Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 29, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/35/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114205528
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Halajová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4114205528.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Adrianou Halajovou v právnej veci navrhovateliek: 1) V. K. nar.
XX.XX.XXXX,bytomE.č.XXX,XXXXXE.-H.,2)Z.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomE.č.XXXX,XXXXXE.
- H. obe právne zastúpené: Advokátska kancelária Borgulová & Péteriová s.r.o., so sídlom Farská 4, 949
01 Nitra proti odporcovi: E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX E. - H., právne zastúpený: Mgr.
Štefan Slováčik, advokát so sídlom Farská 34, 949 01 Nitra, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý vypratať nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v okrese N., v obci E.-H., v
katastrálnom území E., zapísanú na LV č. X XXX a to parcelu C KN číslo XXX/X - orná pôda o výmere
1340 m2 a túto odovzdať navrhovateľkám do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľkám náhradu trov konania vo výške 713,78
eur pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 99,50 eur a z trov právneho
zastúpenia vo výške 614,28 eur na účet právneho zástupcu navrhovateliek Advokátska kancelária

Borgulová & Péteriová, s.r.o., so sídlom v Nitre, Farská 4 a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľky sa návrhom podaným prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 26.02.2014
domáhali, aby súd vydal rozkaz na plnenie, ktorým by odporcovi uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosť
nachádzajúcusavokreseN.,vobciE.-H.,vkatastrálnomúzemíE.,zapísanúnaLVč.XXXXatoparcelu
C KN číslo XXX/X - orná pôda o výmere 1340 m2 a túto riadne vypratanú odovzdať navrhovateľkám.
Rovnako sa domáhali, aby súd zaviazal odporcu na náhradu trov konania.

Súd vydal rozkaz na plnenie, ktorým odporcovi uložil povinnosť, aby predmetnú nehnuteľnosť vypratal
a odovzdal navrhovateľkám. Proti rozkazu na plnenie podal odporca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu dňa 02.07.2014 odôvodnený odpor v zákonnej 15-dňovej lehote, čím došlo k zrušeniu rozkazu
na plnenie zo zákona a súd vo veci nariadil pojednávanie.
Právny zástupca navrhovateliek na pojednávaní uviedol, že navrhovateľky v prvom a druhom rade sú
podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese N., v obci E.-H., v katastrálnom
území E., zapísanej na LV č. X XXX a to parcely C KN číslo XXX/X - orná pôda o výmere 1340 m2,

každá v podiele ?. Navrhovateľky dňa 15.09.1995 podpísali s odporcom Dohodu o zmluve, na základe
ktorej im dal odporca zálohu 40 tis. Sk, a zvyšnú časť 60 tis Sk sa zaviazal splatiť navrhovateľkám do
prvej polovice r. 1996, čím mala vzniknúť kúpnopredajná zmluva pozemku a pozemok sa mal previesť
na meno kupujúceho. V samotnej zmluve však nehnuteľnosť vyšpecifikovaná nebola, pričom podľa
obsahu nejde ani o kúpnu zmluvu, ani o dohodu o budúcej kúpnej zmluve. Odporca po podpísaní tejto
dohody v r.1995 vstúpil do užívania predmetnej nehnuteľnosti, nasadil tam stromy a užíva ju. Medzi

navrhovateľkami a odporcom nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a v r.2001 navrhovateľky zaslali
odporcovi Odstúpenie od Dohody o zmluve, o čom svedčí podací lístok. Odporca toto neakceptoval,
nehnuteľnosť naďalej užíval a sumu 100 tis Sk odmietol prevziať. Odporca nemohol predmetnúnehnuteľnosť vydržať, nakoľko v r.2001 teda po šiestich rokoch od uzavretia Dohody o zmluve, bol
vyzvaný na vrátenie predmetnej nehnuteľnosti. Z potvrdenia obce E. - H. vyplýva, že navrhovateľka v
2.rade za predmetnú nehnuteľnosti celé roky platí daň ako jej vlastníčka. Odporca nemohol byť v užívaní

pozemku dobromyseľný, nakoľko uvedený pozemok nebol na neho prepísaný, mal možnosť žalovať
navrhovateľky o vrátenie sumy 100 tis. Sk. Navrhovateľky mu v r.2001 doručili odstúpenie od dohody
o zmluve a odporca nemohol byť dobromyseľný ako držiteľ, pretože samotná zmluva nespĺňala ani
základné náležitosti zmluvy, nie je v nej vyšpecifikovaný ani pozemok a nemôže byť ani zavkladovaná
do katastra. Odporca teda nemohol byť v užívaní pozemku dobromyseľný, nakoľko pozemok nebol

na neho prepísaný. Navrhovateľky doručili odporcovi odstúpenie od zmluvy v roku 2001 a odporca
nepreukázal, žeby mu toto nebolo doručené. V zmysle judikátu NS ČR č. 22CDo 490/2001 právny omyl
držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka,
nie je ospravedlniteľný. Ak sa teda držiteľ chopil držby nehnuteľnosti na základe zmluvy, ktorá nebola
registrovaná štátnym notárstvom, resp. zavkladovaná, keď zákon takýto vklad vyžadoval, nemohol byť
so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom tejto nehnuteľnosti.

Navrhovateľka v prvom rade na pojednávaní uviedla, že s odporcom bola uzatvorená len Dohoda o
zmluve. Navrhovateľkám dal najskôr 40 tis. Sk, potom 60 tis. Sk. Nakoľko však odporca ani do r.2001
nedal veci do poriadku, nezabezpečil prepis nehnuteľnosti a nedal ju ani zamerať, navrhovateľky sa
rozhodli, že od Dohody o zmluve odstúpia. Odstúpenie od dohody mu zaslali písomne a na vypratanie

ho vyzývali aj ústne niekoľkokrát. Odporca užíva predmetnú nehnuteľnosť skoro 20 rokov. Nehnuteľnosť
je v hroznom stave, avšak pokiaľ ju vyprace , navrhovateľky mu vrátia 100 tis Sk. Navrhovateľka v
prvom rade nadobudla nehnuteľnosť spoločne s navrhovateľkou v druhom rade na základe dedičského
rozhodnutia D 1700/91, tam je však nehnuteľnosť o výmere 1622 m2 a na LV je zapísaná o výmere 1340
m2. Túto nezrovnalosť však nevie vysvetliť, k zápisu nehnuteľnosti na LV prišlo v roku 2010.

Navrhovateľka v druhom rade na pojednávaní uviedla, že odporcu pozná z obce od detstva. Pozemok
spolu s navrhovateľkou v prvom rade zdedili po mame. Odporca ju kontaktoval, nakoľko chcel pozemok
kúpiť, plánoval ho využívať na chov dobytka. Napokon odporcovi spolu s navrhovateľkou v prvom
rade pozemok predali za kúpnu cenu 100 tis. Sk, ktorú im vyplatil na trikrát. Takisto sa dohodli, že

náklady, ktoré budú s prepisom súvisieť, bude platiť odporca. Pretože odporca nepodnikol žiadne kroky k
prepisu, ani zameraniu pozemku, rozhodli sa spolu s navrhovateľkou v prvom rade v roku 2001 odstúpiť
od dohody. Za pozemok navrhovateľka v druhom rade platila daň, okrem roku 2000, keď ju odporca
predbehol. Kúpnu sumu mu s navrhovateľkou v prvom rade nevrátili, lebo čakali, že odporca za nimi
príde a dohodnú sa. Navrhovateľka v druhom rade dodala, že nevie prečo v dedičskom konaní po matke

(poručiteľke) navrhovateliek V. Y., ktoré bolo vedené pod č. D1700/91, bola prejednaná par.č. XXX/X o
výmere 1622 m2, keď na LV mala matka navrhovateliek par. č. XXX/X o výmere 1340 m2.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že podľa jeho názoru prišlo k vydržaniu predmetnej
nehnuteľnosti zo strany odporcu, pretože odporca sa cítil byť na základe Dohody o zmluve oprávneným

držiteľom. Kúpnu cenu navrhovateľkám vyplatil a nehnuteľnosť užíva dlhšie ako 10 rokov. O odstúpení
od zmluvy však vedomosť nemá, lebo mu nebolo doručené. Pokiaľ chceli v roku 2001 navrhovateľky
odstúpiť od zmluvy, je potrebné zaoberať sa otázkou, či ich právo na takýto úkon nebolo premlčané.
Podľa jeho názoru odporca predmetnú nehnuteľnosť vydržal, lebo bol dobromyseľný na základe Dohody
o zmluve. Nehnuteľnosť mu bola odovzdaná, kúpnu cenu za ňu vyplatil, a nerušene ju užíval 10 rokov.

Samotné odstúpenie od zmluvy mu doručené nebolo a pokiaľ by mu toto doručené aj bolo, bolo by to
až po uplynutí 6 rokov od zaplatenia kúpnej ceny.

Odporca na pojednávaní uviedol, že na jeseň 1995 bol na svojej záhrade, ktorú má v susedstve záhrady
navrhovateľky v 2.rade a táto spolu s manželom kopala zemiaky. Vtedy ho navrhovateľka v 2.rade

naviedla, aby kúpil ich pozemok, že zaň chcú len 100 tis. Sk, že je to 17 árov a kúpnu cenu im môže
vyplatiť na viackrát. Potom sa stretli u navrhovateľky v 1.rade, ktorá spísala zmluvu o dohode. Mohol
im dať len 40 tis. Sk, preto sa zaviazal, že do júna 1996 im zaplatí zvyšok kúpnej ceny 60 tis. Sk, pričom
na Vianoce im dal 20 tis. Sk a potom 40 tis. Sk. Navrhovateľka v 1.rade mu povedala, že mu s prepisom
pomôže a že všetko vybaví. Po kúpe chodil platiť dane na OÚ v E. p. Z. S.. Vyplatil im 100 tis. Sk v

domnení, že sa jedná o 17 árov, avšak nakoniec zistil, že to ani nemajú vysporiadané, pretože to patrilo
mame navrhovateliek a výmera bola 13,4 ára.. V roku r.1997 alebo v r.1998 spolu s kamarátom R. a
V. išiel za navrhovateľkou v 1.rade, aby si to usporiadali, avšak navrhovateľka sa pred ním schovala.
Takisto ho nikto nekontaktoval, aby predmetnú nehnuteľnosť vypratal. Bola to bačorina, mokrá pôda,bol to pozrieť aj nejaký pán z N., ktorý to nekúpil lebo tam stála voda. Nehnuteľnosť skultúrnil, navozil
som tam 150 fúr hliny, pozemok vyzerá inak. Navrhovateľky zistili, že by mohli dostať viac peňazí,
preto prebieha toto konanie. Je pravda, že v r.2010 bol u Dr. K., ktorá mu povedala, že má pozemok

navrhovateľkám vrátiť, alebo vyplatiť viac peňazí, s čím nesúhlasil. Aj pred tetou navrhovateliek, ktorá
sa volá T., navrhovateľky prehlásili, že boli rady, že sa bačoriny zbavili. Uvedený pozemok využíva na
uskladnenie ďateliny, a suchého stebla po zbere kukurice.

Svedkyňa C. T. - teta navrhovateliek na pojednávaní uviedla, že odporca sa jej opakovane sťažoval na

navrhovateľky, pýtal sa, že čo sú to za ľudia, keď mu pozemok nechcú podpísať. Záhrada bola nižšie
položená akoby v jame, resp. bola dole brehom. Pozemok naposledy videla pred pol rokom, bola na
nej navozená zem. Navrhovateľka v 2.rade jej sama hovorila že záhradu predala a že je rada, že ju
predala. O zmluve, ktorú uzavreli navrhovateľky s odporcom jej nehovorili. Navrhovateľka v druhom rade
nevládala na nej robiť, lebo mala chorého muža. Túto záhradu naposledy s bratom obrábala asi pred
40 rokmi.

Svedkyňa D. K. - sestra odporcu na pojednávaní uviedla, že brat za ňou prišiel s tým, že od Y. dievčeniec
kupujepozemokza100tis.Sk.Bolasnímunavrhovateľkyv2.r.,ktorejbolvyplatiťzálohu40tis.Sk..Bolo
zrejmé, že navrhovateľky chcú pozemok predať. Neskôr jej povedal, že zaplatil aj zvyšok kúpnej ceny a
sťažoval sa, že viackrát oslovil navrhovateľku v 2.r v súvislosti s prepísaním pozemku, ale nemala neho

čas. Odporca mal záujem pozemok prepísať, avšak u navrhovateliek nikdy nepochodil. Na uvedenom
pozemku bola bačorina, v priehlbine na celej jednej strane stála voda. Po kúpe nehnuteľnosti ju odporca
začal obrábať. Kedy odporcu navrhovateľky vyzývali aby pozemok vypratal, nevie. Od kedy odporca
kúpil pozemok, platí zaň daň. Pozemok vyzerá lepšie, je tam navezená hlina, je tam aj drevený chlievik,
odporca tam niečo chová. Odporca užíva pozemok od kúpy až doposiaľ, nikdy však nespomínal, že

počas tejto doby prišli navrhovateľky na pozemok.

Svedkyňa Z. S. vypovedala, že pracovala som na OÚ do augusta
2014 na oddelení daní a poplatkov. O problémoch medzi účastníkmi konania sa dozvedela od svedkov
od p. J. a P.. Čo sa týka daní za predmetný pozemok, platil ich v minulosti odporca a asi posledných

6 rokov ich platila navrhovateľka v 2.r. a odporca sa bol len spýtať, či bola daň za pozemok zaplatená.
Nikdy sa u nej nestretli obaja v súvislosti s platením dane. Navrhovateľka v 1.r. platila dane len za jej
pozemky. Evidencia o platení daní sa uchováva v evidencii OÚ asi 10-15 rokov a každý kto daň zaplatí,
dostane potvrdenie. Čo sa týka užívania predmetného pozemku, kto ho užíval nevie. V súvislosti s
touto konkrétnou parcelou písala súdu vyjadrenie v júli 2014, kedy sa pozerala do daňových priznaní

a keďže nebolo špecifikované obdobie ktorého sa platenie daní týkalo, do potvrdenia (č.l.45 spisu)
uviedla, že za predmetnú nehnuteľnosť platí každoročne daň navrhovateľka v 2.rade. Že odporca platil
za parc.č.444/1 dane pred 6-7 rokmi a dozadu, je zrejmé z daňového priznania. Myslí, že tieto dane
platil, pričom navrhovateľka v 1.r. sa chodila vtedy pýtať, či odporca dane zaplatil.

Svedkyňa P. P. na pojednávaní uviedla, že pracuje na OÚ ako matrikárka už 30 rokov. Od pani S. a
J. sa dozvedela pred pojednávaním o ktorý konkrétne pozemok sa jedná. Pamätá si, že asi 15 rokov
dozadu chcel odporca overiť na matrike listiny, ktoré súviseli s prevodom pozemku a navrhovateľky sa
na matriku nedostavili. Vie, že v čase prvého overovania napadol sneh, teda muselo to byť na jeseň.
K plateniu daní sa vyjadriť nevie. O tom, že malo dôjsť k prevodu nejakej nehnuteľnosti sa dozvedela

už pri tom prvom overovaní listín.

Svedkyňa Ing. A. J. na pojednávaní vypovedala, že je prednostkou Obce E. - H. od r.1992. Ľudia na
OÚ chodia, niekedy sa prídu len vyrozprávať, inokedy po radu. Pamätá si, že odporca prišiel v 90.-tych
rokoch s tým, že kúpil od navrhovateliek pozemok a nemá ho na seba prepísaný. Čudovala sa, že im

dal peniaze a prepísané to nemá. Odporca chodil na OÚ opakovane. Keď roznášala listiny v súvislosti
s voľbami, konkrétne oznámenie o čase a mieste volieb, odporca jej za svojím domom ukazoval, o
ktorý pozemok sa jedná. Rozprávala sa aj s matrikárkou, ktorá jej povedala, že odporca chcel overovať
podpis,y ale navrhovateľky sa na OÚ nedostavili. Po rozhovore s daniarkou vie, že odporca za pozemok
platildane,zdokladovzistila,ženavrhovateľkav2.r.máuvedenúzáhraduvdaňovompriznanízar.2008,

pričom výmera nie je totožná s výmerou uvedenou na LV. Kto platil dane od 90.-tych rokoch doteraz
sa dá zistiť z dokladov evidovaných na OÚ, prípadne by mohli mať potvrdenie o platení dane účastníci
konania. Keď odporca chodil na OÚ bol nešťastný. Navrhovateľky sa nedostavili na matriku na overenie
podpisov. Odporca sa jej opakovane sťažoval, že im zaplatil a záhradu nemá prepísanú. V 90.-tychrokov platila za 1m2 záhrady 70 Sk. Odporca po celú dobu vedel, že aj napriek tomu, že zaplatil za
pozemok 100 tis. Sk, nie je na neho prepísaný, ale cítil sa byť vlastníkom, pretože na pozemok navozil
hlinu, nasadil stromy a platil daň.

Svedok T. C. - odporcov bratranec na pojednávaní vypovedal, že s odporcom, pracoval na maštali, keď
mu odporca oznámil, že navrhovateľka v 2.r. bola za ním, že chce predať záhradu. Prvýkrát jej povedal,
že nemá toľko peňazí, koľko by chcela, a keď prišla za ním druhýkrát, dohodli sa, že najprv vyplatí
40 tis. Sk a potom 60 tis. Sk. Po zaplatení oboch súm mu navrhovateľka v 1.rade povedala, že mu to

zakrátko prepíše, avšak nikdy nemala čas. V súčasnosti je na pozemku spodná voda v hĺbke pol metra.
Predali mu bačorinu, v r.1995 sa takmer nestavalo, nikto by to nekúpil. Bol tam ťažký prístup, most bol
len z naukladaných panelov a pred pár rokmi, asi 3 roky dozadu, mu odporca povedal, že má pozemok
vypratať, lebo navrhovateľky ho chcú naspäť. Dovtedy pozemok normálne užíval, nikto za ním nebol.
Či bol vyzývaný písomne, o tom nemá vedomosť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania, účastníkov
konania, svedkov, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi : návrhom, s LV č. XXXX k.ú E.,
s dedičským rozhodnutím č. D/1700/91 o dedičstve, s Dohodou o zmluve zo dňa 15.09.1995, s
Odstúpením od dohody o zmluve, s kópiou podacieho lístku, s fotografiami, rozkazom na plnenie
zo dňa 23.04.2014, s vyjadrením PZN, s dokladom o úhrade, s vyjadrením ORPZ, s oznámením

o vypovedaní plnomocenstva, odporom proti rozkazu na plnenie zo dňa 02.07.2014, s vyjadrením
právneho zástupcu navrhovateliek k podanému odporu, s potvrdením obce E. - H., s navrhovanými
svedkami, so spisovým obalom Z6195/10, s fotografiou a čestným prehlásením J. B., s vyjadrením obce,
sdaňovýmipriznaniamikdaninehnuteľnostiapotvrdenkami,zápisnicouoohliadkenehnuteľnostizodňa
03.03.2015, s nákresom, s fotografiami, s vyjadrením obce, s vyjadrením JUDr. Jakubíkovej, s úradným

záznamom, s Oznámením JUDr. Jakubíkovej a z takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný
skutkový a právny stav :

Účastníci konania dňa 15.09.1995 uzavreli medzi sebou "Dohodu o zmluve", na základe ktorej odporca
vyplatilnavrhovateľkámzálohuvovýške40000,-Skazároveňsazaviazal,žeostatnúdohodnutúčiastku

60 000,- Sk sa zaväzuje vyplatiť navrhovateľkám najneskôr do prvej polovice roka 1996, čím vznikne
kúpna zmluva a pozemok sa prevedie na meno kupujúceho - odporcu. V samotnej "Dohode o zmluve"
nebol špecifikovaný predmet zmluvy, inak povedané nehnuteľnosť, ktorá mala byť predmetom kúpnej
zmluvy resp. zmluvy o budúcej zmluvy, ktorú účastníci mienili uzavrieť, nebola špecifikovaná žiadnym
spôsobom. Zo spisu však vyplýva, že sa jednalo o nehnuteľnosť v okrese N. v obci E.-H., v katastrálnom

území E., zapísanú na LV č. X XXX a to parcelu C KN číslo XXX/X - orná pôda o výmere 1340 m2.
Uvedená nehnuteľnosť bola vo vlastníctve navrhovateliek, ktorú nadobudli od poručiteľky - svojej mamy
ako dedičstvo, pričom predmetom dedičského konania vedeného pod sp.zn.D1700/91 bola parcela č.
XXX/X orná pôda o výmere 1622 m2.
Odporca začal uvedenú nehnuteľnosť užívať aj napriek tomu, že neprišlo k zavkladovaniu vlastníckeho

práva na odporcu a k prepisu predmetnej nehnuteľnosti. Navrhovateľky odstúpili od "Dohody o zmluve"
dňa25.09.2001,avšaksúdusanepodarilozistiť,čisamotnéodstúpenieboloodporcovidoručené,pričom
samotné odstúpenie je zo dňa 25.9.2001, pričom poštová pečiatka na podacom lístku je nečitateľná
a dátum na nej je podobný dátumu 28.12.2001. Odporca spochybňoval doručenie odstúpenia od
dohody o zmluve, tvrdil, že mu doručené nebolo a nehnuteľnosť riadne užíval aj naďalej, aj keď

bol navrhovateľkami vyzývaný na vypratanie nehnuteľnosti. odporca popieral, že by navštívil JUDr.
Jakubíkovú, s ktorou sa mal podľa vyjadrenia navrhovateliek radiť o vyprataní pozemku a uvedenú
skutočnosť nepotvrdila ani JUDr. Jakubíková, ktorá súdu zaslala vyjadrenie a z neho vyplýva, že vo
svojej evidencii nemá klienta E. C. - odporcu.
Z Daňového priznania za rok 2003 (čl.77-80 spisu) a z Daňového priznania za rok 2004 ( čl.82-85 spisu)

je zrejmé, že v uvedených rokoch zaplatil daň za parcelu č. XXX/X odporca, z Daňového priznania za
rok 1993 (čl.109-113) a z Daňového priznania za rok 2005 (čl.124-127) a z Daňového priznania za rok
2008 (čl.131) vyplýva, že daň za parcelu č.XXX/X platila navrhovateľka v 1.rade, v roku 1996 figuruje
uvedená parcela v Daňovom priznaní manžela navrhovateľky v 1.rade Q. B., a z ostatných listinných
dokladov - z výmerov a z potvrdeniek o úhrade daní z nehnuteľností nie je možné identifikovať, kto

za uvedenú parcelu daň zaplatil, nakoľko nehnuteľnosti v nich nie sú špecifikované číslom parcely, ale
len ako parcely alebo stavby a je pri nich uvedená len výška uhradenej sumy. B. S. potvrdila, že za
predmetnú nehnuteľnosť platil daň najskôr odporca, potom navrhovateľka v druhom rade.Odporca na pozemku urobil úpravy, na pozemok navozil hlinu, keďže pozemok nebol rovný ( boli na ňom
jamy a nerovnosti), vysadil stromy a využíval ho na hospodárske účely, čo potvrdil odporca aj svedkovia.
Z obhliadky, ktorú súd vykonal dňa 03.03.2015 bolo zistené, že predmetná nehnuteľnosť - pozemok sa

nachádza vedľa záhrady odporcu, pričom vstup je naň zabezpečený jednak zo záhrady odporcu, ako
aj cez bránu od hlavnej cesty. Na samotnom pozemku sa nachádzal zbitý prístrešok, o ktorom odporca
tvrdil, že v ňom choval hovädzí dobytok, pričom pri prístrešku sa nachádzali zvyšky slamy. Na pozemku
bola vykopaná jama slúžiaca na zber vody. Časť pozemku bola pooraná a na časti burina a odporcom
zasadené ovocné stromy, a z časti ulice bol pozemok oplotený cca do polovice.

Podľa§37odsek1,právnyúkonsamusíurobiťslobodneavážne,určiteazrozumiteľne;inakjeneplatný.

Podľa § 40 odsek 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ),ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 50a odsek 1 OZ, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu;
musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 134 odsek 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po

dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.

Pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa vyžaduje právny dôvod nadobudnutia
vlastníckeho práva ktorým je Zmluva uzatvorená v písomnej forme s overením podpisu predávajúceho
a následné zavkladovanie vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.

Súd si ako predbežnú otázku v konaní riešil predovšetkým platnosť samotnej "Dohody o zmluve". V
nadväznosti na uvedené je nevyhnutné uviesť, že z obsahu samotnej zmluvy nie je možné zistiť, či
účastníci mienili uzavrieť kúpnu zmluvu alebo zmluvu o budúcej zmluve. Právny úkon, ktorí urobili
účastníci konania je neurčitý a nezrozumiteľný, pretože z jeho obsahu nie je možné vyvodiť aká
bola vôľa oboch zmluvných strán, nie je špecifikovaná parcela, ktorá mala byť predmetom právneho

úkonu a to ani číslom, ani výmerou. Nezrozumiteľnosť a neurčitosť zmluvy spôsobuje jej absolútnu
neplatnosť. Absolútna neplatnosť pôsobí ex tunc, t. j. od začiatku. Súd musí v zmysle pozitívnej právnej
úpravy prihliadať na absolútnu neplatnosť zmluvy ex officio, teda z úradnej povinnosti aj bez návrhu. Z
uvedeného rezultuje skutočnosť, že odporca predmetnú nehnuteľnosť užíval bez právneho dôvodu, čím
zasahoval do vlastníckeho práva navrhovateliek.

Čo sa týka námietky premlčania práva na odstúpenie od zmluvy, túto súd považoval za právne
irelevantnú, keďže možno odstúpiť len od platnej zmluvy. Nakoľko však samotná "Dohoda o zmluve" je
absolútne neplatná t.j. ničotná, pre vyššie uvedené dôvody, otázkou premlčania sa nie je vôbec potrebné
zaoberať.

K námietkam právneho zástupcu odporcu súd uvádza, že odporca nemohol nadobudnúť predmetnú
nehnuteľnosť ani vydržaním, nakoľko nebol dobromyseľný. Zákonom ustanovené podmienky vydržania
sú :
a) existencia držby veci z toho hľadiska, či držiteľ s vecou nakladá ako so svojou a či je so zreteľom na

všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patri;
b) uplynutie stanoveného času, v ktorom má oprávnený držiteľ vec v držbe (trojročná doba u hnuteľných
vecí, desaťročná doba u nehnuteľných vecí);
c) spôsobilosť predmetu vydržania(R 50/1985 (s. 240 ods. 3)Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, t. j. ten, kto s vecou nakladá ako so svojou a je so
zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Samotná detencia k vydržaniu nepostačuje.

Či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne; ak
dôjde k sporu, nestačí preto zamerať dokazovanie len na zisťovanie subjektívnych predstáv držiteľa.
(Z IV -s. 428 ods. 3).Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej
držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie
vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá

viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná "so zreteľom na všetky okolnosti" (uznesenie
Najvyššieho súdu z 1. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo 30/2010).

Súd dospel k záveru, že odporca v žiadnom prípade nebol dobromyseľný v tom, že vec (pozemok),
ktorú mal v dlhodobo v držbe mu patrí a je jej vlastníkom. Námietky právneho zástupcu odporcu súd
nepovažoval za relevantné, lebo odporca vedel o existencii "Dohody o zmluve", preto mal vedomosť,

komu pôda patrí (kto ju má vo vlastníctve) a kto ju predtým nerušene užíval a mal v držbe. Samotný
výklad ustanovení právneho zástupcu odporcu o vydržaní sa teda súdu javil ako právne neudržateľný,
keďže odporca na vydržanie nesplnil ani elementárne podmienky, ktoré Občiansky zákonník pre
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním kladie. Z vyjadrenia odporcu, ako aj z vyjadrenia svedkýň
P. a J. vyplynulo, že odporca si bol vedomý skutočnosti, že pozemok na neho nebol prepísaný a chcel

od navrhovateľky v 1.rade aby sa dostavila na matriku za účelom jeho prepísania, teda v žiadnom
prípade nebol vo svojej držbe dobromyseľný a nemohol sa cítiť ako vlastník uvedenej nehnuteľnosti.
Na podklade uvedených skutočností súd dospel k záveru, že odporca predmetnú nehnuteľnosť
nevydržal, ale užíval ju bez právneho dôvodu. Odporca neuniesol dôkazné bremeno, keďže neuviedol
žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení a s poukazom na takto vykonané dokazovanie súd návrhu

navrhovateliek vyhovel a zaviazal odporcu vypratať nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v okrese N., v obci
E.-H., v katastrálnom území E., zapísanú na LV č. X XXX a to parcelu C KN číslo XXX/X - orná pôda
o výmere 1340 m2 a túto odovzdať navrhovateľkám.

Podľa § 142 odsek 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. 1 OSP a keďže mali v konaní plný úspech, ich
náhrada trov konania je vo výške 713,78 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku
za návrh vo výške 99,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 614,28 eur pri hodnote jedného
právneho úkonu á 60,07 eur a to 1/13 z výpočtového základu v roku 2013 ( 9 právnych úkonov á 60,07

eur - prevzatie a príprava + podanie návrhu na súd + vyjadrenie sa k odporu dňa 29.7.2014 + účasť
na pojednávaniach v dňoch: 12.11.2014, 7.1.2015, 11.3.2015, 15.4.2015 a 29.7.2015, ako aj účasť na
ohliadke dňa 3.3.2015 = 540,63 eur + réžijný paušál 2x 7,81 eur + 2x 8,04 eur + 5x 8,39 eur = 73,65
eur = 614,28 eur) v zmysle Vyhl.č. 655/2004 Z.z. v platnom znení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.