Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 24, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/382/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614203792
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2614203792.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., IČO: 26 429 705 so sídlom Praha
3, Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Česká republika, zastúpeného spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421 so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, v mene ktorej koná doc.
JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti žalovanému: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Y.,
L. L. XXX/X, o zaplatenie 785,27 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Senica č.k. 11C/74/2014-41 zo dňa 16. septembra 2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 785,27 eura, zmenkového úroku vo výške 0,25 %

denne zo sumy 785,27 eura od 29.10.2009 do zaplatenia, úroku vo výške 6 % ročne zo zmenkovej
sumy 785,27 eura od 08.02.2011 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 2,62 eura. Vecne svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní zmenky z pohľadu jej splatnosti zistil, že ide o vlastnú
zmenku, ktorá má uvedené dve možnosti splatnosti. Táto skutočnosť spôsobuje jej absolútnu neplatnosť
z dôvodu jej neurčitosti. Neurčitý údaj splatnosti zmenky je spôsobený zápismi údajov na zmenke,
keď zo zápisu „zaplatím za túto zmenku pri predložení“, je uvedená splatnosť na nahliadnutie a z

údaju „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ je uvedená splatnosť na určitý čas. Súd
prvého stupňa dôvodil, že tento údaj nemohol považovať za predĺženie lehoty v zmysle § 34 ods. 1
zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, keďže tento údaj vzbudzuje pochybnosť o druhu splatnosti
zmenky. Ak by vystaviteľ zmenky mal vôľu predĺžiť lehotu na videnie zmenky, údaj mal správne znieť
„na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1 Obdo 59/2010 zo dňa 26.01.2011, ktorý jednoznačne

skonštatoval, že ak sú v zmenke uvedené dve rozdielne určenia splatnosti (na videnie a do dvoch rokov
od vystavenia), spôsobuje to jej neplatnosť s poukazom na ustanovenie 33 ods. 2 zákona č. 191/1950
Zb. o zmenkách a šekoch, v znení neskorších predpisov. Na základe uvedených dôvodov, nakoľko sa pri
uplatňovaní zmenkového práva uplatňuje prísny formalizmus, návrh v celom rozsahu zamietol. Právne
svoje rozhodnutie odôvodnil použitím čl. 2 bod 1, čl. 3 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007, čl. 16 bodu 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, čl. I. § 75, § 11 ods. 1, § 5 ods. 1,

§ 48 ods. 1 bodu 2, § 33 ods. 1, 2, § 34 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovenia § 142
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku(v ďalšom texte „OSP“). Aj keď mal žalovaný vo veci plný úspech
nepriznal mu právo na náhradu trov konania, pretože si trovy konania neuplatnil a zo spisu mu doposiaľ
žiadne trovy nevyplynuli.

Proti tomuto rozsudku, v celom rozsahu, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celomrozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b)
OSP), účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm.

a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) OSP), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP). Argumentoval tým, že napadnuté rozhodnutie
je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Táto prekvapivosť
vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný uplatnený nárok nepoprel, napriek tomu súd prvého stupňa tento
nárok nepriznal. Napadnuté rozhodnutie je v rozpore s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky. Prvostupňový súd dospel k záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj
splatnosti, ktorý má vyplývať z údajného rozporu medzi na zmenke napísaným údajom „zaplatím za túto
zmenku pri predložení“ a údajom „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. V zmysle
čl. I § 33 zák. č. 191/1950 Zb. môže byť splatnosť zmenky určená len štyrmi spôsobmi predpokladanými
zákonom, inak je zmenka ničotná (neplatná). Jedným zo spôsobom splatnosti zmenky je splatnosť
na videnie (tzv. vista zmenka). Zákon explicitne neudáva, akým spôsobom sa má doložka uviesť.

Je zaužívané pri vista zmenkách používať na označenie údaju zročnosti údaj najmä nasledovanými
slovnými vyjadreniami: „na predloženie“, „po predložení“, „pri predložení“, „na videnie“. Je nesporné, že
údaj, ktorý je uvedený na predloženej zmenke ako údaj splatnosti „pri predložení“, je tradičný údaj, ktorý
sa používa ako údaj splatnosti pri vista zmenke, t.j. zmenke splatnej na videnie. V zmysle čl. I § 34 ods.
1 zák. č. 191/1950 Zb. zmenku splatnú na videnie je potrebné predložiť na platenie do jedného roka

od dátumu vystavenia. Vystaviteľ môže lehotu na platenie predĺžiť alebo skrátiť. Predĺženie lehoty na
platenie sa na zmenke musí uviesť. Ani v tomto prípade nie je v zákone explicitne uvedené, ako sa má
údaj o predĺžení, resp. skrátení lehoty uviesť. Dôležité je, aby bol údaj dostatočne určitý. V tejto veci je
na zmenke uvedené „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Pri jazykovom výklade
uvedenéhojecelkomzrejmývýznamslova„naplatenie“,„predložiť“.Nazákladeuvedenýchvýkladových

pravidiel je možné vyvodiť, že zmenka má byť predložená počas obdobia štyroch rokov od vystavenia,
tzn. že uvedený údaj vymedzuje časový úsek, odkedy má byť zmenka predložená na platenie. Tento
posudzovaný údaj logicky zodpovedá účelu vymedzenia lehoty na predloženie vista zmenky na platenie
v súlade s čl. I § 34 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. Odvolateľ sa preto nestotožňuje so záverom súdu
prvého stupňa, že v údaji predlžujúcom lehotu na platenie by mala byť ešte uvedená doložka „do“, a to

tak, že by text mal znieť „na platenie predložiť v lehote do štyroch rokov od vystavenia“, pretože ide
o dva rozličné údaje s dvoma rozdielnymi významami z pohľadu zmenkového, teda nejde o vnútorný
rozpor zmenky. Prvý z nich určuje údaj zročnosti zmenky, t.j. podľa neho zmenku charakterizujeme a
o aký typ ide z hľadiska zročnosti, druhý z nich určuje obdobie, v rámci ktorého môže byť zmenka
predložená na platenie. Pokiaľ ide o argument v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.1.2001

sp. zn. 1Obdo 59/2010, tak o túto skutkovú situáciu sa v danom prípade nejedná a preto nie je možné
argumentovať predmetným rozhodnutím. Odvolateľ poukázal na to, že záver súdu prvého stupňa je
nesprávnyavyplývaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Vtejtosúvislostipoukázalajnauznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, ktoré bolo vydané v
skutkovo a právne zhodnej veci a potvrdzuje uvedené závery žalobcu.

Žalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril, odvolací návrh nepodal.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 OSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 OSP), proti rozhodnutiu, proti

ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a 202 OSP), preskúmal vec podľa ustanovenia
§ 212 ods. 1 OSP, posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia
pojednávaniapodľaustanovenia§214ods.2OSP,adospelkzáveru,žeodvolanímnapadnutýrozsudok
súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 veta tretia z.č. 757/2004 Z.z.).

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým zamietol žalobu z dôvodu neplatnosti zmenky, z ktorej si žalobca uplatnil zmenkovú pohľadávku
následkom viacerých lehôt splatnosti.

Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že žalobca si uplatnil svoju pohľadávku voči
žalovanému vyplnením vzorového tlačiva A v zmysle čl. 4 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007,ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
Žalobca si uplatnil zmenkovú pohľadávku vo výške 785,27 eura, zmenkový úrok vo výške 0,25 %denne zo sumy 785,27 eura od 29.10.2010 do zaplatenia, ročný úrok vo výške 6,00 % zo sumy
785,27 eura od 08.02.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 2,62 eura a náhradu trov
konania. K návrhu pripojil originálne vyhotovenie zmenky vystavenej dňa 15.februára 2010 v Senici,

na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, žalovaným ako
vystaviteľom s označením jeho mena, priezviska, adresy, rodného čísla, s vlastnoručným podpisom
zmenky. Na zmenke je vyplnená zmenková suma 785,27 eura, zmenkový úrok 0,25% denne od
29.októbra 2010, ďalej údaje „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“,
ako aj údaj o čísle zmluvy: 202800242. Na rubopise zmenky je uvedený indosament, ktorým pôvodný

zmenkový veriteľ - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na žalobcu.

Podľa čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový ( v ďalšom texte zmenkový zákon),
ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať
majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne
alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I § 75 zmenkového zákona vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté
do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub
zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu
alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I § 33 zmenkového zákona zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na
určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň (ods. 1). Zmenky s iným časom zročnosti alebo s postupnou
zročnosťou sú neplatné (ods. 2).

Podľa čl. I § 34 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť
predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo
určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Zmenka je cenný papier vydaný v zákonom predpísanej forme a obsahu. Podstatou zmenky je záväzok

určitých osôb zaplatiť jej majiteľovi v mieste a čase vyplývajúcom zo zmenky sumu určenú zmenkou.
Každá zmenka musí byť označená slovom „zmenka", pričom uvedené označenie nie je možné nahradiť
iným slovom. Ďalšie náležitosti upravuje zákon podľa druhu zmenky, teda podľa toho, či sa jedná
o zmenku vlastnú alebo zmenku cudziu. Zmenku, ako cenný papier na rad, je možné prevádzať
rubopisom, čiže indosamentom. Zmenka má v zásade povahu abstraktného a nesporného záväzku s

dôsledkom, že jej majiteľ nemusí preukazovať existenciu a výšku zmenkového dlhu.

Zmenka je záväzkom abstraktným. Zákon neviaže vznik zmenkových záväzkov na žiadne iné okolnosti,
než na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Je to teda záväzok platobný, ktorý nie je viazaný na iné
vzťahy, ktoré medzi výstavcom a remitentom pri zmenke vlastnej a medzi výstavcom, remitentom a

zmenečníkom, poprípade príjemcom u zmenky cudzej, existujú. Nie je potrebné pochybovať o tom, že
zmenka vznikne z konkrétnej hospodárskej potreby z určitých právnych vzťahov. Aj keby dôvod vzniku
zmenky bol na nej vyznačený, nemá to nijaký vplyv na existenciu zmenkového záväzku. Právna úprava
zmenky od dôvodov, ktoré viedli k jej vystaveniu, abstrahuje. Zmenka je zároveň záväzkom nesporným.
Podstata je v tom, že vlastník zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na platenie, ani neskôr pri jej

prípadnom vymáhaní preukazovať nič iné než to, že je vlastníkom platnej zmenky. Nie je na ňom,
aby preukazoval, že povinný zo zmenky veriteľovi zmenkovú sumu skutočne dlhuje. Zmenka sama,
samozrejme ak je platná, je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na sumu v nej uvedenú. Pripúšťajú
sa vždy určité námietky voči zmenkovým nárokom. Je na dlžníkovi, aby námietky vzniesol a prípadne ich
veriteľovi v súdnom konaní preukázal. Pokiaľ sa mu to nepodarí, zostane mu povinnosť zmenku zaplatiť.

Je teda možné, že proti zmenke bude platený nedlh, alebo záväzky inak nevymáhateľné, ako sú nároky
premlčané, alebo nároky z hier a sázok, i nároky právu sa všeobecne priečiace, ako sú napríklad nároky
z úžery. Abstraktnosť a nespornosť zmenkových záväzkov spolu úzko súvisia. Je zrejmé, že obidva tieto
rysy majú svoje hranice. Zároveň je však nutné mať na pamäti, že oprávnený vlastník platnej zmenky
zásadne právo na vyplatenie zmenky má a bude to osoba povinná, ktorá sa bude musieť prípadne proti

tomuto nároku brániť a pokiaľ neunesie dôkazné bremeno, ocitne sa v dôkaznej núdzi a bude nútená
podľa zmenky plniť. V tomto smere sa nespornosť a abstraktnosť zmenkových záväzkov prejaví vždy.Zmenka predložená žalobcom je zmenkou vystavenou na videnie, teda tzv. vista zmenka podľa čl. I §
33 ods. 1 zmenkového zákona. Táto skutočnosť vyplýva z textu zmenkového vyhlásenia žalovaného,
ktorá sa zaviazala zmenkovú sumu zaplatiť pri predložení. Aj keď citované ustanovenie čl. I § 34 ods.

1 zmenkového zákona upravuje povinnosť predložiť zmenku na platenie do jedného roka od dátumu
vystavenia, môže ten, kto zmenku vystavil, túto lehotu skrátiť alebo určiť dlhšiu lehotu. Ide o určité
rámcove obmedzenie splatnosti tejto zmenky. Majiteľ tak môže v rámci tejto lehoty zmenku predložiť
kedykoľvek a musí mu byť ihneď pri predložení preplatená, lebo už samotným predložením sa stáva
splatnou. V tomto prípade žalovaný v zmenkovom vyhlásení podľa § 34 ods. 1 zmenkového zákona

určil dlhšiu lehotu na predloženie vista zmenky, a to štyri roky od vystavenia. Zmenka tak obsahuje
jednoznačný údaj o tom, že sa jedná o vista zmenku, ktorú oprávnený majiteľ zmenky môže predložiť
na platenie do štyroch rokov odo dňa jej vystavenia.

Odvolací súd tak odlišne od súdu prvého stupňa uzavrel, že zo zmenky predloženej žalobcom splatnej
na videnie podľa čl. I. § 33 ods. 1 zmenkového zákona, pretože obsahuje údaj: „Zaplatím za túto zmenku

pri predložení...“, jasne vyplýva jedna doba splatnosti 4 roky od vystavenia, ako to vyplýva z textu: „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Splatnosť zmenky nastáva v momente jej predloženia,
pričom predložiť ju bolo možné v súlade s § 34 ods. 1 čl. I. zmenkového zákona v lehote štyroch rokov
od jej vystavenia a až po jej predložení uskutočnenom v lehote štyroch rokov od vystavenia nastáva jej
splatnosť. Odvolací súd sa preto nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v zmenke sú uvedené

dve splatnosti, čo malo spôsobiť jej neplatnosť.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle konštantnej súdnej judikatúry rozumie taký chybný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu
Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (viď
napr. II.ÚS 102/04, NS SR sp. zn. 5Cdo/102/2001 a 5Cdo/93/2000). Táto vada je významná najmä
vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi

predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Ak potom súd prvého stupňa skúmal platnosť
zmenky, len z pohľadu jej splatnosti, pričom závery tohto súdu, ako je vyššie uvedené neboli správne,
a neskúmal zmenku zo všetkých v zmysle zákona zmenkového a šekového do úvahy prichádzajúcich
hľadísk, dopustil sa takého procesného pochybenia, ktoré malo za následok odňatie možnosti konať
pred súdom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil s poukazom na
citované ustanovenie § 221 ods. 1 písm. f) OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).

Aj keď s ohľadom na vytýkanú vadu konania by bolo nadbytočné (predčasné) zaoberať sa ďalším,

odvolací súd považuje za účelné a vhodné pre ďalší priebeh konania uviesť nasledovné:

Je potrebné mať na zreteli aj to, že v zmysle § 11 čl. I. zmenkového zákona je každú zmenku možné
previesť indosamentom a v prípade, že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky
práva zo zmenky. Práve z tohto dôvodu môže žalovaný ako priamy dlžník namietať voči žalobcovi, ako

poslednému majiteľovi zmenky, jedine to, že vedome konal na jeho škodu, čo ale neznamená námietku
nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti platnému zmenkovému záväzku.

Po podaní zmenkového návrhu na súd, tento vo vzťahu k zmenke môže skúmať len to, či predložená
listina sa javí byť skutočne zmenkou, teda skúmať, či zmenka má zákonné náležitosti. Až keď je možné

konštatovať, že listina sa javí byť zmenkou, je možné uvažovať, či existujú dôvody k pochybnostiam o
jej pravosti. Obranou proti uplatnenému zmenkovému nároku sú potom už len námietky, ktoré musia byť
riadne odôvodnené, tzn. že zmenkový dlžník - v konaní žalovaný musí uviesť aké vecné dôvody ho vedú
k námietkam. Prísnosti a nespornosti zmenkových záväzkov zodpovedá zásada koncentrácie konania,
v danom prípade keďže ide o konanie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007,

žalovaný musí podať všetky námietky, ktoré má proti zmenkovému platobnému rozkazu v tlačive C
na odpoveď po doručení mu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky žalobcom, ktorým je povinný
odpovedať do 30 dní a zaslať ho súdu spolu so všetkými príslušnými podrobnými dokumentmi, resp.
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom bez použitia tlačiva na odpoveď, reagovať na doručený návrhžalobcu. V rámci odpovede môže poprieť pohľadávku z hľadiska jej vecnej podstaty alebo nárokovanej
sumy, prípadne požiadať o nariadenie ústneho pojednávania. Uvádzaná abstraktnosť a nespornosť
zmenkových alebo šekových záväzkov sa vždy prejaví v tom, že je to žalovaný, ktorý musí námietky

nielen vzniesť, ale taktiež ich oprávnenosť jednoznačne preukázať. Žalobca, ktorý predložil zmenku,
o ktorej pravosti nie je dôvod pochybovať, svoj nárok preukázal dostatočne. To mu ale nebráni, aby
proti námietkam a dôkazom žalovaného vznášal protitvrdenia a navrhoval vlastné dôkazy k vyvráteniu
námietok a dôkazov žalovaného.

Odvolaciemu súdu je z úradnej činnosti známe, že Krajský súd v Prešove vo veci sp. zn. 10Co 79/2013
konanie prerušil a predložil podľa § 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 19 ods. 3 písm. b)
Zmluvy o Európskej únii, Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku v znení: „Či sa má článok
6 odsek 1 Smernice Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
a článok 4 Smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov
a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, vykladať v tom zmysle,

že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá
vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky, neumožňuje v zásade v žiadnej
fáze konania ex offo preskúmať zmluvu o kauze právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej
podmienky a tiež prípadné porušenie zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia RPMN v Zmluve
o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla“. Aj vzhľadom na doposiaľ uvádzanú abstraktnosť

zmenky dáva odvolací súd súdu prvého stupňa na zváženie možnosť prerušenia predmetného konania
s odkazom na § 109 ods. 2 písm. c) OSP.

Povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude postupovať v zmysle žaloby, ktorou si žalobca
ako indosatár uplatnil právo zo zmenky. Žalobca v konaní nie je povinný preukazovať existenciu

žiadneho záväzkového vzťahu, ani žiadne ďalšie skutočnosti, pretože to zmenkový a šekový zákon
nadobúdateľovi zmenky, ktorý sa nestáva právnym nástupcom pôvodného majiteľa neukladá. V prípade,
že dlžník v rámci svojej obrany nepodá také námietky, ktoré by odôvodňovali postup súdu podľa §
17 čl. I. zákona zmenkového a šekového voči súčasnému majiteľovi zmenky, a teda že žalobca konal
pri indosácii zmenky na škodu dlžníka, nie je súd prvého stupňa oprávnený bez takýchto námietok ex

offo skúmať a vykonávať dokazovanie ohľadom záväzkového vzťahu. Súd prvého stupňa bude pritom
rešpektovať upravený postup a pravidlá, ktorými sa európske konania vo veciach s nízkou hodnotou
sporu odlišujú od konania upraveného výlučne Občianskym súdnym poriadkom.

V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224

ods. 3 OSP).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.