Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 20, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/527/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211211032
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7211211032.7

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudcovJUDr.
Jozefa Maruščáka a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu Y. U., narodeného X.XX.XXXX, bytom v
M.C., B. XX, zastúpeného JUDr. Petrom Pórom, advokátom so sídlom v Košiciach, Kováčska 32, proti
žalovaným : 1/ Y. M., O. X.XX.XXXX, V. X. M.C., L. XX, 2/ U. M.X., O. XX.XX.XXXX, V. X. M., L. XX,
zastúpených JUDr. Tiborom Šafárikom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o určenie, že

nehnuteľnosť patrí do dedičstva, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k.
29C 58/2011-238 zo dňa 27.10.2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením označeným v záhlaví
zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške
298 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.486,69 €, všetko do troch dní od právoplatnosti uznesenia
na účet právneho zástupcu žalobcu.

2. Rozhodol tak potom, čo rozsudkom č.k. 29C 58/2011-204 zo dňa 11.6.2014 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach č.k. 6 Co 733/2014-229 zo dňa 8.9.2015, ktoré nadobudli právoplatnosť
dňa 25.9.2015, vyhovel žalobe žalobcu o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohých
poručiteľoch I. U. a U. U.. V rozsudku č.k. 29C 58/2011-204 si súd vymienil rozhodnúť o trovách konania
po právoplatnosti rozsudku v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p.

3. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 145 O.s.p.

a priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
práva proti žalovaným. Trovy žalobcu pozostávali zo zaplatených súdnych poplatkov vo výške 298 €
a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.486,69 €, ako sú tieto podrobne špecifikované v odôvodnení
napadnutého uznesenia.

4. Pri rozhodovaní súd zároveň vychádzal zo záveru, že nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa

pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi. Za tieto dôvody nepovažoval ani rodinný vzťah medzi
stranami sporu.

5. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní a navrhli zmeniť napadnuté
uznesenie a priznať im právo na náhradu trov v zmysle ust. § 143 O.s.p., prípadne v zmysle ust. § 150
O.s.p.žalobcovinepriznaťnáhradutrov.Vdôvodochodvolaniauviedli,žepodanážalobaniejeefektívna,

pretože o takýto prípad by išlo iba vtedy, ak by žaloba zabezpečila v konečnej fáze jediný výsledok
- podiel na dedičstve. Od začiatku sporu však už boli známe okolnosti, pre ktoré nemožno dosiahnuťželaný cieľ, a teda v podstate zmysel žaloby. Žalovaní získali predmet sporu na základe vydržania. Za
tohto stavu žalobca žalobou dosiahol iba formálnu deklaráciu, obsiahnutú vo výroku rozsudku. Takáto
žaloba je šikanóznym výkonom práva, ktorý je v zrejmom rozpore s dobrými mravmi a otázka náhrady

trov konania je s tým v tesnej, priamej súvislosti ako dôvody hodné osobitného zreteľa. Tie isté okolnosti
zároveň môžu viesť aj k aplikácii ust. § 143 O.s.p.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť napadnuté uznesenie s tým, že k invektívam
žalovaných sa nebude vyjadrovať.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných ako podané
včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470
ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/) a dospel k záveru,

že odvolaniu žalovaných nie je možné vyhovieť.

8. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v

celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

10. Rozhodnutie súdu bolo vydané dňa 27.10.2015 a odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané dňa
23.11.2015, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

11. V zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. V zmysle ust. § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13.Zvyššiecitovanýchzákonnýchustanovenívyplýva,žeodvolacísúdposudzujeprípustnosťodvolania
v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase podania odvolania a posudzuje správnosť
aplikácietohtoprocesnéhopredpisuúčinnéhovčaserozhodovaniasúduprvejinštancie.Prirozhodovaní
však už postupuje podľa Civilného sporového poriadku, ktorý je účinný v čase rozhodovania odvolacieho

súdu (od 1.7.2016).

14. V prejednávanom spore súd rozhodol o trovách konania v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v
zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plných úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vychádzal teda

zo zásady úspechu v konaní a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešným
žalovaným vychádzajúc zo záveru, že nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu
ust. § 150 O.s.p.

15. Odvolací súd sa s týmto záverom stotožňuje.

16. Pre rozhodnutie o trovách konania v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. je rozhodujúci výsledok konania
z hľadiska, ktorá zo strán sporu bola v konaní úspešná a v akom rozsahu. Z tohto hľadiska nie je možné
posudzovať prípadný budúci výsledok iného konania a túto skutočnosť nie je možné zohľadniť ani ako
dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi.

17. V prejednávanom spore žalobca mal vo veci plný úspech, pretože súd jeho žalobe vyhovel v plnom
rozsahu. Predmetom konania bolo určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, a teda zisťovalo sa
vlastníctvo nebohých poručiteľov ku dňu ich smrti.

18. Pokiaľ žalovaní tvrdia nadobudnutie vlastníctva vydržaním po smrti poručiteľov, táto otázka nebola
rozhodujúca z hľadiska rozhodovania o určení predmetu dedičstva a túto žalovanými tvrdenú okolnosť,
t.j. že nadobudli vlastníctvo vydržaním po smrti poručiteľov, a že teda žaloba v tejto prejednávanejveci nebola efektívne podaná, nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý súd
žalobcovi neprizná právo na náhradu trov konania.

19. Podanie tejto žaloby nemožno hodnotiť ani ako šikanózny výkon práva, pretože ak by súd dospel
k takému záveru, nemohol by žalobe vyhovieť. Žalobca podal žalobu o určenie, že vec patrí do
dedičstva po poručiteľoch a realizoval tak svoje právo vyplývajúce z ust. § 175y O.s.p. účinného v čase
podania žaloby, keďže predmetná nehnuteľnosť nebola zaradená do aktív dedičstva po poručiteľoch.
Otázka, či skutočne došlo k vydržaniu vlastníckeho práva žalovanými v čase po smrti poručiteľov, v

prejednávanom spore nebola právoplatne vyriešená, keďže nebola podstatnou pre rozhodnutie vo veci,
kedy sa deklaroval stav ku dňu smrti poručiteľov, a preto nemožno v súvislosti s rozhodovaním o trovách
konania vychádzať zo záveru, že žalobca v konečnom dôsledku nenadobudne podiel na dedičstve.

20. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že dôvody uvádzané žalovanými v odvolaní nie sú dôvodmi hodnými
osobitného zreteľa, ktoré by mali viesť odvolací súd k aplikácii ust. § 250 CSP, v zmysle ktorého

výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Keďže súd správne rozhodol o trovách konania účastníkov podľa zásady úspechu v zmysle ust. §
142 ods. 1 O.s.p. a správne určil aj výšku tejto náhrady, odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP
napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

22. K námietke žalovaných o tom, že súd mal aplikovať ust. § 143 O.s.p. účinného v čase rozhodovania,
v zmysle ktorého odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania proti
navrhovateľovi, ak svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania odvolací súd
uvádza, že aplikácia tohto ustanovenia v čase rozhodovania odvolacieho súdu neprichádza do úvahy

vzhľadom na citované ustanovenie § 470 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého odvolací súd rozhoduje podľa
Civilného sporového poriadku aj v konaniach, ktoré sa začali pred 1.7.2016 a ust. § 143 O.s.p. nemá
ekvivalent v Civilnom sporovom poriadku. Právne bezvýznamné je preto skúmať, či v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie boli splnené zákonné predpoklady pre uplatnenie ust. § 143 O.s.p.

23. Odhliadnuc od vyššie uvedeného odvolací súd sa nestotožňuje so záverom, že okolnosti uvádzané
žalovanými ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 150 O.s.p. mohli viesť aj k aplikácii
§ 143 O.s.p. Právna teória vychádza zo záveru, že o prípad, kedy odporca nezavdá príčinu na podanie
žaloby ide vtedy, kedy žalobca mimosúdnym, zákonom upraveným spôsobom by dosiahol to isté ako
žalobou, a pritom žalovaný bol ochotný poskytnúť potrebnú súčinnosť.

24. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde, pretože zaradenie majetku do aktív dedičstva v prípade,
že ide o aktíva sporné (§ 175k ods. 3 O.s.p.), bolo možné iba podaním žaloby v zmysle ust. § 175y ods.
1 O.s.p. a § 80 písm. c/ O.s.p. účinného v čase podania žaloby.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní boli v odvolacom konaní neúspešní, úspešnému žalobcovi
trovyodvolaciehokonanianevznikli,pretoodvolacísúdstranámsporunáhradutrovodvolaciehokonania
nepriznal.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).