Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 19, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/228/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013201022
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3013201022.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr.

Evy Vaškovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu GIBALEX, s.r.o., so sídlom Slovenskej
armády 48, Nemšová, IČO: 31 408 401, práv. zast. Advokátskou kanceláriou MOJŽIŠ a Partneri s.r.o. so
sídlom Sasinkova 10, Bratislava, IČO: 35 892 994, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej
republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
zo dňa 16. októbra 2013, č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného
rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask zo dňa 12. júla 2013, ktorým podľa §
68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie október 2009 vo výške 233 028,60 euro, keď správca dane s poukazom na ust. § 49
ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH v celkovej výške 233 028,60
euro z dodávateľských faktúr od dodávateľa Ostwerke, s.r.o. so sídlom Zvolenská cesta 14, Banská

Bystrica, IČO: 36 743 950, za nákup bravčového mäsa - polovičky, droby a prasiatka, a to:

- faktúra číslo 12822009 zo dňa 1. októbra 2009, základ dane 33 384,84 euro, DPH vo
výške 6428,60 euro, celková suma 39 813,44 euro,

- faktúra číslo 12832009 zo dňa 1. októbra 2009, základ dane 18 815,21 euro, DPH vo
výške 3574,90 euro, celková suma 22 390,11 euro,

- faktúra číslo 12842009 zo dňa 4. októbra 2009, základ dane 34 559,93 euro, DPH vo
výške 6566,40 euro, celková suma 41 026,33 euro,

- faktúra číslo 12852009 zo dňa 4. októbra 2009, základ dane tridsiati 1769,03 euro, DPH vo výške
6416,10 euro, celková suma 40 185,13 euro,

- faktúra číslo 12862009 zo dňa 4. októbra 2009, základ dane 32 216,92 euro, DPH vo
výške 6121,20 eura, celková suma 38 338,12 euro,- faktúra číslo 12872009 zo dňa 4. októbra 2009, základ dane 50 159,03 euro, DPH vo
výške 9530,20 euro, celková sna 59 006 89,23 euro,

- faktúra číslo 13022009 zo dňa 5. októbra 2009, základ dane 9 s 1,56 euro, DPH vo výške 1710,30
euro, celková suma 10 711,86 euro,

- faktúra číslo 13032009 zo dňa 6. októbra 2009, základ dane 31 426,19 euro, DPH vo výške
5971 euro, celková suma 37 077,19 euro,

- faktúra číslo 13042009 zo dňa 7. októbra 2009, základ dane 29 850 20 až 51 euro, DPH vo výške 5672
euro, celková suma 35 524,61 euro,

- faktúra číslo 13052009 zo dňa 7. októbra 2009, základ dane 8260,98 euro, DPH vo výške 1569,60
euro, celková suma 9830,58 euro,

- faktúra číslo 13062009 zo dňa 8. októbra 2009, základ dane 12 631,94 euro, DPH vo
výške 2400,10 eura, celková suma 15 032,04 euro,

- faktúra číslo 13072009 zo dňa 8. októbra 2009, základ dane 31 739,51 eura, DPH vo

výške 6030,50 euro, celková suma 37 770,01 euro,

- faktúra číslo 13082009 zo dňa 9. októbra 2009, základ dane 58 774,82 euro, DPH vo výške
11 167,20 eura, celková suma 69 942,02 euro,

- faktúra číslo 13092009 zo dňa 9. októbra 2009, základ dane 8642,47 euro, DPH vo výške 1642,10
eura, celková suma 10 284,57 euro,

- faktúra číslo 13102009 zo dňa 11. októbra 2009, základ dane 31 009,09 euro, DPH vo výške
5910,70 euro, celková suma 37 019,79 euro,

- faktúra číslo 13112009 zo dňa 11. októbra 2009, základ dane 34 287,70 euro, DPH vo výške
6514,70 euro, celková suma 40 820 40 euro,

- faktúra číslo 13122009 zo dňa 11. októbra 2009, základ dane 34 672,01 euro, DPH vo výške

6587,70 euro, celková suma 41 259,71 euro,
- faktúra číslo 13172009 zo dňa 12. októbra 2009, základ dane 8091,68 euro, DPH vo
výške 1537,40 euro, celková suma 9629,08 euro,

- faktúra číslo 13182009 zo dňa 13. októbra 2009, základ dane 14 714,90 euro, DPH vo výške

2795,80 euro, celková suma 17 510,70 euro,

- faktúra číslo 13192009 zo dňa 13. októbra 2009, základ dane 7888,62 euro, DPH vo
výške 1498,80 euro, celková suma 9387,42 euro,

- faktúra číslo 13202009 zo dňa 14. októbra 2009, základ dane 35 065,34 euro, DPH vo výške
6662,40 euro, celková suma 42 727,74 euro,

- faktúra číslo 13212009 zo dňa 15. októbra 2009, základ dane 32 637,52 dvor, DPH vo výške
6201,10 euro, celková suma 38 838,62 euro,

- faktúra číslo 13222009 zo dňa 15. októbra 2009, základ dane 8754,02 euro, DPH vo výške
1663,30 euro, celková suma 10 417,32 euro,

- faktúra číslo 13232009 zo dňa 16. októbra 2009, základ dane 9355,78 euro, DPH vo výške

1777,60 euro, celková suma 11 133,38 euro,

- faktúra číslo 13242009 zo dňa 18. októbra 2009, základ dane 30 916,49 euro, DPH vo
výške 5874,10 eura, celková suma 36 790,59 euro,- faktúra číslo 13252009 zo dňa 18. októbra 2009, základ dane 52 981,70 euro, DPH vo výške
10 066,50 euro, celková suma 63 048,20 euro,

- faktúra číslo 13262009 zo dňa 18. októbra 2009, základ dane 34 320,60 euro, DPH vo výške
6520,90 euro, celková suma 40 841,50 euro,

- faktúra číslo 13272009 zo dňa 18. októbra 2009, základ dane 28 452,29 euro, DPH vo výške

5405,90 euro, celková suma 33 858,19 euro,

- faktúra číslo 13282009 zo dňa 18. októbra 2009, základ dane 5913,21 euro, DPH vo výške
6823,50 euro, celková suma 42 736,71 euro,

- faktúra číslo 13342009 zo dňa 19. októbra 2009, základ dane 7980,68 euro, DPH vo výške

1516,30 euro, celková suma 9496,98 euro,

- faktúra číslo 13352009 zo dňa 20. októbra 2009, základ dane 15 501,34 euro, DPH vo výške
2945,30 euro, celková suma 18 446,64 euro,

- faktúra číslo 13362009 zo dňa 21. októbra 2009, základ dane 10 113,24 eura, DPH vo výške
1921,50 euro, celková suma 12 034,74 euro,

- faktúra číslo 13372009 zo dňa 21. októbra 2009, základ dane 31 877,99 euro, DPH vo výške
6056,80 euro, celková suma 37 934,79 euro,

- faktúra číslo 13382009 zo dňa 22. októbra 2009, základ dane 31 999,90 euro, DPH vo výške
6080 euro, celková suma 38 079,90 euro,
- faktúra číslo 13392009 zo dňa 25. októbra 2009, základ dane 31 753,50 euro, DPH vo výške
6033,20 eura, celková suma 37 786,70 euro,

- faktúra číslo 13402009 zo dňa 25. októbra 2009, základ dane 28 451,12 eura, DPH vo výške
5405,70 euro, celková suma 33 856,82 euro,

- faktúra číslo 13412009 zo dňa 25. októbra 2009, základ dane 35 628,86 euro, DPH vo výške

6769,50 euro, celková suma 42 398,36 euro,

- faktúra číslo 13422009 zo dňa 25. októbra 2009, základ dane 34 325,21 eura, DPH vo výške
6521,80 euro, celková suma 40 847,01 euro,

- faktúra číslo 13432009 zo dňa 26. októbra 2009, základ dane 55 802,02 euro, DPH vo výške
10 602,40 euro, celková suma 66 404,42 euro,

- faktúra číslo 13612009 zo dňa 26. októbra 2009, základ dane 8018,16 euro, DPH vo výške
1523,50 euro, celková suma 9541,66 euro,

- faktúra číslo 13622009 zo dňa 27. októbra 2009, základ dane 32 331,67 euro, DPH vo výške
6143 euro, celková suma 38 474,67 euro,

- faktúra číslo 13632009 zo dňa 28. októbra 2009, základ dane 7816,02 euro, DPH vo výške

1485 euro, celková suma 9301,02 euro,

- faktúra číslo 13642009 zo dňa 29. októbra 2009, základ dane 33 876,14 eura, DPH vo výške
6 436,50 euro, celková suma 40 312,64 euro,

- faktúra číslo 13652009 zo dňa 29. októbra 2009, základ dane 34 847,22 euro, DPH vo výške
6621 eura, celková suma 41 468,22 euro,- faktúra číslo 13662009 zo dňa 29. októbra 2009, základ dane 33 297,59 eura, DPH vo výške
6326,50 euro, celková suma 39 624,09 euro.

Žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného správcom dane. Zopakoval,
že žalobca si uplatnil odpočítanie DPH zo sporných faktúr od dodávateľa Ostwerke, s.r.o., pričom tovar
uvedený v týchto sporných faktúrach spoločnosť Ostwerke, s.r.o. žalobcovi reálne nedodala. Vyššie
uvedený dodávateľ žalobcu - spoločnosť Ostwerke, s.r.o. so sídlom Zvolenská cesta 14, Banská
Bystrica, IČO: 36 743 950 podľa výpisu z obchodného registra sídlila do 20. apríla 2009 na adrese Pod

kaštieľom 627/10, Dubnica nad Váhom, od 21. apríla 2009 do 15. augusta 2011 na adrese
Školská 768/25 Bánovce nad Bebravou a od 16. augusta 2011 na adrese Zvolenská
cesta 14, Banská Bystrica. Od 17. októbra 2008 je jediným spoločníkom spoločnosť Kovošrot s.r.o.,
Kukučínova 504/6, Trenčín. V mene spoločnosti Ostwerke, s.r.o. konal od 7. marca 2008 do 28. júna
2010 K. N., od 28. júna 2010 do 29. júla 2010 F. H., S. republika a od 29. júla 2010 X. C.. Polícia šetrením
realizovanýchobchodovsbravčovýmmäsomzistila,žetentotovar(bravčovémäso)nadobudlislovenskí

predajcovia z iných členských štátov Európskej únie. Všetky slovenské subjekty boli zaregistrované ako
platitelia DPH, pričom sa jedná o nastrčené spoločnosti, ktoré v skutočnosti nevykonávali žiadnu reálnu
činnosť, sídla spoločností boli len formálne, konatelia spoločností boli alebo sú bezdomovci, osoby v
pátraní s bohatou kriminálnou minulosťou, resp. subjekty boli prevedené na občanov S.. Zodpovedné
osoby za tieto subjekty nepodávali daňové priznania, nekomunikovali s príslušnými daňovými úradmi.

V intrakomunitárnych dodaniach tovaru od dodávateľov z Európskej únie na Slovensko pochybnosti nie
sú, za to závažné pochybnosti sú v deklarovaných nadobúdateľoch tovaru z Česka. Na základe faktúr,
ktoré mali vystaviť nadobúdatelia (Ostwerke, s.r.o., HK trade, s.r.o., PARADISSE, s.r.o., ...) si uplatnili
odpočítanie dane viaceré daňové subjekty na Slovensku a v súvislosti s takto deklarovanými dodávkami
mäsa z členských štátov Európskej únie došlo a dochádza ku kráteniu štátneho rozpočtu Slovenskej

republiky vo veľkom rozsahu. Miestnym zisťovaním na adrese sídla spoločnosti Ostwerke, s.r.o. bolo
preverené, že spoločnosť sa nenachádza na adrese sídla uvedenej v obchodnom registri, a ani na
žiadnej z budov nachádzajúcich sa na Zvolenskej ceste 14, Banská Bystrica nemá označené sídlo. Na
žiadosť správcu dane o zapožičanie účtovných dokladov (ktorá žiadosť bola doručená splnomocnenému
zástupcovi spoločnosti V. V. dňa 13.11.2012) spoločnosť Ostwerke, s.r.o. a ani jej splnomocnený

zástupca nereagovali, požadované doklady správcovi dane nepredložili, a to ani na opakovanú žiadosť.
Príslušný správca dane (Daňový úrad Bánovce nad Bebravou) určoval u spoločnosti Ostwerke, s.r.o.
daň podľa pomôcok na Dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január - marec 2009, september
2009 a február 2010 a taktiež i na Dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009, nakoľko
spoločnosť Ostwerke, s.r.o. nepredložila doklady pri výkone daňových kontrol. Spoločnosť Ostwerke,

s.r.o. podala posledné daňové priznanie k Dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011,
pričom v daňových priznaniach za zdaňovacie obdobia január - apríl 2011 spoločnosť Ostwerke, s.r.o.
uviedla, že jej v uvedených obdobiach nevznikla daňová povinnosť ani nárok na odpočítanie dane.
Spoločnosť Ostwerke, s.r.o. si neplní svoje povinnosti tak ako ukladá § 3 ods. 8 daňového poriadku,
podľa ktorého právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri

správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Správca dane predvolával opakovane na výsluch
splnomocneného zástupcu spoločnosti Ostwerke, s.r.o. V. V., ktoré zásielky si menovaný prevzal dňa
4. februára 2013, a dňa 8. marca 2013, na výsluch sa však nedostavil. Správca dane predvolával
opakovane na výsluch i bývalého konateľa spoločnosti Ostwerke, s.r.o. K. N., ktoré zásielky sa vrátili
správcovi dane s poznámkou „adresát neznámy“. Dňa 19. marca 2013 sa splnomocnený zástupca

spoločnosti Ostwerke, s.r.o. V. V. telefonicky skontaktoval so správcom dane, pričom uviedol, že dňa
8. apríla 2013 sa nemôže dostaviť na Daňový úrad Trenčín, nakoľko je dlhodobo odcestovaný v
zahraničí, prisľúbil však, že koncom mája telefonicky potvrdí správcovi dane návrat a zároveň dohodne
so zamestnancom správcu dane termín. V. V. v telefonickom rozhovore ďalej správcovi dane oznámil, že
doklady spoločnosti Ostwerke, s.r.o. nemá a že konateľ spoločnosti Ostwerke, s.r.o. zomrel. V. V. sa už

viac so správcom dane neskontaktoval. V zmysle ustanovenia § 20 ods. 2 a 3 daňového poriadku využil
správca dane inštitút predvedenia útvarom Policajného zboru a bývalý konateľ spoločnosti Ostwerke,
s.r.o. K. N. bol dňa 14. marca 2013 predvedený na Daňový úrad Trenčín, kde pred správcom dane K.
N. uviedol, že má k dispozícii protokol o odovzdaní dokladov novému konateľovi spoločnosti Ostwerke,
s.r.o. a predloží ho správcovi dane do 22. marca 2013, čo však K. N. neučinil. Bývalý konateľ spoločnosti

Ostwerke, s.r.o. K. N. pred správcom dane potvrdil, že žalobcovi ako odberateľovi vystavil faktúry, avšak
len za zdaňovacie obdobie január 2009, a to konkrétne faktúru číslo 12009 zo dňa 1. januára 2009
v sume 10 230,12 euro, faktúru číslo 22009 zo dňa 4. januára 2009 v sume 9969,33 euro, faktúru
číslo 32009 zo dňa 4. januára 2009 v sume 14 484,98 euro, faktúru číslo 1162009 zo dňa 26. januára2009 v sume 9130,52 euro, faktúru číslo 1172009 zo dňa 27. januára 2009 v sume 9459,81 euro,
faktúru číslo 1182009 zo dňa 28. januára 2009 v sume 10 288,98 euro a faktúru číslo 1192009 zo
dňa 29. januára 2009 v sume 4012,37 euro (pozornosti Krajského súdu v Trenčíne neunikla zrejmá

nesprávnosť v písaní, keď správne mali byť v napadnutom rozhodnutí žalovaného uvedené faktúry nie
za obdobie január 2009, ale za obdobie október 2009, ktoré obdobie je predmetom v súdenej veci,
teda ako vyplýva zo zápisnice správcu dane o ústnom pojednávaní zo dňa 14.03.2013, č. XXXXXX/X/
XXXXXX/XXXXposprávnostimalibyťuvedenéf.č.13612009z26.10.2009,f.č.13622009z27.10.2009,
f.č. 13632009 z 28.10.2009, f.č. 13642009 z 29.10.2009, f.č. 13652009 z 29.10.2009, f.č. 13662009 z

29.10.2009; ide o časť faktúr presne špecifikovaných v úvode tohto rozsudku). Vyššie uvedené faktúry
K. N. žalobcovi osobne vystavil a tieto aj podpísal, o ostatných odberateľských faktúrach nič nevedel,
nikoho nepoveril, aby ďalšie faktúry niekto iný vystavoval. Zmluvy na dodávky tovaru - mäsa medzi
spoločnosťou Ostwerke, s.r.o. a žalobcom uzatváral K. N. s konateľom žalobcu, s pánom A.. Faktúry
za dodaný tovar spoločnosťou Ostwerke, s.r.o. boli doručené žalobcovi poštou, k ukončeniu spolupráce
so žalobcom, ktorá bola ukončená v septembri 2010, sa K. N. nevyjadril. Tovarom deklarovaným na

faktúrach bolo mäso, ktoré spoločnosť Ostwerke, s.r.o. kupovala od dodávateľov z Českej republiky.
Dodávateľmi boli Mäsokombinát Makovec, Mäsokombinát Kostelec na Hané, bitúnok Bučovice. Podľa
vyjadrení K. N. dodávky mäsa sa vozili v chladiacich kamiónoch od českého dodávateľa, prepravcov
však osobne nevybavoval, osobne nevybavoval ani tieto dodávky, nevedel ani uviesť, kto ich vybavoval,
ani kde sa presne vykladalo, dokonca nevedel, kto objednal prepravu a kto dodávky mäsa prepravoval,

a ani kde skončila preprava tovaru. K. N. nevedel, ako prebiehala manipulácia s tovarom - mäsom, kto
tovar - mäso zo strany spoločnosti Ostwerke, s.r.o. odovzdával a kto zo strany platiteľa tovar preberal.
K. N. však tvrdil, že bol pri nakládke a vykládke, ale nepamätá si, kde sa presne vykladalo, pričom
spoločnosť Ostwerke, s.r.o. neznášala náklady na prepravu. Faktúry boli uhrádzané prevodom na účet,
K. N. osobne robil úhrady dodávateľských faktúr. Skutkový stav žalovaný právne posúdil podľa § 49 ods.

1, 2, § 51 ods. 1 zákona o DPH, rovnako ako správca dane v prvostupňovom rozhodnutí. S odkazom na
to, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil, zodpovedá zásadám logického
myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH, žalovaný
rozhodol vo veci tak, ako je uvedené vo výroku žalobou napadnutého rozhodnutia.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu. Žalobca vytýka žalovanému, že správca dane
v daňovom konaní porušil základné zásady daňového konania. Správca dane sa neriadil dôsledne
ustanovením § 3 ods. 2 daňového poriadku, keď neoboznámil žalobcu s pochybnosťami počas konania,
čím bola žalobcovi odňatá možnosť odstránenie nedostatkov v daňovom konaní.

Taktiež správca dane porušil § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, keď uzatvoril daňovú kontrolu
rozhodnutím, bez vykonania ústneho pojednávania s oznámením pochybností. Správca dane v
rozhodnutí neuviedol, v akej skutočnosti konkrétne bol porušený zákon zo strany žalobcu a taktiež
neuviedolnaústnompojednávaníkonkrétnenávrhy,akobymalžalobcaakoplatiteľodstrániťnedostatky
v procese daňovej kontroly.

Žalobca vytýka žalovanému, že na objasnenie skutkového stavu nevyužil správca dane inštitút
predvedenia vo vzťahu k svedkovi V. V., hoci vo vzťahu k svedkovi K. N. tak učinil. Správca dane tak
svoj záver opiera hlavne o výpoveď K. N., bývalého konateľa spoločnosti Ostwerke, s.r.o..

Ako zdôraznil žalobca v žalobe, K. N. ako bývalý konateľ spoločnosti Ostwerke, s.r.o. vo svojej výpovedi
uviedol, že sa nepamätá, kto vybavoval dodávky tovaru, kde sa tovar nakladal a vykladal a kto tovar za
žalobcu preberal. Avšak vo svojej výpovedi K. N. uviedol, že tovar bol vozený v chladiacich kamiónoch,
že sa osobne zúčastnil nakládky a vykládky tovaru. Vzhľadom na čas, ktorý ubehol medzi predmetnými
udalosťami a výpoveďou svedka nie je ničím nezvyčajným, že si svedok nevie vybaviť detaily, ako napr.,

kde sa tovar nakladal a kde sa tovar vykladal, meno vodiča, značku auta a pod.. Žalobca pokladá za
dôležité to, čo si svedok pamätal a čomu správca dane pripísal len malú dôležitosť a síce, že tovar
nakladaný, vozený a vykladaný bol. Z výpovede predmetného svedka K. N. je jednoznačné, že tovar
existoval a teda, že plnenie prebehlo riadne a nielen fiktívne. Žalobca tvrdí, že správca dane nesprávne
vyhodnotil dôkaz menovaného svedka K. N..

Žalobca ďalej v správnej žalobe poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 7. decembra 2010, sp. zn. 3Sžf 25/2010, podľa ktorého právny záver vo veci, t.j. právne posúdenie
veci, musí urobiť daňový orgán so všetkých skutkových zistení a nielen právnych tvrdení zástupcovobchodných spoločností zúčastnených na transakciách. Vo vyššie uvedenom rozsudku Najvyšší súd
Slovenskej republiky taktiež uviedol, že z daňového hľadiska je hospodárska kauza významnejšia ako
samotný typ právneho úkonu. Žalobca taktiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 17. mája 2007, sp. zn. 4 SžoKS 90/2006, podľa ktorého zisťovanie ekonomického
dôvodu daňovej transakcie je súčasťou zásady skutočného obsahu právneho úkonu alebo inej
skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Žalobca tvrdí, že správca dane bezprostredný
hospodársky cieľ pri svojom rozhodovaní nijak nebral v úvahu, a tým dospel k nesprávnemu rozhodnutiu
o neexistencii plnenia.

Žalovaný podľa žalobcu taktiež pochybil pri uplatňovaní § 74 ods. 2 daňového poriadku aj tým,
že rozhodnutie správcu dane, ktoré obsahovalo odôvodnenie, ale neobsahovalo povinné náležitosti
rozhodnutia, nezrušil. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku sa v odôvodnení okrem iného uvedie tiež,
ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia a aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov.

Žalobca zdôraznil, že disponuje niekoľkými nákladnými listami CMR, tieto však správcovi dane
nepredložil, nakoľko z dikcie zákona o DPH, a to konkrétne z § 49 mal žalobca za to, že faktúry a daňové
priznania sú dostatočným dôkazom na uplatnenie práva na odpočet DPH.

Taktiežžalobcavsprávnejžalobezdôraznil,žepreúčelyuplatneniaDPHniejepodstatnáskutočnosť,od

koho dodávateľ žalobcu tovar nadobudol. Celý priebeh obchodu od prvého dodávateľa až k poslednému
odberateľovi je reťazovým obchodom, pričom sa nejednalo o podvodný reťazový obchod, nakoľko
tovar, s ktorým sa obchodovalo aj reálne existoval. Účastník reťazového obchodu právo disponovať s
tovarom ako vlastník vôbec nemusí získať a získanie tohto práva nie je podmienkou uznania platnosti
obchodného vzťahu medzi jednotlivými účastníkmi reťazového obchodu. Opačný názor žalovaného

je v rozpore so všeobecne platným výkladom Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorým je
usmerňovaná podnikateľská verejnosť. Keďže žalovaný uznáva, že sa jednalo o reťazový obchod,
uznáva aj reálny tok tovaru, nemôže bezdôvodne z obchodného reťazca vylúčiť žalobcu, ktorý bol v
tomto obchode legálne zapojený.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietnuť.

K námietke žalobcu o porušení základných zásad daňového konania, keď správca dane neoboznámil
žalobcu s pochybnosťami počas konania, čím mala byť žalobcovi odňatá možnosť odstránenia

nedostatkov v daňovom konaní, žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že správca dane
postupoval v súlade s ust. § 45 ods. 1 písm. f), § 46 ods. 5, § 68 ods. 1 až 3 daňového poriadku.
Dňa 13. mája 2013 správca dane doručil žalobcovi Oboznámenie sa so skutočnosťami zistenými v
rámci výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december
2009, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask zo dňa 9. mája 2013, pričom žalobca využil svoje právo

a v stanovenej lehote sa písomne vyjadril k zisteným skutočnostiam správcu dane. Dňa 11. júna 2013
bol žalobcovi doručený Protokol z daňovej kontroly č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask a Výzva č.
XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, pričom žalobca
salistomzodňa24.06.2013vyjadrilkzisteniamuvedenýmvprotokoleapripomienkyžalobcukprotokolu
boli so žalobcom prerokované dňa 11.07.2013, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní

č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask. V zápisnici je uvedené, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy
ani doklady, ktoré by vyžadovali ďalšie dokazovanie a ktoré by menili záver správcu dane. Žalobca bol
so všetkými zisteniami riadne oboznámený, predkladať dôkazy mohol a mal počas daňovej kontroly,
vyrubovacieho konania a mohol ich predložiť aj spolu s odvolaním. Vyrubovacie a odvolacie konania
prebiehali po oboznámení žalobcu so všetkými zisteniami správcu dane. Žalobca mal teda dostatočný

priestor na odstránenie nedostatkov v daňovom konaní.

K námietkam žalobcu, že 1. správca dane nevyužil vo vzťahu k svedkovi V. V. inštitút predvedenia, že 2.
správca dane sa dopustil nesprávneho voľného hodnotenia dôkazov, že 3. právne posúdenie veci musí
urobiť daňový orgán zo všetkých skutkových zistení, že 4. z daňového hľadiska je hospodárska kauza

významnejšia ako samotný typ právneho úkonu, a teda, že zisťovanie ekonomického dôvodu daňovej
transakcie je súčasťou zásady skutočného obsahu právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej
pre určenie alebo vybratie dane, žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že správca dane je
ten, ktorý určuje procesný postup v daňovom konaní, keď je povinný postupovať v medziach zákona.Správca dane je povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a
úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu účastníkov konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy
a v akom rozsahu vykoná a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie vykonaných

dôkazov je vecou správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať
za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie.
Dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenia však
spočíva na žalobcovi (§ 24 ods. 1, 2 daňového poriadku). V rámci dokazovania posudzuje správca
dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a je tiež v jeho právomoci posúdiť vierohodnosť

jednotlivýchdôkaznýchprostriedkovarozhodnúťoichpreukaznosti.Finančnéorgánypreveriliviacerých
účastníkov obchodov a na základe kompletných zistení si správca dane urobil úsudok. Takéto konanie
správcu dane je postupom v súlade s ustanoveniami § 44, § 45, § 46, § 47 daňového poriadku, v
nadväznosti na § 24 ods. 2 daňového poriadku, keď viedol dokazovanie a použil všetky dostupné
prostriedky, ktorými bolo možné zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane
(§ 24 ods. 4 daňového poriadku). Správca dane dodržal zásady uvedené v § 3 daňového poriadku,

postupoval podľa všeobecne záväzných predpisov, chránil záujmy štátu a obcí a dbal na zachovávanie
práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb (§ 3 ods. 1 daňového poriadku),
pri správe dane postupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami, ktoré boli poučené
o procesných právach a povinnostiach (§ 3 ods. 2 daňového poriadku). Správca dane vyhodnotil dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom

prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 daňového poriadku) a v neposlednom
rade vykonal úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu ako napríklad zaslané dožiadanie alebo
predvolania a vypočutia svedkov (§ 3 ods. 1 v poriadku). Podľa § 3 ods. 8 daňového poriadku právom
a povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko
spolupracovať so správcom dane. Zákonný postup správcu dane, ktorý prihliadal na všetky dôkazy

zistené v daňových konaniach, nie je možné vyhodnotiť ako postup v neprospech daňového subjektu.
Vo vzťahu k predvedeniu V. V., žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že správca dane neúspešne
predvolával menovaného V. V. - splnomocneného zástupcu spoločnosti Ostwerke, s.r.o., tento sa dňa
19. marca 2013 telefonicky skontaktoval so správcom dane, pričom uviedol, že dňa 8. apríla 2013 sa
nemôže dostaviť na Daňový úrad Trenčín, nakoľko je dlhodobo odcestovaný v zahraničí. V. V. uviedol, že

koncommájatelefonickypotvrdínávratazároveňdohodnesozamestnancomsprávcudanetermín.V.V.
zamestnancovi správcu dane v telefonickom rozhovore oznámil, že doklady nemá a konateľ spoločnosti
Ostwerke, s.r.o. zomrel. V. V. sa do dňa spracovanie protokolu neskontaktoval so správcom dane.
Správca dane nepostupoval v rozpore so zákonom, keď nepožiadal políciu o predvedenie svedka, pokiaľ
sa V. V. zdržuje v zahraničí. Správca dane vykonával daňové kontroly u obchodných partnerov žalobcu,

pričom zistil, že spoločnosť Ostwerke, s.r.o. deklarovala faktúrami obchody s mäsom a mäsovými
výrobkami, v skutočnosti však tovar v deklarovanom množstve nenakupovala ani nepredávala, pričom
spoločnosť Ostwerke, s.r.o. ku kontrole nepredložila žiadne doklady a kontrola bola vykonaná na
základe pomôcok. Správca dane pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní bral do úvahy
vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie

dane (§ 3 ods. 6 daňového poriadku) a zistil, že celá obchodná transakcia je obchodom založeným
len na vystavovaní faktúr, nezakladá sa na priamom vlastníctve tovaru a jeho dodaní. K rozhodnutiu
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa7.decembra2010,sp.zn.3Sžf/25/2010žalovanýuviedol,
že v prípade citovaného rozsudku ide o diametrálne odlišný prípad. Správca dane postupoval v súlade
s názorom vysloveným v citovanom rozsudku, keď posúdil skutočnosť, že spoločnosť Ostwerke, s.r.o.

vystavovala faktúry bez skutočného dodania tovarov so záverom uplatnenie odpočítania DPH bez
jej odvedenia do štátneho rozpočtu na predchádzajúcom stupni. Ekonomickým dôvodom obchodnej
transakcii nemôže byť odpočítanie dane z faktúr, ktoré nezodpovedajú skutočnému dodaniu tovaru.

K námietke žalobcu, že žalovaný pochybil pri uplatňovaní § 74 ods. 2 daňového poriadku, keď nezrušil

prvostupňové rozhodnutie správcu dane žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že podrobne preskúmal
rozhodnutie prvostupňového orgánu, spisový materiál žalobcu a zistil, že rozhodnutie správcu dane
vychádzalo z podrobne zisteného skutkového stavu, ktorý bol v rozhodnutí zaznamenaný. Odôvodnenie
rozhodnutia prvostupňového orgánu má všetky náležitosti podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, správca
dane dobre vystihol podstatu veci, odôvodnenie je zrozumiteľné a presvedčivé.

K námietke žalobcu, že disponuje niekoľkými nákladnými listami CMR, ktoré preukazujú existenciu
prepravovaného tovaru nad všetky pochybnosti žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že dokazovanie
v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti odpriebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje
dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení (uznesenie Ústavného súdu SR, sp.
zn. III. ÚS 401/09-17, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. mája 2000, sp. zn. 4Sž/136/1999).

Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenie dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené
daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré
je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady
podľa zákona č. 431/2002 Z.z.. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,

teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov,
hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť
dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju
dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 2 daňového poriadku), a v takom prípade je opäť len na daňovom
subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných
dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní

kpresúvaniudôkaznéhobremenamedzisprávcomdaneadaňovýmsubjektom,čopredstavujepraktické
vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. Žalobca
je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných
partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady preto, aby riadne
preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. To, že v súčasnosti

dodávateľ nepodáva daňové priznanie a je fakticky nezastihnuteľný, nemôže byť podkladom pre
poskytnutie úľav žalobcovi spočívajúcich v obmedzení povinnosti riadne preukázať všetky podklady pre
overenie správnosti uplatneného odpočtu dane. V zmysle § 74 ods. 2 daňového poriadku, odvolací
orgán preskúma odvolanie vždy v rozsahu požadovanom v odvolaní. Odvolací orgán preskúmaval
odvolaním napadnuté rozhodnutie a posudzoval jeho správnosť v nadväznosti na námietky uvedené

v odvolaní a predložené dôkazy. Ak žalobca disponoval CMR už počas daňovej kontroly, bol povinný
ich predložiť už počas daňovej kontroly, následne mal možnosť ich predložiť vo vyrubovacom konaní a
najneskôr v odvolacom konaní. Ani jedno z CMR žalobcom najneskôr v odvolacom konaní predložené
nebolo. Predmetom súdneho prieskumu môžu byť len tie námietky proti prvostupňovému rozhodnutiu
správcu dane, s ktorými sa musel žalovaný ako odvolací orgán vysporiadať vo svojom druhostupňovom

rozhodnutí napadnutom žalobou. Inak by potom preskúmavacie súdne konanie nahrádzalo inštitút
odvolacieho konania ako nevyhnutného predpokladu na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného súdom podľa II. hlavy piatej časti O.s.p.. V daňovom konaní platí nielen
zásada voľného hodnotenia dôkazov vykonaných v tomto konaní kompetentným orgánom, ale i zásada
prejednávacia. Tým sa daňové konanie líši od všeobecného správneho konania, v ktorom platí zásada

vyhľadávacia.

K námietke žalobcu, že v súdenej veci sa jedná o reťazový obchod, a teda, že účastník reťazového
obchodu nemusí disponovať s tovarom ako vlastník žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca
v odvolaní vyhlasoval, že nikdy nebol členom žiadneho obchodného reťazca a nezúčastnil sa vedome

nikdy na žiadnom reťazovom obchode, v žalobe však žalobca zaujal presne opačný postoj keď
vyhlásil, že obchod bol správne posúdený ako reťazový obchod. Pri reťazovom obchode je pre správne
uplatnenie dane dôležité určiť pohyblivú dodávku, t. j. dodávku s prepravou, ostatné dodávky sú
nepohyblivé. Podnikateľ, účastník reťazového obchodu, môže previesť na iného podnikateľa právo
disponovať s tovarom ako vlastník, len, ak toto právo predtým získal od svojho dodávateľa. Toto

vyjadrenie nie je možné vykladať tak, že počas reťazového obchodu je nepodstatné právo nakladať
s tovarom ako vlastník. Práve naopak, počas reťazového obchodu každý zmluvný vzťah je potrebné
posudzovať samostatne a správne identifikovať dodávku. Intrakomunitárny nadobúdateľ tovaru musí
z neho priznať daň a odviesť ju do štátneho rozpočtu, nakoľko daňová povinnosť vzniká v krajine
dodania tovaru. Formálne vystavenie dokladov a vloženie peňažných prostriedkov na účet preukazuje

lenzapojenieobidvochúčastníkovdotransakcií,bezďalšíchdôkazovnepreukazujereálneuskutočnenie
zdaniteľného obchodu. Reťazový obchod nie je problém, pokiaľ pohyblivá dodávka tovaru skutočne
ide od dodávateľa ku konečnému odberateľovi a všetci účastníci si splnia svoje daňové povinnosti.
Spoločnosť Ostwerke, s.r.o. podľa zistení správcu dane je problémový, resp. nekontaktný subjekt,
svedkovia, ktorí boli predvolávaní (bývalý konateľ spoločnosti K. N., splnomocnený zástupca spoločnosti

V. V.) nepreukázali objektívne a dôveryhodným spôsobom, že tovar naozaj vlastnili, manipulovali s ním a
následne ho dodávali odberateľom. Podľa výpovede V. V. on doklady nemá a konateľ spoločnosti nežije.
Spoločnosť Ostwerke, s.r.o. nepreukázala zaplatenie dane z nadobudnutého tovaru. Na
uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH nepostačujeskutočnosť, že žalobca, ktorý si nárokuje odpočítanie dane z predložených dokladov, formálne preukáže
správcovi dane, že došlo k obchodným transakciám. V prípade žalobcu sa nepreukázalo, že daň bola
reálne do štátneho rozpočtu odvedená. Keď spoločnosť Ostwerke, s.r.o. daň do štátneho rozpočtu

neodviedla a v tejto spoločnosti daň je nevymožiteľná, tak uplatnením odpočítania dane žalobcom došlo
k narušeniu princípu neutrality dane. Žalobca si uplatnil odpočítanie dane z tovarov, z ktorých daň nebola
odvedená, čím bol narušený princíp neutrality dane. Žalovaný postupoval objektívne, keď do štátneho
rozpočtu neodvedenú daň nepriznal žalobcovi.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe ďalej správne poukázal na rozporuplnosť správnej žaloby v
bodoch II., III. a údajov na prvej a poslednej strane žaloby, keď z takto podanej správnej žaloby nie je
zrejmé, voči ktorému rozhodnutiu žalovaného žaloba vôbec smeruje. V tejto súvislosti Krajský súd v
Trenčíne dopĺňa, že na výzvu súdu žalobca podaním došlým na Krajský súd v Trenčíne dňa 24.01.2014
uviedol, že žaloba smeruje proti v záhlaví tohto rozsudku označenému rozhodnutiu žalovaného, t.j.
rozhodnutiu zo dňa 16. októbra 2013, č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX.

Žiadosti žalobcu o odklad vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu Krajský súd v Trenčíne
nevyhovel, o čom bol žalobca prostredníctvom svojho advokáta písomne upovedomený listom zo dňa
27.05.2014, č.k. 13S/228/2013-70, ktorý prevzal jeho advokát dňa 02.06.2014.

Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného
rozhodnutia (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p.,
§ 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého
rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa
§ 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a

dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Po
zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou zastúpenou advokátom (§ 250a O.s.p.), v zákonnej
lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa
druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), Krajský súd v Trenčíne rozhodol o žalobe bez
pojednávania, pretože to nie je v rozpore s verejným záujmom (§ 250f ods. 1 O.s.p.) a po oboznámení

sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd v
Trenčíne jednohlasne k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v
súlade so zákonom (keď Krajský súd v Trenčíne v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú
vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia podľa ust. § 250j
ods. 3 O.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech a preto rozsudkom vyslovil, že sa žaloba

zamieta (§ 250j ods. 1 O.s.p.).

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. októbra 2013,
č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask zo dňa 12. júla 2013,

ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie október 2009 vo výške 233 028,60 euro, keď správca dane s poukazom na
ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH v celkovej výške
233 028,60 euro z dodávateľských faktúr od dodávateľa Ostwerke, s.r.o. so sídlom Zvolenská cesta 14,
Banská Bystrica, IČO: 36 743 950, za nákup bravčového mäsa - polovičky, droby a prasiatka, a to faktúr

podrobne popísaných v úvode odôvodnenia tohto rozsudku.
Krajský súd v Trenčíne vyhodnotil žalobné námietky žalobcu obsiahnuté v správnej žalobe ako
neopodstatnené.

K žalobnej námietke žalobcu, že správca dane v daňovom konaní porušil základné zásady daňového

konania, a to konkrétne § 3 ods. 2 a § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku Krajský súd v Trenčíne
uvádza, že z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva, a to konkrétne
vo vzťahu k námietke žalobcu o nedostatočnej súčinnosti správcu dane so žalobcom (§ 3 ods. 2
daňového poriadku), že 1. správca dane dňa 13. mája 2013 doručil žalobcovi Oboznámenie sa so
skutočnosťami zistenými v rámci výkonu daňovej kontroly (na ktoré zistenia nakoniec žalobca

aj reagoval podaním zo dňa 27. mája 2013), že 2. správca dane dňa 11. júna 2013 doručil žalobcovi
Protokol z daňovej kontroly s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole (na ktoré
zistenia žalobca taktiež reagoval podaním zo dňa 24. júna 2013), že 3. správca dane dňa 11. júla 2013
prerokoval so žalobcom pripomienky a dôkazy, z čoho bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní,t.j. žalobca bol zo strany správcu dane priebežne informovaný o skutočnostiach zistených v rámci
výkonu daňovej kontroly, pričom z takto zistených a žalobcovi oznámených skutočností jednoznačne
vyplynulo, že správca dane mal od počiatku pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľného plnenia,

a teda záver správcu dane vyslovený v prvostupňovom rozhodnutí nemohol mať pre žalobcu povahu
prekvapivého a neočakávaného rozhodnutia (v úplnej zhode s tým, že žalobca očakával prvostupňové
rozhodnutie v znení, ako bolo vydané je i tá skutočnosť, že žalobca priebežne podával námietky voči
všetkým zisteniam správcu dane, ktoré mu boli oznámené). Námietka nedostatočnej súčinnosti správcu
dane so žalobcom nie je absolútne namieste. Obsahom § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku je

povinnosť daňového subjektu (v súdenej veci žalobcu) preukazovať skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania. Odsek 1 písm. b)
citovaného zákona však nemožno interpretovať izolovane a to tak, že daňový subjekt preukazuje len
tie skutočnosti, na ktoré ho vyzve správca dane. Správna interpretácia citovaného ustanovenia musí
byť učinená ako celok, t. j. že daňový subjekt preukazuje - okrem skutočností, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (§ 24 ods. 1 písm. b/

cit. zákona) - i tie skutočnosti, na ktoré nebol zo strany správcu dane vyzvaný, ale ktoré majú vplyv na
správne určenie dane, alebo, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré
je povinný podávať podľa osobitných predpisov (§ 24 ods. 1 písm.a/ cit. zákona). Pokiaľ bol teda žalobca
s poukazom na znenie ust. § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku toho právneho názoru, že správca
dane bol povinný uviesť - označiť daňovému subjektu (v súdenej veci žalobcovi) konkrétne návrhy -

doklady, ktoré má daňový subjekt (žalobca) predložiť správcovi dane na odstránenie pochybností o
reálnosti zdaniteľného plnenia, takýto názor žalobcu nie je správny.

K námietke žalobcu, že vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav veci, Krajský súd v Trenčíne
uvádza, že z pripojeného administratívneho spisu je zrejmé, že vo vzťahu k dodávateľovi žalobcu -

spoločnosti Ostwerke, s.r.o. bolo miestnym zisťovaním preukázané, že spoločnosť Ostwerke, s.r.o. sa
na adrese uvedenej v obchodnom registri nenachádza, a ani na žiadnej z budov nachádzajúcich sa na
Zvolenskej ceste č. 14 v Banskej Bystrici nemá označené sídlo. Splnomocnený zástupca spoločnosti
Ostwerke, s.r.o. V. V., ani bývalý konateľ spoločnosti Ostwerke, s.r.o. K. N. na žiadosť správcu dane o
zapožičanie dokladov spoločnosti Ostwerke, s.r.o. nereagovali a doklady správcovi dane nepredložili. V.

V.,hocihosprávcadaneopakovanepredvolávalnavýsluch,saksprávcovidaneneustanovil,dotelefónu
sasprávcovidanevyjadril,žedokladyspoločnostiOstwerke,s.r.o.nemáakonateľspoločnostiOstwerke,
s.r.o. zomrel. K. N. musel byť pred správcu dane predvedený orgánmi polície, nakoľko zásielka s
predvolaním sa opakovane vrátila správcovi dane s poznámkou „adresát neznámy“. Pred správcom
dane nevedel K. N. (ktorý bol v rozhodnom období október 2009 konateľom spoločnosti Ostwerke,

s.r.o.) uviesť žiadne podrobnosti zdaniteľných plnení, 1. nevedel uviesť kto vybavoval prepravu mäsa,
2. nevedel, kde sa tovar vykladal, hoci tvrdil, že bol prítomný pri nakládke a vykládke, 3. nevedel, ako
prebiehala manipulácia s mäsom, kto mäso zo strany spoločnosti Ostwerke, s.r.o. odovzdával a kto zo
strany žalobcu mäso preberal, 4. nevedel s kým uzatváral za spoločnosť Ostwerke, s.r.o. zmluvy, na
nikoho si nepamätal, hoci tvrdil, že osobne uzatváral zmluvy k dodávke mäsa, 5. nevedel kto prepravu

objednal, kto ju realizoval, ani kde skončila preprava tovaru. Správcovi dane neboli predložené doklady
spoločnosti Ostwerke, s.r.o., táto spoločnosť je problematickou spoločnosťou, ktorá sa na adrese sídla
nenachádza, so správcom dane nekomunikuje, preto s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou možno
ustáliť, že spoločnosť Ostwerke, s.r.o. neodviedla do štátneho rozpočtu DPH na výstupe z faktúr, ktoré
vystavila v období mesiaca október 2009 žalobcovi, a ktoré sú predmetom tohto konania. V úplnej

zhode s týmto záverom je i výpoveď bývalého konateľa spoločnosti Ostwerke, s.r.o., ktorý sa absolútne
nevedel vyjadriť k podrobnostiam zdaniteľného plnenia. Z týchto skutočností je podľa názoru Krajského
súdu v Trenčíne jediný logický záver, že k reálnemu zdaniteľnému plneniu uvedenému na sporných
faktúrach medzi spoločnosťou Ostwerke, s.r.o. a žalobcom nedošlo. K predloženým CMR Krajský súd
len v stručnosti uvádza, že v súdenej veci sú predmetom dodávky mäsa od spoločnosti Ostwerke,

s.r.o. v období mesiaca október 2009. Pre Krajský súd v Trenčíne je nepochopiteľné, prečo sa žalobca
odvoláva na CMR, kde dátum dodania tovaru pre spoločnosť Ostwerke, s.r.o. je 26.02.2009, resp. sa
odvoláva na CMR, kde subjektom dodania tovaru je spoločnosť PARADISSE. Námietka žalobcu, že
vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav nie je dôvodná. Na tento záver súdu priamo nadväzuje
námietka žalobcu, že správca dane nezisťoval ekonomický dôvod daňovej transakcie. Krajský súd v

Trenčíne v tejto súvislosti poukazuje na to, že pokiaľ medzi odberateľom a dodávateľom nedôjde k
reálnemu zdaniteľnému plneniu (tak ako je tomu práve v súdenej veci), a napriek tomu dodávateľ vystaví
odberateľovi faktúru, jediným ekonomickým dôvodom takéhoto konania je získanie nenáležitej daňovej
výhody, ktorá vo vzťahu k štátnemu rozpočtu predstavuje daňový únik (neodvedená DPH na výstupe zostrany dodávateľa pri jej uplatnení na vstupe odberateľom zakladá tento daňový únik). Charakteristickým
typom takýchto fiktívnych obchodov, sú práve nelegálne reťazové obchody, o ktorý prípad ide aj v
súdenej veci. Ani táto námietka žalobcu nie je dôvodná.

K námietke žalobcu, že správca dane nevyužil voči svedkovi V. V. inštitút predvedenia Krajský súd v
Trenčíne uvádza, že táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zdôvodnil,
prečo správca dane nepristúpil k predvedeniu V. V. (správca dane nepožiadal políciu o predvedenie
menovaného svedka, pokiaľ sa zdržiaval v zahraničí). Z administratívneho spisu je zrejmé, že V. V. sa

dňa 19. marca 2013 telefonicky skontaktoval so správcom dane, pričom uviedol, že dňa 8. apríla 2013 sa
nemôže dostaviť na Daňový úrad Trenčín, nakoľko je dlhodobo odcestovaný v zahraničí, pričom prisľúbil
správcovi dane, že koncom mája telefonicky potvrdí návrat a zároveň dohodne so zamestnancom
správcudanetermín.V.V.savšakužsprávcovidaneviacneozval.KrajskýsúdvTrenčínejetohonázoru,
že skutočnosť, že sa svedok zdržiava v zahraničí je takou okolnosťou, ktorá bráni jeho predvedeniu.
Pokiaľ správca dane z tohto dôvodu nepožiadal o predvedenie V. V., nepostupoval správca dane v

rozpore so zákonom.

Ani námietku žalobcu, že žalovaný pochybil pri uplatňovaní § 74 ods. 2 daňového poriadku tým, že
nezrušil rozhodnutie správcu dane, ktoré neobsahovalo skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia
a ani úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov, nevyhodnotil Krajský súd v Trenčíne ako námietku

dôvodnú. Krajský súd v Trenčíne po posúdení prvostupňového rozhodnutia, ktoré vydal správca dane
musí konštatovať, že z uvedeného rozhodnutia jednoznačne vyplýva, ktoré skutočnosti boli pre správcu
dane podkladom rozhodnutia, a taktiež z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, akými úvahami sa
správca dane uberal pri hodnotení dôkazov.

Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa

odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej
povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné
odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za
dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý

nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ
si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať
jednak to, že 1. zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre, a
jednak, že 2. prijaté služby a tovary ďalej použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.

V súdenej veci správne orgány oboch stupňov dôvodne ustálili, že zdaniteľné plnenia neboli reálne
uskutočnené, preto žalobcovi nemohlo byť priznané právo na odpočet DPH na vstupe podľa ust. § 49
ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z..

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a

z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup
správnehoorgánuvmedziachžalobysúvsúladesozákonom,vyslovírozsudkom,žesažalobazamieta.

Za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd vo výroku tohto rozsudku vyslovil, že žaloba sa
zamieta.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.
1 O.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou
tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitostimusíbyťzpodaniazjavné,ktorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorejvecisatýkaačosleduje,
a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa

má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.