Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Evžen Kelij
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/78/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515892371
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Evžen Kelij
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7515892371.3
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Evžena Kelija a členov JUDr. Mareka
Dudíka a JUDr. Zoltána Szalaya, v trestnej veci obžalovaného L. P. pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí dňa 17. januára
2017 v Košiciach o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa
27.4.2016, sp.zn. 0T/100/2015 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného L. P..
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie (ďalej len „prvostupňový súd“) zo dňa 27.4.2016, sp.zn.
0T/100/2015 bol obžalovaný L. P. uznaný vinným pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona (ďalej len „ Tr.zák.“) v
jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr.zák. na
tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výroku uvedeného rozsudku.
Bol mu za to uložený podľa § 348 ods. 1, § 41 ods. 1 Tr.zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr.zák., s použitím
§ 37 písm. h), písm. m) Tr.zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov nepodmienečne, na
výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia. Súčasne, bol mu uložený podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr.zák.
trest zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel každého druhu v trvaní 5 rokov a 1 mesiac. Napokon,
podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len „Tr.por.“) bol poškodený L. U. s nárokom na náhradu
škody odkázaný na občianske súdne konanie.
Proti rozsudku podal odvolanie obžalovaný L. P. (ďalej len „odvolateľ“). Z obsahu písomného
odôvodnenia podaného opravného prostriedku vyplýva, že odvolanie smeruje ako proti výroku o vine,
tak i proti výroku o treste.
Úvodom namieta výšku trestu, ktorá je podľa neho vzhľadom na závažnosť konania vysoká. Je
zamestnaný a stará sa o dcéru svojej priateľky už od jej narodenia. Namieta, že prvostupňový súd
nedostatočne prešetril a nesprávne vyhodnotil výpovede príslušníkov OO PZ Jasov vo vzťahu k
vykonaniu dychovej skúšky, nakoľko nebral do úvahy výpovede všetkých svedkov, ktorí vypovedali,
že privolaná policajná hliadka „mu dychovú skúšku nedala“, čo bolo potvrdené i prehratím zvukového
záznamu. Zo záznamu vyplýva, že ako príslušník OO PZ Jasov, tak i príslušník Dopravného inšpektorátu
Košiceuviedlinesprávne,žesaodmietolpodrobiťdychovejskúške,ktoréichtvrdenievyvrátilipredvolaní
svedkovia. Žiada, aby odvolací súd prehodnotil napadnutý rozsudok, najmä vo vzťahu k výmere trestu
a uložil mu peňažný trest, podmienečný trest a trest zákazu viesť motorové vozidlá.Prokurátor, ako i poškodení nevyužili svoje oprávnenie v zmysle § 314 Tr.por. a k podanému odvolaniu
nepodali vyjadrenie.
Krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti odvolateľa postupom v zhode s § 293 ods. 5
Tr.por. a v neprítomnosti poškodených L. U. a L. Y. - W. v súlade s § 294 ods. 1, ods. 2 Tr.por.
Prokurátor v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí navrhol - poukazujúc na vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia - odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“ - § 315 Tr.por. ) skôr, než začal plniť svoju
preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.por. zisťoval, či odvolanie je prípustné, či bolo podané včas a
oprávnenou osobou a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného
odvolania, avšak z obsahu spisového materiálu zistil, že odvolanie je prípustné (§ 315 ods.1 Tr.por.),
bolo podané včas - v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento opravný prostriedok
podať (§ 309 ods.1 Tr.por.), oprávnenou osobou (§ 307 ods.1, ods.2 Tr.por. ) a nedošlo k vzdaniu
sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania.
Odvolací súd - pretože nezamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a nezrušil rozsudok podľa
§ 316 ods. 3 Tr. por. - pri rozhodovaní o odvolaní odvolateľa postupoval v zmysle ustanovenia § 317
ods. 1 Tr.por. a preskúmal tak zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané neprihliadol, nakoľko by neodôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr.por.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia - vyjadrujúceho revízny princíp - odvolací súd
preskúmava len tie výroky, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako i správnosť postupu konania,
predchádzajúceho napadnutému výroku rozsudku, s výnimkou, že odvolací súd musí prihliadnuť aj
na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali
(po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania v zmysle
ustanovenia § 371 ods.1 Tr.por.
Podľa § 2 ods. 10 Tr.por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr.por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.
Preskúmaním obsahu napadnutého rozhodnutia ako i obsahu podaného opravného prostriedku a
obsahu spisového materiálu, odvolací súd zistil nasledovné.
V spisovom materiály, konkrétne obsahom zápisnice o hlavnom pojednávaní je záznam, že odvolateľ
na hlavnom pojednávaní dňa 18.1.2016 (viď č. l. 83 - 84 spisu) - po poučení v zmysle § 257 ods.1 Tr.
por. o možnosti urobiť vyhlásenie - uviedol, že „... priznávam skutočnosť, že som riadil
motorové vozidlo, z toho trestného činu som vinný, ale popieram skutočnosť, že by som bol odmietol
dychovú skúšku, ...“
Intervenujúci prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, že je vinný z prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia, obdobne tak poškodený L. U.. Naopak, poškodená L. Y. - W. navrhla neprijať
vyhlásenie obžalovaného, že je vinný z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia.Následne, odvolateľ pri odpovediach na otázky prvostupňového súdu podľa § 333 ods.3 písm. c), písm.
d), písm. f), písm. g), písm. h) Tr. por. odpovedal vo všetkých prípadoch „áno“, teda aj na otázku podľa
§ 333 ods.3 písm. h) Tr.por., či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok.
Prvostupňový súd po tomto vyhlásení odvolateľa postupoval podľa ustanovenia § 257 ods.6 Tr.por.
a zistil stanovisko intervenujúceho prokurátora, ktorý navrhol prijať vyhlásenie odvolateľa, tak ako aj
poškodený L. U., poškodená L. Y. - W. sa nevyjadrila. Prvostupňový súd uznesením podľa § 257 ods.7,
ods.8 Tr. por. prijal vyhlásenie odvolateľa, že je vinný zo skutku obžalobou kvalifikovaného ako prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr.zák. a v ďalšom konaní vykoná
dokazovanie len ohľadom skutočností dôležitých pre rozhodnutie o druhom trestnom čine kladenému
odvolateľovi za vinu, o treste a o škode.
Ak už, tieto výroky mali byť vyhlásené dvoma samostatnými uzneseniami - podľa § 257 ods.7
Tr.por. a § 257 ods.8 Tr. por. - s uvedením poučenia o opravnom prostriedku (proti uzneseniu súdu podľa
odsekov 7 a 8 citovaného ustanovenia nie je prípustná sťažnosť - § 185 ods.2 Tr.por.).
V prejednávanej veci však neboli splnené podmienky pre predmetný postup, nakoľko vyjadrenie
odvolateľa o vine nie je jednoznačné, je len o priznaní časti skutku týkajúci sa určitej právnej kvalifikácie,
i keď na otázku podľa § 333 ods.3 písm. h) Tr.por., či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný
skutok odpovedal kladne.
Prokurátor okresnej prokuratúry podal na odvolateľa obžalobu pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 2 Tr.zák., ktorých prečinov sa mal dopustiť v jednočinnom súbehu.
Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd nemal prijať vyhlásenie odvolateľa, nakoľko nebolo
celkom jednoznačné - a to už aj s prihliadnutím na podaný odpor proti vydanému trestnému rozkazu
predchádzajúcemu hlavnému pojednávaniu - a nemožno prijať vyhlásenie k časti právnej kvalifikácie,
ako vyplýva z obsahu vyššie uvedeného uznesenia.
Prvostupňový súd potom vykonal dokazovanie, a to výsluchom odvolateľa, výsluchom poškodených
svedkov L. U., L. Y. - W., svedkov V. U., L. B., U. W. a L. Č., prehratím zvukového záznamu a prečítaním
listinných dôkazov, z ktorých dôkazov po ich vykonaní vyplynulo ako došlo k žalovanému skutku.
Tým, že vykonal listinný dôkaz spisom Okresného súdu Košice - okolie, sp.zn. 0T/120/2014 a listinami
z neho, vykonal prakticky dokazovanie v potrebnom rozsahu ku prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr.zák.
Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku - v súlade s ustanoveniami § 165 ods. 1, §
167 a § 168 ods. 1 Tr.por. - riadne, logicky vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy
svoje skutkové zistenia pri rozhodovaní oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov tak jednotlivo, ako i vo vzájomných súvislostiach.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal všetky
dostupné a potrebné dôkazy pre náležité zistenie skutkového stavu - v súlade s ustanovením § 2 ods.
10 Tr.por. a tieto i správne vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por.
Odvolací súd považuje za potrebné zvýrazniť - v zhode so závermi prvostupňového súdu, že vykonaným
dokazovaním bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa odvolateľ dopustil žalovaného
skutku, ktorý sa stal tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia prvostupňového
súdu. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľa považuje odvolací súd za potrebné zvýrazniť, že
tvrdenia odvolateľa, ktoré tvoria podstatnú časť jeho obrany sú tvrdenia obštrukčného charakteru a sú
pochopiteľne motivované snahou vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchanie žalovaného skutku a
tým i uloženiu trestu.
Je potrebné skonštatovať, že bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané - jednak výpoveďami
svedkov, jednak zvukovým záznamom - že to bol odvolateľ, ktorý sa odmietol po dopravnej nehode
podrobiť dychovej skúške na alkohol v krvi.Prvostupňový súd zistené skutkové zistenia pri právnych úvahách - pri právnej kvalifikácii skutku -
správne podriadil pod príslušné ustanovenia zákona, a preto odvolací súd nezistil žiadne pochybenia
pri právnej kvalifikácii žalovaného skutku.
Obdobne, správny je i výrok o uloženom treste a spôsobe jeho výkonu, nakoľko pri jeho ukladaní
prvostupňový súd postupoval v súlade s ustanovením § 34 a nasl. a pri určení druhu trestu a jeho
výmery prihliadol správne a to najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti, i na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, vrátane
zaistenia účelu trestu tak z hľadiska individuálnej, ale i generálnej prevencie.
Medzi odvolacie námietky odvolateľa - smerujúce proti výroku o treste - je námietka o uložení
nepodmienečného trestu odňatia slobody s tým, že podľa jeho názoru by postačovalo uloženie
podmienečného trestu odňatia slobody, peňažného trestu a trestu zákazu činnosti.
Odvolací súd v tejto súvislosti musí konštatovať, že pri poslednom predchádzajúcom odsúdení
Okresným súdom Košice - okolie - a to rozsudkom zo dňa 15.12.2014. sp.zn. 0T/120/2014 bol uložený
odvolateľovipeňažnýtrestvovýmere400,-€(vykonaldňa28.5.2015),akoitrestzákazučinnostiriadenia
motorových vozidiel každého druhu v trvaní 2 rokov (skončil dňa 8.1.2016), ktorý trest - z pohľadu
spáchaniažalovanéhoskutku-nemaldostatočnývýchovnýaprevýchovnýúčinoknaodvolateľa.Naviac,
sa skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia vo veci Okresného súdu Banská
Bystrica, sp.zn. 6Pp/65/2009, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený - trest vykonával pre
závažný úmyselný trestný čin podľa § 219 ods. 1, ods. 2, § 234 ods. 1 zák.č.140/1961 Zb. v znení noviel
- dňa 29.1.2010 a skúšobná doba v trvaní 7 rokov uplynie dňa 27.1.2017.
Obdobne, odvolací súd nezistil pochybenie, pokiaľ prvostupňový súd zaradil odvolateľa v súlade s
ustanovením§48ods.2písm. b)Tr.zák.navýkontrestudoústavunavýkontrestusostrednýmstupňom
stráženia,nakoľkoodvolateľvposlednýchdesiatichrokochpredspáchanímtrestnéhočinubolvovýkone
trestu odňatia slobody uloženého mu za úmyselný trestný čin.
Taktiež je v súlade s účelom trestu uloženie trestu zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel všetkého
druhu - podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr.zák. - v hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby,
nakoľko odvolateľ už bol odsúdený za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods.1 Tr.zák., ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku.
Napokon, i rozhodnutie prvostupňového súdu o uplatnenom nároku na náhradu spôsobenej škody
poškodenému L. U. je v súlade s predmetným zákonným ustanovením § 288 ods. 1 Tr.por., nakoľko
poškodený i keď uplatnil nárok na náhradu škody, tento však v uplatnenej výške v rámci adhézneho
konania žiadnym dôkazom nepreukázal, preto súd nemal dôkaz, o ktorý by mohol oprieť výrok o náhrade
škody čo do spôsobenej výšky.
Na základe vyššie uvedených skutočností preto krajský súd ako odvolací súd dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok okresného súdu ako súdu prvého stupňa je vecne správny a spravodlivý vo
všetkých jeho výrokoch, zodpovedá vykonanému dokazovaniu a na základe tohto zisteného skutkového
stavu vyplýva z neho jednoznačný záver nevzbudzujúci dôvodné pochybnosti, že žalovaný skutok
spáchal odvolateľ - obžalovaný L. P. zisteným spôsobom i z preukázaného motívu, a preto postupom v
zmysle § 319 Tr.por. jeho odvolanie zamietol ako nedôvodné.
Poučenie:
Proti uzneseniu sťažnosť nie je prípustná (§ 185 ods. 2 Tr. por.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.