Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 12, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/616/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114225098
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114225098.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu: AB 2 B.V., registračné
číslo: 56007043, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo,
zastúpeného Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s. r. o., so sídlom 911 01 Trenčín,
Piaristická 707/25, IČO: 47 234 679, proti žalovanej A. T., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX
XX T. T., Q. XX, štátnej občianke Slovenskej republiky, o zaplatenie 1 135,13 € s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 12C/424/2014-40 zo dňa 14.
mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu (označenú ako „návrh“), ktorou sa žalobca
(v rozsudku okresného súdu označeného ako „navrhovateľ“) domáhal voči žalovanej (v rozsudku
označenej ako „odporkyňa“), zaplatenia sumy 1.135,13 € ako pohľadávky vzniknutej z úverovej zmluvy
č. 3812206972 zo dňa 29. 12. 2008, ktorá bola uzavretá medzi Home Credit Slovakia, a. s., ako právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou. Na základe predmetnej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru

právny predchodca žalovanej sumu 1.626,50 €, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť v 84 pravidelných
mesačných splátkach po 34,95 €. Žalovaná bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku, listom zo dňa
24. 04. 2013 bola vyzvaná k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostával z nezaplatených splátok
po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty a zo zosplatnených budúcich splátok v lehote 15 dní od
odoslania výzvy. Žalobca evidoval voči žalovanej dlh vo výške spolu 1.006,25 €, z toho istina bola vo
výške 81,62 €, úrok vo výške 48.34 €, zosplatnená istina vo výške 864,67 €, poistenie PPI vo výške
11,62 €. Žalobou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu 1 006,25 €, vyčíslený

ročný úrok z omeškania vo výške 128,88 € a úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1 006,25
€ od 15. 11. 2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril
so žalovanou zmluvu o úvere zo dňa 29. 12. 2008 pod číslom 3812206972, na základe ktorej
poskytol žalovanej úver vo výške 1 626,50 €, ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa Zákona o
spotrebiteľských úveroch.

3. Vec právne okresný súd posúdil podľa ust. § 2 písm. a), § 4 ods. 2 písm. g), i), j) a podľa § 4
ods. 3 poslednej vety zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisovv znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. do 31. 12. 2008 (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“),pričomdospelkprávnemuzáveru,žepredmetnázmluvaoúvereneobsahujevšetkyzákonom
predpísané náležitosti, absentuje v nej údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2

písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch), údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov a celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (§ 4 ods. 2
písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch) a v zmluve nie je uvedený správny údaj o celkovej čiastke,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (§ 4 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch). V spojení s §
4 ods. 3 uvedeného zákona, teda, okresný súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Keďže

žalovaná čerpala finančné prostriedky vo výške 1 626,50 €, pričom počas trvania zmluvy uhradila
žalobcovi spolu 1 640,87 €., žalovaná uhradila žalobcovi viac ako bola povinná plniť, a preto súd žalobu
v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

4. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p.. Mal
za to, že v konaní úspešná žalovaná nepodala návrh na náhradu trov konania. Neúspešný žalobca síce

návrh podal, ale nebol v konaní úspešný, preto neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania okresný
súd nepriznal.

5. Žalobca v zákonnej 15 dňovej lehote podanom odvolaní (§ 204 ods. 1, veta prvá O. s. p.) žiadal
rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie (označeného v odvolaní ako „súd

prvého stupňa“) na ďalšie konanie, alebo zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
Žalobca odvolanie podal z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a) v spojitosti s § 221 ods.
1 písm. h) a f), ďalej z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O. s. p., a teda,
namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a strane sporu (v odvolaní uvedenom ako

„účastník konania“) sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ďalej, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Žalobca závery súdu prvej inštancie „vyššie označené ako B/ a C/“ považoval za neuralgické body
celého konania. Uviedol, že sa s nimi absolútne nestotožňuje a pokladá ich, okrem iného, za nesprávne
právne posúdenie veci. Z ďalšieho obsahu odvolania vyplýva, že žalobca namieta závery okresného
súdu týkajúce sa neexistencie RPMN v predmetnej spotrebiteľskej zmluve. Namietal správnosť záverov
súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých predmetná zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované v zmysle

§ 2 ods. 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch, t. j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov. Žalobca uviedol do predmetnej zmluvy v súlade so znením Smernice 2008/48/ES
čl. 10 ods. 2 písm. h) výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa nasledovným spôsobom: „bod 34.
celková výška úveru 1.626,50 €/36. počet splátok 84. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná
časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a príp. úhrada za poistenie a poplatok

za možnosť zmeny splátky (ďalej iba „splátka“), ak z údajov v ÚZ nevyplýva inak (HL 5 § 1). Bod 44.
lehota splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru. Tento bod odkazuje na text, ktorý je pod ním v
ÚZ uvedený, a to : Klient je povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach, a to počínajúc
kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcim po dátume poskytnutia úveru. Prvá splátka je
splatná práve po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Ak nasledujúci kalendárny mesiac po poskytnutí

úveru neobsahuje poradové číslo dňa v mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý, splatnosť týchto splátok
bude stanovená na posledný deň v príslušnom kalendárnom mesiaci“. S ohľadom na uvedené žalobca
zastával názor, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odvodzuje od formalistického znenia strohých
zákonných noriem bez eurokonformného výkladu práva a v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora z 28.
januára 2010 vo veci Uniplex (UK Ltd, C-406/08, bod 45. „v rámci vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa

preberásmernicasúvnútroštátnesúdypovinnéhovykladaťtietovnútroštátneustanoveniavčonajväčšej
miere s ohľadom na znenie a účel predmetnej smernice tak, aby sa dosiahol ňou požadovaný výsledok“.

7. Žalobca tvrdil, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 4 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 4 ods. 2. Aby súd mohol považovať zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezodplatnú, musia byť
kumulatívne splnené podmienky dané spojkou „a“ : zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú
formu a neobsahuje náležitosti podľa ods. 1 písm. ...“. Písomná forma právneho úkonu nikdy nebola
spochybnená ako jedna z nevyhnutných podmienok takejto zákonnej sankcie bezodplatnosti. Ďalejžalobca namietal, že predmetné odôvodnenie rozsudku neobsahuje náležitosti tak, ako sú uvedené v §
157 ods. 2 O. s. p., a tým sa žalobcovi odňala možnosť konať pred súdom.

8. Písomné vyjadrenie k odvolaniu vo veci podané nebolo.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len
„CSP“) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP na
pojednávaní nariadenom na prejednanie odvolania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a rozsudok okresného

súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. Podľa prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP, ktorý nadobudol účinnosť 01. 07. 2016, ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§ 470 ods. 2 vety prvej CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje,
že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď §
470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, ktorý
zostal zachovaný aj po 30. 06. 2016 (viď § 470 ods. 1 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej

od 01. 07. 2016 účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní
nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami.
Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto koná na
základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 36/1995).

12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uvádza, že právne účinky žalobcom
podaného odvolania v súdenej veci nastali podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku, teda, podľa predpisov platných a účinných do 30. 06. 2016, a to vzhľadom k tej skutočnosti,
že odvolanie bolo podané za účinnosti uvedeného právneho predpisu.

13. Vzhľadom k námietke žalobcu v odvolaní, že odvolanie neobsahuje náležitosti rozsudku v zmysle
ust. § 157 ods. 2 O. s. p. odvolací súd uvádza, že sa s týmto tvrdením žalobcu nestotožňuje. Právo
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
procesu, čo vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu
však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola

daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Iuris Torija c. Španielsko
z 09. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 09. 12. 1994, séria A, č. 303-
B, Georgiadis c. Grécko z 29. 05. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 02. 1998). Rozsudok okresného
súdu dáva jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s

predmetom súdnej ochrany v súdenej veci.
14. Podľa ust. § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
15. Odôvodnenie rozsudku musí mať náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP a súd sa v
odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky
vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté

právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia.
Odôvodnenie rozhodnutia súdom musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie
prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP, je
nepreskúmateľný.
16. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu je zrejmé, z akého skutkového stavu

okresný súd pri rozhodovaní vychádzal, aké dôkazy okresný súd vykonal, i ako vec právne posúdil a
k akým právnym záverom dospel. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnym závermi na strane druhej. Okresný súd
neporušil právo strán sporu na spravodlivý proces, v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadnarelevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, tieto okresný súd náležitým spôsobom v celom súhrne
posúdil a aj náležite vyhodnotil (viď nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010). Súd prvej
inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia koherentný,

jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o nedôvodnosti nároku
žalobcu. Jeho rozhodnutie je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku
ktorým na základe týchto premís súd prvej inštancie dospel, sú pre právnickú a laickú verejnosť
prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. Žalobca v odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti
a nepredkladá ďalšie dôkazy, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené súdom prvej inštancie.

17. Odvolací súd v ďalšom poukazuje na čiastočnú nezrozumiteľnosť a nejasnosť podaného odvolania
žalobcu, ktorý v odvolaní namietal závery súdu prvej inštancie ,,vyššie označené ako B/ a C/“, pričom v
odôvodnení odvolania závery súdu prvej inštancie nie sú označené spôsobom uvedeným žalobcom. Z
odvolaniavšakvyplýva,ževžalobcasanestotožňujesprávnymizávermiokresnéhosúdu,že vúverovej
zmluve absentujú obligatórne náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 4 ods. 2 písm. j) zákona
č. 258/2001 Z. z., ktorou je ročná percentuálna miera nákladov. Okresný súd ale nezamietol žalobu

z dôvodu neexistencie údajov o ročnej percentuálnej miere nákladov v predmetnej úverovej zmluve,
ale z dôvodu neexistencie údajov o celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 2 písm. j) pod následkom neplatnosti vyžaduje
v spotrebiteľskej zmluve nielen údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ale aj údaj o celkových
nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v

čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Okresný súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia
poukázal na to, že v uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený správny údaj o celkovej
čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keď v uzatvorenej zmluve je uvedená suma 1 103,50 €, pričom
podľa počtu splátok (84) a výške mesačnej splátky
(34,95 €) by mala žalovaná zaplatiť 2 935,80 €, po odrátaní výšky poskytnutých peňažných prostriedkov

1 309,30 €, čo je viac ako uvádza žalobca, resp. jeho právny predchodca v zmluve o úvere. Už len z
tohto dôvodu sa preto poskytnutý úver v zmysle ust. § 4 ods. 3 veta posledná považuje za bezúročný
a bez poplatkov.
18. Rovnako Zákon o spotrebiteľských úveroch pod následkom, že poskytnutý úver sa bude považovať
za bezúročný a bez poplatkov, vyžaduje ako podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v ust.

§ 4 ods. 2 písm. g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Z rozsudku Súdneho dvore Európskej
únie vo veci Home Credit Slovakia, a. s., proti Kláre Bíróovej vo veci C-42/15 vyplýva, že čl. 10 ods.
2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať, okrem iného, v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby
zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ
podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto

splátok. Čl. 10 ods. 2 písm. h) tejto smernice stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku,
počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa, a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia (viď bod
50 a bod 52 rozsudku C-42/15). Z údajov v predmetnej úverovej zmluve, a to z bodu 36 (,,počet splátok
84“) a bodu 44 ,,lehota splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru“ nie je možné presne zistiť, kedy

bol úver poskytnutý, odvolací súd podotýka, že bežný spotrebiteľ, ako je aj v súdenej veci žalovaná,
nemá právnické vzdelanie, aby mohol zodpovedne a presne zistiť, ktorým dňom bol úver od právneho
predchodcu žalovanej poskytnutý, či od dátumu podpisu zmluvy klientom, t. j. 15. 01. 2009, či dátumom
podpisu veriteľa, t. j. dňom 29. 12. 2008, alebo iného dňa, ktorý v zmluve nie je uvedený, napr. dňom
uskutočnenia bankového prevodu, alebo dňom pripísania úveru na účet spotrebiteľa. Z uvedeného

dôvodu, pokiaľ je v zmluve uvedený len počet splátok 84 a mesačná splátka 34,95 €, prípadne z
údaja ,,prvá splátka je splatná práve po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru“ nie je možné zistiť
konečnú splatnosť úveru bez ťažkostí a s istotou.
19. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal v rozsudku na to, že predmetná spotrebiteľská zmluva
neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny úrokov a iných poplatkov (podľa § 4 ods.

2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch), odvolací súd znovu poukazuje na rozsudok C-42/15, v
zmyslektoréhozmluvaospotrebiteľskomúverenemusíobsahovaťuvedeniedátumusplatnostivšetkých
splátok úveru, pokiaľ je údaj o výške, počte a frekvencii splátok v zmluve uvedený tak, že umožňuje
spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy jednotlivých splátok, pričom zároveň nie je
potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala údaj o tom, aká časť splátky bude započítaná

na istinu a aká na úroky (viď bod 52 uvedeného rozsudku). Cieľom ustanovenia čl. 10 ods. 2 písm. h)
smernice 2008/48 je zaručiť, aby spotrebiteľ poznal deň, v ktorý je splatná každá splátka úveru (bod 48
rozsudku). V dôsledku toho je tento cieľ splnený, ak podmienky tejto zmluvy (rozumnej spotrebiteľskejzmluvy o úvere) umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok
(bod 49 rozsudku C-42/15), v súdenie veci nie je možné s istotou dátumy splátok identifikovať.
20. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na to, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 4
ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2, a teda, preto, aby súd mohol považovať zmluvu
o spotrebiteľskom úvere za bezodplatnú, musia byť v rovine hmotného práva kumulatívne splnené
podmienky dané spojkou ,,a“, odvolací súd uvádza, že žalobcom uvádzané ustanovenie zákon č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene Zákona obchodnej inšpekcii takéto ustanovenie

neobsahuje. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Podľa poslednej vety ust. § 4 ods. 3 toho istého zákona, ak však zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu nebolo možné prihliadnuť ani na túto
námietku žalobcu.

21. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, v tomto výroku sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje so závermi okresného súdu, okresný súd rozhodol správne podľa §
142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 OSP, keď žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania (teraz v
zmysle Civilného sporového poriadku označovaného ako strana sporu) náhradu trov konania nepriznal,
hoci si právo na ich náhradu uplatnil.

22. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, žalobca úspech v konaní nemal, preto odvolací súd
žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 CSP pripúšťa

(§ 419 CSP), v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( §
427 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervenient,
ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 CSP (§ 425 CSP) a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil
(§ 426 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 § 429 CSP neplatí za podmienok
ustanovených v ods. 2 § 429 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktoré priznáva majetkové právo,
zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa zákona č. 233/1995 Z. z.