Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/246/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415202155
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6415202155.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.
Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: Bc. J. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. rad XXX/XX, XXX XX F., zastúpený JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom Dukelských
Hrdinov 22, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: E.. K. O., advokát, so sídlom G. XX, XXX XX L. Y., o
zaplatenie 150 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad

Hronom zo dňa 07. 12. 2015, č. k.: 10C/85/2015 - 40, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že „Súd návrh navrhovateľa zamieta. Súd náhradu
trovy konania nepriznáva.“
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že „Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia

sumy 150 eur s poukazom na skutočnosť, že dňa 10.04.2012 uzavrel s odporcom zmluvu právnej
pomoci číslo FJ/19/12. Odporca sa zaviazal poskytnúť právnu pomoc vo veci určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam KU H.. Plnomocenstvo podpisoval s tým, že chcel byť prítomný pi zameriavaní
nehnuteľnosti pri vytvorení geometrického plánu. Ako preddavok na trovy zastupovania vložil do
pokladne sumu navrhovateľovi. V danom prípade 150 eur. Po uzavretí zmluvy o právnej pomoci sa
náhodou dozvedel, že pozemky vysporiadania vlastníckeho práva ku ktorej bol predmetom zmluvy o

poskytnutí právnej pomoci do dňa 10.04.2013 už boli obhliadnuté geodetom za prítomnosti viacerých
osôb. Jeho však na obhliadku nikto nepozval. Na základe tohto zistenia odporcu telefonicky kontaktoval
a opýtal sa či je pravda, že geodet bez jeho prítomnosti vykonal obhliadku nehnuteľnosti z účelom
vytvorenia geometrického plánu. Odporca priznal, že pozemky na účely vytvorenia geometrického plánu
už boli zamerané. Uviedol však, že ak trvá na tom, že sa chcel obhliadky pozemku zúčastniť, stanoviť
termín novej obhliadky a o tomto novom termíne ma neupovedomili. Odporca následne stanovil nový

termín obhliadky. Po príchode na miesto navrhovateľ zistil, že sa na obhliadke zúčastnili okrem odporcu
aj geodet A.. D., ako aj ďalší klient advokáta G. P. a jeho otec D. P.. Navrhovateľ poukázal, že počas
obhliadky vyšlo najavo , že jeho záujmy pri vysporiadaní vlastníckeho práva k pozemkom a rodinnému
domu súpisné číslo 35 sú protichodné so záujmami G. P. a druhého klienta odporcu. Na základe
obhliadky nehnuteľností bol vyhotovený geometrický plán. Na základe presvedčenia navrhovateľa, že
odporcavzhľadomnasvojuodbornosťasvojedlhoročnéskúsenostivtejtooblastivedelužpriuzatváraní

zmluvy o poskytnutí právnej pomoci zo dňa 10.04.2013, že jeho záujmy sú protichodné zo záujmami
jeho klienta G. P. a teda, že odporca pri uzavretí zmluvy konal v rozpore s dobrými mravmi, ako aj v
rozpore s advokátskym poriadkom. Telefonicky od zmluvy odstúpil. Vyzval odporcu na vrátenie zloženej
zálohy vo výške 150 eur. Následne mu doručil list, v ktorom oznamuje, že berie na vedomie telefonické
odvolanie plnomocenstava na zastupovanie, ktoré sa mu udelilo a v ktorom oznámil vyúčtovanie trov
navrhovateľovho zastupovania, ktoré podľa neho predstavuje 153,30 eur. Navrhovateľ mal za to, že

samotný odporca konal v rozpore s ustanovením § 18 zákona č. 586/2013 a domáhal sa vrátenia sumy
150 eur.“3. „Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.04.2015 oznámil navrhovateľov, že jeho návrh
je nedôvodný žiada ho zamietnuť. Z návrhu nie je zrejmé z akého právneho dôvodu sa navrhovateľ
domáha zaplatenia sumy 150 eur. Na druhej strane je zrejmé, že ide o preddavok na odmenu za právne

služby a úhradu hotových výdavkov v zmysle § 24 zákona o advokácií. Po skončení zastupovania
bolo navrhovateľovi zaslané zúčtovanie v zmysle zákona o advokácii a advokátskej tarify. Správnosť
vyúčtovania navrhovateľ nespochybňoval. Neexistuje teda právny dôvod, ktorý by bránil riadnemu
vyúčtovaniu a zdolal by navrhovateľa tieto trovy znášať.“
4. Po uvedení jednotlivých prednesov účastníkov a právneho zástupcu žalobcu konštatoval, že

súd vykonal dokazovanie a zistil nasledujúci skutkový stav veci: „Oboznámil sa s návrhom a
pripojenými dokladmi zmluvou o právnej pomoci uzavretej dňa 10.04.2012, geometrickým plánom
číslo 36035521-19/2012, kópiou katastrálnej mapy zo dňa 14.01.2015, listom vlastníctva číslo XXX
vedenom na Okresnom úrade L. Y. obvod katastrálny, kúpnou zmluvou zo dňa 21.05.2013, listom
o skončení zastupovania zo dňa 14.08.2012, výzvou na vrátenie zálohy, vyjadrením sa odporcu k
predmetnému návrhu, listom absolventskej advokátskej komory zo dňa 02.07.2015, vyjadrením sa

odporcu k sťažnosti, e-mailovou správou ohľadom geometrického plánu zo dňa 01.06.2012, výpisom
z listu vlastníctva číslo XXX a číslo XXX, výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 25.04.2012. Na
základe, ktorých súd zistil tento skutkový stav veci. Navrhovateľ dňa 10.04.2012 s odporcom uzavrel
zmluvu o právnej pomoci číslo FJ 19/12. Odporca mal poskytnúť navrhovateľovi pomoc vo veci určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam KU H.. Pri podpisovaní plnomocenstva zložil preddavok na

trovy právneho zastúpenia a to vo výške 150 eur. Po uzatvorení zmluvy o právnej pomoci sa náhodou
dozvedel, že pozemky ktoré sa týkajú vysporiadania vlastníckeho práva boli už obhliadnuté geodetom.
Bol vypracovaný geodetický plán a on naň nebol pozvaný. Z tohto dôvodu žiadal odporcu aby nariadil
novú obhliadku za účelom vypracovania nového geometrického plánu. Počas obhliadky vyšlo najavo,
že samotný odporca zastupuje aj protistranu a to otca a syna P.. V danom prípade sa dozvedel

navrhovateľ,žeodporcazastupujetýchtoklientovajvinýchsporoch.Nazákladeobhliadkynehnuteľnosť
bol vytvorený geometrický plán, s ktorým on nesúhlasil. Na základe presvedčenia, že vzhľadom na
svoju odpornosť a dlhoročné skúsenosti mal navrhovateľ vedeli, že pri uzatváraní poskytovania právnej
pomoci dňa 10.04.2012 zastupuje aj protichodné záujmy voči navrhovateľovi a to záujmy klientov P..
Konal v rozpore s dobrými mravmi, ako aj v rozpore s advokátskym poriadkom. Z tohto dôvodu od zmluvy

odstúpil a vyzval navrhovateľa na vrátenie dlžnej sumy. Súd mal preukázané, že odporca dlžnú sumu
navrhovateľovi do dňa pojednávania neuhradil.“
5. Právne vec posúdil „ podľa § osobného zákona číslo § č. 586/2003 Z. z. o advokácií v znení
neskorších prepisov advokát je povinný pri výkone advokácií chrániť a presadzovať práva a záujmy
klienta. Radiť sa jeho pokynmi, ak sú pokyny klienta v rozpore zo všeobecnými záväznými predpismi nie

je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí. Advokát je povinný pri advokácií postupovať
s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne a svedomito, primeraným spôsobom
dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko čo podľa svojho
presvedčenia považuje za prospešné. Pri tom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych
služieb advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu.

V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidla, ktoré určuje právny
predpis komory. Advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý
je spotrebiteľom právnej služby o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu
inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne.
Odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou.“ Citoval

taktiež § 107 ods. 1, 2 OZ.
6. V závere rozhodnutia uviedol, že „S prevedením dokazovania mal súd preukázané, že návrh
navrhovateľa je dôvodný. V danom prípade súd prihliadal aj na námietku premlčania ohľadne
bezdôvodného obohatenia na druhej strane však prihliadal aj na tú skutočnosť, že skončenie
zastupovania došlo na základe listu zo dňa 14.08.2012. Pri skončení dokazovania odporca vyčíslil

navrhovateľovi náklady, ktoré boli spojené s prevzatím a prípravou zastupovania, ako aj ďalšie náklady.
Predmetné náklady boli vyčíslené vo výške 153,30 eur. Záloha bola zložená vo výše 150 eur. V
danom prípade mal súd za to, že zo strany odporcu sa nejednalo o nečestné konanie ani o konanie
pri, ktorom by nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Rovnako v dnom prípade mal súd za to,
že na predmetnom vydaní bezdôvodného obohatenia sa nemôže vzťahovať ustanovenie § 107 ods.

2 Občianskeho zákonníka, nakoľko v danom prípade sa na strane odporcu nejednalo o úmyselné
ani o nečestné konanie. Súd mal za to, že samotný odporca postupoval s primeranou odbornou
starostlivosťou. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav súd návrh navrhovateľa zamieta. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. nakoľko odporcovi trovy konania nevznikli.“7. Proti rozhodnutiu sa odvolal žalobca. Žalobca odvolaním žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
okresnému súdu na ďalšie konanie alebo ho zmeniť tak, že žalobu v celom rozsahu vyhovie.
8. Namietal, že v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 O.s.p., a to, že súd prvého stupňa dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, účastníkovi konania postupom súdu
bola odňatá možnosť konať pred súdom, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázal na článok 46 a nasledujúce Ústavy Slovenskej republiky ako
aj článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v zmysle ktorých porušenie
práva na spravodlivé súdne konanie treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho

odôvodneniasúdnehorozhodnutia.Napadnutérozhodnutiepovažovalzanepreskúmateľné,pričomtieto
nedostatky mu neumožňujú primerane reagovať na nedostatky súdu prvého stupňa, argumentovať,
prípadne namietať jeho skutkové a právne závery. Poukázal na skutočnosť, že „konajúci súd na základe
vykonaného dokazovania mal preukázané, že môj návrh je dôvodný a žalobu zamietol len z dôvodu, že
prihliadol na námietku odporcu, že moje nárok je premlčaný“.
9. Súd nezdôvodnil, prečo skutkový stav právne kvalifikoval ako bezdôvodné obohatenie, keď z

vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi žalovaným a žalobcom došlo k uzatvoreniu zmluvného
vzťahu a následne k jeho ukončeniu. Domáha sa vrátenia preddavku, ktorý uhradil žalovanému z titulu
uzatvorenia zmluvného vzťahu, k ukončeniu ktorého došlo ku dňu 14. 08. 2012 z dôvodu, že právne
služby mu boli poskytnuté v rozpore s jeho záujmami. Žaloba bola doručená súdu dňa 18. marca
2015, t.j. v trojročnej všeobecnej premlčacej lehote podľa § 101 OZ. Tvrdil, že žalovaný konal počas

trvania zmluvného vzťahu v rozpore s jeho záujmami. Súd sa nezaoberal správnosťou vykonaného
vyúčtovania predloženého žalovaným, ani skutočnosťou, či vyúčtovanie nebolo v rozpore s dobrými
mravmi. Nezadovážil si spis vedený na Okresnom súde Žiar nad Hronom sp. zn.: 9 C/18/2013, v
ktorom konaní ho mal zastupovať žalovaný a z ktorého je zrejmá protichodnosť jeho záujmov a záujmov
žalovaného.

10. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že súd mal preukázané, že žalovaný ho ani neupovedomil ako
svojho klienta, že sa uskutoční obhliadka nehnuteľnosti za účelom vyhotovenia geometrického plánu,
ktorý mal slúžiť ako podklad v konaní, v ktorom ho žalovaný zastupoval. Zameranie geodetom bolo
vykonané bez jeho vedomia a v jeho neprospech. To v ňom vyvolalo dojem, že žalovaný nekonal s
odbornou starostlivosťou, mohol konať úmyselne za účelom zvýhodnenia iného svojho klienta, ktorého

zastupuje práve v konaní vyššie uvedenom. Pokiaľ by súd mal za to, že ide o bezdôvodné obohatenie,
podľa § 107 ods. 3 OZ by mal prihliadnuť na námietku premlčania len vtedy, ak druhý účastník mohol
premlčanie namietať. Ak by sa súd stotožnil s tým, že v tejto veci ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie
podľa § 107 ods. 3 OZ, toto sa premlčí za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
11. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 05. 05. 2016. Napadnutý rozsudok

žiadal ako vecne správny potvrdiť. Dôvody odvolania, na ktoré sa odvoláva žalobca, podľa jeho
názoru neexistujú. Napadnutý rozsudok je preskúmateľný. Z rozsudku ako celku ako aj vykonaného
dokazovania vyplýva, že súd mal preukázanú nedôvodnosť žaloby a v jedinej vete, ktorej sa chytil
žalobca, došlo zrejme k chybe v písaní.
12. Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie, súd postupoval správne, pretože žalobca po právnej

stránke odôvodňoval uplatnený nárok ako bezdôvodné obohatenie. Preto sa súd musel zaoberať a
vyporiadať s touto právnou kvalifikáciou. Súd žalobcovi neodňal možnosť konať pred súdom, pričom toto
tvrdenie nie je nijako v odôvodnení odvolania uvedené. Poukázal na skutočnosť, že sa nemá k čomu
vyjadriť, lebo nič konkrétne v tomto smere ani žalobca netvrdí. Žalobca sa zúčastnil pojednávania, súd
ho v ničom neobmedzil, mohol využiť všetky svoje práva v súdnom konaní. V odvolaní znova opakuje len

tvrdenia, ktoré sú nepravdivé, neboli a nemôžu byť dokázané. Nič neporušil, konal odborne, svedomito
a čestne.
13. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm.
b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho
poriadku, pričom od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa ods. 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2, právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalobcu, ktorého právne účinky nastali
predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa ods. 1 už CSP.
15. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. V čase
rozhodovania súd aplikoval Občiansky súdny poriadok, okrem iného § 157 ods. 1, 2. Podľa tohtoustanovenia v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách "V mene Slovenskej republiky" uvedie
označeniesúdu,menáapriezviskásudcovaprísediacich,presnéoznačenieúčastníkovaichzástupcov,
účasť prokurátora, označenie prejednávanej veci, znenie výroku, odôvodnenie, poučenie o lehote na

podanie odvolania a náležitostiach odvolania podľa § 205 ods. 1 a 2, poučenie o možnosti výkonu
rozhodnutia a deň a miesto vyhlásenia. V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník
konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z
ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie

navrhnutédôkazyaakovecprávneposúdil.Súddbánato,abyodôvodnenierozsudkubolopresvedčivé.
Citované ustanovenie upravuje náležitosti rozhodnutia. Odvolací súd zistil, že rozhodnutie okresného
súdu tieto náležitosti nespĺňa.
16. Predovšetkým je potrebné poukázať na zjavné chyby, keď súd v 2. výroku rozhodol, že „náhradu
trovy konanie nepriznáva“. Okrem pisárskej chyby v tomto výroku nie je zrejmé, komu súd náhradu trov
konania nepriznáva, čo malo byť explicitne vo výroku vyjadrené. V rozhodnutí sa nachádza množstvo

pravopisných a pisárskych chýb, z tohto dôvodu odvolací súd vo svojom rozhodnutí podrobnejšie
citoval odôvodnenie súdu prvej inštancie. Rozhodnutie, okrem iného, je chaotické, nie je správne
členené, vyjadrenia účastníkov, či právnych zástupcov sú nelogicky umiestňované. Z rozhodnutia nie je
zrozumiteľné, čo sú tvrdenia žalobcu, ako vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach,
ktoré skutočnosti mal preukázané a ktoré nie.

17. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd rozhodoval podľa zákona č. 586/2003 Z. z., avšak okrem
jeho citácie nie je zrejmé, ako ho aplikoval, ktoré jeho ustanovenia použil (strana 5 rozsudku, druhý ods.).
Taktiež aplikoval § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pričom súd konštatoval, že mal preukázané,
že žaloba je dôvodná, zároveň však uvádza, že prihliadal na námietku premlčania a na skutočnosť, že
skončenie zastupovania bolo ukončené na základe listu zo dňa 14. 08. 2012. Odôvodnenie je rozporné,

pretože na jednej strane súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pričom žalobu zamietol. Následne
však uvádza, že prihliadal na námietku premlčania, avšak z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, či
žalobu zamietol z dôvodu akceptácie tejto námietky, ak áno, ako dospel k záveru, že nárok je premlčaný,
pretože stručne a zrozumiteľne neuviedol, z ktorých zistených skutkových skutočností vychádzal a ako
ich posúdil, teda, kedy začala plynúť premlčacia lehota (subjektívna), kedy uplynula.

18. Súčasťou pojmu právneho štátu je aj povinnosť súdov svoje rozsudky odôvodniť, ktorá povinnosť
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie vyplývala z § 157 ods. 1 O.s.p., a to spôsobom zakotveným
v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p.. Dodržiavanie tejto povinnosti má zaručiť transparentnosť a
kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí
vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a

právnymi závermi na strane druhej. V prípade, keď sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s
vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenie súdneho
rozhodnutia nevyplývajú, je potrebné takéto rozhodnutie považovať za rozporné s článkom 36 ods.
1 Listiny základných práv a slobôd ako aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Do obsahu
základného práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo

podľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v
takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom. Súčasne má každý právo na to, ak by sa v jeho veci vykonal výklad dotknutej
právnej normy, ktorý je v súlade s ústavou, čo je základným predpokladom pre ústavne konformnú
aplikáciu tejto právnej normy na zistený skutkový stav veci. Nedostatok riadneho odôvodnenia

rozsudku je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie, pretože sa mu tým odníma
možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych
alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda možnosť riadne konať pred súdom. (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 05. 2010, sp. zn.: 6 Cdo 91/2010).
19. Povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť je jedným z princípov predstavujúcich súčasť

práva na riadny proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane práv a základných slobôd. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd
jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi
skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (Nález Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn.: I. ÚS 236/06, I. ÚS 242/2007). Aj keď s ohľadom na judikatúru
ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať každý argument účastníkom konania, súdne rozhodnutia musia
byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré
viedli k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu anie len odkazovať na určité časti zákonov (napríklad rozsudok ESĽP Ruiz Torija proti Španielsku
z 09. 12. 1994). Rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, súd sa musí
vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť dostatočne

vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutkové okolnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež
s poukazom na prijaté právne závery. Právne závery môžu byť dostatočne preskúmané len vtedy,
ak súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých
ustanovení zákona vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený
skutkový stav. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť logické, bez vnútorných rozporov. Súd pri každej

jednotlivo preukázanej i nepreukázanej skutočnosti musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru
dospel, teda za akých dôkazov tento jeho názor vyplýva, ako tieto dôkazy hodnotil, zvlášť, ak išlo o
dôkazy protichodné.
20. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o obsah odôvodnenia rozsudku, nemožno podceňovať jeho
prehľadnosť, usporiadanie a členenie textu. Zákonom určený obsah súdneho rozhodnutia nutne
vyžaduje také usporiadanie odôvodnenia rozsudku, aby každému, kto písomné vyhotovenie rozsudku

číta, bolo zrejmé, že súd vychádzal z prednesu a návrhov účastníkov konania (v súčasnosti strán
sporu), že o pravdivosti a dôvodnosti ich tvrdení vykonal zistenia na podklade navrhnutých a potrebných
dôkazov, že výsledky dokazovania vyhodnotil a dospel k určitým záverom, ktoré vyjadril vo výroku
rozhodnutia.
21. V rozhodnutí napadnutého rozsudku absentujú všetky požadované náležitosti vyššie uvedené, preto

rozhodnutie nie je dostatočne preskúmateľné, pričom treba dať za pravdu odvolateľovi, ktorý namietal,
že nemohol argumentovať proti záverom súdu, pretože tieto nie sú dostatočné a z tohto dôvodu mu bolo
odňaté právo konať pred súdom. Odôvodnenie okresného súdu neobsahuje skutkové zistenia urobené s
odkazom na príslušné dôkazy. Pokiaľ ide o závery súdu, nie je vôbec zrejmé, z akých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení jednotlivých dôkazov riadil. V odôvodnení súd uvádza, ktoré dôkazy

vykonal a rekapituluje skutkové prednesy účastníkov konania. Súhrnný výpočet vykonaných dôkazov
bez ich náležitého vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej robí rozhodnutie nepreskúmateľným, naviac, ak
tieto súhrne uvedené dôkazy súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Reprodukcia jednotlivých dôkazov
je v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p., ak súd reprodukuje jednotlivé dôkazy, ktoré môžu byť aj protichodné,
bez toho, aby zaujal stanovisko, čo skutočne zistil. Z odôvodnenia rozsudku musí vyplývať, o aké

vykonané dôkazy (skutkové) sa závery súdu opierajú. Záver o skutkovom stave veci (takzvaná skutková
a právna veta) nemôže vychádzať z rozporných skutkových zistení, ale jednotlivé skutkové zistenia,
ktoré súd vykonáva z logických na seba nadväzujúcich dôkazov, musia vo svojom súhrne vytvárať
celkový skutkový obraz v danej veci, ktorý vyúsťuje do skutkovej právnej veci, na ktorú súd vyhľadáva
príslušné normatívne pravidlo chovania (právnu normu), resp. v rámci aplikačného procesu posudzuje,

či daný skutok je vôbec možné subsumovať pod tú ktorú právnu normu. Pokiaľ súdom vykonaný záver
o skutkovom stave veci je založený na rozpornosti skutkových zistení, ktoré sú zásadne významné
pre právne posúdenie veci, prejaví sa tento nedostatok spravidla ako vada písomného vyhotovenia
odôvodnenia rozhodnutia.
22. Pokiaľ z odôvodnenia rozsudku nemožno zistiť skutkové zistenia (či už pre ich absenciu alebo

neurčitosť či nezrozumiteľnosť ich vyloženia v odôvodnení rozsudku alebo pre rozpornosť čiastkových
skutkových zistení vo vzťahu k záveru o skutkovom stave veci) predvídané v hypotéze právnej normy,
ktorú súd v danom prípade aplikoval, prípadne skutkové zistenia, ktoré nakoniec súd pod predmetnú
právnu normou neaplikoval, majúc za to, že podmienky pre takúto aplikáciu splnené neboli, potom je
potrebnéprijaťzáver,ženazákladetaktozistenéhoskutkovéhostavusúdposúdilvecpoprávnejstránke

nesprávne.
23. Po zistení vyššie uvedených vád odvolací súd nemal inú možnosť, ako napadnutý rozsudok zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom sa súd prvej inštancie bude dôsledne riadiť vyššie uvedeným
právnym názorom odvolacieho súdu. Z hľadiska hospodárnosti konania sa bude predovšetkým zaoberať
námietkou premlčania. V prípade, že dospeje k záveru, že nárok je premlčaný, svoje rozhodnutie riadne

odôvodní tak, aby rozhodnutie bolo preskúmateľné vo vzťahu k plynutiu jednotlivých lehôt. Bude venovať
náležitú pozornosť skutočnosti, kedy sa žalobca dozvedel o skutočnosti, ktorá mala na neho vplyv
vo vzťahu vypovedania plnomocenstva žalovanému. Odvolací súd len dodáva, že tieto skutočnosti z
obsahu spisu vyplývajú. Vzhľadom na námietku žalobcu treba posúdiť uplatnený nárok žalobcu vo
vzťahu k ukončenia vzťahu medzi žalobcom a žalovaným založeným na základe zmluvy zo dňa 30. 04.

2012. Vo svojom rozhodnutí súd bude dbať na správne členenie rozhodnutia, gramatické vyhotovenie
rozhodnutia, jeho členenie. Ak súd dospeje k záveru, že nárok je premlčaný, nie je potrebné zaoberať sa
ostatnými predpokladmi uplatneného nároku (jeho výškou). Záverom odvolací súd poukazuje taktiež na
nesprávnosť odôvodnenia vo vzťahu k trovám konania, keď návrh zamietol, teda podľa zásady úspechuv konaní nárok na náhradu trov konania mal žalovaný, súd však aplikoval ustanovenie § 142 ods. 2
O.s.p., ktoré sa na daný prípad nevzťahuje, pretože podľa pôvodnej právnej úpravy mal aplikovať § 142
ods. 1 O.s.p. s tým, že pokiaľ žalovaný trovy konania neuplatnil, súd mal žalovanému trovy konania

nepriznať. Aplikácii ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. nezodpovedá znenie výroku, pretože citované
ustanovenie sa aplikuje v prípade pomeru úspechu účastníkov v konaní, čo v danom prípade nenastalo.
24. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).