Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 18, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/626/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214208240
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2214208240.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr.

Martina Valentová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: Quantum Credit, a.s., so sídlom
Bratislava, Tomášikova 23/C, IČO: 47 248 980, zastúpeného spoločnosťou: PERSPECTA Legal, s.r.o.,
so sídlom tamtiež, IČO: 36 668 745, proti žalovanej: N. J., nar. XX.X.XXXX, evidenčná adresa O., Z.
XX/XX, t.č. na neznámom mieste, o zaplatenie 238,51 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 8C/122/2014-63 zo dňa 16.10.2014, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietol, druhou výrokovou vetou vyslovil, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 43 ods. 1 a 12, § 78 ods. 9 zák. č.
351/2011 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov, § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4,
§ 53a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

3. Súd vychádzal zo skutkových zistení, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, že právny
predchodca žalobcu (pôvodne T-mobile neskôr T-com následne Slovak Telekom a žalovaná uzavreli
písomnú zmluvu o poskytovaní služieb elektronickej komunikácie. Z pripojenej faktúry splatnej 25.4.2011
vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej sumu 248,95 Eur ako zmluvnú pokutu,
pričom žalovaná túto faktúru nezaplatila. Následne došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky na
žalobcu.

4. Následne súd uviedol, že vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou na základe
predmetných zmlúv je vzťahom spotrebiteľským zo spotrebiteľskej zmluvy a preto sa musí riadiť
zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Okrem toho mal za preukázané, že ide o vzťah, v
ktorom zmluvné podmienky neboli v celom rozsahu individuálne dojednané.

5. Z obsahu návrhu, ani z pripojenej faktúry nevyplýva za aké konkrétne porušenie, akej konkrétnej
povinnosti, v ktorom konkrétnom čase žalobca vyfakturoval žalovanej zmluvnú pokutu. Nie je tak možné

posúdiť dôvodnosť žaloby žalobcu. Okrem toho žalobca nepreukázal existenciu platnej písomnej zmluvy
o zmluvnej pokute. Dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v zmluve sú totiž absolútne neplatné a na
dôvod absolútnej neplatnosti musí súd prihliadnuť v každom prípade bez ohľadu na to, či sa jej niekto
dovolá alebo nie. Naviac už viacerými právoplatnými rozhodnutiami súdov vrátane odvolacích, bolazmluvná podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty v znení ako je v zmluve a jej dodatku v tomto konaní
určená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Okresného súdu
Dunajská Streda č.k. 9C/61/2012 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/449/2012

ako i rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 9C/53/2012 aj č.k. 9C/65/2012. Ak už raz bola
nejaká zmluvná podmienka z dôvodu jej neprijateľnosti určená za neplatnú, dodávateľ má priamo
zo zákona povinnosť zdržať sa jej uplatňovania a používania so všetkými spotrebiteľmi a nemôže
si z nej uplatňovať nároky. Uvedené sa vzťahuje aj na právnych nástupcov dodávateľa a tým je aj
žalobca. Keďže napriek zákazu používania neprijateľnej a neplatnej zmluvnej podmienky si žalobca z

takejto podmienky uplatňuje zaplatenie žalovanej sumy ako zmluvnej pokuty, je jeho návrh nedôvodný.
Žalovaná nebola povinná zaplatiť zmluvnú pokutu a preto sa s jej plnením nemohla dostať ani do
omeškania. Z tohto dôvodu je žaloba žalobcu v celom rozsahu nedôvodná a preto ju súd musel
zamietnuť.

6. Keďže žaloba bola v celom rozsahu ako nedôvodná zamietnutá a žalobca bol v celom rozsahu

neúspešný, žalovaná mala úspech v celom rozsahu a z tohto dôvodu podľa § 142 ods. 1 OSP mala
právo na náhradu trov konania, keďže si v konaní trovy neuplatnila, nemohli jej byť priznané.

7. Proti tomuto rozsudku, včítane časti o náhrade trov konania, podal prostredníctvom svojho právneho
zastúpenia odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

zmenil tak, že podanej žalobe vyhovie v plnom rozsahu a žalobcovi prizná náhradu trov konania.
Poukázal na to, že žalovaná vstúpila do zmluvného vzťahu s podnikom na základe slobodného
rozhodnutia za účelom využívania telekomunikačných služieb mobilného operátora. Je nepopierateľné,
že v tomto vzťahu vystupovala ako spotrebiteľ a podnik ako dodávateľ. Podnik poskytol žalovanej
plnenie vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas, žalovaná si svoje povinnosti, ku ktorým sa slobodne

zaviazala,neplnila,resp.plnilaibasčasti.Podniksiabsolútneoprávneneavsúladesozákonomdohodol
so žalovanou zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvných povinností, táto dohoda má písomnú
formu a je v nej určená výška zmluvnej pokuty, žalovaná ju svojím podpisom potvrdila. Je teda možné
konštatovať jej platnosť. Odvolateľ vyslovil názor, že v intenciách relevantných ustanovení právnych
predpisov, či už na národnej alebo európskej úrovni, vymáhanú zmluvnú pokutu nemožno považovať za

neplatnúzdôvodujejneprijateľnosti.Danázmluvnápokutanenapĺňaanijedenzprípadovneprijateľnosti
zmluvných podmienok vymenovaných v § 53 ods. 4 OZ a to ani pod písm. k). V tejto súvislosti odvolateľ
poukázal na úplnú neakciovú cenu poskytnutého mobilného telefónu, ktorá je niekoľkonásobne vyššia,
ako dohodnutá cena mobilného telefónu. Za túto cenu bol telefón odovzdaný žalovanej s predpokladom,
žesibudesvojezmluvnépovinnostiriadneavčasplniť.Poukázaltiežnato,žepovinnejzostalpredmetný

mobilný telefón, ktorý predstavuje určitú majetkovú hodnotu. V daných súvislostiach odkázal aj na
alikvótne zníženie výšky zmluvnej pokuty. Odvolal sa aj na uznesenie Krajského súdu v Košiciach
č.k. 6Co/325/2012 a Okresného súdu v Rožňave č.k. 4C/106/2012, z ktorých vyplýva povinnosť súdu
posudzovať každý prípad individuálne s prihliadnutím na všetky okolnosti a osobitosti prípadu. Súd
nemôže rozhodovanie konkrétneho individuálneho sporu paušalizovať a rozhodovať iba s prihliadnutím

na obdobné rozhodnutia. Každý konkrétny prípad je súd povinný prejednať a rozhodnutie riadne a
presvedčivo odôvodniť s prihliadnutím na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo. Vzhľadom
na uvedené bol odvolateľ toho názoru, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

9. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného

ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo
podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto
postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených

práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej
úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
podania odvolania, ďalej len OSP, akt. § 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po zistení,

že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 OSP, akt.§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - i
stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt. 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt § 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods.2 písm. d/ a f/ OSP, akt. 365 ods.

1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, predtým § 212 ods. 1 OSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné
vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219

ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech, keďže rozsudok súdu
prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie
v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

11.Predmetomprieskumuodvolaciehosúdu,spoukazomnauplatnenúodvolaciuargumentáciužalobcu

bolo posúdiť, či súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dospel k správnemu záveru, že predmetné
zmluvné podmienky zakotvujúce povinnosť žalovanej zaplatiť zmluvnú pokutu sú absolútne neplatnými
dojednaniami, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné žalobu žalobcu, ktorou uplatňoval výlučne zaplatenie
zmluvnej pokuty s príslušenstvom, zamietnuť.

12. Z dokazovania vykonaného prvoinštančným súdom, ktorého výsledky odvolací súd preberá a ktoré
ani neboli spochybnené odvolateľom, vyplýva, že faktúrou splatnou 25.4.2011 vyfakturoval právny
predchodca žalobcu spoločnosť T-mobile Slovak Telekom, a.s., Bratislava žalovanej za obdobie od
8.3.2011 do 7.4.2011 zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur. V dodatku k zmluve o pripojení Fix dňa
5.10.2010 bola pod bodom 3 obsiahnutá zmluvná pokuta podľa tabuľky č. 1 vo výške 248,95 Eur

nasledovne: V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c) v bode 2 tohto
dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) všeobecných
podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník
povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku... Pod bodom 1 písm. c)
dodatku je obsiahnutý záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu služieb podniku a dodržiavať svoje

povinnosti v súlade so zmluvou a jej súčasťami a pod bodom 2 dodatku je záväzok účastníka odo dňa
účinnosti dodatku do uplynutia doby viazanosti (24 mesiacov) žiadať o vypojenie SIM karty z prevádzky
a nedopustiť sa konania, ani neumožniť konanie na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť
zmluvu odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov porušenia povinnosti na strane
účastníka.

13. V zmysle § 43 ods. 1 a 2 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorý bol účinný
v období od 1.1.2004 do 31.10.2011, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pripojení, zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ods. 2 podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesta jej
poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania platí, že sa
služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

14. Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992

Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.6.2007. Dňom 1.7.2007
nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý v ostatnom znení má v
§ 3 ods. 3 zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

15. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období
od 1.4.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 1.1.2008. S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky
zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorápri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

16. Porovnajúc obsah účastníkmi uzavretej zmluvy o pripojení včítane jej dodatku s vyššie citovanými
zákonnými ustanoveniami je nesporné a prvoinštančný súd v preskúmavanom rozsudku správne
uzavrel, že právny vzťah založený predmetnými zmluvami medzi žalobcom, ktorý pri uzatváraní a plnení

zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľom
v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ako podnikom v zmysle § 43 cit. zák. č. 610/2003
Z.z. a na druhej strane žalovaným, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom zmysle § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka a podľa§ 43 cit. zák. č. 610/2003 Z.z. účastníkom, je spotrebiteľským
vzťahom a predmetná zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho bolo na daný

vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v
čase uzavretia predmetnej zmluvy.

17. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ust.
ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. V ods. 3 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva ktoré ustanovenia uvedené

v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou Občianskeho
zákonníka zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2008 bolo zakotvené písm. k) v zmysle ktorého
za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku.
Podľa ods. 5 cit. § 53 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje

zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe
od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné
a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho
zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a
ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé
podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

20. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný

ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa

bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.21. V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok
sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky

zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

22. Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia

existencia možná bez nekalých podmienok.

23. Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej
súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých
podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

24.Podľaprílohytejtosmernicebod1.písm.e)medzipodmienkyuvedenévčl.3ods.3okreminýchpatrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

25. Porovnajúc text predmetnej zmluvy o poskytovaní služby včítane dojednania o zmluvnej pokute vo

výške 248,95 Eur je teda nesporné, že predmetné zmluvné dojednanie rozhodne nebolo individuálne
dojednané.

26. V zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť
so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v

dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu
za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v
spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Táto podmienka ale v danom prípade i podľa názoru odvolacieho
súdu zhodného so súdom prvej inštancie, splnená nebola. Jednorazová zmluvná pokuta vo výške 199,-

Eur za porušenie záväzku spotrebiteľa užívať poskytovanú službu počas dohodnutej doby viazanosti, je
neprimerane vysoká, v dôsledku čoho je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a preto neplatná.

27. Je tomu tak predovšetkým preto, že vyžaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil zmluvnú pokutu v
stabilnej nemalej výške 248,95 Eur bez ohľadu na to, kedy dôjde k ukončeniu predmetnej zmluvy, či

na počiatku alebo bezprostredne pred jej ukončením. Pri predčasnom ukončení vzťahu na začiatku
viazanosti je totiž ujma na strane dodávateľa nesporne a neporovnateľne vyššia ako na konci viazanosti.
Súd považoval spôsob dojednania o zmluvných pokutách za absolútne neplatný z dôvodu, že pri nich
nerozlišuje obdobie, resp. časový okamih, kedy k prípadnému porušeniu došlo a výška zmluvnej pokuty
je rovnaká pri porušení povinnosti v akomkoľvek časovom období odo dňa uzavretia zmluvy do konca

viazanosti. Z tohto hľadiska dojednanie rovnakej zmluvnej pokuty je neprimerané.

28. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami v odvolaní
dospel k záveru, že zmluvná podmienka individuálne nedojednaná v danej spotrebiteľskej zmluve o
zmluvnej pokute vo výške 248,95 Eur spôsobuje z uvedených dôvodov značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky tým, že od nej požadujú, aby
v dôsledku nesplnenia záväzku zaplatila neprimerane vysokú sumu ako sankciu (§ 53 ods. 4 písm. k)
Občianskeho zákonníka) spojenú s nesplnením jej záväzku, v dôsledku čoho ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku (§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka), ktorá je neplatná (53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka) a preto pre spotrebiteľa, teda žalovanú nie je záväzná. Žalobou uplatnený nárok preto nebolo

dôvodné priznať. Súd pritom v zmysle konštantnej judikatúry ESD i súdov SR musel posúdiť nekalú
povahu sankcie obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve aj bez návrhu a tak zabezpečiť, aby spotrebiteľ
nebol takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou viazaný.

29. ESD v rozsudku vo veci C-618/10 zo dňa 14.6.2012 skonštatoval, že smernici odporuje španielska

právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej
zmluvnejpodmienkymožnosťzmeniťobsahtejtopodmienky.Súdnydvorvyslovilnázor,žetakámožnosť
- ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre dodávateľov
spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto takámožnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania
týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia
alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo

rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu tak, že by týmto spôsobom ostali ich
záujmyzabezpečené.Vdôsledkutohosúvnútroštátnesúdyprikonštatovaníexistencienekalejzmluvnej
podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak
nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka totiž musí v zásade existovať
ďalej bez akejkoľvek inej zmeny, okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia

možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.

30. Z vyššie citovaného rozhodnutia ESD vyplýva nemožnosť vnútroštátneho súdu v spotrebiteľských
veciach využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná
podmienka je neplatná ako celok (a preto nemožno súdom znižovať neplatne dojednanú zmluvnú
pokutu, príp. meniť jej obsah tým, že bude akceptovaná iba v niektorých z dohodnutých prípadov

porušenia zmluvy spotrebiteľom a z iných nie) v dôsledku čoho bolo možné uplatnenú zmluvnú pokutu
ako celok žalobcovi ako dodávateľovi súdom iba nepriznať a nebolo možné ju priznať v moderovanej
„primeranej výške“ príp. inak zmenenú.

31. S poukazom na vyššie uvedené potom súd prvej inštancie správne v preskúmavanom rozsudku

žalobu žalobcu, ktorou si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu, v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

32. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, včítane správneho
výroku o náhrade trov konania, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, s použitím § 387 CSP,
ako vo výroku vecne správny, potvrdil.

33. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnej žalovanej vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP),
o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť
odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v

takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná v odvolacom konaní pasívna, nevykonala
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani

žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

35.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu
spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky

použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

36. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovanej
rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z

pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní
žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej

strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

37. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).