Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/193/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814202143
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5814202143.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a
členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s.,
so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, právne zastúpený JUDr. Petrom Škerlíkom,
advokátom, so sídlom J. K. XXXX/X, XXX XX W. G., proti žalovanej: Bc. Z. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX O. č. XXX, t.č. XXX XX U. č. XXX, v konaní o návrhu žalovanej na obnovu konania, o odvolaní

žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 10C/36/2014-56 zo dňa 06. marca 2015 v
spojení s opravným uznesením Okresného súdu Námestovo č. k. 10C/36/2014-94 zo dňa 01. marca
2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Návrh žalovanej n a predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd v I. výroku zamietol návrh na obnovu konania a v II. výroku
uložil žalovanej (v rozhodnutí súdu prvej inštancie označenej ako navrhovateľka) povinnosť nahradiť
žalobcovi (v rozhodnutí súdu prvej inštancie označenom ako odporca) trovy konania a trovy právneho

zastúpenia vo výške 167,74 eur k jeho rukám, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom doručeným okresnému
súdu dňa 28.03.2014 žalovaná (v rozhodnutí súdu prvej inštancie označenej ako navrhovateľka) žiadala,
aby súd povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 8C/155/2010.
Dôvodom na podanie návrhu bola skutočnosť, že v konaní nebola riadne právne zastúpená a tak bola

bezmocná voči jednostrannému a neobjektívnemu presvedčeniu sudcu o pravde navrhovateľa, pričom
nebral do úvahy ani to, že uviedla, že je spotrebiteľ, čo nevedela a nemohla pri nepridelení advokáta
sama riadne obhájiť. Okrem toho súdny proces v súdnej sieni trval celkom iba jedno pojednávanie, teda
aj priestor na dokazovanie a možnosť preukázania veci v jej prospech nebol daný. Samotné rozhodnutie
okresného súdu je tiež v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného
orgánu Európskych spoločenstiev, a to rozsudkom Súdneho dvora ES zo dňa 14.06.2012 vo veci

C-618/10 BancoEspaňoldecredito SA proti JOAQUIN SalderonSamino - zmluvná pokuta, rozsudkom
Súdneho dvora EÚ zo dňa 21.03.2013 vo veci C92/11 RWE Vertrieb AG - nekalá obchodná praktika a
rozsudkom ESD C-429/05 Godard - rozsudok vystihuje podstatu spotrebiteľského vzťahu. S poukazom
na ustanovenie § 228 ods. 1, § 230 ods. 1, 2 a 3 a § 234 ods. 1 a 2 O. s. p., okresný súd zamietol
návrh na obnovu konania ako oneskorene podaný a nedôvodný, nakoľko žalovaná (v rozhodnutí súdu
prvej inštancie označenej ako navrhovateľka) podala návrh dňa 28.03.2014 a uviedla, že o dôvodoch

pre podanie návrhu sa dozvedela v právnom poradenstve Asociácie užívateľov služieb, n.o., Banská
Bystrica, pričom neuviedla dátum. Súd uvádzané dôvody podania návrhu vyhodnotil tak, že aj keďuviedla, že o skutočnostiach, ktoré uvádza ako dôvod obnovy sa dozvedela v právnom poradenstve
Asociácie užívateľov služieb, n.o., Banská Bystrica, tak čo sa týka uvedených rozsudkov ESD, súd
poukazuje na to, že 3-mesačná subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania začína plynúť

21. dňom od zverejnenia rozhodnutia, čo nie je naplnené ani pri jednom z jej uvádzaných rozsudkov. Čo
sa týka ostatných uvádzaných dôvodov, okresný súd uviedol, že mala a aj bola povinná vyvíjať potrebnú
snahu na ochranu svojich práv najneskôr v čase uplynutia lehoty na podanie odvolania proti rozsudku
Okresného súdu Námestovo sp. zn. 8C/155/2010, pričom jej odvolacími dôvodmi by sa zaoberal
odvolací súd. Naopak, v pôvodnom konaní bola pasívna, nevyužila možnosť podať opravný prostriedok.

Pritom je vždy na účastníkovi občianskeho súdneho konania, aby dbal o ochranu svojich práv aj tým, že
úplne a pravdivo opíše všetky skutočnosti a že bude konať na obranu svojich práv. V závere okresný súd
uviedol, že žalovaná (v rozhodnutí súdu prvej inštancie označenej ako navrhovateľka) v čase pôvodného
konania mala ukončené vysokoškolské vzdelanie I. stupňa v odbore právo. O trovách konania rozhodol
v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p..

3. Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedla v ňom,
že súd na základe nesprávneho vyhodnotenia nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, nakoľko tvrdenia súdu, že o
dôvodoch na podanie návrhu na obnovu konania, o ktorej sa dozvedela v právnom poradenstve,
pričom neuviedla dátum, sa nezakladajú na pravde. V návrhu na obnovu konania totiž uviedla, že o

dôvodoch podania návrhu sa dozvedela pri prejednávaní podobnej veci v občianskom združení na
ochranu spotrebiteľa najskôr dňa 03.01.2014, kedy bola na konzultácii. Ďalej uviedla, že ukončenie I.
stupňa v odbore právo neznamená, že spotrebiteľ má vedomosti a schopnosti účinne sa brániť voči
dvom profesionálnom, ktorí majú niekoľkoročnú prax. Nemožno ukončenie I. stupňa v odbore právo
ponímaťakokvalifikovanúobhajobusvojichpráv.Sudca,aknebolaprávnezastúpená,malajpoučovaciu

povinnosť, čo zjavne zanedbal, nakoľko zle právne vyhodnotil nielen jej postavenie, ale aj predmet
sporu, o čom svedčí skutočnosť, že sa vôbec nezaoberal ustanoveniami zmluvy o pripojení, dohody
o zmene zmluvy o pripojení a dodatku k zmluve o pripojení. Taktiež sa nezaoberal skutočnosťou, že
dodatok k zmluve o pripojení bol napísaný malým písmom, čo je v rozpore s rozhodnutím Slovenskej
obchodnej inšpekcie č.k. P/0126/07/09 zo dňa 03.06.2009. Zdôraznila, že v čase pôvodného konania

mala vážne existenčné aj zdravotné problémy, a to jej bránilo vecou sa zaoberať, pričom o tejto
možnosti sa dozvedela až 03.01.2014, keď zistila, že ako spotrebiteľka mohla byť v spore úspešná vo
väčšej miere, ak by sa vecou riadne zaoberal súd, predovšetkým zmluvnou pokutou a jednostrannej
zmeny v prospech dodávateľa a v neprospech spotrebiteľa. Navyše návrh na obnovu konania podala
v zákonnej lehote, nakoľko 3-mesačná lehota začala plynúť dňom 03.01.2014, kedy sa dozvedela, že

ako spotrebiteľka mohla byť v spore úspešná vo väčšej miere a táto lehota uplynula dňa 03.04.2014.
Návrh na obnovu konania podala dňa 27.03.2014, t.j. návrh bol podaný v stanovenej 3-mesačnej
subjektívnej lehote. Názor odporcu, že 3-mesačná subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu
konania začína plynúť 21. dňom od zverejnenia rozhodnutia v Úradnom vestníku EÚ, pretože týmto
dňom začína byť záväzné pre každú fyzickú i právnickú osobu, je irelevantný. Ďalej v odvolaní uviedla,

že odporca/dodávateľ opätovne vyvíja tlak na súd a snaží sa pokračovať v protiprávnom stave, ktorý
je v rozpore nielen s vnútroštátnym, ale aj unijným právom. Vzhľadom k tomu, že ide o vec týkajúcu
sa ochrany spotrebiteľa v súvislosti s rozhodnutím Okresného súdu Námestovo č.k. 8C/155/2010-70
a 8C/155/2010-113, poznamenala, že okresný súd sa nesprávnym výkladom európskeho práva stal
fakticky nezákonným súdom. Na podporu svojich tvrdení poukázala na vyjadrenia sudcu JUDr. Petra

Straku zo dňa 13.11.2012 (www.najpravo.sk). Na základe vyššie uvedeného má za to, že v konaní na
okresnom súde došlo k vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože
súd v odôvodnení uznesenia vôbec neuviedol, ako sa vysporiadal s judikatúrou a právom ES. Preto
žiadala, aby krajský súd zrušil rozhodnutie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň
podaním doručeným okresnému súdu dňa 12.06.2015 žiadala predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu

dvoru EÚ v znení: Či sa môže čl. 38 Zmluvy o založení ES v súvislosti s čl. 47 Charty základných
práv EÚ a čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách vykladať v neprospech spotrebiteľa? Je judikát NS ČR 23 Cdo/1207/2009
v súlade s judikatúrou Európskej únie? Má sa vykladať čl. 38 v súvislosti s čl. 47 Charty základných
práv EÚ, že subjektívna lehota na podanie opravného prostriedku, pri použití judikatúry Súdneho dvora

EÚ začína plynúť 21. dňom po ich zverejnení v Úradnom vestníku EÚ a končí uplynutím subjektívnej
lehoty 3 mesiacov? Má sa vykladať, že judikatúra je uplynutím subjektívnych lehôt neúčinná a nemôže
zakladať právo na účinný opravný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces?4. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca (v rozhodnutí súdu prvej inštancie označenom ako
odporca), ktorý uviedol, že v prvom rade poukazuje na nesprávne označenie účastníkov konania tak v
uznesení okresného súdu, ako aj v odvolaní a predložení prejudiaciálnej otázky. Jedná sa o formulárnu

vadu - zrejmú nesprávnosť, ktorá má iba technickú povahu, preto žiadal, aby súd v zmysle ustanovenia
§ 164 a § 167 ods. 2 O. s. p. vydal opravné uznesenie k uzneseniu okresného súdu, ktorým uvedený
nedostatok odstráni. V ďalšom uviedol, že uznesenie okresného súdu považuje za správne. Žiadne
dôvody na povolenie obnovy konania v tejto veci neexistovali a ani neexistujú. Okresný súd správne
poukázal na to, že pokiaľ ide o dôvody podľa ustanovenia § 228 ods. 1 písm. e) O. s. p., tak návrh na

obnovu konania bol podaný po uplynutí 3-mesačnej subjektívnej lehoty. Rozsudok okresného súdu nie
je taktiež v rozpore s právom a rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ, nakoľko do dnešného dňa neexistuje
(nie je známe) žiadne rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, ktoré by sa zmluvnou pokutou v spotrebiteľských
vzťahochzaoberalo.RozsudokajpretonemôžebyťvrozporesjudikatúrouSúdnehodvoraEÚ.Rovnako
okresný súd podľa jeho názoru zaujatý nie je a rozhodne nie je dôvod na zmenu súdu z dôvodu zmeny
trvalého pobytu odporkyne/navrhovateľky, nakoľko podľa ustanovenia § 11 ods. 1 O. s. p. sa príslušnosť

určuje podľa okolností, ktoré sú v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia. V závere sa vyjadril
k predloženiu prejudiciálnej otázky a uviedol, že podľa jeho názoru, otázky formulované odporkyňou
- navrhovateľkou nie je dôvod predkladať Súdnemu dvoru EÚ, pretože nejde o otázky, ktoré by bolo
potrebné riešiť, pretože právo (nielen európske) nie je možné vykladať inak, ako jednotne je nesporné,
judikát NS SR 23 Cdo/120/2009 nie je potrebné posudzovať lebo sa nejedná o akt EÚ a posúdenie

plynutia lehoty účinnosti rozhodnutí publikovaných v Úradnom vestníku EÚ akokoľvek inak, ako to
nesporne vyplýva zo znenia čl. 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, by bolo v rozpore s jeho základným
účelom a zároveň by sa vytvoril stav totálnej právnej neistoty. Na základe vyššie uvedených skutočností
žiadal, aby krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu, nevyhovel návrhu odporkyne/navrhovateľky
na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ a uložil odporkyni/navrhovateľke povinnosť

nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ustanovením § 379 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C. s.
p.) uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 C. s. p., ako vecne

správne.

6. Odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom

rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Súd prvej inštancie vecne
správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p. v spojení
s ustanovením § 234 ods. 2 C. s. p.. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne,
pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

8. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C. s. p.).

9. Odvolací súd konštatuje, že bolo žiaduce opraviť označenie účastníkov konania, keďže v návrhu na
obnovu konania treba označovať účastníkov konania podľa ich procesného postavenia v pôvodnom

konaní (uvedené je zrejmé z rozhodnutia NS SR sp.zn. 3Cdo/98/2011), ktorý nedostatok však nemá na
samotné rozhodnutie podstatný význam, keďže z výrokovej časti rozhodnutia je zrejmé, že „súd návrh
na obnovu konania zamieta“.

10. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatný

rozsudok súdu prvej inštancie, alebo odvolacieho súdu z taxatívne stanovených dôvodov. Objektívnou
podmienkou prípustnosti návrhu na obnovu konania je zachovanie zákonných lehôt, ktoré zákon pre
podanie návrhu na obnovu konania stanovuje zákon. Ide o kombináciu dvoch lehôt, a to subjektívnej,
ktorej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom, kedy sa žalobca obnovy dozvedel o dôvode
obnovy konania a objektívnej lehoty, ktorej začiatok je stanovený právoplatnosťou napadnutého

rozhodnutia. Trojmesačná subjektívna lehota plynie v rámci trojročnej objektívnej lehoty, čo znamená,
že najneskorší moment možnosti uplatniť návrh na obnovu konania je moment trojročnej lehoty od
právoplatnosti obnovou napadnutého rozhodnutia so zákonom taxatívne stanovenými výnimkami. Ide o
zákonné lehoty, ktoré nie je možné predĺžiť, pričom nie je prípustné ani navrátenie lehoty.11. Obnova konania aj podľa odvolacieho súdu ako mimoriadny opravný prostriedok (s výnimkou
trestného činu sudcu) bol pôvodne zameraný výlučne na nápravu rozhodnutí, ktoré sa týkali skutkových

okolností danej veci. Teda výlučne len otázky dokazovania. A až následne došlo nesystematicky k
rozšíreniu dôvodov aj o dôvody uvedené v ustanovení § 228 ods. 1 písm. d) a e) O. s. p., účinného
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (vo vzťahu k orgánom Európskych spoločenstiev). Odvolací
súd poznamenáva, že legislatíva Českej republiky takýto dôvod na obnovu konania v procesnej rovine
nepozná.Napriekuvedenémurozšíreniu,možnosťobnovykonaniaajzuvedenýchdôvodovsavšaktýka

len tých konkrétnych vecí, v ktorých orgány EÚ rozhodli. V žiadnom prípade nemôže ísť o rozhodnutie
vydané uvedenými orgánmi v inej veci, hoci inak tieto rozhodnutia môžu byť zovšeobecňované ako
judikatúra uvedených orgánov EÚ. Z uvedených dôvodov má odvolací súd za to, že jednoznačne pre
počítanie lehoty je rozhodujúca subjektívna lehota vo vzťahu ku konkrétnemu rozhodnutiu, o ktorom
uvedené orgány EÚ rozhodli a nie lehota týkajúca sa iného rozhodnutia (bez vzťahu k rozhodnutiu,
ktorého obnova sa navrhuje) orgánov EÚ, hoci ide aj o rozhodnutia (judikatúru EÚ), ktoré sa budú v

budúcnosti zovšeobecňovať.

12. Odvolaciu námietku žalovanej ohľadne skutočností, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom
v pôvodnom konaní, keďže podľa § 30 O. s. p., u účastníka, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom
oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca, ale poverený zamestnanec súdu, zástupcu z radov

advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Daný
návrh bol zamietnutý z dôvodu oneskorenosti. Zo spisového materiálu je zrejmé, že v tomto konaní (č. l.
31) bola riadne poučená v zmysle ustanovenia § 30 O. s. p., účinného v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie, podľa ktorého účastník, ktorý požiada o ustanovenie advokáta, a u ktorého sú predpoklady o
oslobodenie od súdnych poplatkov, súd odkáže na centrum právnej pomoci. Túto možnosť nevyužila.

13. V danej veci je potrebné uviesť, že v prípade, ak bol návrh na obnovu konania zamietnutý preto, že je
zrejme oneskorený, nemá súd prvej inštancie, ako ani odvolací súd povinnosť nariaďovať pojednávanie.

14. K zverejňovaniu rozhodnutí Súdneho dvora EÚ odvolací súd konštatuje, že podľa čl. 297 ods. 1

(veta tretia) Zmluvy o fungovaní EÚ sa rozhodnutia zverejňujú v Úradnom vestníku EÚ a nadobúdajú
účinnosť aj voči fyzickým osobám dňom, ktorý je v nich stanovený, alebo ak takto deň nie je stanovený,
20-tym dňom po ich uverejnení. Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva záver, že súdy členského štátu sú
povinné preskúmať svoje právoplatné rozhodnutia, avšak len vzhľadom na neskôr vydané prejudiciálne
rozhodnutia Súdneho dvora, ak sú súčasne splnené nasledujúce podmienky, a to ak vnútroštátne právo

umožňuje preskúmanie konečného rozhodnutia z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo s ohľadom na
neskoršie rozhodnutie Súdneho dvora z nesprávneho výkladu práva únie a bolo vyhlásené bez toho,
aby bola Súdnemu dvoru položená prejudiciálna otázka, ak dotknutá osoba podá návrh na preskúmanie
tohto rozhodnutia ihneď potom, ako sa dozvedela o rozhodnutí Súdneho dvora a ak novým rozhodnutím
nie sú dotknuté záujmy tretích strán (rozhodnutie Súdneho dvora C-2/06 vo veci Kempter, 12.02.2008,

Zb. S.I-411, body 38 a 39). Vychádzajúc zo zásady „res iudicata“, ako zásady právnej istoty, je preto
možné zasahovať do právoplatných a vykonateľných rozhodnutí a tieto preskúmavať, prípadne zrušiť,
len ak sú nezlučiteľné s právom únie, a to vtedy, ak sa vyčerpali všetky dostupné opravné prostriedky,
alebo ak uplynuli lehoty, ktoré sú pre ich podanie stanovené (C-224/01, 30.09.2003 vo veci Köbler, Zb.
S.I-10239, bod 36 a 38). Ak teda rozhodnutia ESD, na ktoré odkazuje odvolateľka, boli zverejnené

v Úradnom vestníku EÚ a aj na internete, sú tieto rozhodnutia záväzné pre Slovenskú republiku od
momentu, kedy sa Slovenská republika stala členským štátom EÚ, teda od 01.05.2004. Z uvedeného
je teda zrejmé, že sa nejedná o žiadnu novú skutočnosť, o ktorej sa mala odvolateľka dozvedieť pred
samotným podaním svojho návrhu. Zásada právnej istoty účastníkov nemôže byť podriadená zásade
legitímneho očakávania toho účastníka, ktorý návrh na obnovu konania podal, pretože by sa dostala

do rozporu so zásadou legitímneho očakávania toho účastníka, ktorý bol v prvostupňovom konaní na
základe prvostupňového konania úspešným účastníkom konania.

15. Na základe vyššie uvedeného potom aj podľa názoru odvolacieho súdu nebola splnená zákonná
podmienka pre podanie návrhu na obnovu konania, keďže nebola dodržaná subjektívna lehota, ktorá je

pre podanie návrhu potrebná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie návrh na obnovu
konania zamietol ako návrh podaný oneskorene, pričom obnova konania nie je prípustná a zároveň
odvolací súd potvrdil výrok súdu prvej inštancie, vrátane výroku o trovách konania, ktorý vykazuje vecnú
správnosť.16. Odvolací súd návrh žalovanej na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie
zamietol, vychádzajúc z právneho poriadku SR a judikatúry ESD - vec 283/81 CILFIT) v podmienkach

prejednávanej veci zaujal názor, že odvolací súd nemá v tomto prípade povinnosť predložiť prejudiciálnu
otázku, keďže sa nejedná o prípad obligatórneho konania o predbežnej otázke, t.j. súd rozhodujúci v
poslednom stupni, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok a nejde ani o posúdenie platnosti
práva Únie.

17. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)