Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 20, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/160/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216206567
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216206567.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, zastúpeného splnomocnencom:
JUDr. Ján Šoltés, advokát v Bratislave (zn. 5043343), proti žalovanému: J. A., G.. X. Q. XXXX, bytom
E. XXX, o 2.000 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 1.772,87 € s
8,5 % ročným úrokom z omeškania 1. júna 2013.
II. V časti o zaplatenie 227,13 € s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 1. júna 2013 sa žaloba zamieta.
III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 77,2 % trov prvoinštančného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 22. apríla 2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených

vo výroku. V žalobe predniesol, že jeho právny predchodca - Tatra banka, a.s., na základe zmluvy z
30. januára 2013 uzavrela poskytla žalovanému úver 2.000 €, ktorý mal žalovaný splácať v splátkach.
Pretože žalovaný splátky nesplácal, veriteľ k 25. máju 2013 vyhlásil úver za predčasne splatný a svoje
nároky postúpil na žalobcu, čo žalovanému oznámil.

2. Žalovaný vo vyjadrení nárok čo do výšky v podstate uznal, chcel ho však splatiť pôvodnému veriteľovi
- Tatra banke, a.s., nie žalobcovi.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 297 prvá veta C. s. p.), na ktorom v neprítomnosti
riadne predvolaného, ale ospravedlneného žalobcu, a ospravedlneného žalovaného (§ 180 C. s. p.)
vykonal dokazovanie listinami, a to: zmluva o spotrebiteľskom úvere z 30. januára 2013 (č. l. 17 až 20),
oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 27. mája 2013 (č. l. 16) s podacím hárkom (č. l. 46 a
47), oznámenie o postúpení pohľadávky (č. l. 21) s podacím hárkom (č. l. 22) a v spojení všeobecne
známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalovaný ako dlžník a Tatra banka, a.s., ako veriteľ, ktorý je bankou podnikajúcou na
základe bankového povolenia, podpísali 30. januára 2013 listinu označenú ako „Zmluva o poskytnutí
spotrebiteľského úveru pre fyzické osoby“ č. XX-XXXXXXXXXX (č. l. 17 až 20). V jej čl. I sa veriteľ
zaviazal poskytnúť žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 2.000 €. Úver mal byť úročený

pevnou sadzbou 20,9 % ročne a žalovaný ho mal splácať v 24 pravidelných mesačných splátkach po
102,96 € vždy do 15. dňa príslušného mesiaca až do dvoch rokov od splatnosti prvej splátky. Zmluva
obsahuje okrem iného tieto ustanovenia:
„Čl. IIISpôsob poskytnutia, čerpania a splácania Úveru...
3. Splácanie pohľadávky Veriteľa, ktorú tvorí najmä istina, úroky, úroky z omeškania a poplatky v zmysle
Zmluvy... bude realizované započítaním pohľadávky Dlžníka z Účtu...

5. Termín splatnosti prvej Splátky Úveru je najbližší deň v mesiaci, nasledujúci po poskytnutí Úveru....
Čl. VI.
Spôsob zániku Zmluvy...
1. Veriteľ má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť Úveru..., ak:...
b. existuje nedoplatok jednej Splátky Úveru, trvajúci viac ako 3 mesiace alebo dvoch Splátok Úveru...“.

b) Suma 2.000 € bola žalovanému vyplatená 30. januára 2013, žalovaný však žiadnu splátku nezaplatil.
Preto banka listom z 27. mája 2013 (č. l. 16) banka oznámila žalovanému, že k 25. máju 2013 vyhlásila
mimoriadnu splatnosť úveru a vyzvala ho na splatenie 2.197,26 €. List bol žalovanému odoslaný v ten
istý deň (podací hárok č. l. 46 a 47).

c) Listom z 8. októbra 2015 (č. l. 21) Tatra banka, a. s., oznámila žalovanému, že pohľadávku zo
„Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XX-XXXXXXXXXX... vo výške 2205,81 EUR vrátane
príslušenstva“ postúpila na žalobcu.

5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú

za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej
súvislosti (§ 191 C. s. p.).
Skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou príslušných listinných dôkazov, resp. ich
častí, voči pravosti ktorých neboli vznesené žiadne námietky, ako aj z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný
nespochybnila.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobca v prerokúvanej veci navrhoval rozhodnúť rozsudkom pre uznanie v zmysle § 278 C. s.
p. Na takéto rozhodnutie však neboli splnené podmienky. Žalovaný síce vo svojom vyjadrení uznal

uplatnený nárok čo do podstaty, neuznal ho však ako nárok voči žalobcovi. Naopak, jasne prejavil, že ho
nechce zaplatiť žalobcovi, ale pôvodnému veriteľovi - Tatra banke, a.s. Podľa názoru súdu takýto prejav
nemožnohodnotiťakouznávacíprejavvzmysle§278C.s.p.,ktoréustanovenievyžadujejasnéuznanie
„uplatneného nároku“, teda nároku uplatneného žalobcom. Preto súd vo veci nerozhodol rozsudkom
pre uznanie.

7. Žalobca svoje nároky odvodzuje zo zmluvy, ktorou sa jeho právny predchodca - Tatra banka, a.s.,
zaviazala poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky a žalovaný sa zaviazal vrátiť ich a zaplatiť
dohodnutý úrok. Takáto právna konštrukcia napĺňa definíciu zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka, ktorá je tzv. absolútnym obchodom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného

zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluva. Pretože veriteľ poskytoval tento úver v rámci svojho
podnikania a žalovaný ho neprijímal na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle
§ 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úverov a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení účinnom k 30. januára 2013, a zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XX-
XXXXXXXXXX z tohto dňa je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona

a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom v právnej forme úveru (§ 1 ods. 2 cit. zákona). Zo
zisteného skutkového stavu je zrejmé, že zmluva ako taká spĺňa náležitosti § 9 zákona č. 129/2010 Z. z.

8. Na základe toto tak žalovaný mal splácať úver v tzv. anuitných splátkach 102,96 €, čo znamená, že sa
nimisplácatakčasťistiny,akoajúrokzistiny.Pritomsapostupujetak,žesanajskôrvypočítaúrokzistiny

do splatnosti príslušnej splátky za obdobie od dátumu poslednej splátky, zo splatnej splátky sa najskôr
uhradí takto vypočítaný úrok a zvyšok splátky sa použije na zníženie (amortizáciu) istiny, pričom ďalšie
úroky sa počítajú z takto zníženej istiny. Z toho vyplýva, že aj splácanie samotnej istiny je rozvrhnuté do
(vopred určených a vypočítateľných, aj keď v zmluve výslovne nevyčíslených) splátok, keďže každá v
zmluve dohodnutá splátka v sebe obsahuje istinovú a úrokovú časť. Podľa prvej vety § 103 Občianskeho

zákonníka, ktorý sa podľa § 52 ods. 2 druhej vety Občianskeho zákonníka od 1. apríla 2015 (v znení
zákona č. 106/2014 Z. z.) aplikuje aj na zmluvu o spotrebiteľskom úvere v prerokúvanej veci však platí,
že ak sa dohodlo plnenie v splátkach, začína plynúť trojročná (§ 101 Obč. zák.) premlčacia doba splátokodo dňa ich zročnosti. Zmena v osobe veriteľa (postúpenie pohľadávok) nemá na plynutie premlčacej
doby vplyv (§ 111 Obč. zák.).
V prerokúvanej veci je z čl. III ods. 5 zmluvy zrejmé, že splátkový úver sa mal splácať v mesačných

splátkach počnúc 15. februárom 2013 vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca. Vzhľadom na to, že
žalovaný je spotrebiteľom a zmluva z 30. januára 2013 je spotrebiteľskou zmluvou, ukladá § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadať na premlčanie aj bez námietky žalovaného. Žaloba v
prerokúvanej bola podaná až 22. apríla 2016, čo znamená, že v danom okamihu boli premlčané všetky
splátky splatné 15. apríla 2013 alebo skôr. Z toho však vyplýva, že boli premlčané aj splátky istiny

obsiahnuté v týchto anuitných mesačných splátkach. Žalobca však napriek tomu žaluje istinu 2.000 €,
hoci časť z nej (jej splátky zročné 15. apríla 2013 a skôr) sú premlčané a žalobca na ne nemôže mať
nárok.

9. Za účelom vyčíslenia skutočnej výšky nárokov banky voči žalovanej ku dňu postúpenia je teda
potrebné vypočítať, aká časť istiny už bola premlčaná, resp. naopak, aká bola úroková časť z ešte

nepremlčaných splátok. Pri výpočte úroku sa začína z poskytnutej istiny 2.000 €, pričom prvým obdobím,
za ktorý sa úrok počíta, je obdobie od 30. januára 2013 (dátum poskytnutia úveru) do 15. februára 2013.
Na základe uvedeného teda možno zistiť takéto rozvrhnutie splátok (drobné rozdiely môžu vyplývať zo
zaokrúhľovania):
Splatnosť spl. Splátka úrok. časť na amort. istiny Zostávajúca istina

15.2.2013 102,96 € 18,32 € 84,64 € 1.915,36 €
15.3.2013 102,96 € 30,71 € 72,25 € 1.843,11 €
15.4.2013 102,96 € 32,72 € 70,24 € 1.772,87 €
Z uvedeného je zrejmé, že premlčané sú splátky istiny 84,64 + 72,25 + 70,24 = 227,13 € a žalobca
má nárok len na zvyšok istiny (2000-227,13=) 1.772,87 €. Ďalej má žalobca v zmysle § 369 ods. 1

Obch. zák., ale aj § 517 ods. 2 Obč. zák. nárok na 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy istiny od
jej zosplatnenia, teda od 1. júna 2013. Nárok na úrok z omeškania z už premlčaných splátok nemožno
priznať, pretože úrok z omeškania ako príslušenstvo - akcesorický nárok k samotnej istine sa premlčuje
rovnako ako istina sama.

10. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka platí, že postúpenie pohľadávky môže dlžníkovi
oznámiťbuďpôvodnýveriteľ(postupca),alebonovýveriteľ(postupník).Akpostúpenieoznámipostupca,
dlžník nemá právo domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení. Aktívnu legitimáciu postupníka
na vymáhanie postúpenej pohľadávky tak voči dlžníkovi zakladá už samotné oznámenie postupu o
postúpení. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovanej bolo postúpenie oznámené Slovenskou

sporiteľňou, a.s. V oznámení je riadne identifikovaná zmluva, ktorá založila postupované nároky.
Zároveň bolo zistené, že ku dňu postúpenie boli naplnené podmienky § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.
z. o bankách v znení účinnom ku dňu postúpenia (8. októbra 2015). Preto toto oznámenie v zmysle § 526
ods. 1 a 2 Obč. zák. zakladá oprávnenie žalobcu ako postupníka na vymáhanie nárokov vzniknutých
z tejto zmluvy. V takom prípade súd nemá na výber, či uplatnené nároky prizná pôvodnému veriteľovi

alebo postupníkovi. Naopak, citované ustanovenia zakladajú oprávnenie postupníka na uplatňovanie
postúpených nárokov a povinnosť súdu priznať ich tomuto postupníkovi. Preto nebolo možné prihliadnuť
na námietky žalovaného, ktorý chcel nárok naďalej splácať pôvodnému veriteľovi - banke.

11. Na základe uvedeného tak súd žalobe vyhovel v časti 1.172,87 €, ako aj pokračujúceho úroku z

omeškania od 1. júna 2013 (výrok I). Vo zvyšku žalobu ako neopodstatnenú zamietol (výrok II). Podľa
§ 232 ods. 3 C. s. p. súd povolil žalovanému dlhšiu paričnú lehotu, počas ktorej môže dohodnúť so
žalobcom prípadný splátkový kalendár. Žalovaný totiž v tomto konaní nepreukázal žiadne konkrétne
skutočnosti, ktoré by na jeho strane odôvodňovali splátky v určitej výške a podľa ktorých by bolo možné
primerané splátky určiť.

12. Prevažne úspešnému žalobcovi súd podľa § 255 ods. 2 C. s. p. priznal nárok na náhradu (1.772,87 :
227,13, t. j. 88,6 : 11,4 =) 77,2 % jeho trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu

písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovejznačky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu
sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie.