Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 23, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/140/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114204312
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2114204312.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.

Martina Valentová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcov: 1) R. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. XX, Z., 2) U. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, Z., 3) Y. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. X,
Z., 4) R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. X, Z., 5) L. Y., nar. XX.XX.XXXX, U. M. XX, D. - P., Česká
republika, 6) R. M., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX, O. U. O. X., 7) R. K., nar. XX.XX.XXXX, E. X, Y. M., 8)
U. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, 9) U. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, 10) U. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. XX, V. - E., 11) M. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, V. - E., 12) U. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. XX, V., 13) L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, Z., 14) K. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom X. XXX, 15) P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. N. XX, Z., 16) P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. XX, Z., 17) U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Z. XX, Z., 18) L. C., nar. XX.XX.XXXX, X. N. X, Z.,
19) R. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. ul. č. XX, Z., 20) U. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, Z.,
21) B. N., nar. XX.XX.XXXX, O. X. XX, X., Česká republika, žalobcovia 1) až 21) zastúpení: X. D. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom U. X, Z., proti žalovanému: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom
Slovenského pozemkového fondu, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345 o určenie vlastníckeho
práva a vydanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k.

14C/37/2014-204 zo dňa 29. októbra 2015, v zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobcom 1) až 21) nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o určenie vlastníckeho práva
zastavil, výrokom II. žalobu o vydanie nehnuteľnosti zamietol a výrokom III. žalovanej náhradu trov
konania nepriznal. Po právnej stránke rozsudok odôvodnil aplikáciou § 132 ods. 1, § 126 ods. 1
Občianskeho zákonníka (ďalej iba OZ), § 34 ods. 14 zák. č. 330/1991 Z.z. o pozemkových úpravách,

§ 7, § 70 ods. 1, 2, § 36a zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností. Vecne rozsudok odôvodnil
tým, že ustanovenie § 126 ods. 1 OZ v praxi dáva možnosť podania reivindikačnej žaloby, t.j. žaloby na
vydanie veci. Základným predpokladom úspešnosti takejto žaloby okrem preukázania neoprávneného
užívania nehnuteľnosti žalovaným je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu (žalobcov 1) až 21) k
nehnuteľnosti, čo jediné zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu v spore s takýmto predmetom konania.
Vlastnícke právo žalobcov k nehnuteľnostiam, ktoré žiadajú od žalovanej vydať, parcely reg. „C“ č.
3281/2 a č. 3281/3 (resp. z nej geometrickým plánom odčlenenú parc. č. 3281/35) však v konaní

preukázané nebolo, keďže podľa výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. Z. je ako výlučný vlastník pozemkov
zapísanáSlovenskárepublika(žalovaný).Pôvodnoužalobou(vzneníjejpočetnýchopráv)sažalobcovia
síce domáhali aj určenia vlastníckeho práva k uvedeným parcelám, avšak pred pojednávaním od tohto
upustili a dožadovali sa iba vydania pozemkov s tým, že ich vlastnícke právo je dané a odvodzujú hood dedičského uznesenia a nie je preto o ňom potrebné rozhodovať. Zápisy v katastri nehnuteľností sú
ovládané okrem iného najmä zásadou hodnovernosti (materiálnej publicity), vyjadrenou v ustanovení
§ 70 o katastri nehnuteľností, podľa ktorého údaje katastra obsiahnuté v § 7 katastrálneho zákona sú

hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Uvedené znamená, že sa chráni dôvera každého v
správnosť údajov v katastri uvedených v § 7 zákona o katastri. Hodnovernosť, a tým aj záväznosť údajov
katastra je však založená na vyvrátiteľnej domnienke, ktorá platí len dovtedy, kým sa nedokáže opak.
Ak sa tak stane, údaje katastra prestanú byť hodnoverné a aj záväzné. Hodnovernosť zápisu žalovanej
ako vlastníka parcely reg. „C“ č. 3281/2 a č. 3281/3 (resp. z nej geometrickým plánom odčlenená

parc. č. 3281/35), ktoré sú vedené na LV č. XXXX pre k.ú. Z. však v konaní napokon spochybnená
nebola. Uznesenie Okresného súdu Trnava č.k. D 3122/2005, Dnot 309/2005-110 zo dňa 24.05.2006,
na ktoré poukazovali žalobcovia, nepreukazuje vlastnícke právo žalobcov k uvedeným pozemkom.
Uznesenie bolo bez geometrického plánu nevykonateľné, nakoľko z dôvodu právnych zmien, ktoré
sa udiali s pôvodnými parcelami č. 1852/2 a č. 1852/3 do času vydania dedičského uznesenia,
nebola bez geometrického plánu vymedzená poloha, tvar a rozmery prejednávaných pozemkov. V

prípade spornosti vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a tým i absencie listu vlastníctva žalobcov
ako dôkazného prostriedku na preukázanie vlastníckeho práva, prichádza do úvahy rozhodnutie súdu
o určení vlastníctva k nehnuteľnostiam v konaní o takomto návrhu. Návrh na určenie vlastníctva k
nehnuteľnostiam však nakoniec nezostal predmetom konania (keď v tejto časti bol návrh vzatý späť),
pričom súd so zreteľom na ustanovenie 153 ods. 2 OSP nie je oprávnený prekročiť rozsah petitu návrhu,

ktorý zostal predmetom konania. Súd poukázal na ustanovenie § 153 OSP, v zmysle ktorého súd
rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu a na ustanovenie § 154 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého
je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Prejudiciálne posudzovanie otázky vlastníctva
k nehnuteľnostiam by bolo nedostačujúce, nakoľko by absentoval výrok súdneho rozhodnutia o určení
vlastníctva k nehnuteľnostiam svojou právoplatnosťou konštitujúci vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.

Ďalej súd poukázal na vyjadrenie v žiadosti o vydanie nehnuteľností zo dňa 25.07.2012 na č.l. 138,
ktorá je adresovaná Slovenskému pozemkovému fondu a z ktorého je zrejmé, že žalobcovia nežiadajú
o vydanie nehnuteľností p.č. 3182/2 a 3182/3 spolu o výmere 5257 m2 v rámci reštitučného konania, ale
na základe právoplatného dedičského konania. S poukazom na uvedené vyjadrenie, ako aj na to, že ani
v návrhu, ani v jednotlivých ďalších podaniach sa žalobcovia nedomáhajú vydania nehnuteľností titulom

reštitučného nároku, súd v sporovom konaní viazaný skutkovými tvrdeniami žalobcov (a síce, že sú
vlastníkmi nehnuteľností na základe dedičského rozhodnutia a žiadajú len ich vydanie), nie je oprávnený
ani povinný tieto skutkové tvrdenia nahrádzať inými a posudzovať nárok ako reštitučný. I v prípade, že
by súčasťou petitu zostalo určenie vlastníckeho práva žalobcov k nehnuteľnostiam, nebolo by možné
takémuto návrhu priznať úspech. Súd podľa ustálenej súdnej praxe nemôže určovať vlastnícke právo k

nehnuteľnostiam (ktoré vlastnícke právo bolo sporné ešte počas dedičského konania) priamo dedičom,
pretože by tým došlo k obchádzaniu dedičského konania. Súd pritom poukázal na rozsudok NS SR
sp.zn. 3 MCdo 4/2013 zo dňa 31.03.2014 zverejnený v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2015, v
zmysle ktorého „Ak nebol zachovaný postup upravený ustanoveniami § 175a až § 175zd Občianskeho
súdneho poriadku, nemožno ho obchádzať žalobou, ktorou sa právny nástupca poručiteľa domáha

určenia, že je (spolu)vlastníkom veci patriacej do dedičstva. Pokiaľ nie je právoplatným rozhodnutím
dedičského súdu potvrdené, že v dôsledku dedenia dedič nadobudol vec, resp. jej spoluvlastnícky
podiel, nemôže sa dedič domáhať ochrany svojho vlastníctva žalobou o určenie vlastníctva. Takýto
dedič je aktívne legitimovaný len na podanie žaloby o určenie, že vec (jej spoluvlastnícky podiel) patrí
do dedičstva po poručiteľovi.“ Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že návrh žalobcov

na vydanie nehnuteľností je v celom rozsahu nedôvodný, nakoľko žalobcom nesvedčí vlastnícke ani
iné právo k nehnuteľnostiam parc.č. 3281/2 a č. 3281/3 (resp. parc. č. 3281/35) v čase rozhodnutia
súdu, čo znamená, že nemajú aktívnu vecnú legitimáciu na podanie vlastníckej žaloby podľa § 126 OZ,
keď zároveň nešlo o vydanie nehnuteľnosti v zmysle reštitučného nároku (preto sa súd ani nezaoberal
splnením podmienok k tomuto, nakoľko by to bolo nadbytočné), a preto je potrebné ich návrh ako

neopodstatnený zamietnuť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá, § 142
ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 OSP. Žalobcovia zavinili zastavenie konania v časti o určenie vlastníckeho
práva a vo zvyšku bola žaloba žalobcov zamietnutá, čo v konečnom dôsledku znamená právo žalovanej
na náhradu účelne vynaložených trov celého konania, nakoľko si však žalovaná právo na náhradu trov
konania neuplatnila, súd jej právo na náhradu trov konania voči žalobcom vo výroku III. nepriznal.

2. Žalobcovia prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne podali odvolanie proti rozsudku súdu prvej
inštancie v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a v časti náhrady trov konania. V odvolaní uviedli, že sú
právnymi nástupcami pôvodného vlastníka L. D., ktorému nehnuteľnosť pôvodne zapísaná ako parc. č.1852/2 a parc. č. 1852/3 spolu o výmere 29 133 m2, bola do vlastníctva priznaná výmerom a to ako 3/4 z
pôvodnej celkovej výmery parc. č. 1852/2 o výmere 38 517 m2 a z toho 1/4 zostáva vo vlastníctve L. N.,
z parc. č. 1853/3 z celku 327 m2 3/4, t. j. 245,25 m2 vlastníctvo L. D. a 1/4 vo vlastníctve L. N. t.j. 81,75

m2. L. D. bol vlastníkom uvedených nehnuteľností na základe výmeru o vlastníctve nepretržite od roku
1948 až do prejednania dedičstva pre jeho právnych nástupcov. Na základe právoplatného dedičského
konania patrí po L. D. jeho právnym nástupcom parc. č. 1852/2 o výmere 28 887,75 m2, t. j. 3/4 z
celku pôvodnej výmery 38 517 m2 a parc. č. 1853/3 o výmere 245,25 m2, t. j. 3/4 z celku pôvodnej
výmery 327 m2. Žalobcovia sa teda domáhajú vydania chýbajúcej výmery a to 5.257 m2, nakoľko správa

katastra nezapísala na základe právoplatného dedičského uznesenia výmeru tak, ako bola zdedená
podľadedičskýchspoluvlastníckychpodielovurčenýchdedičskýmuznesením,čopredstavujechýbajúcu
výmeru, a to zapísať právnym nástupcom L. D., teda žalobcom parc. č. 3281/2 o výmere 4 231 m2
a parc. č. 3281/35 o výmere 1.026 m2 (ktorá vznikla oddelením geometrickým plánom z parc. č. 3
281/3 k. ú. Z.). Okresný súd Trnava prikázal žalobcom geometrickým plánom oddeliť prislúchajúcu
im časť výmery, no napriek tomu nepriznal žalobcom náhradu trov konania a platbu za spracovaný

geometrický plán, ktorý bol vypracovaný a úradne overený Ing. P. V. dňa 6.7.2015. Okresný súd zamietol
svojim rozsudkom vydanie príslušnej výmery, teda spolu 5.257 m2 napriek tomu, že má vedomosť, že
Slovenský pozemkový fond vydal bez problémov pozemky, ktoré boli tiež súčasťou užívania pozemkov
Štátneho majetku Hlohovec Evanjelickej cirkvi a tiež vlastníčke M. U.. Slovenský pozemkový fond v
zastúpení už teraz bývalého pracovníka p. M. nezákonne a neoprávnene dal tieto pozemky zapísať

na LV č. XXXX pre Slovenskú republiku - Slovenský pozemkový fond, hoci vlastník L. D. bol známy
a bol nepretržite od roku 1948 vlastníkom uvedených pozemkov i v čase užívania pozemkov Štátnym
majetkom Hlohovec a i v čase likvidácie užívania Štátneho majetku Hlohovec. Rozhodnutie Okresného
súdu Trnava, ktorý návrh na vydanie nehnuteľností zamietol považujú za účelové a zámerné v prospech
Slovenskej republiky - Slovenského pozemkového fondu resp. bývalého pracovníka Slovenského

pozemkového fondu p. M., ktorý ich o pozemky vo výmere 5.257 m2 po ich poručiteľovi L. D. pripravil
nezákonným spôsobom, a tým im spôsobil majetkovú ujmu a bezdôvodné obohatenie. Žiadajú, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a rozhodol o vydaní predmetného pozemku žalobcom.
Zároveň si uplatnili aj náhradu trov konania.

3. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že žalobcovia v odvolaní a doplnení
odvolania a to aj opakovane, namietajú neodôvodnený zápis parc. č. 3281/2 o výmere 4.231 m2 a
parc. č. 3281/35 o výmere 1.026 m2 na LV č. XXXX ako parc. registra „C“ v prospech Slovenskej
republiky v správe Slovenského pozemkového fondu. Namietajú tiež nepriznanie náhrady trov konania
ako platby za spracovaný geometrický plán, nezákonné a neoprávnené vydanie pozemkov Slovenským

pozemkovým fondom iným subjektom a taktiež nesprávnosť a zaujatosť súdu prvej inštancie. Žalovaný
poukazuje na skutočnosť, že podané odvolanie nemá náležitosti predpísané platnou právnou úpravou
vyplývajúcou z § 205 a nasledujúcich zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Má
pochybnosti aj o včasnosti podania odvolania. V prípade, ak rozsudok bol doručený splnomocnenej
zástupkyni žalobcov 19.12.2015 a odvolanie bolo podané dňa 5.1.2016, nebolo podané v zákonnej

15 dňovej lehote. Žalobcovia v prvoinštančnom konaní nepreukázali existenciu vlastníckeho práva k
veci a vydania, ktorej sa voči žalovanému domáhali, keď ako vlastník v uvedenej veci je zapísaný v
katastri nehnuteľnosti žalovaný, a to Slovenská republika a Slovenský pozemkový fond ako správca
poľnohospodárskychnehnuteľnostívovlastníctveštátu.Žalobcovianebolivpredmetnomkonaníaktívne
legitimovaní. Tvrdenia žalobcov o existencii vlastníckeho práva k predmetu konania nemá oporu v

predložených listinných dôkazoch. Údajné vlastnícke právo žalobcov v rozsahu tvrdenom žalobcami
nielenženevyplývazoskutočnostítvrdenýchžalobcamiasožalobcamipredloženýchlistinnýchdôkazov,
ale nemá oporu ani v platnej právnej úprave podielového spoluvlastníctva vychádzajúcej z princípu
ideálneho spoluvlastníctva a ideálnych spoluvlastníckych podielov. V prípade údajného vlastníckeho
práva žalobcov k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania, nebolo žalobcami preukázané,

že v celom rozsahu vznikli z pôvodných parciel pridelených výmerom ich právnemu predchodcovi, že
vlastnícke práva ich právneho predchodcu k týmto pozemkom zostalo v celom rozsahu zachované, že
právny predchodca žalobcov bol ich vlastníkom v rozsahu 1:1 k celku, a v tomto rozsahu boli predmetom
dedenia.Žalobcamitiežnikdynebolapreukázanávodvolanítvrdenánedôvodnosť,resp.neoprávnenosť
zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vydania ktorých sa domáhajú. V časti odvolania týkajúcej

sa namietania nepriznanej náhrady trov konania (platby za spracovaný geometrický plán) rozsudok
súdu prvej inštancie považuje za plne súladný s platnou právnou úpravou vyplývajúcou z ust. § 142 a
súvisiacich Občianskeho súdneho poriadku. Pokiaľ ide o namietané nezákonné a neoprávnené vydanie
pozemkov Slovenským pozemkovým fondom iným subjektom, žalovaný poukazuje na skutočnosť, žeuvedené tvrdenie nemá žiadny vzťah k predmetu tohto konania, s predmetom tohto konania nesúvisí a
aj v prípade existencie uvedeného stavu (čo Slovenský pozemkový fond odmieta), podaná žaloba nie
je vhodne zvoleným procesným prostriedkom na odstránenie žalobcami tvrdeného protiprávneho stavu.

Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP,
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP)
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho
vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

6. Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal
dokazovanievrozsahupotrebnompreposúdeniežalobouuplatnenéhonároku,jehovýsledkyjednotlivoi
vovzájomnýchsúvislostiachriadnevyhodnotilanapokondospelksprávnymskutkovýmzáverom,pokiaľ
ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov. Odvolací súd zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a

tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, odvolací súd už iba odkazuje na písomné vyhotovenie
rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
malodzáverovsúduprvejinštancieodchýliťanemôžepretodaťzapravduodvolateľom.Nazdôraznenie
správnosti záverov súdu prvej inštancie a vysporiadanie sa s odvolacími argumentami žalobcov sa
potom žiada dodať už len nasledovné:

7. Žalobcovia sa svojou žalobou domáhajú vydania nehnuteľnosti parc. č. 3281/2 o výmere 4231 m2
a parc. č. 3281/35 o výmere 1026 m2, nachádzajúce sa v katastrálnom území Z., t. č. zapísané na LV
č. XXXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor a to podľa spoluvlastníckych podielov uvedených
v dedičskom rozhodnutí.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a s
prihliadnutím na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené
predpoklady pre zamietnutie žaloby, resp. jej vyhovenie.

9. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola,
alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať

záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno o tvrdených skutočnostiach leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky (uznesenie NS SR z 24. júna 2010 sp. zn.
5 Obo/52/2010).

10. Predpokladaným úspechom vlastníka (žalobcu) v konaní o žalobe o vydanie veci (správne
vypratanie nehnuteľnosti, vydávajú sa hnuteľné veci) je, že musí preukázať, že je vlastníkom veci,
ktorej vypratania (vydania) sa domáha. V prípade, ak je predmetom konania nehnuteľnosť, ktorá je
evidovaná v katastri nehnuteľnosti, preukazuje sa vlastnícke právo k nej príslušným výpisom z katastranehnuteľností. Nehnuteľnosť je potrebné identifikovať náležitosťami v súlade so zákonom o katastri v
spojení s vykonávacou vyhláškou. V prípade, že predmetom vydania je len časť nehnuteľnosti, musí
byť táto dostatočne identifikovaná geometrickým plánom. Žalobcovia sa vydania (správne vypratania)

nehnuteľnosti domáhali na základe tvrdenia, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam nadobudli v dedičskom
konaní po poručiteľovi L. D.. Preto pokiaľ žiadali o vydanie vyššie uvedených nehnuteľností, súd
prvej inštancie správne konštatoval, že uvedené je možné iba v prípade uplatňovania reštitučných
nárokov (ktorý upravuje pojem vydania nehnuteľnosti, napr. § 5 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych
rehabilitáciách). O reštitučný prípad však nejde a ak žalobcovia žalobou sledovali to, aby boli ako

spoluvlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností k uvedeným parcelám, nezvolili si vhodný spôsob
domáhania sa svojho nároku.

11. Na to, aby boli žalobcovia úspešní hoci v prípade žaloby o vypratanie (ktorá žaloba je teoreticky
možná za splnenia určitých podmienok), základný predpokladom je preukázanie svojho vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam. Uznesenie Okresného súdu Trnava č.k. D 3122/2005, Dnot 309/2005-110

zo dňa 24.05.2006, od ktorého žalobcovia odvodzovali svoj nárok však nepreukazuje vlastnícke právo
žalobcov k pozemkom parc. č. č. 3281/2 a č. 3281/3 (resp. z nej geometrickým plánom odčlenenej
parc. č. 3281/35). Uvedené uznesenie bolo bez geometrického plánu nevykonateľné, nakoľko z
dôvodu právnych zmien, ktoré sa udiali s pôvodnými parcelami č. 1852/2 a č. 1852/3 do času
vydania dedičského uznesenia, nebola bez geometrického plánu vymedzená poloha, tvar a rozmery

prejednávaných pozemkov. Z obsahu listinných dôkazov predložených žalobcami (č.l. 22) Okresný
úrad Trnava, katastrálny odbor vo svojom rozhodnutí pod č. X 195/13 zo dňa 2.12.2013, ktorým bol
návrh žalobcov na opravu chyby týkajúcej sa zápisu dedičstva č. D 312282005, Dnot 309/2005-110 v
katastrálnom operáte v katastrálnom území Z. a vlastníckeho práva k častiam stavieb postavených na
parc. č. 3255/2 a 3257/1 zamietnutý, vo svojom odôvodnení konštatoval, že v r. 1969 sa parc. č. 1852/6

vytvorená podľa geometrického plánu č. 915-0110-64-1412 z parc. č. 1852/2 z pozemkovoknižnej vložky
č. 3654 na základe Hospodárskej zmluvy č. Fin. 4-68/HZ-1968 zapísala na LV č. XXX do vlastníctva Čsl.
štátu do správy Štátneho majetku, š.p. Hlohovec ako súčasť novovytvorenej p. č. 1853/3. V r. 1974 bola
tátoparcelaprečíslovanánaparc.č.3281/2anásledneďalejdelená.Odroku1997bolovlastníckeprávo
evidované v LV č. XXXX v prospech SR v správe SPF (žalovaného). V rozhodnutí je ďalej uvedené,

že k uzneseniu D 3122/2005 mal byť doložený geometrický plán, ktorý by presne vymedzil polohu a
plochu prejednávaných pozemkov, nakoľko bez neho nebolo zrejmé, ktoré pozemky, na akom mieste a
o akej výmere boli predmetom dedenia. Žalobcovia sa domáhajú vydania časti nehnuteľnosti pôvodne
vedenej v pozemkovoknižnej vložke ako parc. č. 1852/2, avšak ich právny predchodca bol podielovým
spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti. Tým, že pôvodná parcela bola v podielovom spoluvlastníctve a

zároveň bola neskôr predmetom ďalších právnych zmien (včlenená, delená a pod.), možno uzavrieť,
že nehnuteľnosti, ktorých vydania sa žalobcovia domáhajú (o výmere 5.257 m2) je potrebné presne
identifikovať (polohou a výmerou). Čo znamená identifikovať nehnuteľnosť, ktorá bola pôvodne vedená
ako parc. č. 1852/2, ktorú v podiele 3 nadobudol do spoluvlastníctva právny predchodca žalobcov a
ktorej vydania sa v súčasnosti (o výmere 5.257 m2) žalobcovia domáhajú. Dôkazné bremeno spočíva

na žalobcoch a preto bolo na nich preukázať, že nehnuteľnosť, ktorej vydania sa domáhajú, je parcela
pôvodne patriaca ich právnemu predchodcovi. Preto správne súd prvej inštancie vyvodil záver o tom,
že za takýchto okolností nemôžu mať žalobcovia úspech vo veci, nakoľko uznesenie Okresného súdu
Trnava je nevykonateľné bez geometrického plánu a vlastnícke právo žalobcov predmetným uznesením
nie je preukázané. Navyše ak žalobcovia tvrdia, že vlastníkom sporných nehnuteľností bol ich právny

predchodca, žalobcovia neuplatnili svoj nárok správne. Nárok žalobcu vždy musí vychádzať z hmotného
práva. Je preto opodstatnené poukázať na rozsudok NS SR sp. zn. 3 MCdo 4/2013 zo dňa 31.03.2014
zverejnený v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2015, v zmysle ktorého, ak nebol zachovaný postup
upravený ustanoveniami § 175a až § 175zd Občianskeho súdneho poriadku, nemožno ho obchádzať
žalobou, ktorou sa právny nástupca poručiteľa domáha určenia, že je (spolu)vlastníkom veci patriacej

do dedičstva. Pokiaľ nie je právoplatným rozhodnutím dedičského súdu potvrdené, že v dôsledku
dedenia dedič nadobudol vec, resp. jej spoluvlastnícky podiel, nemôže sa dedič domáhať ochrany
svojho vlastníctva žalobou o určenie vlastníctva. Takýto dedič je aktívne legitimovaný len na podanie
žaloby o určenie, že vec (jej spoluvlastnícky podiel) patrí do dedičstva po poručiteľovi. Ak žalobcovia
disponujúdôkazmi,žeichprávnepredchodcabolspoluvlastníkomnehnuteľnosti,mohlisasvojhonároku

domáhať len žalobou s petitom, že ich právny predchodca bol ku dňu smrti spoluvlastníkom konkrétnej
nehnuteľnosti (porovnaj aj rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 1826/2004).12. Je tiež opodstatnený právny názor súdu prvej inštancie, že žalobou žalobcovia nemohli dosiahnuť
zápis vlastníckeho práva v príslušnom katastri. Právny vzťah o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti
zapísanej v katastri je svojimi subjektmi vymedzený osobou, ktorá svoje vlastnícke právo tvrdí

(žalobcom) a osobou, v prospech ktorej svedčí zápis k katastri nehnuteľností (žalovaným). Ak žalobca
počas konania preukáže, že je skutočným vlastníkom nehnuteľností a súd vyhovie jeho žalobe o
určenie vlastníctva, t. j. vo výroku rozsudku súd určí žalobcu za vlastníka konkrétnych nehnuteľností,
len takéto rozhodnutie je podkladom pre zápis vlastníckeho práva do katastra, pretože len výrok
rozsudku je vykonateľným a záväzným (pre účastníkov konania a tretie osoby). Ak žalobcovia navrhovali

vydať nehnuteľnosť (správne vypratať), súd sa síce predbežne (prejudiciálne) mohol zaoberať spornou
otázkou určenia vlastníckeho práva a aj v prípade, ak by žalobe vyhovel, v odôvodnení by mohol
konštatovať,ževprospechžalobcovsvedčívlastníckeprávoknehnuteľnostiam,takýtorozsudokbyvšak
nebol podkladom pre zápis vlastníckeho práva žalobcov v príslušnom katastri (odôvodnenie rozhodnutia
nezaväzuje).

13. Ďalšia argumentácia žalobcov prezentovaná v odvolaní nie je rozhodnou (nemá význam pre
rozhodnutie) v prjednávanej veci. Tvrdenie žalobcov o bezproblémovom vydaní nehnuteľností cirkvi a
M. U., s touto vecou nesúvisí a súd nemôže posudzovať v tomto konaní správnosť postupu žalovaného
voči iným subjektom. Podobne postup pracovníka žalovaného M. (ktorý označili žalobcovia za účelový
v snahe spôsobiť im ujmu), nie je v kompetencii odvolacieho súdu posudzovať a k nemu sa vyjadrovať.

Vzhľadom k neúspechu žalobcov v konaní nebolo možné priznať im právo na náhradu trov konania a
ani náklady súvisiace s vypracovaním geometrického plánu. Žalobcovia počas konania nepoukázali na
také dôkazy (resp. ich nenavrhli vykonať), na základe ktorých by bolo možné žalobe vyhovieť. Len v
prípade, ak by boli žalobcovia v konaní úspešní, mali by nárok na náhradu trov konania.

14. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie vo
veci samej a tiež v časti trov konania, s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Žalovaný má voči žalobcom 1) až 21) podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní v celom

rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodnepodľa§262ods.2CSPsúdprvejinštanciepoprávoplatnostitohtorozsudku,atosamostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).