Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 17, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Sžf/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013201029
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:3013201029.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD.

a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD. v právnej veci žalobcu: GIBALEX, s.r.o.,
so sídlom Slovenskej armády 48, Nemšová, IČO: 31 408 401, zastúpený: Advokátskou kanceláriou
Mojžiš a partneri, s.r.o., so sídlom Sasinkova 10, Bratislava, IČO: 35 892 994, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/498141/2013/5051 zo dňa 16. októbra 2013, konajúc o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/234/2013-74 zo dňa 19. novembra
2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/234/2013-74 zo dňa
19. novembra 2014 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.

1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

1100306/1/498141/2013/5051 zo dňa 16. októbra 2013, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009
Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 9301401/5/3388339/2013/Vask zo dňa
12.07.2013. Týmto prvostupňovým rozhodnutím bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty
(ďalejlen„DPH“)zazdaňovacieobdobieoktóber2011vovýške160498,55€.Keďsprávcadaneneuznal
žalobcovi právo odpočítať si DPH v celkovej výške 160 498,55 € z dodávateľských faktúr od dodávateľa
HK trade s.r.o. so sídlom Februárová 154, Partizánske, IČO: 36 243 492, a od dodávateľa PARADISSE

s.r.o. so sídlom Čierna Lehota 137, IČO: 44 965 028.

1.2 Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že žalobné dôvody, na základe ktorých žalobca žiadal
napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, nie sú opodstatnené. Žalovaný,
ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav, zabezpečili potrebné podklady, ktoré správne
vyhodnotili a vyvodili z neho správny právny záver, že žalobca za zdaňovacie obdobie október 2011
nesplnil podmienky na odpočet DPH podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a/, a § 51 ods. 1, § 71 ods. 1, písm. a/

zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“).

1.3 K porušeniu základných zásad daňového konania krajský súd poukázal na skutočnosť, že žalobca
bol správcom dane priebežne informovaný o skutočnostiach zistených v rámci výkonu daňovej kontroly.Tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach postupom daňových orgánov tým, že správca dane
bol povinný uviesť, aké konkrétne návrhy a doklady mal žalobca predložiť správcovi dane na odstránenie
pochybností o reálnosti zdaniteľného obchodu, či podľa názoru krajského súdu nie je v súlade so

zákonom. Daňový subjekt je povinný preukázať všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie
dane, alebo ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, ktoré je povinný podávať podľa osobitných
predpisov (§ 24 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku), a teda nielen tie skutočnosti, na ktoré ho vyzval
správca dane. Správca dane dňa 13. mája 2013 doručil žalobcovi Oboznámenie sa so skutočnosťami
zistenými v rámci výkonu daňovej kontroly, ďalej dňa 11. júna 2013 doručil žalobcovi Protokol z

daňovej kontroly s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ďalej dňa 11. júla 2013
prerokoval so žalobcom pripomienky a dôkazy, z čoho bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní,
a teda je zjavné, že žalobca bol zo strany správcu dane priebežne informovaný o skutočnostiach
zistených v rámci výkonu daňovej kontroly, pričom z takto zistených skutočností jednoznačne vyplynulo,
že správca dane mal od začiatku pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľného plnenia - záver
správcu dane vyslovený v prvostupňovom rozhodnutí nemohol mať pre žalobcu povahu prekvapivého a

neočakávaného rozhodnutia - žalobca priebežne podával námietky voči zisteniam správcu dane, ktoré
mu boli oznámené.

1.4 K námietke o nedostatočne zistenom skutkovom stave prvostupňový súd považoval za rozhodujúce,
že v úplnej zhode vypovedali bývali konatelia spoločností (A. B. za spoločnosť HK trade s.r.o. a R.

K. za spoločnosť PARADISSE s.r.o.), ktoré vystupovali ako dodávatelia žalobcu, pričom obaja zhodne
uviedli, že celý proces dodania a vyskladnenia z kamiónu je taká, že mäso sa naloží v Českej republike
do áut dodávateľov, následne tieto putujú na Slovensko, a to priamo ku konečnému odberateľovi
(ktorým neboli spoločnosti HK trade s.r.o., ani PARADISSE s.r.o., a ani žalobca), kde sa kamión otvorí
prvýkrát za účasti zamestnanca príslušného spracovateľského mäsokombinátu, pričom sa postupuje

podľa predpisov a nariadení. Avšak ani spoločnosť HK trade s.r.o., ani PARADISSE s.r.o. a ani žalobca
neprichádzajú fyzicky do styku s tovarom, ich jedinou činnosťou je vystavenie si faktúr. Pričom pán
R. K. výslovne uviedol, že obchod s mäsom pre neho predstavuje len vystavovanie faktúr, ktoré
zabezpečuje jemu neznáma osoba a on ich len podpisuje. Nik z vyššie menovaných nevie uviesť
konkrétne okolnosti jednotlivých zdaniteľných plnení. Z uvedených zistení je podľa Krajského súdu

jednoznačné, že sporné faktúry neodrážajú reálne zdaniteľné plnenie, teda sú len fiktívnymi faktúrami
vystavenými za účelom získania nenáležitej daňovej výhody v podobe uplatnenia si DPH na vstupe.
V zhode s týmito zisteniami je aj skutočnosť, že spoločnosť HK trade s.r.o. v zdaňovacom období I. až
IV. štvrťrok 2011 nepriznala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru - mäsa z Českej republiky. Ďalším
dôkazom sú výsledky šetrenia polície, z ktorých je zrejmé, že na základe faktúr, ktoré mali vystaviť

nadobúdatelia, si uplatnili odpočítanie dane viaceré daňové subjekty na Slovensku a v súvislosti s
takto deklarovanými dodávkami mäsa z členských štátov Európskej únie došlo a dochádza ku kráteniu
štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo veľkom rozsahu.

1.5 Krajský súd upozornil aj na skutočnosť, že zmluva, ktorá bola právnym titulom spolupráce medzi

žalobcom a spoločnosťou HK trade s.r.o. uzatváral za túto spoločnosť A. B., avšak v čase, kedy nebol
konateľom tejto spoločnosti. Podobne pri zmluve, ktorá je právnym titulom spolupráce medzi žalobcom
a PARADISSE s.r.o. je nezrovnalosť, keď táto nie je podpísaná za spoločnosť PARADISSE s.r.o., pričom
Dodatok č. 1 k tejto zmluve nie je podpísaný ani žalobcom, ani konateľom spoločnosti PARADISSE s.r.o.

1.6 Žiadna skutočnosť v súdenej veci podľa názoru Krajského súdu nepreukázala, a ani nenasvedčovala
tomu, že by medzi žalobcom a dodávateľmi, ktorí mu vystavili sporné faktúry, reálne prebehli zdaniteľné
plnenia uvedené na týchto sporných faktúrach.

1.7 Krajský súd ďalej konštatuje k predloženým CMR, na ktoré sa žalobca odvoláva, že v súdenej veci

sú predmetom dodávky mäsa od spoločnosti HK trade s.r.o. a spoločnosti PARADISSE s.r.o. v období
mesiaca október 2011. Krajský súd upozornil na to, že žalobca sa odvolával na CMR, kde dátum dodania
tovaru pre spoločnosť PARADISSE s.r.o. je 17.08.2011, resp. sa odvoláva na CMR, kde subjektom
dodania tovaru je spoločnosť Ostwerke s.r.o.

1.8 K námietkam žalobcu, že Správca dane nedožiadal DÚ Partizánske, aby preveril spoločnosť HK
trade s.r.o., Krajský súd v Trenčíne uviedol, že ani táto námietka nie je dôvodná, nakoľko DÚ Trenčín
vykonal u spoločnosti HK trade s.r.o. daňovú kontrolu na DPH za I. až IV. štvrťrok 2011, z ktorej bol
riadne vyhotovený protokol pod č. 9310401/5/1164085/2013 z 27.03.2013.2.

2.1 Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby najvyšší
súd rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Podľa
žalobcu krajský súd porušil ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/, f/ O.s.p. a nedostatočne zistil
skutkový stav, pretože nevykonal dôkazy, ktoré sú potrebné na zistenie skutkového stavu.

2.2 V dôvodoch odvolania žalobca uviedol, že správca dane a žalovaný nesprávne posúdili rozloženie
dôkazného bremena. Správca dane uzatvoril daňovú kontrolu rozhodnutím, bez vykonania ústneho
pojednávania, kde by oboznámil daňový subjekt o svojich pochybnostiach. Žalobca predložil správcovi
dane faktúry a daňové priznania, pretože mal za to, že tieto predložené listiny sú dostatočný dôkaz na
uplatnenieprávanaodpočetdane,nazákladečohonepovažovalzapotrebnépredkladaťsprávcovidane
aj nákladné listy CMR. Tieto nákladné listy však predložil v žalobe podanej na Krajský súd v Trenčíne,

ktorý podľa žalobcu nedostatočne zistil skutkový stav a nákladné listy CMR ako dôkaz nevyhodnotil
správne. Žalobca poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. „3Šzf 1/2011“
a „3Šfz 1/2010“ (správne má byť 3Sžf/1/2011 a 3Sžf/1/2010).

2.3 Podľa žalobcu Správca dane a Krajský súd nedostatočne vyhodnotili skutkový stav veci výpovede

A. B., bývalého konateľa HK trade, s.r.o., ktorý vo svojej výpovedí uviedol, že tovar bol vozený v
chladiacich kamiónoch a že sa osobne nezúčastnil nákldky a výkladky tovaru, pretože bolo dodané
z Českej republiky priamo ku konečnému spracovateľovi. Z jeho výpovedi je jednoznačné, že tovar
existoval a že plnenie prebehlo riadne a nie len fiktívne. Žalobca ďalej uviedol, že obchod bol správcom
dane a Krajským súdom v Trenčíne nesprávne posúdený ako reťazový obchod. Pričom toto tvrdenie nie

je podložené výpoveďou A. B. ani dokladmi o preprave mäsa.

2.4 V tejto súvislosti poukazuje žalobca na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených
prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), kde Súdny
dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná

predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo
nemôževedieť.Každátransakciamusíbyťposudzovanásamaosebeacharakterjednotlivýchtransakcií
nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami.

2.5 Ďalej poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. „3 Š fz

1/2010“ (správne má byť: 3Sžf/1/2010), kde konštatoval, že v zásade nie je možné spravodlivo žiadať,
aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné a obstarávacie tovarov u iných subjektov, pred
dodanímtovaru.Taktiežvtomtokonaníkonštatoval,žedôkaznébremeno,žeuinéhodaňovéhosubjektu
došlo k podvodnému konaniu je na správcovi dane, resp. na orgánoch činných v trestnom konaní.

2.6 Žalobca ďalej namieta skutočnosť, že jeho odberateľom boli plnenia plne akceptované a odberatelia
si uplatnili právo na odpočítanie dane podľa § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty s
tým, že daň im bola odpočítaná. Táto skutočnosť vylučuje tvrdenia žalovaného o neexistencii tovaru a
podvodnom reťazovom obchode. Zároveň je takto potvrdená výpoveď svedka A. B., bývalého konateľa
HK trade, s.r.o. a tiež pravosť nákladných listov CMR.

2.7 V neposlednom rade žalobca argumentuje aj tým, že krajský súd rozhodol bez nariadenia
pojednávania, čím porušil § 115a ods. 1 O.s.p. Žalobca sa práva na verejné pojednávanie nevzdal,
naopak nesúhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.

3.

3.1 Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca v odvolaní uvádza tie
isté námietky, ktoré boli predmetom súdneho prieskumu na krajskom súde. Žalovaný naďalej v plnom
rozsahu trvá na svojich záveroch uvedených jednak v žalobou napadnutom rozhodnutí, ako aj v

stanovisku podanom k žalobe a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok
krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

4.4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v

rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené
najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk
<., rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).

4.2Vsprávnomsúdnictvepreskúmavajúsúdynazákladežalôbaleboopravnýchprostriedkovzákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).

4.3 Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd zistil skutkový stav, z ktorého
vyplýva, že daňová kontrola na daň z pridanej hodnoty za obdobie október 2011 vo výške 160 498,55 €,
keď správca dane s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. neuznal žalobcovi

právo odpočítať si DPH v celkovej výške 160 498,55 € z dodávateľských faktúr od dodávateľa HK trade
s.r.o., Februárová 154, Partizánske, IČO: 36 243 493, a od dodávateľa PARADISSE s.r.o. Čierna Lehota,
IČO: 44 965 028, a to:
- faktúra číslo 20113053 zo dňa 05.10.2011 za bravčové polovice, množstvo 4 842 kg, základ dane
7674,57 €, DPH vo výške 1534,91 €, celková suma 9209,48 € (od dodávateľa HK trade s.r.o.),

- faktúra číslo 10522011 zo dňa 03.10.2011 za kuracie prsia mrazené natural, množstvo 21 996 kg,
základ dane 17 849,63 €, DPH vo výške 3569,93 €, celková suma 21 419,56 € (od dodávateľa
PARADISSE s.r.o.),
- faktúra číslo 80132011 zo dňa 03.10.2011 „daňový doklad k prijatej platbe na základe Zálohovej faktúry
č. 90132011“, základ dane 83 333,33 €, DPH vo výške 16 666,67 €, celková suma 100 000 €(od

dodávateľa PARADISSE s.r.o.),
- faktúra číslo 80142011 zo dňa 10.10.2011 „daňový doklad k prijatej platbe na základe Zálohovej faktúry
č. 90142011“, základ dane 95 833,33 €, DPH vo výške 19 166,67 €, celková suma 115 000 € (od
dodávateľa PARADISSE s.r.o.),
- faktúra číslo 80152011 zo dňa 10.10.2011 „daňový doklad k prijatej platbe na základe Zálohovej faktúry

č. 90152011“, základ dane 64 166,67 €, DPH vo výške 12 833,33 €, celková suma 77 000,- € (od
dodávateľa PARADISSE s.r.o.),
- faktúra číslo 80162011 zo dňa 11.10.2011 „daňový doklad k prijatej platbe na základe Zálohovej faktúry
č. 90162011“, základ dane 83 333,33 €, DPH vo výške 16 666,67 €, celková suma 100 000 € (od
dodávateľa PARADISSE s.r.o.),

- faktúra číslo 80172011 zo dňa 17.10.2011 „daňový doklad k prijatej platbe na základe Zálohovej faktúry
č. 90172011“, základ dane 116 666,67 €, DPH vo výške 23 333,33 €, celková suma 140 000,- € (od
dodávateľa PARADISSE s.r.o.),
- faktúra číslo 10572011 zo dňa 14.10.2011 za kuracie prsia mrazené natural, množstvo 21 996 kg a syr
Family tehla 45%, množstvo 21 500 kg, základ dane 15 728,43 €, DPH vo výške 3 145,71 €, celková

suma 18 874,14 € (od dodávateľa PARADISSE s.r.o.),
- faktúra číslo 80182011 zo dňa 20.10.2011 „daňový doklad k prijatej platbe na základe Zálohovej
faktúry č. 90182011“, základ dane 100 000,- €, DPH vo výške 20 000,- €, celková suma 120 000,- €(od
dodávateľa PARADISSE s.r.o.),
- faktúra číslo 80192011 zo dňa 21.10.2011 „daňový doklad k prijatej platbe na základe Zálohovej faktúry

č. 90192011“, základ dane 116 666,67 €, DPH vo výške 23 333,33 €, celková suma 140 000 € (od
dodávateľa PARADISSE s.r.o.),
- faktúra číslo 10612011 zo dňa 25.10.2011 „daňový doklad k prijatej platbe“, základ dane 17 906,65 €,
DPH vo výške 3581,33 €, celková suma 21 487,98 € (od dodávateľa PARADISSE s.r.o.).
- faktúra číslo 80202011 zo dňa 28.10.2011 „daňový doklad k prijatej platbe na základe Zálohovej faktúry

č. 90202011“, základ dane 83 333,33 €, DPH vo výške 16 666,67 €, celková suma 100 000,- €(od
dodávateľa PARADISSE s.r.o.).

4.4Políciašetrenímrealizovanýchobchodovsbravčovýmmäsomzistila,žetentotovar(bravčovémäso)
nadobudli slovenskí predajcovia z iných členských štátov Európskej únie. Všetky slovenské subjekty

boli zaregistrované ako platitelia DPH, pričom sa jedná o nastrčené spoločnosti, ktoré v skutočnosti
nevykonávali žiadnu reálnu činnosť, sídla spoločností boli len formálne, konatelia spoločností boli alebo
sú bezdomovci, osoby v pátraní s bohatou kriminálnou minulosťou, resp. subjekty boli prevedené naobčanov Maďarska. Zodpovedné osoby za tieto subjekty nepodávali daňové priznania, nekomunikovali
s príslušnými daňovými úradmi.

4.5 V intrakomunitárnych dodaniach tovaru od dodávateľov z Európskej únie na Slovensko pochybnosti
nie sú, za to závažné pochybnosti sú v deklarovaných nadobúdateľoch tovaru z Česka. Na základe
faktúr, ktoré mali vystaviť nadobúdatelia (Ostwerke, s.r.o., HK trade, s.r.o., PARADISSE, s.r.o., ...) si
uplatnili odpočítanie dane viaceré daňové subjekty na Slovensku a v súvislosti s takto deklarovanými
dodávkami mäsa z členských štátov Európskej únie došlo a dochádza ku kráteniu štátneho rozpočtu

Slovenskej republiky vo veľkom rozsahu. Dodávateľ žalobcu spoločnosť HK trade s.r.o. dňa 12.07.2011
zmenila obchodné meno na „i HK trade, s.r.o.“ a do 19.07.2011 sídlila na adrese Bučany 594, od
20.07.2011 na adrese Februárová 154, Partizánske. V mene spoločnosti HK trade s.r.o. konal od
18.01.2011 do 30.05.2011 A. S., od 30.05.2011 do 21.05.2013 A. B. a od 21.05.2013 Z. K..

4.6 Krajský súd správne poukázal na skutočnosť, že Rámcová kúpna zmluva zo dňa 03.05.2011

uzatvorená medzi spoločnosťou HK trade s.r.o. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim,
predmetom ktorej bol predaj a nákup bravčových poliek, hovädzieho a bravčového mäsa podľa platných
veterinárnych a všeobecne záväzných predpisov, bola zo strany spoločnosti HK trade s.r.o. uzatvorená
A. B., ktorý však v tom čase ešte nebol v spoločnosti konateľom.

4.7 Ďalšou dôležitou skutočnosťou je zistenie, že spoločnosť HK trade s.r.o. v zdaňovacích obdobiach I.
až IV. štvrťrok 2011 nepriznala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru - mäsa z Českej republiky, napriek
tomu toto bolo ďalej deklarované ako tuzemské dodávky pre žalobcu.

4.8 Obdobne spoločnosť PARADISSE, s.r.o. zmenila svoje sídlo dňa 20.06.2013 na novú adresu, v jej

mene v čase od 24.11.2009 do 20.06.2013 konal R. K., od 21.06.2013 nebola v obchodnom registri
zapísaná ako štatutárny orgán žiadna osoba, dňa 27.08.2013 už bol však opäť ako konateľ zapísaný
R. K. od 16.08.2013.

4.9 Žalobcom predložená kúpna zmluva zo dňa 11.07.2011 uzatvorená medzi spoločnosťou

PARADISSE s.r.o. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim, predmetom ktorej bol predaj a nákup
bravčových poliek, hovädzieho a bravčového mäsa a hydiny podľa platných veterinárnych a všeobecne
záväzných predpisov, bola za spoločnosť PARADISSE, s.r.o. uzatvorená R. K., ale zmluva nie je za
predávajúceho podpísaná, navyše Dodatok č. 1 zo dňa 11.08.2011, priložený k zmluve, nie je podpísaný
ani predávajúcim, ani kupujúcim.

4.10R.K.,bývalýkonateľspoločnostiPARADISSE,s.r.o.predSprávcomdaneuviedol,žespornéfaktúry
má v účtovníctve a aj v záznamoch DPH riadne zaevidované, tieto faktúry vystavila účtovná spoločnosť,
ktorej názov si nepamätá, sporné faktúry len podpisoval, neuzatváral zmluvy súvisiace s nákupom mäsa,
ani objednávky nevykonával. Väčšina tovaru bola nadobudnutá zo zahraničia, domácich dodávateľov

si nepamätal, preprava končila väčšinou v Trenčíne, v skladoch Liška s.r.o., miestom vykládky bola
Skalka nad Váhom - prepravu zabezpečovali špedičné spoločností. Firma PARADISSE s.r.o. slúžila len
na to, aby žalobca ako odberateľská spoločnosť mala v nákupe lepšiu cenu. Neznámy človek nosil R.
K. vystavené odberateľské faktúry a on ich len podpisoval.

4.11 Skutkový stav žalovaný právne posúdil podľa § 49 ods. 1, 2, § 51 ods. 1 zákona o DPH, rovnako
ako správca dane v prvostupňovom rozhodnutí. S odkazom na to, že záver, ktorý správca dane zo
zistených skutkových okolnosti urobil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia
a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH, žalovaný rozhodol vo veci tak, ako je
uvedené vo výroku žalobou napadnutého rozhodnutia.

4.12 Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, v znení účinnom v čase vydania
napadnutého rozhodnutia (ďalej len ako „zákon o DPH“), predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou

osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
„členský štát“),
d) dovoz tovaru do tuzemska.4.13 Podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH dodaním tovaru je
a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely

tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú
cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou
bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,

b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,
c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej
zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

4.14 Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

4.15 Podľa § 49 ods. 2, písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daňztovarovaslužieb,ktorépoužijenadodávkytovarovaslužiebakoplatiteľsvýnimkoupodľaodsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi

dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

4.16 Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH, Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v

ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

4.17 Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len ako „daňový
poriadok“), správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými

osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento
zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju
bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu
určeniu a vyrubeniu dane.

4.18 Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

4.19Podľa§3ods.6daňovéhoporiadkupriuplatňovaníosobitnýchpredpisovprisprávedanísaberiedo

úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie
dane.

4.20 Podľa § 24 ods. 1, písm. a/ a c/ daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré
majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo

iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, vierohodnosť, správnosť a
úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

4.21Podľa§24ods.2daňovéhoporiadkusprávcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.

4.22 Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore sovšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

4.23 Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

4.24 Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

4.25 Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, ako aj s CMR
predloženými v konaní pred krajským súdom a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel

k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych
záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého
rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa odvolací
súd stotožňuje v celom rozsahu.

4.26 Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-
právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový
poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

4.27 Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.
Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa
poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.
Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť

skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva,
žejetoprávesprávcadane,ktorozhodne,ktorédôkazyvykoná,akýmspôsobomačivôbecdokazovanie
doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného
hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány
povinné postupovať.

4.28 Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015,
aplikácia zásady voľného hodnotenie dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové
nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha
zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo,
pričomtotovyhodnoteniezistenýchskutkovýchokolnostímusízodpovedaťzásadámlogickéhomyslenia
a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové
konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa
bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní

uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním
vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy
vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť
závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na
skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

4.29Vtejtosúvislostinajvyššísúdpoukazujeajnarozsudoknajvyššiehosúduvovecisp.zn.2Sžf/4/2009
z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. III. ÚS 78/2011-17 z
23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi
(§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne

je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim
právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej
hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je
jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok.4.30 Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia

spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“.

4.31 Z citovaných ustanovení daňového poriadku, ako aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, či Ústavného súdu Slovenskej republiky má najvyšší súd za to, že dôkazné bremeno v
daňovom konaní zaťažuje primárne daňový subjekt. Najvyšší súd sa v tomto prípade preto stotožnil s

názorom krajského súdu, že žalobca v konaní nepreukázal reálny obsah predmetných faktúr. Žalobca v
konaní okrem predmetných faktúr, kópie rámcovej kúpnej zmluvy a CMR medzinárodných nákladných
listov, ktoré nesúvisia časovo s predmetným obdobím október 2011, nepredložil žiadne iné dôkazy o
tom, že dodávky tovaru deklarované na predmetných faktúrach boli uskutočnené. K predloženým CMR
zo dňa 17.08.2011, resp. k tým kde je subjektom dodania tovaru spoločnosť Ostwerke s.r.o. Najvyšší
súd v zhode s názorom Krajského súdu, odkazujúc na jeho argumentáciu, len v stručnosti uvádza, že

nemajú v súdenej veci opodstatnenie.

4.32 Podľa názoru najvyššieho súdu žalobca neuniesol v administratívnom ani v súdnom konaní
dôkazné bremeno a nebolo možné súhlasiť tiež s jeho opakovanými odvolacími námietkami, keď
neuviedol žiadne také skutočnosti, s ktorými by sa daňové orgány nevysporiadali. Dôkazné bremeno

spočíva aj na daňovom subjekte a dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Aj keď faktúra obsahuje po formálnej
stránke všetky predpísané náležitosti, pre daňové účely musia byť skutočnosti na nej deklarované aj
preukázateľné inými dôkazmi, čo v tomto prípade absentovalo.

4.33 Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá pre správcu dane
v daňovom konaní ustanovuje povinnosť postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi. V zmysle zásady súčinnosti správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti
s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv.
zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a

to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v
daňovom konaní vyšlo najavo.

4.34 Záverom odvolací súd konštatuje, že bolo nesporne povinnosťou žalobcu predložiť dôkazy
preukazujúce oprávnenosť jeho nároku na odpočet DPH. Existencia predmetných faktúr nepostačuje.

Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný
preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.
BývalíkonateliaspoločnostíHKtrades.r.oaPARADISSEs.r.o.nepreukázaliobjektívneadôveryhodným
spôsobom, že tovar naozaj vlastnili a ktorý deklarovali na sporných faktúrach vystavených pre žalobcu,
táto skutočnosť nijako neumenšuje povinnosti žalobcu riadne preukázať všetky podklady pre overenie

správnosti priznanej a odpočítanej DPH.

4.35 Prvostupňový súd správne uviedol, že daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý
subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr
mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Právo na

odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre. Faktúra,
ktorú predložil žalobca obsahovala len všeobecný popis zdaniteľného plnenia, ktoré je bez predloženia
napríklad dodacích listov, dokladov o preprave tovaru, nepreskúmateľné.

4.36 Poukazujúc na uvedené, dospel senát odvolacieho súdu k záveru, že súd prvého stupňa sa

dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v podanej žalobe, podrobne
vyhodnotil, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce reálny obsah faktúr. Skutkový stav
zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených
daňovým subjektom, ale aj zo zistení, či v nich neabsentuje materiálny podklad. Žalobca mal možnosť
vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať stanovisko.

4.37 Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že krajský súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, čím porušil §
115a O.s.p., žalobca nesprávne poukazuje na § 115a O.s.p., nakoľko v správnom súdnictve sa postupujepodľa piatej časti O.s.p. a iba v prípade, že konkrétna otázka nie je upravená v piatej časti O.s.p., použijú
sa primerane ustanovenia prvej, druhej, tretej a štvrtej časti O.s.p. (§ 246c ods. 1 O.s.p.).

4.38 Podľa § 250f ods. 2 O.s.p. súd môže vyzvať účastníka, aby sa vyjadril k prejednaniu veci bez
nariadenia pojednávania do 15 dní od doručenia výzvy. Súd môže k výzve pripojiť doložku, že ak sa
účastník v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky.

4.39 Krajský súd v Trenčíne výzvou zo dňa 03.02.2014 (č.l. 55 súdneho spisu) vyzval žalobcu, aby sa

vyjadril, či súhlasí s prejednaním veci bez pojednávania podľa § 250f ods. 2 O.s.p. s poučením, že ak
sa v určenej lehote 15 dní nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky. Predmetná výzva bola
právnemu zástupcovi žalobcu doručená dňa 11.02.2014, no žalobca sa k výzve nevyjadril v stanovenej
lehoteatedakrajskýsúdmalsprávnezato,žežalobcanemánámietkykprejednaniuvecibeznariadenia
pojednávania. Rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania teda nedošlo k porušeniu práv žalobcu,
keďže ide o vec prejednávanú podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. v režime správneho súdnictva.

4.40 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského
súdu ako vecne správny potvrdil. Rozhodnutia žalovaného a správcu dane obsahujú všetky zákonom
požadované náležitosti, žalovaný pri hodnotení dôkazov postupoval v medziach zákona a logického
uvažovania, všetky dôkazy hodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v daňovom

konaní vyšlo najavo. Z týchto podstatných dôvodov napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k.
13S/234/2013-74 zo dňa 19.11.2014 ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení
s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

4.41 O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §

246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto
mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

4.42 Podľa § 492 ods. 2 zákona Národnej rady SR č. 162/2015 Z.z. (správny súdny poriadok), odvolacie
konania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia

podľa doterajších predpisov. Vo veci začalo konanie pred 1. júlom 2016, najvyšší súd preto odvolacie
konanie dokončil podľa ustanovení O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.