Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/111/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5700899706
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5700899706.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: Pro
Ski a.s., so sídlom Bratislava, Malý trh 2/A, právne zastúpený JUDr. Andrejom Garom, advokátom, so
sídlom O. ul. č. XXX, XXX XX Z., proti žalovanému: Ing. V. T., nar. X.X.XXXX, bytom W., B., K. M. XXXX/
XX, právne zastúpená JUDr. Mariánom Kuckom, advokátom so sídlom I. X, XXX XX E., v konaní o
odstránenie neoprávnenej stavby, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k.
8C/381/2000- zo dňa 3.9.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Martin rozsudkom, č.k. 8C/381/2000- zo dňa 3.9.2015, v celom rozsahu zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca (ako právny nástupca pôvodných žalobcov - BW a.s. Rakovo a neskôr Lyžiarske
stredisko Martinské hole s.r.o.) domáhal, aby súd rozhodol o povinnosti žalobcu odstrániť na svoje
náklady stavbu umiestnenú na pozemku parcely č. KN 7153/2, k. ú. W. do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému proti žalobcovi ich náhradu nepriznal.
Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil okresný súd s poukazom na ustanovenia § 135c ods. 1

a 2 Občianskeho zákonníka v podstate tým, že žaloba nie je dôvodná. Po doplnení dokazovania v
intenciách uznesenia tunajšieho krajského súdu č.k. 5Co/54/05-174 z 8.9.2005, ktorým bol zrušený
predchádzajúci rozsudok okresného súdu (č.k. 8C 381/00-139 z 23.9.2004) vydaný v predmetnej veci,
opätovne dospel k záveru, že v posudzovanom prípade nebolo preukázané, že by sa jednalo o
neoprávnenú stavbu. Pokiaľ ide o vlastníctvo k stavbe zapísanej na LV č. XXXX postavenej na parcele
č. 7153/2 (v súčasnosti 7153/10) pôvodné súpisné číslo XXXX okresný súd konštatoval, že žalovaný je
právnymnástupcomLyžiarskehoklubuMartinstým,ževlastníckeprávonadobudol dražbou(nazáklade

uzneseniaOkresnéhosúduMartinsp.zn.Er2511/98z22.6.1999,ktorýmbolschválenýpríklepdražbyvo
vzťahu k 1-ici existujúcej stavby „Budovy technického zabezpečenia“) a kúpou (v podiele zvyšná 1-ica na
základe kúpnej zmluvy uzavretej 12.8.1996 s predávajúcim Klubom Slovenských turistov Turca). Stavbu
„SKI EXPRESSA“ mal uskutočniť Lyžiarsky klub Martin ako právny predchodca žalovaného, ktorý bol
v tom danom čase, keď mu bolo vydané stavebné povolenie v roku 1996 aj spoluvlastníkom sporného
pozemku KN-C 7153/2 v k.ú, W., teda pôvodný stavebník započal s výstavbou stavby „SKI EXPRESSO“
Martinské hole už v roku 1996 a 1997 na základe stavebného povolenia č. ŽP 3528/1996-Hl zo

6.2.1996 vydaného Obvodným úradom životného prostredia - oddelenie územného rozvoja a štátnej
stavebnej správy (právoplatného 2.3.1996). Je samozrejmé, že stavbu začal uskutočňovať so súhlasom
druhého spoluvlastníka vtedajšieho pozemku, a to totiž Klubu Slovenských turistov Turca so sídlom na
Kmeťovej ulici 10 v Martine. Teda stavbu realizoval vybudovaním vodovodnej prípojky a kanalizačnejprípojky ako súčasťou stavby podľa projektovej dokumentácie už v rokoch 1996 - 1997 za platnosti
stavebného povolenia vydaného na stavbu „SKI EXPRESSO“ Martinské hole. Keďže žalovaný je jeho
právnym nástupcom uskutočňoval v zmysle stavebného povolenia z roku 1996 stavebné práce, ktoré

boli následne dodatočne povolené ako nepovolené zmeny stavby príslušným stavebným úradom. Nie je
možné konštatovať, že by žalovaný zriadil neoprávnenú stavbu na cudzom pozemku, v tomto prípade na
pozemkužalobcu.Žalovanýtotižvstúpildopráva povinnostípredchádzajúcehostavebníkaLyžiarskeho
klubu Martin, ktorý na spornom pozemku začal stavať oprávnene, titulom svojho spoluvlastníctva, titulom
súhlasu druhého spoluvlastníka. Poukázal na to, že tento záver má oporu aj v rozsudku Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžo/3/2014 z 28.1.2015 vydaného v odvolacom konaní proti rozsudku
Krajského súdu v Žiline, č.k. 20S/88/2012-129 z 20.8.2013, ktorým bola na základe správnej žaloby
preskúmavaná zákonnosť rozhodnutia a postupu Krajského stavebného úradu v Žiline č. 2012/00214/
Kod z 26.6.2012 a rozhodnutia Mesta Martin č.j. MSS-2353/2010-IMKG zo 17.2.2010.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 § 151 ods. 2 O.s.p.
v podstate tým, že žalovaný si v zákonom stanovenej lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku

nevyčíslil trovy konania prisúdené mu vyhláseným rozsudkom.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej prostredníctvom svojho právneho
zástupcu odvolanie žalobca. Podanie odvolania odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 205 ods. 2
písm. a), d) a f) O.s.p. nesprávnymi skutkovými zisteniami ako i nesprávnym právnym posúdením veci.

Taktiež s poukazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uviedol, že mu súd
absenciou riadneho odôvodnenia napadnutého rozsudku odňal možnosť konať pred súdom. Podľa jeho
názoru napadnutý rozsudok nevyhovuje požiadavkám na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
vyplývajúcim z § 157 ods. 2 O.s.p. Z obsahu napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, prečo súd dospel
k záverom, že

- nie je preukázaná skutočnosť, že predmetná stavba je neoprávnenou stavbou,
- nie je možné konštatovať, že by žalovaný zriadil neoprávnenú stavbu na cudzom pozemku, v tomto
prípade pozemku žalobcu,
- žalovaný vstúpil do práv a povinností predchádzajúceho stavebníka Lyžiarskeho klubu Martin,
- Lyžiarsky klub Martin na spornom začal stavať oprávnene, titulom svojho spoluvlastníctva, titulom

súhlasu druhého spoluvlastníka,
- je samozrejmé, že Lyžiarsky klub Martin predmetnú stavbu začal uskutočňovať so súhlasom druhého
spoluvlastníka vtedajšieho pozemku - Klubu Slovenských turistov Turca.
Tieto závery súdu sú založené len na domnienkach a dohadoch. Výsledky vykonaného dokazovania
súdu neumožňovali prijať skutkový záver o tom, že Lyžiarsky klub Martin začal predmetnú stavbu

uskutočňovať so súhlasom druhého spoluvlastníka Klubu slovenských turistov Turca. Pokiaľ by aj
Lyžiarsky klub Martin začal v minulosti na pozemku parc. č. 7153/2 stavať titulom svojho spoluvlastníctva
k pozemku parc. č. 7153/2 a titulom súhlasu Klubu turistov Turca - druhého spoluvlastníka, tak tieto
skutočnosti ho nezaväzujú strpieť zriadenie predmetnej stavby na pozemku parc. č. 7153/2 a ani
neoprávňujú žalovaného zriadiť stavbu na označenom pozemku. Skutočnosť, že Lyžiarsky klub Martin

začal v minulosti na pozemku parc. č. 7153/2 stavať ako jeho spoluvlastník, bez ďalšieho právo
zasahovať do cudzieho vlastníctva nezakladá a v konaní by mohla byť právne významná len v prípade,
ak by žalobcu viazala trpieť zásah do jeho vlastníckeho práva k pozemku parc. č. 7153/2 zriadeným
predmetnej stavby žalovaným. Takisto pokiaľ súd dospel k záveru, že žalobca je ďalej povinný trpieť
zásah žalovaného do jeho vlastníckeho práva k označenému pozemku z titulu, že Lyžiarsky klub Martin

začal v minulosti na označenom pozemku so súhlasom druhého spoluvlastníka Klubu Slovenských
turistov Turca, tak súd bol povinný v rozsudku uviesť dôkaz, o ktorý oprel svoje zistenie, že Lyžiarsky klub
Martin začal predmetnú stavbu uskutočňovať so súhlasom druhého spoluvlastníka Klubu Slovenských
turistov Turca, a ďalej bol povinný uviesť obsah takéhoto súhlasu, právne ho posúdiť a uviesť tiež
ustanovenie zákona, o ktoré túto povinnosť žalobcu trpieť zásah do jeho vlastníckeho práva k pozemku

parc. č. 7153/2 opiera. Podľa jeho názoru takýto súhlas môže byť právne významný len v prípade, ak
by viazal žalobcu a oprávňoval žalovaného, čo je však možné predpokladať len v prípade, ak by išlo o
jeho právo zriadiť stavbu na označenom pozemku ako vecné bremeno alebo v prípade, ak by bol súhlas
udelený ako záväzkové právo v obligačnej zmluve a zákon by o takejto zmluve výslovne stanovil, že je
záväzná aj pre právnych nástupcov strán takejto zmluvy. Súd tiež vôbec neprihliadol na skutočnosť, že

žalovaný nadobudol vlastníctvo stavby originárnym spôsobom. Pri originárnom spôsobe nadobudnutia
vlastníckeho práva je vlastnícke právo právneho predchodcu nerozhodné a žalovaného vo vzťahu
k vlastníctvu stavby preto nie je možné považovať za právneho nástupcu Lyžiarskeho klubu Martin.
Arbitrárny je záver súdu o tom, že stavbu realizoval Lyžiarsky klub Martin vybudovaním vodovodnejprípojky a kanalizačnej prípojky ako súčasť predmetnej stavby podľa projektovej dokumentácie už v
rokoch 1996 - 1997 za platnosti stavebného povolenia vydaného na stavbu „SKI EXPRESSO“ Martinské
hole, a že žalovaný vstúpil do práv a povinností predchadzajúceho stavebníka Lyžiarskeho klubu Martin.

Súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, že žalovaný v roku 1999
nadobudol(v1vydraženímav1kúpou)vlastníctvostavbygarážesosúpisnýmčísloXXXX -t.j.pôvodnej
stavby zriadenej na pozemku parc. č. 7153/2. Túto pôvodnú stavbu žalovaný ako stavebník následne
najskôr zbúral a odstránil a potom namiesto nej zriadil na pozemku parc. č. 7153/2 predmetnú stavbu
ako novú stavbu. Znamená to, že predmetná stavba je novovzniknutou stavbou a žalovaný je vlastníkom

stavby od začiatku t.j. od okamihu vzniku tejto stavby ako novej stavby a veci v zmysle práva po tom,
čo pôvodná stavba garáže so súp. č. XXXX bola zbúraná. Vlastníctvo stavby tak žalovaný nadobudol
originárnymspôsobom,ktorýniejenijakoodvodenýodvlastníctvaLyžiarskehoklubuMartin.Akpôvodná
stavba garáže so súp. č. XXXX na pozemku parc. č. 7153/2 bola celkom odstránená - minimálne do toho
štádia, keď už nebolo poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia - a na jej mieste bola
postavená nová stavba (ktorá nie je ani druhovo zhodná), tak ide o zriadenie novej stavby na pozemku

parc. č. 7153/2 namiesto zaniknutej pôvodnej stavby garáže so súpisným číslo XXXX. V prípade stavby
tak ide o novú neoprávnenú stavbu, ktorú zriadil výlučne žalovaný ako stavebník, a žalovaný preto
nie je právnym nástupcom lyžiarskeho klubu Martin vo vlastníctve stavby. Vyššie uvedená námietka
je v súlade s právnym záverom Najvyššie súdu Slovenskej republiky prijatým v rozsudku spis. zn.
3Cdo 188/96 z 21.2.1997, podľa ktorého porušenie stavebnoprávnych predpisov nie je sankcionované

v oblasti občianskeho práva, ale výlučne len práva stavebného. Znamená to, že stavebníci (ktorých
obvykle v oblasti občianskeho práva rozumieme tých, ktorí uskutočnili stavbu s úmyslom mať ju pre
seba, prípadne tí, ktorí pôvodnú stavbu zbúrali - demolovali - a namiesto nej vybudovali stavbu novú) sú
vlastníkmi stavby (novovzniknutej stavby) od začiatku, v danom prípade od okamihu vzniku novej stavby
ako veci v zmysle práva po tom, čo pôvodná stavba bola zbúraná. Demoláciu stavby reštitučný zákon

- ako jeden z občianskoprávnych predpisov - spája s takou (podstatnou) deštrukciou stavby, ktorá pri
stavebných úpravách prestala existovať ako aj vec v zmysle práva. Ak teda pôvodná stavba bola celkom
demolovaná - minimálne však do toho štádia, keď už prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie prvého
nadzemného podlažia - a na jej mieste bola postavená nová stavba, hoci i druhovo zhodná, nejde o
prípad zhodnotenia stavby v zmysle ust. § 10 ods. 1, ods. 3 zákona č. 403/1990 Zb., ale o zriadenie novej

stavby na pozemku na mieste zaniknutej pôvodnej stavby, a teda o nárok podľa § 14 ods. 1 reštitučného
zákona. Toto posúdenie musí vždy vychádzať z faktického stavu, a nie zo stavebnej dovolenosti.
Opačný záver by znamenal, že ustanovenia Občianskeho zákonníka o neoprávnenej stavbe by bolo
nadbytočné, práve tak ako vznik vlastníctva k nej. Súd neprihliadol na ďalšie skutočnosti, ktoré vyplynuli
z vykonaného dokazovania, že žalovaný v dražbe vydražil spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach

v k.ú. W. zapísaných na LV č. XXXX a to na garáži so súpisným číslom XXXX - predmetom dražby
nebola stavba a ani spoluvlastnícky podiel na stavbe SKI Espresso Martinské hole, pretože táto stavba
v tom čase ešte neexistovala a nemohla byť ani predmetom dražby. Spoluvlastnícky podiel na garáži so
súpisným číslom XXXX žalovaný nadobudol v dôsledku toho, že mu bol súdnym exekútorom udelený
a exekučným súdom schválený príklep. Nadobudnutie vlastníctva v dražbe sa považuje za originárny

spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, pri ktorom je vlastnícke právo predchádzajúceho vlastníka
nerozhodné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 289/08). Schválením príklepu žalovaný nezískal
vlastníctvo stavby kanalizačnej prípojky ani vodovodnej prípojky, pretože:
- predmetom dražby bol len spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 na nehnuteľnostiach, nie celé
nehnuteľnosti, a preto udelením príklepu žalovaný nadobudol len spoluvlastníctvo na nehnuteľnostiach,

nie výlučné vlastníctvo nehnuteľností.
- v dražbe sa dražil spoluvlastnícky podiel na garáži so súpisným číslom XXXX - predmetom dražby
nebola stavba a ani spoluvlastnícky podiel na stavbe SKI Espresso Martinské hole, pretože táto stavba
v tom čase ešte neexistovala a nemohla byť ani predmetom dražby,
- stavba kanalizačnej prípojky ani vodovodnej prípojky nebola predmetom dražby a nebola ani

príslušenstvom a ani súčasťou draženej veci,
- nehnuteľnosť zapísaná na LV XXXX bola v podielovom spoluvlastníctve Lyžiarskeho klubu Martin a
Klubu Slovenských turistov Turca, avšak kanalizačná prípojka a vodovodná prípojka bola vo výlučnom
vlastníctve Lyžiarskeho klubu Martin, ktorý nadobudol jej vlastníctvo originálnym spôsobom (zriadením
stavby); kanalizačná prípojka a vodovodná prípojka vo výlučnom vlastníctve Lyžiarskeho klubu Martin

sa preto nemohla stať ani súčasťou a ani príslušenstvom stavby zapísanej na LV č. XXXX, ktoré mala
dvoch spoluvlastníkov.
Rozsudkom bola porušená zásada zákonnosti, princíp právneho štátu princíp právnej istoty aj preto,
že súd nesprávne vo veci aplikoval ustanovenie § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že z nehovyvodil záver, že kanalizačná prípojka tvorí súčasť stavby. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 18/2011 zo dňa 30.8.2012, v ktorom je vyložený
§ 120 a § 121 Občianskeho zákonníka tak, že súčasťou veci podľa tohto zákonného ustanovenia je

všetko, čo k nej podľa povahy náleží a nemôže byť oddelené bez toho, aby sa tým vec ako celok
znehodnotila (znehodnotením veci treba rozumieť stav, keď hlavná vec v porovnaní so stavom pred
oddelením jej súčasti, slúži síce pôvodnému účelu, ale menej kvalitne alebo mu už nemôže slúžiť vôbec).
Súčasť veci nie je samostatnou vecou v právnom zmysle; zdieľa právny režim veci, ku ktorej patrí. Ak
patrí k pozemku, musí byť na ňom umiestnená. Súčasť veci preto nemôže byť spôsobilým predmetom

občianskoprávnych vzťahov, pokiaľ zákonom nie je stanovené inak. To okrem iného znamená, že
súčasť veci prechádza na nového nadobúdateľa aj vtedy, ak v zmluve o prevode takéto veci nie sú
vôbec uvedené. Rovnako to platí aj pri nadobúdaní vlastníckeho práva rozhodnutím štátneho orgánu,
resp. pri nadobúdaní vlastníctva napr. udelením príklepu, okrem, ak z výroku rozhodnutia vyplýva, že
sa rozhodnutie na súčasť veci nevzťahuje. Stavba, ako výsledok určitej stavebnej činnosti, ktorá je
spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov, nie je podľa § 120 ods. 2 O Z súčasťou pozemku.

Súdna prax však považuje za súčasť pozemku aj niektoré vonkajšie úpravy na ňom umiestnené,
predovšetkým oporné múry, záhradné vodovody, vodovodné a kanalizačné prípojky (podľa zákona
č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách je potrebné vychádzať z toho,
že od 1.11.2002 už naďalej nie sú súčasťou pozemku, na ktorom sú umiestnené; tvoria samostatný
predmet právnych vzťahov; zákon určuje aj kto je ich vlastníkom a upravuje prechod ich vlastníctva

pri zmene vlastníctva k nehnuteľnosti), spevnené a odstavné plochy (napr. parkovisko). Veci tvoriace
príslušenstvo inej hlavnej veci majú, na rozdiel od súčasti veci, povahu samostatnej veci v právnom
zmysle a teda môžu byť aj samostatným predmetom právnych vzťahov. V prípade, ak príslušenstvom
hlavnej veci je nehnuteľnosť (vedľajšia stavba), je nákladným predpokladom, aby príslušenstvo prešlo
spolu s hlavnou vecou na inú osobu, vyjadrenie vôle účastníkov právneho vzťahu, vykonať prevod aj

tohto príslušenstva a to v písomnej forme. Ak takýto prejav vôle chýba (prejav vôle nebol vykonaný
dostatočne určite a zrozumiteľne), príslušenstvo na nadobúdateľa hlavnej veci neprechádza. Obdobne
to platí aj v prípade, ak dochádza k prechodu vlastníctva k hlavnej veci na základe rozhodnutia
štátneho orgánu, resp. ak sa hlavná vec nadobúda na dražbe udelením príklepu. V zmysle vyššie
uvedeného právneho názoru je potrebné prijať záver, že kanalizačná prípojka a vodovodná prípojka,

zriadená v čase do 01.11.2002 sa stávala vždy súčasťou pozemku, na ktorom bola zriadená, ak vlastník
pozemku a vlastník kanalizačnej prípojky bola tá istá osoba, a má právnu povahu súčasti pozemku, nie
príslušenstva a ani súčasti stavby, pričom vlastníctvo kanalizačnej prípojky a vodovodnej prípojky
zriadených do 01.11.2002, sa riadilo právnym režimom, že kanalizačná prípojka ani vodovodná prípojka
nemajú povahu samostatnej veci ale sú súčasťou pozemku ako hlavnej veci, a preto vlastníctvo takejto

kanalizačnej prípojky a vodovodnej prípojky ako súčastí pozemku ako hlavnej veci, prechádzalo spolus
vlastníctvom pozemku na nadobúdateľa pozemku. Preto stavba kanalizačnej prípojky a vodovodnej
prípojky, ak ju v rokoch 1996 - 1998 uskutočnil Lyžiarsky klub Martin na pozemkoch v k.ú. W. parc. č.
7153/2, 7153/, 7564/2 a 7194/2. ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve žalobcu, sa stali súčasťami týchto
pozemkov, keďže Lyžiarsky klub Martin bol výlučným vlastníkom týchto pozemkov a zriadením stavby

tejto kanalizačnej prípojky a vodovodnej prípojky nadobudol ich vlastníctvo, a vlastníctvo kanalizačnej
prípojky a vodovodnej prípojky zriadenej na pozemkoch v k.ú. W. parc. č. 7153/2, 7153/9, 7564/2 a
7194/2 prechádzalo postupne s vlastníctvom týchto pozemkov na ich nadobúdateľa. Pretože on žalobca
je vlastníkom označených pozemkov tak spolu s vlastníctvom týchto pozemkov nadobudol
aj vlastníctvo kanalizačnej prípojky a vodovodnej prípojky v rozsahu, v akom ju zriadil na týchto

pozemkoch Lyžiarsky klub Martin. Z vyššie uvedeného preto jednoznačne vyplýva, že vlastníkom
kanalizačnej prípojky a vodovodnej prípojky, na ktorú je napojená stavba, je „žalovaný“ a nemôže ísť
preto ani o súčasť a ani o príslušenstvo stavby. Záver súdu o tom, že stavbu realizoval Lyžiarsky klub
Martin vybudovaním vodovodnej prípojky a kanalizačnej prípojky ako súčasťou stavby podľa projektovej
dokumentácie už v rokoch 1996, 1997 za platnosti stavebného povolenia vydaného na stavbu „SKI

EXPRESSO" Martinské hole preto neobstojí a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Aj
s ohľadom na vyššie uvedené z hľadiska posúdenia otázky, či žalovaný má právo zriadiť stavbu na
pozemku pare. č 7153/2, a či stavba je neoprávnenou stavbou, nie významné, že Lyžiarsky klub Martin
klub Martin v rokoch 1996-1998 zriadil na pozemkoch v k.ú. W. parc. č. 7153/2, 7153/9, 7564/2 a 7194/2
stavby kanalizačnej prípojky a vodovodnej prípojky. V tomto konaní sa žalobca nedomáha odstránenia

stavby kanalizačnej prípojky ani stavby vodovodnej prípojky. Okrem toho je potrebné uviesť, že stavba
kanalizačnej prípojky ani stavba vodovodnej prípojky neboli v rokoch 1996 - 1998 zriadené na časti
pozemku parc. č. 7153/2 zastavanej stavbou. Pre toto konanie je právne významné, že stavba je z
objektívneho a občianskoprávneho hľadiska novou stavbou a novou vecou v zmysle práva, ktorú zriadilt.j. postavil a dokončil žalovaný, ktorý nemá potrebné právo (občianskoprávny titul) zriadiť stavbu na
pozemku parc. č. 7153/2. Z výkladu ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka podaného napr. v
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis zn. 6M Cdo 44/2012 vyplýva, že za neoprávnenú

stavbu v zmysle § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka sa považuje taká stavba, ktorú stavebník
zriadi na cudzom pozemku; pre posúdenie, či ide o stavbu neoprávnenú, nie je podstatné, či stavebník
mal stavebné povolenie a ani vedomie (súhlas) orgánu obce o stavbe. Pre kvalifikáciu stavby ako
neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom pozemku len sčasti. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa
stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke (spoluvlastnícke) právo, právo zodpovedajúce

vecnému bremenu, prípadne obligačné právo umožňujúce zriadenie stavby. Vo veci je nepochybne
zistené, že žalovaný je vlastníkom stavby, že on žalobca je vlastníkom pozemku parc. č. 7153/2, a
že stavba je zriadená na pozemku parc. č. 7153/2. Žalobu, ktorou sa domáha odstránenia stavby z
pozemkuparc.č.7153/2,taksúdmoholzamietnuťlenvprípade,žebyžalovanémusvedčilprávnydôvod
zakladajúciprávoužívaťpozemokparc.č.7153/2nazriadeniestavby.Takýtodôvodvšaksúdvrozsudku
neuviedol. Súd v odôvodnení rozsudku neuviedol žiadny relevantný právny dôvod, ktorý by žalovanému

umožňoval bez jeho súhlasu užívať pozemok parc. č. 7153/2, pričom z výsledkov vykonané dokazovanie
naopak vyplýva, že žalovaný nemal ani v súčasnosti nemá potrebné oprávnenie tzv. občianskoprávny
titulstavaťstavbunapozemkuparc.č.7153/2.Skutočnosť,žestavbabolavstavebnomkonanípovolená
a následne aj skolaudovaná, nezakladá titul na zasahovanie do jeho vlastníckeho práva k pozemku
parc. č. 7153/2 zriadením stavby na ňom. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd

zmenil napadnutý rozsudok okresného súdu tak, že žalovaný je povinný na svoje náklady odstrániť
stavbu so súpisným číslom XXXX v katastrálnom území W. postavenú na pozemku parcela registra „C“
s parcelným číslom 7153/2, druh stavby: iná budova, popis stavby: budova technického do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku a zároveň žalovanému uložil povinnosť nahradiť mu trovy konania vo výške, v
akej budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu mu danom ustanovením § 212 ods.

1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením §
156 ods. 3 O.s.p.) rozsudok okresného súdu v celom rozsahu postupom podľa ustanovenia § 219 ods.
1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd primárne zdôrazňuje, že uznesenie okresného súdu obsahuje všetky zákonom stanovené

kritériá z hľadiska jeho formy a obsahu. Uznesenie je dostatočne argumentačne presvedčivé a
zrozumiteľné. Neponecháva odvolaciemu súdu otvorenú žiadnu otázku, ktorú by bolo potrebné riešiť.
Krajský súd si bez výhrad osvojuje dôvody napadnutého uznesenia, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, a v

plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v bližších podrobnostiach naň poukazuje aj krajský súd.
Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v
napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

V zmysle konštantnej judikatúry (napr. uznesenia sp.zn. II. ÚS 78/05, IV. ÚS 342/2010) odôvodnenie
súdneho rozhodnutia v opravnom konaní teda nemá odpovedať na každú námietku alebo argument
uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,

ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V danom prípade na odvolacie námietky dostatočným
bolo odpovedané nielen napadnutým rozsudkom, ale najmä rozhodnutiami vydanými v súbežne
prebiehajúcich a súvisiacich správnych konaniach. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že
v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto jenadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvého stupňa.

Preskúmaním rozsudku okresného súdu, preskúmaním predloženého spisového materiálu a
vyhodnotením tvrdení odvolateľa v odvolacom konaní, odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd v
danom konaní v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vo veci vykonal
dokazovanie v dostatočnom rozsahu, riadne zistil skutkový stav a zo zisteného skutkového stavu vyvodil
správny právny záver, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Odvolací súd sa zároveň

stotožnil aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom nenašiel nijaké vecné ani procesné
pochybenie. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu krajský súd s ohľadom na odvolacie námietky
oprávneného dodáva:

V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné podotknúť, že predmetný spor v danej veci trvá
takmer 16 rokov (sporové konanie bolo iniciované žalobou podanou 25.8.2000), pričom v pozícii
žalobcu vystupuje v dôsledku singulárnej sukcesie už tretí subjekt (konkrétny žalovaný vstúpil do
konania19.11.2009 - č.l. 306). Súbežne s týmto konaním prebiehali aj stavebné konanie, v ktorom

sa riešila otázka, ktorá mala význam pre toto predmetné konanie. Dôsledkom uvedeného bolo, že
predmetné konanie bolo postupom podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. prerušené až do právoplatnosti
rozhodnutia v stavebnom konaní, vedenom na stavebnom úrade Mesto Martin, o dodatočnom povolení
zmeny stavby „Ski expresso Martinské hole“ na pozemku parc. č. KN 7153/2 k.ú. W., vedenom
pod č. MMS-3273/2003 (uznesenie Okresného súdu Martin, č.k. 8C 381/200-191 zo 6.10.2006 v

spojení s uznesením tunajšieho krajského súdu, č.k. 30Co/74/2006-239 z 25.1.2007 a opravným
uznesením Okresného súdu Martin, č.k. 8C 381/200-244 z 2.4.2007). Vydaniu napadnutého rozhodnutia
predchádzali aj konania vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 2S/30/2006 (na Najvyššom
súde Slovenskej republiky pod sp.zn. 2Sžo/157/2007), na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod
sp.zn. 7Sž/79/2001 (rozsudok zo 7.11.2001), na tunajšom krajskom súde pod sp.zn. 21S/50/2011(na

Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp.zn. 8Sžp/24/2011) a taktiež na tunajšom krajskom
súde pod sp.zn. 20S/88/2012 (rozhodnuté rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k.
3Sžo/3/2014-196 z 28.1.2015). Mnohé z odvolacích námietok už boli riešené práve v týchto konaniach,
z ktorého dôvodu odvolací súd považuje za nadbytočné opätovne reprodukovať celú zdĺhavú genézu
tejto kauzy a právne závery v nej prijaté.

Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa posúdenia, či žalovaný je právnym nástupcom Lyžiarskeho
klubu Martin, a s tým súvisiaca otázky platnosti predmetného stavebného povolenia ako i k otázke,
či možno vybudovanie kanalizačnej a vodovodnej prípojky považovať za začatie stavby, odvolací súd
len v stručnosti poznamenáva, že tejto problematike bolo okrem predmetného konania venované viac

ako dekádu trvajúce stavebné konanie, ktoré vyústilo až do konania o správnej žalobe, o ktorej bolo s
konečnou platnosťou právoplatne rozhodnuté už spomínaným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, č.k. 3Sžo/3/2014-196 z 28.1.2015, v ktorom bola konštatovaná tak platnosť predmetného
stavebného povolenie ako aj právne nástupníctvo žalovaného. O označenom rozhodnutí musí mať
žalobca vedomosť, keďže aj toto konanie o správnej žalobe inicioval a mal v ňom postavenie žalobcu.

Z tohto dôvodu považuje odvolací súd za nadbytočné opätovne opakovať to čo už bolo konštatované aj
v týchto konaniach, a to dokonca viacerými správnymi orgánmi rôznych stupňov a následne i správnym
súdom.

Na margo existencie súhlasu Klubu Slovenských turistov Turca s uskutočňovaním predmetnej stavby,

odvolací súd len v stručnosti poznamenáva, že tento je možné vyvodiť tak z Dohody o vstupe na
pozemok uzavretej medzi žalovaným a označeným klubom, kde tento klub súhlasí so vstupom na
pozemok parc. č. 7153/1, 7153/2 a 7564/2 (ktorý bol spoluvlastníkom uvedených parciel zapísaných
na LV č. XXXX v 1-ici) pracovníkmi a mechanizmami firmy, ktorá realizuje stavbu pre žalovaného na
pozemku par.č. 7153/2. Uvedená dohoda má byť súčasťou správneho spisu ako sa výslovne uvádza na

4. strane odôvodnenia rozhodnutia príslušného stavebného úradu Mesta Martin č.j.: MSS-2353/2010-
Ig zo 17.2.2010. V na vec sa vzťahujúcom spisovom materiáli sa nachádza Zápisnica z jednania
uskutočneného 7.6.2000 medzi Klubom Slovenských turistov Turca a žalovaným (č.l. 57 - 58 spisu), v
ktorej sa uvádza, že označený klub objednal na základe dohody so svojim vtedajším spoluvlastníkomLyžiarskym klubom v septembri roku 1997 zhotovenie vodovodnej prípojky z verejného vodovodu
SEVAK-u pred hospodárskou budovou, na ktorú bol spracovaný projekt Ski Expresso s tým, že účelom
výstavby uvedenej prípojky bolo zabezpečenie dodávky pre uvedený objekt Ski expresso (hospodárska

budova súp. č. XXXX). V označenej zápisnici sa okrem iného uvádza, že nakoľko už vybudovaná
vodovodnáprípojkaprešlapodsprávuSEVAK-uMartinažalovanýanijehoprávnypredchodcaLyžiarsky
klub Martin k jej vybudovaniu nijako neprispeli, dohodli sa Klub Slovenských turistov Turiec a žalovaný
tak, že žalovaný uhradí označenému klubu časť nákladov na vybudovanie uvedenej prípojky na základe
faktúry tohto klubu. Zároveň sa v tejto zápisnici uvádza, že Klub Slovenských turistov Turiec súhlasí s

pripojením objektu súp. č. XXXX na spomínanú vybudovanú prípojku. Uvedené dovoľuje konštatovať
existenciu súhlasu Klubu Slovenských turistov Turca s uskutočňovaním predmetnej stavby, minimálne
v jeho konkludentnej podobe.

V nadväznosti na uvedené s prihliadnutím na ďalší odvolací argument, v zmysle ktorého nadobudnutie
vlastníctva v dražbe sa považuje za originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, pri ktorom je

vlastníckeprávopredchádzajúcehovlastníkanerozhodné,odvolacísúdlenpoukazujenato,žežalovaný
nadobudol vlastníctvo k stavbe, ktorej charakteristika je uvedená na LV č. XXXX na parcele súp. č.
XXXX/2 dražbou (na základe uznesenia Okresného súdu Martin sp.zn. Er 2511/98 z 22.6.1999, ktorým
bol schválený príklep dražby vo vzťahu k 1-ici existujúcej stavby „Budovy technického zabezpečenia“)
a kúpou (v podiele zvyšná 1-ica na základe kúpnej zmluvy uzavretej 12.8.1996 s predávajúcim

klubom Slovenských turistov Turca), pričom nadobudnutie vlastníctva príklepom v exekučnom konaní
patrí medzi prípady nadobudnutia vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu, t. j. ide o privilegovaný
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, ktoré je osobitne chránené pred nárokom pôvodného
skutočného vlastníka vydraženej vec. Záver, že schválenie udelenia príklepu je spomedzi spôsobov
nadobudnutia vlastníckeho práva upravených v § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje za

"privilegovaný" (prioritný) spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva majúci prednosť pred vlastníckym
právom nadobudnutým iným, zákonom predvídaným spôsobom, potvrdzuje aj nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 289/08, na ktorý poukazuje samotný odvolateľ.

Čo sa týka posúdenia toho, či kanalizačná a vodovodná prípojka mala byť v čase začatia jej vybudovania

posudzovaná ako súčasť stavby alebo ako súčasť pozemku, odvolací súd podotýka, že sa stotožňuje s
právnym názorom prezentovaným v spomínanom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k.
3Sžo/3/2014-196 z 28.1.2015, kde bolo výslovne konštatované, že vodovodná a kanalizačná prípojka
sú súčasťou stavby, k čomu dospel aj Krajský stavebný úrad odbor štátnej stavebnej výstavby vo svojom
rozhodnutí č.: 2012/00214/Kod z 26.2.2012 (na str. 22 tohto rozhodnutia) /č.l. 708 p.v. spisu/. Vzhľadom

k tomu, že takýto záver bol prezentovaný vo veci súvisiacej s vecou prejednávanou, odvolací súd
nevidel dôvod, prečo by sa mal prikloniť k opozitnému záveru prezentovanému v skoršom rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo 18/2011 z 30.8.2012, na ktoré vo svojom odvolaní
poukazuje odvolateľ, keďže toto rozhodnutie nemá všeobecnú záväznosť a nebolo ani publikované
ani v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ktorej účelom je

zjednotenie rozhodovacej činnosti súdov. Naviac ako sa uvádza aj v označenom rozhodnutí kanalizačná
i vodovodná prípojka je súčasnou právnou úpravou považovaná za vodnú stavbu (§ 4 ods. 1 a 2
zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách). Taktiež Najvyšší súd
Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozhodnutia, č.k. 3Sžo/3/2014-196 z 28.1.2015, poukázal
na § 9 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Zb. ktorou

sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných
technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,
podľa ktorého sa stavba podľa druhu a potreby napája na zdroj pitnej vody, prípadne úžitkovej vody
a vody na hasenie požiarov, na potrebné energie, zariadenie na zneškodňovanie odpadových vôd a
na telekomunikačnú sieť. Záver, že kanalizačnú a vodovodnú prípojku bolo aj pred touto výslovnou

právnou úpravou racionálnejšie a účelnejšie posudzovať ako súčasť stavby, nasvedčuje podľa názoru
odvolacieho súdu aj fakt, že pokiaľ hovoríme o pozemkoch, na ktorých sú postavené stavby (t.j.
o zastavaných pozemkoch), tak každá z týchto prípojok slúži na účelnejšie využívanie stavieb, a
ani v minulosti neboli budované samoúčelne len za účelom zhodnotenia pozemkov (ak neuvažuje o
pozemkoch, ktoré sa považujú za poľnohospodársku pôdu).

Vo vzťahu k výkladu ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka podanom v rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6M Cdo 44/2012 (citovanom odvolateľom) odvolací súd uvádza, že sa
s ním v celom rozsahu stotožňuje (ten istý záver prezentoval v napadnutom rozsudku i okresný súd -str. 13). V kontexte celej genézy posudzovaného sporu však nemožno ustáliť, že by právny predchodca
žalovaného začal stavať na cudzom pozemku a že by ním v tom čase plánovaná realizácia stavby
napĺňala kritéria stavby neoprávnenej. Skutočnosť, že následnými prevodmi nehnuteľností predmetná

stavba de facto i de iure stojí na cudzom pozemku, súčasný vlastník ktorého si jej existenciu na
tomto pozemku neželá, nemožno vyhodnotiť v neprospech žalovaného tak, že by sa táto stavba mala
nadobudnúť charakter stavby neoprávnenej len v dôsledku zmeny vlastníkov nehnuteľností, najmä keď
zmeny v osobách (subjektoch) vlastníkov predmetných pozemkov v čase začatia stavby nebolo možné
predvídať. Len na margo odvolací súd uvádza, že žalobca mal vedomosť o tom, že kupuje pozemok,

zaťažený rozostavanou stavbou, čomu nasvedčuje už len fakt, že vstúpil do predmetného konania na
strane žalobcu.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto
rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. Odvolateľ - žalobca nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142
ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu žalovaný si náhradu
trov odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky mu ani žiadne trovy v súvislosti s
odvolacím konaním nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.