Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/405/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716201978
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5716201978.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore navrhovateľa:
Mgr. F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, X., zastúpený Mgr. Zuzanou Pivoňkovou, advokátkou
so sídlom E. B. H. X, X., proti plnoletému dieťaťu: D. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX,
X., právne zastúpený JUDr. Vladimírom Kašubom PhD., advokátom so sídlom A. XX, X., o zrušenie
výživného na plnoleté dieťa, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č.
k. 5C/57/2016-102 zo dňa 29. septembra 2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 5C/57/2016-127
zo dňa 26. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením návrh navrhovateľa, ktorým sa
domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči plnoletému synovi, zamietol (výrok I.), vyslovil, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok II.).
V odôvodnení rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že naposledy o
vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči plnoletému synovi bolo rozhodované uznesením Okresného

súdu Martin č. k. 10C/120/2015-70 zo dňa 25.11.2015, ktorým bol schválený zmier v znení, že
navrhovateľ sa zaviazal s účinnosťou od 18.03.2015 prispievať na výživu plnoletého syna výživným
v sume 200,- eur mesačne. Uznesenie o schválení zmieru nadobudlo právoplatnosť dňa 04.01.2016.
V čase vydania vyššie označeného rozhodnutia bol plnoletý syn navrhovateľa študentom 2. ročníka
na Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Súd mal tiež preukázané, že syn
navrhovateľa na označenej vysokej škole ukončil štúdium ku dňu 10.12.2015, dôvodom ukončenia
bolo zanechanie štúdia na uvedenej škole. Navrhovateľ podal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti

s odôvodnením, že jeho syn sa už nepripravuje na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole a
nič mu nebráni v tom, aby pracoval a začal sa živiť sám. Zo strany plnoletého syna navrhovateľa
bolo argumentované tým, že štúdium ukončil zo zdravotných dôvodov, nakoľko už od jesene 2015
mal zdravotné problémy, ktoré vyústili do operácie uskutočnenej v marci 2016. Na preukázanie týchto
skutočností predložil syn navrhovateľa výpisy zo zdravotnej dokumentácie za obdobie od septembra
2015 do júna 2016. Syn navrhovateľa tiež predložil súdu potvrdenie o tom, že vykonal prijímacie
pohovory na Vysokú školu bezpečnostného manažérstva v Košiciach a dňa 01.09.2016 bol prijatý na

denné štúdium na označenej škole.
Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia citujúc ust. § 62 ods. 1, 2 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine uviedol,
že plnoletý syn navrhovateľa hodnoverným spôsobom preukázal zdravotné problémy pretrvávajúce od
septembra 2015 až do obdobia, kedy bol u neho vykonaný operačný zákrok a následne preukázal, že pooperačnom zákroku bol práceneschopný od 10.03.2016 do 07.06.2016. Nespornou bola i skutočnosť,
že syn navrhovateľa dňa 10.12.2015 zanechal štúdium na vysokej škole v Bratislave a nakoniec i
skutočnosť, že od septembra 2016 nastúpil ako študent denného štúdia na vysokej škole v Košiciach.

Na základe uvedených zistení potom súd prvej inštancie obdobie po zanechaní štúdia na vysokej škole
v Bratislave do nástupu syna navrhovateľa na ďalšiu vysokú školu v Košiciach v septembri 2016 hodnotil
ako obdobie, počas ktorého trvala vyživovacia povinnosť navrhovateľa.
Na rozhodnutie o náhrade trov konania aplikoval súd prvej inštancie ust. § 52 Civilného mimosporového
poriadku (v ďalšom texte už len „CMP“).

2. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V dôvodoch odvolania uviedol, že z lekárskych správ predložených jeho synom nevyplývajú také
ochorenia, ktoré by mu bránili navštevovať školu. Naviac prvá lekárska správa je až z 23.09.2015. Ak
bol zdravotný stav jeho syna taký vážny, ako to tvrdí, potom si navrhovateľ kládol otázku, prečo jeho

syn nebol práceneschopný už skôr. Súd prvej inštancie sa teda dôsledne a podrobnejšie nezaoberal
lekárskymi správami predloženými jeho synom. Ďalej v odvolaní poukázal na výpoveď jeho syna na
pojednávaní konanom dňa 05.09.2016 (odvolateľ mal zrejme na mysli dňa 19.05.2016 - poznámka
odvolacieho súdu), kde vypovedal, že do školy v školskom roku 2015/2016 nechodil tak, aby to všetko
zvládol, pričom neuvádzal žiadne zdravotné dôvody. Súd prvej inštancie riadne nevyhodnotil ani tvrdenie

navrhovateľa, že ani časť štúdia na Prírodovedeckej fakulte UK nebude zohľadnená v ďalšom štúdiu
na vysokej škole v Košiciach, ako to argumentoval jeho syn, čomu nasvedčuje rozvrh pre štúdium na
Vysokej škole bezpečnostného manažérstva v Košiciach v akademickom roku 2016/2017 uverejnený
na webstránke označenej školy. Z rozvrhu na prvý polrok 2016/2017 je zrejmé, že ide o diametrálne
rozdielne štúdiá. Navrhovateľ spochybňoval aj dĺžku trvania práceneschopnosti jeho syna po operácii,

ktorá bola neprimerane dlhá s ohľadom na bezproblémový priebeh operácie. V závere odvolania
poznamenal, že syn si našiel brigádu v Košiciach až po 2 mesiacoch od ukončenia práceneschopnosti.

3. Plnoletý syn navrhovateľa vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že hodnotenia lekárskych potvrdení zo
strany navrhovateľa sú subjektívne. Odvolateľ svojím subjektívnym potrebám prispôsobuje aj výklad

výrokov, ktoré odzneli na pojednávaní. V tomto smere síce cituje jeho výpoveď na pojednávaní konanom
dňa 19.05.2016 tak, ako bola protokolovaná, no na označenom pojednávaní odznelo z jeho strany,
že nezvládnutie školy v Bratislave bolo spôsobené výlučne jeho zdravotnými dôvodmi. Navrhovateľ si
danú skutočnosť mohol overiť aj prostredníctvom zvukovej nahrávky z uvedeného pojednávania. Už vo
svojom prvom podaní v predmetnej veci, a to v podaní zo dňa 13.03.2016 uvádzal, že mal pretrvávajúce

zdravotné problémy, o ktoré sa odvolateľ nezaujímal. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.

4. Navrhovateľ v replike na vyjadrenie plnoletého syna uviedol, že napadnutý rozsudok považoval za
nesprávny z dôvodov, ktoré uviedol v odvolaní, keď zároveň v odvolaní uviedol, v čom vidí nesprávnosť

napadnutého rozsudku. Či ide z jeho strany o subjektivizmus alebo nie, rozhodne s konečnou platnosťou
odvolací súd. Uvedomuje si, že súdiť sa s vlastným synom nie je mu príjemné, nesúdi sa s ním o jeho
právo študovať, čo uviedol aj na pojednávaní.

5. Syn na repliku navrhovateľa už písomne nereagoval.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 Civilného sporového poriadku - v
ďalšom texte už len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP) a má predpísané
náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu uvedenom v odvolaní (§
65CMP),vychádzajúczoskutočnosti,ženiejeodvolacímidôvodmiviazaný(§66CMP)apopreskúmaní

ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario za použitia § 219 ods. 3 CSP)
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie písomného vyhotovenia

rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá v zásadných bodoch kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2
CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v podstatných bodoch na ne odkazuje, a preto
uvádzať ďalšie dôvody už nepovažuje za potrebné.7. Odvolacie námietky navrhovateľa vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.
Námietka, že z lekárskych správ predložených do konania plnoletým synom odvolateľa (č. l. 32-47
spisu) nevyplývajú také ochorenia, ktoré by mu bránili navštevovať vysokú školu v Bratislave a že súd

prvej inštancie sa dôsledne týmito lekárskymi správami nezaoberal, nie je dôvodná. Odvolací súd po
preskúmaní spisového materiálu, najmä tej jeho časti, kde sú lekárske správy založené, zistil, že plnoletý
syn navrhovateľa od 23.09.2015 až do 02.02.2016 absolvoval početné lekárske vyšetrenia rôzneho
charakteru (pľúcne, gastro, imunoalergické, endokrinologické a iné) za účelom zistenia konkrétnej
diagnózy. Výsledkom týchto lekárskych vyšetrení bola hospitalizácia syna navrhovateľa na Klinike ORL

Univerzitnej nemocnice Martin v dňoch 10.03. - 13.03.2016, kedy bola u neho vykonaná operácia, po
ktorej nasledovala práceneschopnosť v trvaní od 10.03.2016 do 07.06.2016. Lekárske správy tak aj
podľa odvolacieho súdu nasvedčujú tomu, že syn navrhovateľa v období najmenej od septembra 2015
trpel zdravotnými ťažkosťami, ktoré dôvodne ovplyvnili jeho štúdium na Prírodovedeckej fakulte UK v
Bratislave i zanechanie štúdia na označenej škole. Obdobie od zanechania štúdia na vysokej škole v
Bratislave (10.12.2015) do skončenia práceneschopnosti (07.06.2016) teda možno aj podľa odvolacieho

súdu hodnotiť ako obdobie, v ktorom sa syn navrhovateľa nemohol z objektívnych dôvodov samostatne
živiť a zároveň ako obdobie, v ktorom naďalej trvala vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči jeho synovi
v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd podobne tak hodnotí i obdobie mesiacov jún, júl,
august 2016, kedy syn navrhovateľa si bezúspešne hľadal zamestnanie ako brigádnik (č. l. 88 - 90 spisu)
a zároveň sa pripravoval na denné štúdium na inej vysokej škole, na ktorú bol nakoniec i prijatý (Vysoká

škola bezpečnostného manažmentu v Košiciach) s nástupom od 01.09.2016.
Námietka, že plnoletý syn sám na pojednávaní 19.05.2016 vypovedal, že nechodil do školy (v Bratislave
-poznámkaodvolaciehosúdu)tak,abytovšetkozvládol,apretoukončilštúdium,jenedôvodná,nakoľko
ide skôr o vytrhnutie časti výpovede syna navrhovateľa z kontextu jeho celkového vyjadrenia sa v
predmetnomspore.Tomunasvedčujeivyjadreniesynanavrhovateľaknávrhunazačatiekonaniazodňa

13.03.2016, kde okrem iného uviedol, že boli to práve zdravotné problémy, ktoré mu bránili navštevovať
semináre a prednášky a práve pre tieto zdravotné problémy bol nútený v decembri 2016 ukončiť denné
štúdium na vysokej škole v Bratislave.
Neobstojí ani námietka navrhovateľa, že súd prvej inštancie riadne nevyhodnotil jeho tvrdenie, že
ani časť štúdia na Prírodovedeckej fakulte UK nebude zohľadnená v ďalšom štúdiu jeho syna na

vysokej škole v Košiciach, čomu nasvedčuje rozvrh pre štúdium na Vysokej škole bezpečnostného
manažérstva v Košiciach. Odvolací súd vo vzťahu k tejto námietke odvolateľa uvádza, že podstatnými
okolnosťami pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľa boli z hľadiska súdu otázky či v období od podania
návrhu do rozhodnutia súdu prvej inštancie bol syn navrhovateľa schopný sám sa živiť, a teda či v
uvedenomobdobítrvalavyživovaciapovinnosťnavrhovateľavočiplnoletémusynovialebonie.Súdprvej

inštancie na uvedené otázky zodpovedal kladne, odvolací súd sa s jeho skutkovými závermi a právnou
argumentáciou stotožnil, ako to už uviedol v predchádzajúcich odsekoch bodu 6 odôvodnenia tohto
rozsudku.
Odvolací súd nakoniec ako nedôvodnú vyhodnotil i námietku navrhovateľa, ktorou spochybňoval dĺžku
trvania práceneschopnosti jeho syna (od 10.03.2016 do 07.06.2016), ktorú považoval za neprimerane

dlhú s ohľadom na bezproblémový priebeh operácie. Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že pokiaľ
navrhovateľ v tomto smere nepredložil dôkaz, ktorý by vyvrátil pravdivosť potvrdenia o dĺžke trvania
práceneschopnosti jeho syna, uvedená námietka zostala len v polohe nepreukázaného tvrdenia.

8. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na

ich náhradu, keď v tomto smere aplikoval ust. § 52 v spojení § 57 CMP, v zmysle ktorých by bolo
možné priznať právo na náhradu trov konania iba na návrh. Nakoľko plnoletý syn navrhovateľa si trovy
odvolaciehokonanianeuplatnil(vtomtosmerenepodalžiadnynávrh)anavrhovateľúspechvodvolacom
konaní nemal, bol dôvodný postup odvolacieho súdu pri rozhodnutí o náhrade trov konania podľa § 396
ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP.

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.P o u č e n i e o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)