Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 17, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16Csp/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216210306
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216210306.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: TELERVIS PLUS

a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, zastúpeného splnomocnencom: JUDr. Alan
Strelák, advokát v Bratislave, proti žalovanému: Z. S., E.. XX. O. XXXX, bytom A. XXX/XX, F., o 492,80
€ s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti zaplatiť žalobcovi 188,80 € s 5,05 % ročným úrokom
z omeškania od 24. októbra 2015.
II. V časti o zaplatenie 304 € a 5,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 492,80 € od 2. novembra
2014 do 23. októbra 2015 a zo sumy 304 € od 24. októbra 2015 sa žaloba zamieta.

III. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 23,4 % trov konania prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 1. júla 2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených
vo výroku. V žalobe predniesol, že 22. novembra 2013 uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom
úvere na sumu 800 € s úrokom 160 € a servisným poplatkom 144 €, ktoré mal žalovaný splatiť v 3
pravidelných splátkach po 4 € a desiatich splátkach po 109,20 €, t. j. spolu 1.104 €. Celkovo však splatil
len 611,20 €. Vzhľadom na to žalobca žiadal predčasné splatenie zvyšku úveru k 1. novembru 2014 a
od nasledujúceho dňa si nárokuje úrok z omeškania.

2. Žalovaný sa k žalobe doručenej do vlastných rúk 29. septembra 2016 nevyjadril.

3. 3. Pretože vo veci ide len o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 €, súd bez nariadenia pojednávania [§
177 ods. 2 písm. a) C. s. p.] vykonal dokazovanie listinami, a to: zmluva o úvere (č. l. 4), obchodné
podmienky (č. l. 4/rub), predžalobná upomienka s podacím hárkom (č. l. 5 a 6), oznámenie o zosplatnení
záväzku s podacím hárkom (č. l. 7 a 8) a v spojení so všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami

(§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalobca je spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z
vlastných zdrojov. Žalovaný nekonal v prerokúvanej veci v rámci predmetu svojho podnikania alebo
povolania.

b) Žalobca (zastúpený finančným agentom) a žalovaný 22. novembra 2013 podpísali zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX/X (č. l. 4) na formulári žalobcu. V jej čl. I sa deklaruje, že veriteľ
(žalobca) poskytol dlžníkovi (žalovanému) bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver v sume 800 €(do formulára je dopísaná rukou), a to za celkový úrok 20 % istiny a za servisný poplatok 18 % istiny.
Dlžník podpisom zmluvy potvrdil prevzatie istiny v hotovosti. Dlžník sa tak na úroku a servisnom poplatku
zaviazal zaplatiť celkovo 304 € (t. j. 38 % z 800 €), teda spolu s istinou sumu 1.104 €, čo bolo vyplnené

v čl. II tejto zmluvy. V ďalšom odseku čl. II bolo dohodnuté a rukou vyplnené, že táto suma je splatná v
13 splátkach, a to v troch po 4 € a desiatich po 109,20 € v určených termínoch splatnosti. Zmluva okrem
iného obsahovala ustanovenie, podľa ktorého sú jej súčasťou obchodné podmienky v prílohe zmluvy.

Priložené (predtlačené) obchodné podmienky (č. l. 4/rub), ktoré boli tiež podpísané žalovaným, v bode

1 ustanovovali okrem iného toto:
„1. Veriteľ má právo žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške. ...“
Zhodný text bol obsiahnutý aj na lícnej strane zmluvy. V bode 2 obchodných podmienok bola určená
konečná splatnosť.

c) Žalovaný zaplatil celkovo 611,20 €, ďalšie splátky nevykonal (nesporná skutočnosť). Žalobca
predžalobnou upomienkou z 24. septembra 2015 (č. l. 5) upozornil žalovaného na možnosť zosplatnenia
celého zvyšného plnenia. Následne žalobca listom z 16. októbra 2015 (č. l. 7) podaným na poštu 19.
októbra2015(č.l.8)oznámilžalovanému,žezáväzoksplatiťcelúpôžičkubolzosplatnenýk1.novembra
2014 (nesporná skutočnosť).

5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú
za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej
súvislosti (§ 191 C. s. p.).

Všetky skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou listín, resp. vychádzajú z tvrdení
žalobcu, ktoré žalovaný nijako nepopieral.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobca sa domáha svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou boli žalovanému poskytnuté a odovzdané
peňažné prostriedky v hotovosti a tento sa zaviazal vrátiť ich zvýšené o úrok a servisný poplatok.
Takáto právna konštrukcia napĺňa definíciu pôžičky v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka. Pretože
žalobca ako veriteľ poskytoval túto pôžičku v rámci svojho podnikania a žalovaný ju neprijímal na takéto
účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 23. novembra
2013, a zmluva z tohto dňa je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver
ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom v právnej forme pôžičky [§ 1 ods. 2 cit. zákona].

7. Obsahom úverovej zmluvy je okrem iného dohodnutá sadzba úroku vo výške 20 % a „servisného

poplatku“vovýške18%.Podľanázorusúdujevšaktakzumiestneniaobochdojednaní(tesnezasebou),
zo spôsobu výpočtu (percentom zo sumy istiny), výšky (takmer rovnaká sadzba servisného poplatku
ako úroku), ako aj zo spôsobu ich splácania (postupne v splátkach) zrejmé, že medzi účelom odmeny
a servisného poplatku nie je žiadne podstatný hospodársky rozdiel. Obe plnenia podľa názoru súdu
sledujú pokryť náklady veriteľa a poskytnúť mu primeraný zisk za prenechanie peňažných prostriedkov

dlžníkovi. Vzhľadom na to podľa názoru súdu treba na obe plnenia pozerať ako na jedno plnenie, teda
na úrok (v širšom zmysle), ktorý je dohodnutý sadzbou 38 % z istiny.

Podľa názoru súdu však takáto výška úroku (odmeny za prenechanie peňažných prostriedkov) odporuje
dobrým mravom, a to napriek tomu, že pohľadávka na splatenie poskytnutého úveru nie je zabezpečená

žiadnym zabezpečovacím prostriedkom a že je poskytnutá v relatívne nízkej sume, takže aj každý úrok
sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou (porov. napr. uzn. NS SR 6 M Obdo 5/2009). Podľa
judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 5 Cdo 26/2011) totiž pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke
konávsúladesdobrýmimravmilentenveriteľ,ktorýpožadujeprimeranýúrokbezohľadunato,žedlžník
uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také

konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza
dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné
prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom
medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky.Úroková sadzba (odmena) 38 % istiny v priebehu jedného roka je podľa názoru súdu neprijateľná,
pretože predstavuje takmer polovičné zhodnotenie peňažných prostriedkov na ročnej báze. V

relevantnom čase sa pritom podľa všeobecne známych údajov inflácia v Slovenskej republike
pohybovala na jednocifernej úrovni (1-3 % ročne). Takto vysoká úroková sadzba nie je odôvodnená
ani žiadnymi osobitnými dôvodmi kreditného rizika dlžníka, ani hospodárskou alebo inou situáciou v
slovenskej ekonomike. Okrem toho je v prerokúvanej veci úrok vypočítavaný z celej istiny vopred a
následne splácaný v jednotlivých splátkach, teda efektívna úroková sadzba (zohľadňujúca postupne sa

amortizujúcu istinu) je reálne vyššia a blíži sa výške RMPN (takmer 67 %).

Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe (odmene) je právnym
úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka
neplatná.

8. Dôsledkom neplatnosti dojednania o úroku a servisnom poplatku je však úplná absencia akejkoľvek
úrokovej sadzby v zmluve o pôžičke. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. v rozhodnom
znení sa však úver pre absenciu úrokovej sadzby považuje za bezúročný a bez poplatkov. Neplatnosť
dohodyoúrokovejsadzbevúverovejzmluvetakmalazanásledok,ževeriteľnemôžepožadovaťodplatu
(úrok, odmenu) z poskytnutého úveru.

9. Vzhľadom na to má veriteľ právo len na zaplatenie istiny 800 €. Zo zisteného skutkového stavu
vyplýva, že žalovaný splatil 611,20 €, preto súd žalobcovi mohol priznať len 188,80 €. K zosplatneniu
tejto sumy došlo v súlade s prvou vetou bodu 1 obchodných podmienok a § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka potom, čo bol žalovaný na túto možnosť upozornený. Podľa názoru súdu však z ustanovenia

§ 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že tzv. zosplatnenie je v skutočnosti žiadosť (výzva) veriteľa
adresovaná dlžníkovi, ktorou tento žiada, aby bol dlh namiesto v splátkach zaplatený okamžite. Takáto
výzva (žiadosť) je právnym úkonom, ktorého účinky voči neprítomnej osobe pôsobia až okamihom, kedy
príslušný prejav vôle došiel do dispozičnej sféry dlžníka (§ 45 ods. 1 Obč. zák.). Podľa názoru súdu tak
k zosplatneniu nemôže dôjsť na základe interného, nikomu neoznámeného rozhodnutia veriteľa. Preto

nemožno považovať za súladné s § 565 a § 45 ods. 1 Obč. zák. oznámenie veriteľa zo 16. októbra 2015,
že k zosplatneniu došlo 1. novembra 2014. Na druhej strane však práve citované oznámenie zo 16.
októbra 2015 spĺňa náležitosti výzvy (žiadosti) veriteľa o okamžité splatenie celého úveru a podľa názoru
súdu tak práve táto výzvy vyvolala následky upravené v § 565 Obč. zák., teda splatnosť celého záväzku
žalovaného. Vzhľadom na dátum podania na poštu (19. októbra 2015) na adresu, ktorú žalovaný udal

v zmluve na doručovanie písomní, možno podať názoru súdu vychádzať z toho, že k jeho doručeniu
do dispozičnej sféry žalovaného v zmysle § 45 ods. 1 Obč. zák. došlo najneskôr 22. októbra 2015 a
záväzok žalovaného sa tak stal splatným najneskôr 23. októbra 2015.

10. Omeškaním žalovaného s platením celej dlžnej sumy vznikol žalobcovi aj nárok na úroky z

omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Tento
nárok mu však v zmysle už uvedeného vznikol až od 24. októbra 2015. Vzhľadom na to súd žalobe
vyhovel len čiastočne (výrok I), vo zvyšku ju zamietol (výrok II).

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého patrí

prevažne úspešnému žalovanému nárok na náhradu (188,80 : 304, t. j. 38,3 : 61,7 =) 23,4 % jeho účelne
vynaložených trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej

značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu
sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie.