Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/113/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715202815
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3715202815.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr.
Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v právnej veci navrhovateľky: P. proti odporkyni:
W., o zaplatenie 1.000 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 10. novembra 2015, č.k. 4C/120/2015-31, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom zo dňa 10.11.2015, č.k. 4C/120/2015-31 uložil odporkyni povinnosť zaplatiť
navrhovateľke 1.000 Eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 06.03.2015 do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Súčasne uložil odporkyni
povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 60 Eur, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Okresný súd zdôvodnil rozsudok tým, že medzi navrhovateľkou a odporkyňou bola uzavretá

ústna zmluva o pôžičke, na základe ktorej požičala navrhovateľka odporkyni spolu sumu 1.100 Eur. Túto
skutočnosť mal okresný súd okrem výpovedí svedkýň B. X. a Y. A. potvrdenú aj z výpisov z karty I.,
podľa ktorých navrhovateľka vybrala z karty 500 Eur dňa 22.08.2012 a 700 Eur dňa 19.09.2012, t. j. tak
ako tvrdila vo svojom návrhu. Okresný súd považoval za preukázané, že navrhovateľka na
základe ústnej dohody odovzdala krátkou cestou odporkyni z týchto peňazí najskôr 500 Eur a potom
600 Eur. Tento záver odôvodňuje aj potvrdenie, ktoré podpísala odporkyňa dňa 15.11.2012. Odporkyňa

nepoprela, že podpis na potvrdení je jej, iba spomenula, že si nepamätá na to, že by potvrdenie
podpisovala. Aj keď časť potvrdenia je napísaná v nemeckom jazyku, preklad tejto časti „hat geborgen“
znamená v slovenčine „požičala si“. Odporkyňa sama potvrdila, že ovláda nemecký jazyk, a tak nie je
pochybnosť o tom, že tento text by bola schopná napísať. Okresný súd ďalej považoval za
preukázané, že odporkyňa vrátila navrhovateľke 100 Eur, čo potvrdila aj sama odporkyňa. Odporkyňa
súdu tvrdila, že navrhovateľke vrátila 100 Eur z dôvodu, že navrhovateľka jej požičala tieto peniaze
na kúpu prasaťa. Okresný súd bol však toho názoru, že odporkyňa vrátila tieto peniaze ako splátku

ústnej pôžičky, ktorú s navrhovateľkou uzavrela. Procesná obrana odporkyne bola spochybnená aj
tým, že odporkyňa v priebehu konania menila svoje tvrdenie o vzťahu k navrhovateľke. Najskôr pred
súdom vypovedala, že s navrhovateľkou neudržovala priateľský vzťah, že bola iba jej suseda. Neskôr
však vypovedala, že navrhovateľku učila v minulosti po nemecky a zároveň s ňou podľa jej tvrdení išla
kúpiť prasa, čo z pohľadu okresného súdu nesvedčí o vyložene formálnom susedskom vzťahu. Právne
okresný súd zdôvodnil svoje rozhodnutie ustanoveniami § 35 ods. 3, § 37 ods. 1, 3, § 517 ods.

1, 2, § 657 ods. 1 Občianskeho zákonníka.Proti uvedenému rozsudku podala odporkyňa včas odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil, návrh zamietol a navrhovateľku zaviazal nahradiť odporkyni trovy konania. Odvolanie
zdôvodnila ustanovením § 205 ods. 2 písm. c), e) O.s.p. Odporkyňa uviedla, že rozsudok je nesprávny,

ona si od navrhovateľky žiadnych 1.000 Eur nepožičala. Potvrdenie, ktoré navrhovateľka predložila ako
dôkaz, je viditeľne zlepené z viacerých častí. Na potvrdení je napísané v dolnej časti „130 úrok prasce“.
Toto je napísané rukou navrhovateľky a práve navrhovateľka tam uznáva, že dlhuje odporkyni 130
Eur za štyri kusy prasiatok, ktoré si od nej zobrala v decembri 2012. Navrhovateľka sa elektronickou
poštou dňa 26.03.2014 dohovárala so svedkyňou Y. A., že podplatila syna odporkyne U., aby potvrdil

na súde ako svedok, že navrhovateľka dávala odporkyni peniaze a sľubovali mu za také svedectvo
100 Eur plus nejakú ďalšiu sumu. O tomto dôkaze hovorila odporkyňa i na okresnom súde, ale súd
tento dôkaz neprijal. Navrhovateľka naopak žiadala od odporkyne elektronickou poštou peniaze, aby
jej požičala na cestu. Kópiu tejto pošty taktiež odporkyňa ukazovala na okresnom súde, ale súd sa
týmto dôkazom nezaoberal. Svedkyňa B. X. sa odporkyni na sociálnej sieti vyhrážala, že jej na súde
zavarí. Toto odporkyňa spomínala na okresnom súde, ale súd to nebral do úvahy. Navrhovateľka, aj

obe svedkyne B. X. a Y. A., sa liečia na psychiatrickom oddelení už dlhšiu dobu. Ich výpovede nie sú
presvedčivé aj z tohto dôvodu.

V písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľka uviedla, že žiada, aby odvolací súd rozsudok potvrdil
ako vecne správny a zaviazal odporkyňu uhradiť jej trovy odvolacieho konania. Súd vykonal rozsiahle

dokazovanie, aj výsluch svedkov, ktorí potvrdili, že odporkyňa jej dlhovala ešte 1.000 Eur. Bolo
preukázané, že odporkyňa túto sumu použila na zaplatenie dlhov za bývanie. Navrhovateľka
viackrát písomne vyzvala odporkyňu, aby jej peniaze vrátila, nikdy neprišla odpoveď, že to nie je
pravda, naopak, stále sa vyhovárala, že nemá momentálne peniaze. Dôkazy, ktoré odporkyňa navrhuje
v odvolacom konaní, sú nedôveryhodné, nemajú ani formu mailovej pošty. Dôvody, uvedené v odvolaní,

sú vymyslené, odvolanie obsahuje osočovanie a ohováranie, za ktoré chcú svedkyne podať na
odporkyňutrestnéoznámenie.Odporkyňanemážiadnepeniaze,mádlhynakaždústranu,veľaexekúcií,
zablokované účty. Počas konania odporkyňa neustále menila svoju výpoveď, stále klame a zavádza.

Odporkyňa reagovala na vyjadrenie navrhovateľky podaním, ktoré bolo krajskému súdu doručené dňa

01.04.2016. Uviedla v ňom, že nikdy si od navrhovateľky peniaze nepožičala, vôbec nebolo preukázané,
že peniaze mala použiť na zaplatenie dlhov za bývanie, nakoľko v tom čase žiadne dlhy nemala, všetky
šeky mala zaplatené niekoľko dní predtým, než si navrhovateľka celú pôžičku vymyslela. Navrhovateľka
uviedla, že dôkazy predložené odporkyňou, nemajú formu emailovej pošty, avšak odporkyňa ich vytlačila
z PC a určite nie je problém zistiť, či boli pravdivé. Navrhovateľka okrem svojich svedkov disponuje

zdrapom papiera, kde je podpis odporkyne a škrabopisom dvomi perami a nalepenými dôkazmi
poznačené niečo, čo má vraj dokazovať zmluvu o pôžičke. To, že sa navrhovateľka lieči vyše 25 rokov
spolu so svojimi svedkami (nevesta), neznamená osočovanie, ale skutočnosť, že sú na tom občas dosť
vážne. Navrhovateľka je na starobnom dôchodku a jej nevesta na invalidnom dôchodku aj
vďaka psychike. Odporkyňa má vizuálny záznam o jej nepríčetnom správaní, výbuchoch zlosti, v prípade

potreby ho predloží. Odporkyňa sa vždy na súde vyjadrovala pravdivo, nemá žiadne exekúcie, ani
zablokované účty, navrhovateľka sa ju snaží očierniť, aj vo svojom okolí ju neustále ponižuje, ohovára,
intriguje.
Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) v rozsahu
podaného odvolania a jeho dôvodov a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť

podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p.

Výrok rozsudku okresného súdu o zamietnutí návrhu vo zvyšnej časti (v časti úrokov z omeškania
presahujúcich 5,05 % ročne od 06.03.2015 do zaplatenia) nebol účastníkmi konania napadnutý

odvolaním, tento výrok rozsudku nadobudol právoplatnosť a krajský súd ho nepreskúmaval.

Okresný súd správne zistil skutkový stav, keď konštatoval, že medzi navrhovateľkou a odporkyňou
bola uzavretá ústna zmluva o pôžičke, na základe ktorej navrhovateľka požičala odporkyni spolu sumu
1.100 Eur. Túto skutočnosť potvrdzujú výpovede dvoch svedkýň (ktoré síce neuviedli celkovú požičanú

sumu, avšak obe vypovedali, že o pôžičke vedia od odporkyne), ale najmä potvrdenie zo
dňa 15.11.2012. Odporkyňa ani pred súdom prvého stupňa a ani v odvolacom konaní nepoprela, že
podpis na potvrdení je jej. Naopak, z písomného podania odporkyne, doručeného krajskému súdu dňa
01.04.2016, vyplýva, že podpis na potvrdení je podpisom odporkyne („navrhovateľka disponuje zdrapompapiera, kde je môj podpis“), odporkyňa však tvrdí, že toto potvrdenie je zlepené z viacerých častí a
písané dvoma perami. Skutočnosť je však taká, že listina, ktorú navrhovateľka predložila súdu (originál
potvrdenia), je síce zvrchu prelepená lepiacou páskou (ktorou je toto potvrdenie prilepené k výpisu z

účtu kreditnej karty I.), avšak nie je zlepená z viacerých kusov. Ide zjavne o zadnú stranu poštového
peňažného poukazu, ktorý bol priložený k výpisu z účtu kreditnej karty I., na ktorého rube je potvrdenie
o pôžičke napísané a odporkyňou podpísané. To, že ide o odstrihnutý malý kúsok („zdrap“) papiera,
nijako neznižuje dôveryhodnosť toho, čo je na ňom napísané. Tiež sa nezdá, že by text bol písaný
dvoma perami, minimálne je zjavné, že údaje v treťom riadku, a to suma „1100 €“, dátum vystavenia

„15.11.2012“ a podpis odporkyne, sú zjavne písané tým istým perom.

Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke peňazí podľa § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka sú
dohoda veriteľa a dlžníka o výške pôžičky a o povinnosti dlžníka vrátiť veriteľovi požičanú sumu a
reálne odovzdanie (prenechanie) dohodnutej sumy dlžníkovi. Medzi podstatné náležitosti tejto zmluvy
nepatrí písomná forma, takže zmluva o pôžičke peňazí môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným

spôsobom. V tomto prípade však veriteľa zaťažuje dôkazné bremeno preukázať existenciu dohody
účastníkov zmluvy o jej podstatných náležitostiach. V danom prípade navrhovateľka toto dôkazné
bremeno uniesla, keď existenciu pôžičky potvrdzovali dve svedkyne a (najmä čo do výšky požičanej
sumy) aj písomné potvrdenie podpísané odporkyňou. Aj keď toto potvrdenie nemá náležitosti uznania
dlhu (čo namietala odporkyňa v odpore proti platobnému rozkazu), je dostatočným dôkazom o

skutočnom prevzatí pôžičky 1.100 Eur odporkyňou. Okresný súd správne poukázal na to, že aj keď
časť potvrdenia (sloveso „hat geborgen“) je napísaná v nemeckom jazyku, preklad tohto slova znamená
v slovenčine „požičala“ - teda „W.. L. C. týmto potvrdzuje, že P. X. požičala v októbri 2012 =1100 €“,
pričom odporkyňa sama potvrdila, že učila navrhovateľku nemecký jazyk, teda takýto text bola spôsobilá
napísať a takto prejavený právny úkon nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo sa ním chcelo prejaviť

(§ 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Aj keď podľa navrhovateľky požičala odporkyni sumu 500 Eur v
auguste 2012 a sumu 600 Eur v septembri 2012, kým na potvrdení je uvedené, že k pôžičke došlo v
októbri2012,tátonepresnosťvdátume(ktorúodporkyňaaninenamietala)nemávplyvnadôveryhodnosť
potvrdenia o požičaní sumy 1.100 Eur, keďže toto potvrdenie bolo spísané v novembri 2012, teda s
väčším časovým odstupom od oboch čiastkových pôžičiek. Okresný súd správne pripomenul, že súd

má chrániť dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený, t. j. v tomto prípade navrhovateľky. K
písomnému potvrdeniu krajský súd ešte uvádza, že ani na jeho origináli, ktorý predložila navrhovateľka
okresnému súdu na pojednávaní, ani na kópii, ktorú priložila už k návrhu, sa nenachádza text „130 úrok
prasce“, na ktorý odporkyňa odkazuje v odvolaní.

Prenechanie sumy 1.100 Eur navrhovateľkou odporkyni ako pôžičky teda aj krajský súd považoval
zhodne s okresným súdom za preukázané písomným potvrdením v súvislosti s výsluchom dvoch
svedkýň. Ak odporkyňa v odvolaní uvádzala údajné dohováranie sa navrhovateľky so svedkyňou Y. A.
o tom, že podplatia syna odporkyne, aby vypovedal na súde proti odporkyni, takéto tvrdenie jednak
nebolo ničím podložené (listiny, ktoré predložila odporkyňa, obsahujú len text, aký je možné napísať

na akomkoľvek počítači, tvrdenie odporkyne, že má ísť o elektronickú poštu medzi navrhovateľkou a
svedkyňou, nie je možné overiť) a jednak syn odporkyne v konaní vypočutý ako svedok nebol (pričom
navrhnúť jeho výsluch mohla aj odporkyňa), a tak odporkyňou tvrdený pokus o jeho podplatenie nebolo
možné overiť. To isté platí aj o tvrdení odporkyne, že svedkyňa B. X. sa jej na sociálnej sieti vyhrážala,
že jej na súde zavarí - jednak nebolo možné overiť autentickosť údajného výpisu zo sociálnej siete

predloženého odporkyňou a jednak, aj keby svedkyňa odporkyni na sociálnej sieti napísala slová „sama
si si to svojím klamstvom zavinila, to ti ja osobne ešte zavarím na súde“, neznamená to, že na súde
vypovedala nepravdu. Napokon ani tvrdenie, že navrhovateľka a obe svedkyne sa liečia na psychiatrii,
nebolo podložené dôkazmi, okrem toho ani prípadná psychiatrická liečba sama osebe neznamená, že
takáto osoba nemôže byť vypočutá ako svedok a vypovedať o okolnostiach, ktoré sama videla a počula

(vrátane toho, čo počula od účastníkov konania). Okrem toho tieto tvrdenia a údajné listinné dôkazy k
nim predložila odporkyňa až v odvolaní, pričom neuviedla žiaden dôvod, pre ktorý tieto tvrdenia a dôkazy
nemohla predložiť na súde prvého stupňa (§ 205 ods. 2 písm. e) v spojení s § 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak odporkyňa poukazovala na to, že nebolo preukázané, že peniaze mala použiť na zaplatenie

dlhov za bývanie, nakoľko v čase, keď malo dôjsť k odovzdaniu peňazí, mala všetky šeky zaplatené,
krajský súd k tomu uvádza, že je pravdou, že odporkyňa predložila dôkazy o tom, že dňa 27.06.2012
zaplatila Obci F. daň vo výške 35,13 Eur, dňa 30.7.2012 zaplatila spoločnosti „L.“ sumu 250 Eur a dňa
02.08.2012 sumu 150 Eur a dňa 20.08.2012 vložila v hotovosti vo Q. banke spolu 421,40 Eur (podľa jejtvrdenia splátka hypotéky), to však neznamená, že si nemohla od navrhovateľky požičať v
dňoch 22.08.2012 a 19.09.2012 spolu 1.100 Eur na úhradu ďalších dlhov alebo aj na iné účely, pričom
tvrdenie navrhovateľky, že pôžička mala byť na úhradu dlhov za bývanie, sa zakladalo len na tom, čo

jej v čase uzatvárania pôžičky povedala sama odporkyňa. Účel, na ktorý boli požičané peniaze
skutočne použité, nie je pre toto konanie podstatný.

Odporkyňa v priebehu konania menila svoje vyjadrenia nielen o svojom vzťahu k navrhovateľke, ako
poznamenal okresný súd v napadnutom rozsudku, ale aj o tom, či si od navrhovateľky nejaké

peniaze požičiavala, keď v odpore proti platobnému rozkazu napísala, že nikdy žiadnu finančnú hotovosť
odnavrhovateľkyneprevzala,toistétvrdila napojednávanídňa17.09.2015,avšaknapojednávaní
dňa 10.11.2015 už uviedla, že si od navrhovateľky požičala 100 Eur (ktoré jej aj vrátila) na
kúpu prasaťa.

Ak odporkyňa ako odvolací dôvod uviedla ustanovenie § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., teda, že súd

prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, krajský súd k tomu uvádza, že zo spisu vyplýva, že žiadna z účastníčok
konania nenavrhla na okresnom súde žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by okresný súd nebol vykonal, pričom
- ako už bolo uvedené a zdôvodnené vyššie - skutkové zistenia okresného súdu považoval krajský súd
za správne.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Navrhovateľka, ktorá bola úspešná v odvolacom konaní, v písomnom vyjadrení k odvolaniu uplatnila
náhradu trov odvolacieho konania, tieto však nevyčíslila, ani jej žiadne trovy zo spisu nevyplývajú, preto

jej krajský súd náhradu trov konania nepriznal (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .