Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 2, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9P/53/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114206332
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Lečko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5114206332.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽilina,vkonanípredsudcomJUDr.BranislavomLečkom,vovecistarostlivostiomaloletého
F. X., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko A. Z. F., ul. B. XXXX/XX, prechodné bydlisko bez evidencie A. Z.
F., ul. X. F. č. XXXX/X, občana Slovenskej republiky (v čase rozhodovania už plnoletého), zastúpeného
procesným-kolíznymopatrovníkom-Úradompráce,sociálnychvecíarodinyŽilina,pracoviskoKysucké
Nové Mesto, dieťa matky K. G., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko A. Z. F., ul. X. F. č. XXXX/X, občianky

Slovenskej republiky a otca F. X., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko L. nad V., ul. A.. Z. č. XXX/X, občana
Slovenskej republiky, o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, na pojednávaní na
Okresnom súde Žilina dňa 2. 11. 2016, takto

r o z h o d o l :

Súd s c h v a ľ u j enasledovnú

r o d i č o v s k ú d o h o d u,

uzavretú medzi rodičmi maloletého dieťaťa:

I. Otec F. X., nar. XX. X. XXXX, sa z a v ä z u j e platiť zvýšené výživné pre maloletého F. X.,

nar. XX. X. XXXX, zo sumy 1 000 Sk (33,19 EUR) mesačne, na sumu 70 EUR mesačne, od 1.
3. 2014, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám už plnoletého dieťaťa.

II. N e d o p l a t o kna výživnom pre maloletého F. X., za obdobie od 1. 3. 2014 do 31.10.
2016 vo výške 1 104,30 EUR, sa otec z a v ä z u j e splácať v mesačných splátkach
po 45 EUR, splatných spolu s bežným výživným, k rukám už plnoletého dieťaťa, pod následkom

straty výhody splátok.

III. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina, zo dňa 13. 10. 2008, sp. zn. 21P
203/2008, v časti určeného výživného pre maloletého F. X..

IV. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním zo dňa 24. 2. 2014, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 25. 2. 2014, sa
matka maloletého dieťaťa domáhala, aby súd zvýšil výživné pre maloletého F. X. zo sumy 1 000 Sk(33,19 EUR) na sumu 70 EUR mesačne. Návrh odôvodnila tým, že od posledného zvýšenia výživného
uplynulo viac ako 5 rokov a vzrástli náklady na výchovu a výživu maloletého dieťaťa.

2. Otec v písomnom vyjadrení k návrhu matky uviedol, že súhlasí so zvýšením výživného na sumu 50
EUR mesačne, od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

3. Na pojednávanie bola predvolaná riadne a včas kolízna opatrovníčka. Na pojednávanie sa
nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila a nepožiadala o odročenie pojednávania. Súd rozhodol, že

sa pojednávanie vykoná v neprítomnosti kolíznej opatrovníčky.

4. Matka maloletého dieťaťa vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že naposledy bolo výživné pre syna F.
určené rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 13.10.2008, sp. zn. 21P/203/2008 vo výške 1000 SK,
čo predstavuje sumu 33,19 EUR. Túto sumu aj otec platí. Syn ukončil štúdium 31.8.2016 a od 1.9.2016
je evidovaný na úrade práce. Preto navrhla zvýšiť výživné so sumy 33,19 EUR na sumu 70 EUR od

1.3.2014 do 31.8.2016. V roku 2008 bol syn F. v 1. ročníku SOU. Do druhého ročníka nastúpil v 9/2014
a do 3 ročníka v 9/2015. Presne si už nepamätala, aké výdavky boli na syna v roku 2008, ale v roku
2014 až do konca 8/2016 boli výdavky v podstate rovnaké a boli nasledovné: na stravu vynaložila 100
EUR, oblečenie asi 20 EUR, hygienické a iné základné potreby 15 EUR mesačne. Cestovné do školy
syn nemal. Výdavky v škole boli asi 10 EUR mesačne. Syn nemal také záujmy, s ktorými by boli spojené

výdavky. Lieky na bežné ochorenia priemerne 5 EUR mesačne. Na mobil vynakladala asi 10 EUR,
internet 7 EUR mesačne. Iné výdavky so synom nemala. V roku 2008 pracovala ako upratovačka na
základnej škole, kde pracuje doteraz. V roku 2014 zarobila asi 360 EUR v čistom, v roku 2015 asi 360
EUR a v roku 2016 380 EUR. V roku 2008 so synom bývala u rodičov v rodinnom dome. Rodičom
vtedy prispievala asi 70 EUR mesačne. V apríli 2014 so synom presťahovala do štvorizbového bytu.

Býva tam s manželom, so synom a ešte s ďalším synom, ktorý je už plnoletý. V júli 2014 uzatvorila
manželstvo. Z tohto manželstva dieťa nepochádza. Z bývalého manželstva má ešte syna F.. Na neho
platil otec výživné 70 EUR. Tento syn ukončil štúdium 31.8.2015 a hneď sa zamestnal. Za bývanie platí
185 EUR, plus elektrika a plyn 50 EUR. S terajším manželom si zobrali hypotekárny úver na kúpu
štvorizbového bytu v celkovej výške 27.000 EUR. Mesačná splátka je 230 EUR. Manžel pracuje ako

skladník a jeho čistý mesačný príjem je 1000 EUR. Manžel má jedno dieťa. Skončila mu vyživovacia
povinnosť v roku 2015 a platil výživné vo výške približne 60 - 70 EUR. K iným zmenám oproti roku 2008
nedošlo u nej ani u syna.

5. Už plnoletý syn vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že sa pripája k návrhu matky na zvýšenie

výživného za rozhodné obdobie na sumu 70 EUR. Súhlasí so splátkami vo výške 45 EUR. Školu ukončil
dňa 31.8.2016. Od 1.9.2016 sa zaevidoval na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Výdavky, ktoré
uviedla matka sa zakladajú na pravde.

6. Otec maloletého dieťaťa vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že naposledy bolo určené výživné pre

syna F. rozsudkom v roku 2008 vo výške 33,19 EUR. Toto výživné riadne platí a spláca ešte zameškané
výživné. Z bývalého manželstva s navrhovateľkou majú syna F., ktorý ukončil štúdium 31.8.2015.
Pre neho bolo súdom určené výživné 70 EUR mesačne, ktoré platil až do 12/2015. Okrem toho má
vyživovaciu povinnosť ešte voči dvom deťom, dcére, ktorá sa narodila XX.X.XXXX a voči synovi nar.
X.X.XXXX. Manželstvo neuzatvoril, s matkou dieťaťa bývajú v spoločnej domácnosti aj s deťmi, ako

druh - družka, a to v rodinnom dome. Výživné určené nie je. V roku 2013 sa vrátila družka po rodičovskej
dovolenke do zamestnania. Pracuje ako robotníčka s čistým mesačným príjmom asi 650 EUR. Od roku
2013 až doteraz. V roku 2013 pracoval ako vodič kamiónu, kde zarobil v čistom od 850 do 1000 EUR.
V roku 2008 tiež pracoval ako vodič kamiónu a jeho príjem bol vtedy 1700 EUR. Firma im chcela znížiť
plat, pretože prišla rumunská konkurencia, tak dali výpoveď, vrátane neho. Príjem od roku 2013 až

doteraz má rovnaký od 850 do 1000 EUR. V rodinnom dome býva ja s družkou, ich dvomi deťmi a so
synom družky z prvého manželstva, ktorý študuje na vysokej škole. Jeho osobné výdavky od roku 2013
do roku 2015 boli v sume asi 400 EUR. Za bývanie v tomto období platili asi 200 EUR. Takéto výdavky
na bývanie majú až doteraz. V roku 2015 si musel kúpiť motorové vozidlo, aby mohol dochádzať do
Rakúska do zamestnania za sumu 4 000 EUR. Zobral si úver a mesačne ho spláca vo výške 135 EUR.

Zamestnávateľ mu na kúpu auta neprispel. V roku 2007 si kúpil s družkou rodinný dom. Zobrali si naň
hypotéku v celkovej výške 55 000 EUR. Mesačná splátka je 280 EUR. Výdavky na obidve deti, ktoré
pochádzajú z družského vzťahu sú mesačne od roku 2013 až doteraz asi 250 EUR. Súhlasil s tým,
aby bolo určené výživné 70 EUR mesačne na syna Martina s tým, že zatiaľ je schopný splácať totovýživné vo výške 45 EUR mesačne. Pokiaľ mu to príjem dovolí, tak zaplatím dlžné výživné aj vo vyššej
čiastke. Má aj živnosť. Výkon živnosti má pozastavený od 2/2014. Nemal zákazky, tak sa zamestnal v
riadnom pracovnom pomere. K iným zmenám u neho od roku 2008 nedošlo.

7. Súd na pojednávaní vykonal aj nasledovné listinné dôkazy:

Súd sa na pojednávaní oboznámil s rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa13. 10. 2008, sp. zn.

21P 203/2008, ktorým bolo zvýšené výživné pre syna F. na sumu 1 000 Sk od 1. 6. 2008.

Z potvrdenia o príjme otca zo dňa 12. 3. 2014 vyplýva, že jeho čistý príjem sa pohyboval v roku 2013
a prvé dva mesiace roku 2014 od 343,25 EUR do 490,93 EUR plus diéty od 675,00 EUR do 1 260,00
EUR. Následne od marca 2014 do júna 2016 sa jeho čistý príjem pohyboval od 440,42 EUR do
555,72 EUR plus diéty od 777,00 EUR do 1 780 EUR.

Z potvrdenia o príjme matky zo dňa 14. 3. 2014 vyplýva, že jej čistý príjem sa pohyboval v roku 2013
a prvé dva mesiace roku 2014 od 340,44 EUR do 462,35 EUR. Následne od marca 2014 do júna
2016 sa jej čistý príjem pohyboval od 395,56 EUR do 465,71 EUR.

Súd sa oboznámil s rodnými listami, ktoré predložil otec dieťaťa a z ktorých vyplýva, že sa mu dňa X.
X. XXXX narodil syn F. Q. a dňa XX. X. XXXX dcéra M. Q..

Zo sobášneho listu vyplýva, že matka dieťaťa uzavrela dňa X. X. XXXX manželstvo.

Z listinných dôkazov predložených účastníkmi konania sa súd oboznámil s ich výdavkami, osobitne s
výdavkami pre maloleté dieťa v rozhodnom období.

8. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení
neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri

ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 , § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnostia majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne
odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa§78ods.1 Zákonaorodine dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na

začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci
nevyplýva inak.

Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015 Z. z. (ďalej len CSP), súd
rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov

a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 185 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné
podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci
a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

Podľa § 187 ods. 1 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,

odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 35 CMP je súd povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 36 CMP je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné
na zistenie skutočného stavu veci.

Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich

pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaním dokazovaním.

9. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom matky, otca, plnoletého syna a oboznámením
obsahu listinných dôkazov.10. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že naposledy bolo výživné pre maloleté dieťa od
1. 6. 2008 na sumu 1 000 Sk. Otec mal v roku 2008 príjem cca 14 900 Sk a matka 8. 200 Sk. Z

rozsudku ani zápisnice o pojednávaní nevyplýva, aké výdavky mala matka s maloletým dieťaťom v roku
2008. Dňa 31. 8. 2016 už plnoletý syn ukončil stredoškolské štúdium a od 1. 9. 2016 je evidovaný
ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce. Nadobudol teda od 1. 9. 2016 schopnosť
samostatne sa živiť. Rozhodným obdobím bolo obdobie 1. 3. 2014 do 31.10. 2016. Už plnoletý syn
sa k návrhu matky pripojil.

11. Od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ak 6 rokov. Dieťa fyzicky aj psychicky vyspelo,
nepochybne sa zvýšili v rozhodnom období výdavky na uspokojovanie jeho oprávnených potrieb. Taktiež
došlo k nárastu životných nákladov. Dôležitou skutočnosťou je aj to, že matka sa o dieťa osobne starala
a otec okrem výživného ničím iným na syna neprispieval. Došlo k zvýšeniu príjmov tak u matky, ako aj
u otca. Otec žije s družkou, nadobudli rodinný dom. Matka v rozhodnom období uzavrela manželstvo,

nadobudli s manželom štvorizbový dom. Dňa 31. 8. 2015 zanikla obidvom rodičom vyživovacia
povinnosť voči synovi F.. Matka podrobne popísala zvýšenie výdavkov spojených s výchovou a výživou
dieťaťa, ktoré nevybočujú z priemerných výdavkoch pre dieťa takéhoto veku. Súd sa s nimi stotožnil a
ich výšku a druh nenamietal ani otec maloletého dieťaťa. Potvrdil ich aj plnoletý syn.

12. Rodičia sa dohodli na zvýšení výživného od 1. 3. 2014 do 31. 8. 2016 na sumu 70 EUR, s
čím súhlasil aj už plnoletý syn. Súd vychádzajúc zo zákonných kritérií, pre určovanie výšky výživného,
rodičovskú dohodu schváli.

13. Výživné súd zvýšil o sumu 36,81 EUR. Keďže bolo výživné pre syna F. zvýšené od 1. 3. 2014 a otec

doteraz platil výživné vo výške 33,19 EUR, vznikol otcovi dlh na výživnom za obdobie od 1. 3. 2014 do
31. 8. 2016 - za 30 mesiacov - celkový dlh 1 104,30 EUR (30 mesiacov krát 36,81 EUR).

14. Súd povolil nedoplatok na výživnom splácať otcovi po 45 EUR mesačne, splatných spolu s bežným
výživným k rukám otca maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok. Súd povolenie splátok

odôvodňuje výškou určeného výživného a pomermi oprávneného dieťaťa, ktorého výchova a výživa
nebude ohrozená, aj keď nebude nedoplatok na výživnom uhradený jednou splátkou.

15. Súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina, zo dňa 13. 10. 2008, sp. zn. 21P 203/2008, v
časti určeného výživného pre maloletého F. X., pretože sa zmenili pomery tak, ako je uvedené v

predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku.

16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikli jemu a jeho
zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania.

17. Podľa ustanovenia § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky
alebo splátky možno na základe návrhu meniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce
pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, kedy nastala

podstatná zmena pomerov.

18. Rozsudok o výživnom je predbežne vykonateľný (§ 44 CMP).

19. Podľa § 44 CMP lehota na plnenie výživného plynie od doručenia tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní je potrebné:· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov
sa rozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).

Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.