dňa 14.6.2013 úhradu vo výške 100,- eur.
Spolu žalovaný na úhradu faktúry č. 215/2012 zaplatil žalobcovi sumu 2.274,38 eur. Zostatok dlžnej
sumy z faktúry č. 215/2012 predstavoval ku dňu podania žaloby sumu vo výške 1.485,15 eur. Z faktúryč. 0155/2013 žalovaný neuhradil žiadnu čiastku. Zvyšok celkového dlhu žalovaného predstavoval sumu
2.265,80 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v omeškaní so splnením svojho dlhu z faktúry 00215/2012
(splatnosť 5.12.2012), uplatnil si žalobca úroky z omeškania z dlžnej istiny podľa § 369 Obchodného

zákonníka, teda vo výške určenej Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., kde výška úrokov z omeškania
predstavovala sumu 8,75 % p. a.. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v omeškaní so splnením svojho dlhu
z faktúry č. 0155/2013 (splatnosť 12.7.2013), žalobca si uplatnil úroky z omeškania z dlžnej istiny podľa
§ 369 Obchodného zákonníka, teda vo výške určenej ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.
z., kde výška úrokov z omeškania predstavovala 9,75 % p. a..

2. Súd v skrátenom konaní rozhodol platobným rozkazom č. k. 18Rob/104/2014-18, proti ktorému
žalovaný v zákonnej lehote podal odpor. V ňom uviedol, že ku dňu vydania platobného rozkazu žalovaný
uhradil časť istiny, a teda suma, ktorej sa žalobca domáha, je vyčíslená nesprávne. Ďalej uviedol, že
nebol žiadnym spôsobom k úhrade žalovanej istiny pred podaním žaloby vo veci samej vyzvaný a mal za
to, že súdnemu sporu by sa dalo vyhnúť v prípade, že by sa žalobca pokúsil o mimosúdne riešenie pred

podaním žaloby, samozrejme za predpokladu, že by riadne osvedčil existenciu svojho nároku. Žalobca
vo vyjadrení na podaný odpor uviedol, že tento považuje za neodôvodnený a podaný len za účelom
predĺženia súdneho konania. Tvrdenie žalovaného, že ku dňu vydania platobného rozkazu uhradil časť
istiny, je nepravdivé a žalovaný zo svojho dlhu vyčísleného v návrhu na začatie konania nič neuhradil.
Žalobca poukázal na to, že ak by tomu naozaj tak bolo, nemal by byť problém pre žalovaného predložiť o

tom dôkaz, čo sa však nestalo, keďže žalovaný nerealizoval žiadnu úhradu svojich záväzkov po vydaní
platobného rozkazu. Podľa žalobcu iné relevantné skutočnosti proti uplatňovanej pohľadávke žalovaný
neuviedol.

3. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobca na základe

objednávky žalovaného dodal mu tovar špecifikovaný v dodacích listoch. Na zaplatenie kúpnej ceny
vystavil faktúry, a to dňa 15.11.2012 na sumu 3.759,53 eur s dátumom splatnosti 5.12.2012. Z tejto
faktúry žalovaný zaplatil sumu 2.274,38 eur. Zostatok vo výške 1.485,15 eur neuhradil. Ďalej dňa
28.6.2013 vystavil žalovaný faktúru na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 780,65 eur, ktorá bola splatná
dňa 12.7.2013. Z tejto faktúry žalovaný neuhradil žiadnu čiastku. Doklady o jednotlivých úhradách

faktúry č. 215/2012 predložil žalobca v listinnej podobe. Súd mal preukázané, že žalovaný zaplatil
sumu 2.274,38 eur. Ďalej súd v odôvodnení rozsudku citoval ust. § 261 ods. 1, ust. § 409 ods. 1,
ust. § 411, ust. § 447 a ust. § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ďalej súd v dôvodoch rozsudku
uviedol, že žalovaný odo dňa podania odporu proti platobnému rozkazu, t.j. od 19.6.2014 nepredložil a
ani nenavrhol žiaden dôkaz, ktorý by skutočnosť o nesprávne vyčíslenej žalovanej sume preukazoval.

Nedoložil žiaden listinný dôkaz preukazujúci, že plnil na úhradu faktúr ďalšiu časť kúpnej ceny. Súd
konštatoval, že žalovaný nijakým spôsobom nespochybnil dôvodnosť vystavených faktúr na zaplatenie
kúpnej ceny, a teda nemal pochybnosť o tom, že tovar, tak ako bol špecifikovaný v dodacích listoch
a vyfakturovaný, žalovaný aj prevzal. Námietka žalovaného, že nebol žiadnym spôsobom k úhrade
žalovanej istiny pred podaním žaloby vyzvaný neobstojí, keďže takáto povinnosť žalobcovi nie je nikde

uložená a žalovaný si je vedomý z faktúry, kedy došlo k splatnosti kúpnej ceny za dodaný tovar. Pokiaľ
spomínal mimosúdne riešenie sporu, nič mu nebránilo po dobu viac ako jedného roka dohodnúť sa so
žalobcom a v prípade splnenia svojho dlhu by žalobca zobral žalobu späť. Žalovaný teda nepreukázal,
aby okrem sumy 2.274,38 eur zaplatil žalobcovi aj ďalšiu časť kúpnej ceny, preto na zaplatenie sumy vo
výške 2.265,80 eur zaviazal súd žalovaného. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa § 369 ods. 1,

2 Obchodného zákonníka s tým, že aplikoval toto ustanovenie podľa účinnosti Obchodného zákonníka
do 31.1.2013 a od 1.2.2013. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne za obdobie odo
dňa splatnosti prvej faktúry, teda od 6.12.2012, čo zodpovedá sadzbe úrokov z omeškania v právnych
vzťahochvzniknutýchdo31.1.2013azaobdobieomeškania,ktoréžalobcapožaduje.Následnezosumy
780,65 eur (neuhradená faktúra č. 0155/2013 zo dňa 28.6.2013) požadoval úrok z omeškania vo výške

9,75 % ročne, čo zodpovedá sadzbe úrokov z omeškania v právnych vzťahoch vzniknutých po 1.2.2013
v rozhodnom období. Súd v tejto časti nároku žalobcu vyhovel, pokiaľ ide o priznanie úroku z omeškania,
avšak úrok z omeškania priznal len tak, ako uviedol vo výroku rozsudku, keďže deň, kedy bola suma
pripísaná na účet žalobcu, prípadne uhradená do pokladne žalobcu, už nie je dňom omeškania a za
tento deň už žalobca úrok z omeškania požadovať nemôže. Súd preto v prevyšujúcej časti, pokiaľ sa

týka dní omeškania žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p..

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to z dôvodu uvedených v ust. § 205 ods.
2 písm. a/ až d/ a f/ O.s.p.. Podľa žalovaného mu súd prvej inštancie odňal možnosť konať predsúdom, pretože vec prejednal a rozhodol na pojednávaní bez jeho prítomnosti, hoci súd požiadal dňa
25.8.2015 o odročenie pojednávania z dôvodu neplánovanej pracovnej cesty konateľa do Bratislavy
na rokovanie ohľadne dôležitej zákazky. Súd prvej inštancie uviedol v rozhodnutí, že jeho žiadosť o

odročenie nespĺňala náležitosti podľa § 119 ods. 1 a 2 O.s.p., preto v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p.
pojednával v neprítomnosti žalovaného, avšak v tejto otázke je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Tým,
že prvostupňový súd vec prejednal bez jeho účasti, nemal možnosť sa vo veci vyjadriť a predložiť
dôkazy svedčiace v jeho prospech. Súd prvej inštancie preto dostatočne nezistil skutkový stav veci a z
uvedeného dôvodu vec aj nesprávne právne posúdil. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie súdu trpí aj

vadou nepreskúmateľnosti. Vzhľadom na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné,
vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a zároveň z nesprávneho právneho posúdenia
veci navrhol, aby odvolací súd podľa ust. § 221 ods. 1 O.s.p. rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie
späť na konanie. V prípade, že by odvolací súd mal za to, že nie sú splnené podmienky pre postup podľa
§ 221 ods. 1 O.s.p. navrhol, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne
v celom rozsahu.

5. Žalobca vo vyjadrení na odvolanie žalovaného uviedol, že s ním nesúhlasí. Rozhodnutie súdu
prvého stupňa považuje za správne tak po stránke zistenia skutkového stavu, ako aj po stránke
právneho posúdenia. Rovnako považuje za správne aj postup súdu, keď vec prejednal bez prítomnosti
žalovaného, nakoľko ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní dňa 26.8.2015 nespĺňalo náležitosti,

ktoré ustanovuje § 119 ods. 1, 2 O.s.p.. Žalovaný už v podanom odpore proti vydanému platobnému
rozkazu žiadnym spôsobom pohľadávku nespochybnil a neurobil tak ani v ďalšom priebehu konania.
Svoje tvrdenia, že ku dňu vydania platobného rozkazu uhradil časť istiny, žalovaný žiadnym spôsobom
nepreukázal a zo svojho dlhu vyčísleného v podanom návrhu na začatie konania nič neuhradil. Ak by
tomu tak bolo, nemal byť problém pre žalovaného predložiť o tom dôkaz, čo však doteraz neurobil,

pretože nerealizoval žiadnu úhradu svojich záväzkov. Iné relevantné skutočnosti proti uplatňovanej
pohľadávke žalovaný nikdy neuviedol a takou skutočnosťou nie je ani jeho tvrdenie, že nebol vyzvaný
na úhradu záväzkov. Žalovaný si je dobre vedomý svojich záväzkov voči žalobcovi, nakoľko po dodaní
tovaru realizoval čiastočnú úhradu svojich záväzkov, čo žalobca aj špecifikoval v podanej žalobe
uvedením dátumov čiastočného plnenia a výšku jednotlivých plnení. Vzhľadom na tieto skutočnosti

navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie.

6. Súd prvej inštancie na základe žiadosti žalovaného o oslobodenie od súdnych poplatkov rozhodol
uznesením č. k. 9Cb/122/2014-73 tak, že mu toto nepriznal. Z tlačiva pre dokladovanie pomerov
účastníka konania, v ktorej navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, súd

zistil, že žalovaný je právnickou osobou založenou za účelom podnikania, ktorá vznikla 10.11.2007. V
predmetnom tlačive ako peňažný záväzok, z ktorého plnením bol v omeškaní v deň podania žiadosti
uviedol veriteľa Ž. so sumou XXX.XXX,- J., I. C. C. so sumou XX.XXX,- J., S., G..M..B.. so sumou
XX.XXX,- eur, G. C. so sumou X.XXX,- J., D. so sumou X.XXX,- J. a S.Ň. Ú., C. so sumou XX.XXX,- J..
Ďalej uviedol, že je majiteľom bankového účtu vedeného D. Č., Z..G.. so zostatkom na účte -XXX,- J..

V zozname pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené
najneskôr do 30-tich dní od podania žiadosti uviedol G., G..M..B.. v sume XXX.XXX,- J., M., G..M..B..,
Y. v sume XXX.XXX,- J., Z., G..M..B.. v sume XXX.XXX,- J., V., G..M..B.. v sume XX.XXX,- J. a K.
M., C. v sume XX.XXX,- J.. Žalovaný vlastní byt v hodnote XXX.XXX,- J., vlastné imanie má vo výške
XX.XXX,- J.. V G., Z..G.. má úver vo výške XX.XXX,- J. a v Č., Z..G.. vo výške XX.XXX,- J. Z. XXX.XXX,-

J.. S poukazom na tieto skutočnosti súd skúmal, či sú u žalovaného splnené zákonné podmienky na
priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a dospel k záveru, že niet žiaden osobný ani vecný dôvod
na vyhovenie žiadosti na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

7. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný s tým, že povinnosťou súdu rozhodujúceho

o návrhu účastníka konania podľa § 138 ods. 1 O.s.p. je prioritne skúmať objektívnu neschopnosť
účastníka zaplatiť súdny poplatok a nie skúmať na základe akých skutočností táto neschopnosť nastala.
V opačnom prípade by totiž mali prístup k súdu len nepodnikatelia a solventné podnikateľské subjekty, čo
by odporovalo základným princípom materiálneho právneho štátu. Pokiaľ teda objektívne neschopnosť
účastníka zaplatiť súdny poplatok existuje, môže súd dospieť k záveru o nepriznaní oslobodenia len

v prípade, že ide o svojvoľné, či zrejmé bezúspešné uplatňovanie práva, čo je tiež potrebné náležite
odôvodniť. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/14/2011, ako aj
uznesenie KS v Prešove sp. zn. 3Cob/70/2014. S poukazom na to navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil a oslobodil ho od platenia súdnych poplatkov.8. Odvolací súd prejednal odvolania žalovaného podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku a to so zreteľom na to, že podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v

konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Civilný sporový
poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolania žalovaného boli podané pred týmto dátumom,
preto žalovanému vzniklo právo na prejednanie odvolania podľa doterajších právnych predpisov. Niet
žiadneho zákonného dôvodu, aby odvolanie žalobcu bolo prejednané podľa Civilného sporového
poriadku. V podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do

budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu
zaručeného v čl. I. ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov
v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t.j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ
niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej
dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia.
Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným

pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol
poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva nadobudnuté v minulosti. Naviac odvolací súd
dodáva, že aj odvolacie dôvody, ktoré použil žalovaný, zodpovedajú Občianskemu súdnemu poriadku
a v odvolacom konaní sa odvolací súd musí týmito odvolacími dôvodmi zaoberať.

9. Z týchto dôvodov odvolací súd prejednal odvolania žalovaného podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214
ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že nie sú dôvodné.

10. Pokiaľ ide o odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd má za to, že súd prvej
inštancie náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver. Taktiež správne

postupoval, ak prejednal vec bez prítomnosti žalovaného, pretože boli splnené podmienky na takéto
prejednanie veci v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., pretože ak žalovaný dal prednosť služobnej ceste
pred účasťou na súdnom pojednávaní, potom tento dôvod nebol vážnym dôvodom pre odročenie
pojednávania. Naviac žalovaný ani nedokladoval to, že sa na takejto pracovnej ceste zúčastnil a že išlo
o pracovnú cestu ohľadne veľmi dôležitej zákazky pre obchodnú spoločnosť. Takýto dôkaz žalovaný

nedoložil ani v odvolacom konaní. Žalovaný v odvolacom konaní nedoložil a ani nenavrhol žiaden dôkaz,
ktorý by spochybnil skutkové zistenia súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok ako vecne
správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. s tým, že v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť
dôvodov napadnutého rozsudku.

11. Odvolací súd potvrdil aj uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým nebolo priznané žalovanému
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, lebo zistenie majetkových pomerov žalovaného vedie k
záveru, že súdny poplatok vo výške 135,50 eur je v možnostiach žalovaného zaplatiť. Nezaplatenie
súdneho poplatku spolu s podaným odvolaním neznamenalo, že by odvolanie odvolacím súdom nebolo
prejednané, a teda nedošlo k odňatiu možnosti prístupu k súdu.

12. Z týchto dôvodov odvolací súd aj napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

13. Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania má oporu v ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a §

262 ods. 1 O.s.p..

14. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a

čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).