Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 3, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 25C/380/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114234779

Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomír Mrva

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114234779.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

25C 380/2014-37
5114234779

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Drahomírom Mrvom, v právnej veci navrhovateľa:
Quantum Credit a.s., Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o.,
Tomášikova 23/C, Bratislava IČO 36 668 745, proti odporcovi: B. X., B. XX, Ž., o zaplatenie istiny 511,40€

s prísl., takto

.

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu 92.50€ spolu s úrokom z omeškania 9,25 % p.a. zo
sumy 43,07 € od 08.11. 2011 do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 12,48 € od 18.12. 2011 do zaplatenia,
9% p.a. zo sumy 17,99 € od 18.01. 2012 do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 18,96 € od 18.02. 2012 do
zaplatenia, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

V zbytku súd návrh navrhovateľa zamieta.

Odporcovi súd trovy konania nepriznáva.

Súd určuje, že zmluvné pokuty upravené v zmluve o poskytovaní služby a nájme KZ zo dňa 19.9.2011
sú neprijateľné zmluvné podmienky.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i eNavrhovateľ sa podaným návrhom domáhal súdneho výroku, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi istinu 511,40€ s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa s odporcom uzatvorili Zmluvu o
poskytovaní a nájme KZ ( ďalej zmluvy ) dňa 19.9.2011.
Tým, že odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb, porušil zmluvné povinnosti a v
zmysle zmluvy je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi cenu poskytnutých služieb a dohodnutú
zmluvnú pokutu spolu 511,40€.

Odporca sa na pojednávanie nedostavil, zásielka s termínom pojednávania bola uložená na pošte dňa
13.1.2015.

Súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu, odporcu, pri zachovaní
podmienok uvedených v ust. § 101 ods. 2 OSP.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o poskytovaní služby a nájme KZ a ostatným
spisovým materiálom vzťahujúcim sa k veci, pričom zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca navrhovateľa s odporcom uzatvorili Zmluvu o poskytovaní služby a nájme KZ dňa

19.9.2011, ako formulárovú zmluvu, dopredu pripravenú právnym predchodcom navrhovateľa.

V predmetnej zmluve sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal odporcovi poskytovať elektronické
komunikačné služby vo forme programu služieb, bližšie upravené v Zmluve o poskytovaní služby a
nájme KZ, v časti „Predmet zmluvy“.

Odporca sa zaviazal právnemu predchodcovi navrhovateľa za poskytnuté služby platiť odplatu podľa
cenníka .

Podľa uvedenej zmluvy sa odporca právnemu predchodcovi navrhovateľa okrem iného zaviazal v

prípade neplnenia si povinností uvedených v zmluve, zaplatiť právnemu predchodcovi navrhovateľa
zmluvné pokuty uvedené v časti zmluvy „Nájomné koncového zariadenia“.

Odporca riadne a včas neuhradil cenu služieb za obdobie október 2011 až január 2012, čím zostal
právnemu predchodcovi navrhovateľa dlžný celkove na službách 92,50€.

Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2013 právny predchodca navrhovateľa na navrhovateľa
okrem iných previedol aj predmetnú pohľadávku.

Navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 20.10.2014 si uplatnil predmetný postúpený nárok pozostávajúci

s ceny služieb 92,50€ a aj zmluvnej pokuty 418,90€ tak a z dôvodov, ako je uvedené v predmetnom
návrhu.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“): Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto
zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§51) a zo

zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 43 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách: 1) Zmluvou o pripojení sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a
sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. 2) Podstatnými časťami

zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 588 OZ: Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu

odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.Odporca hoci využíval služby poskytované právnym predchodcom navrhovateľa, neuhradil právnemu
predchodcovi navrhovateľa cenu služby v zmysle predložených faktúr vo výške predložených faktúr
92,50€.

S poukazom na takto zistený skutkový stav Okresný súd Žilina rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
rozsudku a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi cenu služieb - sumu 92,50€ do troch dní po
právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ: Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 517 ods. 2 OZ vzniklo navrhovateľovi právo požadovať od odporcu ako dlžníka popri plnení
úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy.
Keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, odporca je povinný uhradiť úrok z omeškania.
Výšku úroku z omeškania stanovuje vykonávací predpis.
Týmto predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého bola výška úroku z omeškania

v čase vzniku omeškania odporcu je stanovená uvedeným právnym predpisom.
S poukazom na nesplnenie si povinnosti odporcom uhradiť navrhovateľovi fakturované ceny služieb
riadne a včas, Okresný súd Žilina zaviazal odporcu k úhrade úroku z omeškania tak, ako je uvedené
vo výroku rozsudku:
odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu 92.50€ spolu s úrokom z omeškania:

- 9,25 % p.a. zo sumy 43,07 € od 08.11. 2011 do zaplatenia,
- 9% p.a. zo sumy 12,48 € od 18.12. 2011 do zaplatenia,
- 9% p.a. zo sumy 17,99 € od 18.01. 2012 do zaplatenia,
- 9% p.a. zo sumy 18,96 € od 18.02. 2012 do zaplatenia,

všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 544 ods. 1,2 a 3 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia.
Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti
právnym predpisom (penále).
Podľa § 545 ods. 1,2 a 3 OZ ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný

plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa
vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ
je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi
dohodnuté.

Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti
nezavinil.

Zvyššieuvedenéhozákonnéhoustanoveniajednoznačnevyplýva,vprípadezáujmuúčastníkovkonania
možnosť účastníkov konania ( slobodne ) naviac, nad rámec základného záväzku dojednať pre prípad

porušenia zmluvnej povinnosti aj zmluvnú pokutu.
Zákon v zákonnom ustanovení § 544 ods. 1 OZ uvádza pre takýto prípad zákonný text „ak strany
dojednajú pre prípad porušenia povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník...“

Pri posudzovaní textu zákonného ustanovenia uvedeného v § 544 ods. 1 OZ súd skúmal, či účastníci

konania naozaj mali záujem a zároveň aj naozaj dojednali nad rámec základného záväzku individuálne
zmluvnú pokutu (pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti ktoréhokoľvek účastníka konania ).
S poukazom na vyhodnotenie naplnenia či nenaplnenia textu zákona následne súd riešil aj otázku, či
priznať navrhovateľovi zmluvnú pokutu a ak priznať, tak v akej výške, s ohľadom aj na ďalšie skutočnosti.Posudzovanímobsahuzmluvyopripojenísúdzistil,ženavrhovateľpriuzatváraníuvedenéhovystupoval
akododávateľopísanýchslužiebspoukazomnapredmetpodnikanianavrhovateľaaodporcavystupoval

ako spotrebiteľ, pretože odporca pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti.

Zmluvnú pokutu obsahuje už vo svojej podstate zmluva, ktorá zmluva je s dopredu naformulovaným
a pripraveným textom formulárovej zmluvy ( upravujúci konkrétny právny vzťah, s bližšie neurčeným

množstvom odoberateľov služby ).
Ako je vyššie uvedené, celý text zmluvy je dopredu naformulovaný právnym predchodcom navrhovateľa,
pripravený vždy pre záujemcu služby, do ktorého textu sa vpisuje len obmedzený počet údajov
( formulácie dodatku obsahuje aj dopredu čiastočne naformulovaný text týkajúci sa zmluvnej pokuty, kde
sa vpisujú len údaje týkajúce sa služby ).
V zásade uvedené odchýlku od dopredu naformulovaného textu nepripúšťa ( popr. minimálne v

prospechdodávateľaslužby),čímzmluvavtejtočastipostrádaakýkoľvekzmyselsledovanývzákonným
ustanovením § 544 ods. 1 OZ ( slobodnú vôľu účastníkov zmluvného vzťahu dojednať zmluvnú pokutu
nad rámec obsahu základného záväzku ).
Oboznámiac sa z obsahom textu zmluvy, týkajúceho sa aj zmluvnej pokuty, súd dospel k záveru,
že zmluvná pokuta s dopredu naformulovaným textom právnym predchodcom navrhovateľa, vnútená

odporcovi, v návrhu uvádzaná ako „dojednaná“ zmluvná pokuta, nie je a ani nebola zmluvnou pokutou
riadne dohodnutou účastníkmi zmluvy.

Inak povedané, súd zastáva názor, že takto prezentovaná navrhovateľom ako dohodnutá ( dojednaná )
zmluvná pokuta nepožíva právnu ochranu sledovanú zákonodarcom vo vyššie uvedenom zákonnom

ustanovení § 544 a nasl. OZ a s odkazom na § 39 OZ je neplatná.

Predmetný právny vzťah naviac vznikol v období, kedy si Slovenská republika už transformovala do
svojho právneho poriadku smernice EU v oblasti ochrany spotrebiteľa.

Zmluva, ktorá je predmetom sporu je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú je nevyhnutné aplikovať
ustanovenie § 52, 53, 53a OZ a smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané v predmetnej veci, že predmetom konania je

zaplatenie faktúry za zmluvnú pokutu na základe uzatvorenej Zmluvy.

Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzatvorenú v zmysle § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 OZ.
Zmluva v zmysle § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je svojim charakterom

občiansko-právnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne upravená ako spotrebiteľská
zmluva.

Z obsahu spisu vyplynulo, že odporca si svoju základnú povinnosť zo zmluvy riadne a včas platiť za
cenu poskytnutých služieb nesplnil (predmetná skutočnosť nebola spochybnená).

Právo navrhovateľa na zmluvnú pokutu sa nepochybne odvíja od spotrebiteľskej zmluvy
(spotrebiteľských zmlúv), ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch ( mnohokrát
po mediálnej kampani zdôrazňujúcej výhodnosť poskytovania služieb práve s menovaným operátorom,
dávajúc do pozornosti spotrebiteľovi len výhody konkrétneho zmluvného vzťahu ).

Všeobecne môžeme povedať, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute
podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Tak ako všeobecne, ani v konkrétnom prípade nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie
(§ 53 ods. 2 OZ).

Ako je vyššie uvedené, navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom
osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok aj v iných
zmluvách právneho predchodcu navrhovateľa, pričom je zrejmé, že navrhovateľ možno menil len výškuzmluvnej pokuty (s ohľadom na program, typ predávaného mobilného telefónu alebo iný poskytovaný
produkt ).
Takáto podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola určená ( navrhnutá ) vopred

a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou ( čl. 3 ods. 2 smernice ).

Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom č. 610/2003 Z.z má povahu vzťahu všeobecného
predpisu a osobitného predpisu. Je nepochybné, že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval

ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri
uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods.
3, 4 OZ).

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom

postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť.

Možnosť zmeny štandardných podmienok obsiahnutých v týchto zmluvách zo strany spotrebiteľa je len
iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len a len formálnu.

Inak povedané odmietaním podpísania dopredu naformulovaných zmlúv by spotrebiteľ na trhu s
mobilnými operátormi nedostal požadovanú službu u doposiaľ limitovaného počtu dodávateľov služby.

Východiskom spotrebiteľskej ochrany je teda postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky

nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktu, s ohľadom na postavenie predávajúceho na trhu, na väčšiu profesionálnu skúsenosť
predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na
možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv.

Spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený.

Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy
spotrebiteľ už nijak neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších
zmluvných dojednaní ako je aj zmluvná pokuta.

Zásadná sa javí aj tá skutočnosť, že počet operátorov na území SR je limitovaný (počtom udelených
licencií),kdespotrebiteľmámožnosťvybraťsizmluvnéhooperátoralenzlimitovanéhopočtuoperátorov,
kde zmluvné dojednania jednotlivých operátorov pôsobiacich na území SR sa zásadne nelíšia ( hlavne,
čo sa týka dojednaní týkajúcich sa zmluvnej pokuty ).

Možnosťvýberu tzv.„iného,lepšieho operátora“ zavyššieuvedenýchpodmienokamožnosťvyjednanie
odlišných podmienok je len iluzórna.

Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to
formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle.

Aby sa dosiahla reálna rovnosť, uvedené je možné dosiahnuť len vonkajším zásahom.

S poukazom na vyššie uvedené je potrebné zachovať korektný prístup k právam zákazníka ako
spotrebiteľa a sankcie zabezpečujúce splnenie povinnosti nesmú mať taký charakter, aby znemožnili
uplatnenie výberu akejkoľvek inej voľby spotrebiteľa počas zmluvného vzťahu 24 mesiacov.

Takýto záväzok je pomerne rozsiahly, hlavne s ohľadom na rôzny vývoj cien, technológií ale aj
ekonomickej či sociálnej situácie.
Počas uvedeného obdobia môže nastať situácia, že spotrebiteľ nemôže ( napr. strata zamestnania,
zmena sociálnej situácie rodiny a pod. ) alebo nechce ( napr. kvôli poskytnutiu napr. inej alebo

výhodnejšej služby ktorýmkoľvek iným operátorom ) využívať dohodnutý rozsah služieb.
Takto upravená sankcia za porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu znemožňuje spotrebiteľovi
možnosť akejkoľvek voľby a to aj možnosť ukončiť zmluvný vzťah z akéhokoľvek dôvodu.Súd zastáva názor, že sankcia za porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu určité obdobie
musí byť diferencovaná, t.j. musí vždy zodpovedať dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti, závažnosti
porušenej zmluvnej povinnosti, s prihliadnutím na charakter, čas a rozsah porušenej povinnosti, popr.

odvíjať sa od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne.
V danej veci zmluvnú pokutu tak, ako je dojednaná v zmluvách súd považuje za neprimeranú sankciu a
to ispoukazomnato,žezhľadiskačasudodávateľvôbecnerozlišujesituáciu,keďvdôsledkuporušenia
povinností dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden alebo pár mesiacov pred uplynutím viazanosti a
prípadom, keď spotrebiteľ poruší povinnosť, ktorej následkom je tak isto ukončenie zmluvy v prvý mesiac

viazanosti.

Operátor ako poskytovateľ služieb viacero možností, ako zabezpečiť vrátenie poskytnutých výhod pri
nedodržaní zmluvných povinností spotrebiteľom, či už odkladacou alebo rozväzovacou podmienkou
poskytnutia zľavy, stanovením pomernej alebo pohyblivej zmluvnej pokuty a pod.
Ekonomické či účtovné komplikácie nesmú prevažovať pred ochranou poctivých obchodných stykov,

mravov a zvyklostí.

Absenciou spravodlivej úpravy sa stávajú ustanovenia zmluvy, ktoré porušujú práva spotrebiteľa alebo
nereflektujú na poctivý vzťah zákazník - predajca neprijateľnými a teda neplatnými.

Základnýmprincípomspotrebiteľskýchzmlúvje,ženesmúobsahovaťneprijateľnúpodmienku,tedataké
zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.

Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách smernica Rady 93/13 o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú
nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Okresný súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o
spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly

neprijateľnýchpodmienoksozreteľomnapovahu,obsahavšetkyosobitostiprávnehoúkonusozreteľom
na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom
na sankcionovanie neplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy.
Ďalej všeobecne môžeme povedať, že v spotrebiteľskej zmluve by nemal byť prísnejšie alebo výlučne
sankcionovaní zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ, čo na prvý pohľad vyznieva

výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.

V konkrétnom prípade navrhovateľ ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný a to ani v súvislosti s
prípadným neplnením povinnosti na jeho strane.

Zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré ustanovenia sa vzťahuje
okrem iných predpisov i osobitná úprava v OZ, a to ust. §-u 52 a nasl. OZ a „takto dohodnutá“ zmluvná
pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná
podmienka.

S poukazom na uvedené v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo
upravené v § 545a OZ.
Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú
pokutu.

Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v
iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. OZ ide
o všeobecnejšiu úpravu (viď i systematické zariadenie medzi všeobecné ustanovenia o zabezpečení
záväzkov).

S poukazom na uvedené súd vyhlásil časť Zmluvy o poskytovaní služby a nájme KZ v časti zmluvnej
pokuty za neprijateľnú zmluvnú podmienku a návrh navrhovateľa v tejto časti uplatneného nároku o
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 418,90€ z dôvodov tu uvedených zamietol.O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 OSP a nepriznal odporcovi, ktorý bol v konaní
úspešnejší náhradu trov konania, pretože tento si žiadne trovy konania neuplatnil.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia