Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9C/82/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708211329
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Lapšanská

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2016:1708211329.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou, v právnej veci žalobcov: 1. H.

M., bytom W., E. Č.. XX, 2. U. M., bytom T. D., U. Č.. XXX/X, 3. Y. M., bytom T. D.Á., U., E. Č.. XXX/X,
4. U. M., bytom T. D., E. Č.. X, 5. P. H., bytom T. D., E. Č.. XX, 6. P. M., bytom T. D., E. Č.. XX, 7. N. M.,
bytom T. D., E. Č.. XX, 8. P. M., bytom Š., P. P. Č.. XXXX/XXX., 9. L. M., bytom Š., P. P. Č.. XXXX/XX,
10. W. Q., bytom N. P., Š. Č.. X, 5. Q. F., bytom H. Č.. XXX, 11. Q. M., bytom T. D., U.Š. Č.. XXX/X, 12. T.
M., bytom W., Q. Č.. XX, 13. Q. M., bytom T. D., U. Č.. XXX/X, 14. G. Š., bytom T. D. Č.. X/XXX, 15. O.Í.
O., P., bytom H. T. D. P. L., XX XXX P. P., C., 16. T. O., bytom W., U. X. Č.. X., 17. P. O., bytom W., O..
H. Č.. XXXX/XX, 18. G.. Y.. U. P., bytom W. - O.D. F., F. S. Č.. XXX, Č. H., 19. U. P., bytom P. Č.. XX, Č.

H., 20. U. M., bytom E., U. Č.. XXXX/XX, 21. M. T., bytom S., J. Č.. XXX/X, Č. H., všetci zastúpení JUDr.
Drahomír Tomčo, advokát so sídlom v Bratislave, Koceľova č. 9, proti žalovaným: 1. E. T. D., so sídlom
T. D., U. Č.. X, 2. B. W., bytom v W., O. Č.. XXX/XX, 3. G.. Y. M., bytom H. Č.. XXX, 4. P.. P. M., bytom H.
Č.. XXX, 5. U.. P. M., bytom H. Č.. XXX, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke

r o z h o d o l :

Súdurčuje,žedodedičstvapoporučiteľkeY.M.,rod.M.,nar.XX.XX.XXXXazomrelejdňaXX.XX.XXXX,
patrí ideálna 1/2 k celku z nehnuteľností parcely registra C a to pozemku par. Č. XXX- záhrada o výmere
352m2, pozemku parc. č. XXX/X- záhrada o výmere 877m2 a pozemku parcelné číslo XXX/X- zastavané

plochy a nádvoria o výmere 64m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Jánošíkova, obec Dunajská
Lužná, okres Senec, zapísaných na LV č. XXX, na Okresnom úrade v Senci, odbor katastrálny.

Žalobcom sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 15.12.2008 sa žalobcovia domáhali pôvodne iba proti žalovanému
- E. T. D., že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, označené v žalobcom návrhu, nachádzajúce
sa v katastrálnom území Jánošíková, boli v čase smrti vlastníctvom poručiteľky Y. M., zomrelej dňa
XX.XX.XXXX, v podiele 1/2 k celku. Po skutkovej stránke žalobu zdôvodnili tak, že rodičia žalobcov:

Y. M. a Y. M., nadobudli do vlastníctva, každý v ? nehnuteľnosti označené v žalobe na základe Výmeru
o vlastníctve pôdy vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy a na základe
prídelovej listiny zo dňa 20.01.1958. V tom čase boli nehnuteľnosti vedené v pozemkovej knihe vo vložke
č. XXX. Otec a starý otec žalobcov, Y. M. zomrel dňa XX.X.XXXX. Predmetom dedenia po zomrelom
poručiteľovi boli i pozemky zapísané vo vl. XXX, ktoré nadobudol na základe Výmeru o vlastníctve
pôdy zo dňa 07.03.1949. Poručiteľka Y. M. zomrela XX.XX.XXXX. Predmetom dedenia neboli pozemky
zapísané vo vložke XXX v podiele ? k celku. Pozemok s parcelným číslom XXX - záhradu o výmere

352m2 užíva žalobkyňa 4/. Pozemok parcelné číslo XXX/X je od roku 1964 v užívaní PD Dunajská Lužná
a je na ňom postavená administratívna budova. Žalobcovia poukázali na naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, ktorým je prejednanie nehnuteľností v rámci dedičského konania po poručiteľke
Y. M.. Žalobcovia sú dedičmi po zomrelých Y. M. a Y. M..2. Súd za účelom zistenia skutkového stavu vykonal dokazovanie listinami, ktoré sú obsahom súdneho
spisu 9C 82/2008 a výsluchmi sporových strán. Vkonaným dokazovaním bol zistený nasledujúci

skutkový stav: Výmerom o vlastníctve pôdy číslo: XXXX/XX-X nadobudli manželia Y. M. a jeho manželka
Y. M. poľnohospodárske nehnuteľnosti v katastrálnom území Jánošíková o celkovej výmere 12.414.2 ha,
o.i. nehnuteľnosti zapísané vo vložke XXX ako parcela č. XXX - záhrada o výmere 0,0356 ha a parcela č.
XXX-záhradaovýmere 0,1126ha,každývideálnej?. Výmerboldatovanýdňa07.03.1949apodpísaný
povereníkom. Dňa 20.01.1958 Okresný národný výbor so sídlom Bratislava - vidiek vydal Prídelovú

listinu, ktorou potvrdil prídel nehnuteľností a zaplatenie prídelovej ceny. Dňa 20.01.1958 bola spísaná
Zápisnica o vnesení majetku do JRD Dunajská Lužná. Y. M. zomrel dňa XX.XX.XXXX, jeho dedičmi sa
stali Y. M., U. M., H. M., M. M., P. M., Š., G. M. a Q. M.Á.. Dedičstvo bolo prejednané Štátnym notárstvom
Bratislava - vidiek č.k. D 922/60 a predmetom dedičstva boli nehnuteľnosti zapísané vo vložke XXX,
katastrálne územie Jánošíková, podľa prídelovej listiny zo dňa 20.1.1958. Podľa Osvedčenia o dedičstve
31D 881/2004, Dnot 186/2004 dedičmi po zomrelej Š. P., rod. M. boli U. P. a G.. Y.. U. P.. Podľa

Osvedčenia o dedičstve 38D 1169/2005, Dnot 108/2005 dedičmi po zomrelej U. M., rod. M. boli U.
M., Y. M. , W. Q., Q. F., Q. M., T. M., Q. M.. Dňa XX.XX.XXXX zomrela Y. M., jej dedičmi sa stali
U. M., G. Š., H. M., P. M., Q. O., Š. P., U. M., M. T.. Predmetom dedičstva po zomrelej Y. M., neboli
nehnuteľnosti v katastrálnom území Jánošíková, vl. XXX. Pôvodný žalobca 1/ H. M., nar. XXXX, zomrel
dňa XX.XX.XXXX. Na jeho miesto do konania ako žalobcovia vstúpili: H. M., P. H., U. M., P. M., N. M., P.

M. a L. M.. Žalobkyňa Q. O. zomrela dňa XX.XX.XXXX. Ako žalobcovia na jej miesto do konania vstúpili
jej dedičia : T. O., P. O., O. P.. Dňa XX.XX.XXXX zomrel P. M.. Jeho dedičmi sa stali a do konania vstúpili
B. W., G.. Y. M., P. M., P. M. ako žalovaní v 2-5 rade. Súd zistil z výpisu z Listu vlastníctva č. XXX, že
nehnuteľnosti pozemok parcelné číslo XXX- záhrada o výmere 352m2, pozemok parcelné číslo XXX/
X -záhrada o výmere 877m2 a pozemok parcelné číslo XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere

64m2, katastrálne územie Jánošíková, zapísané na LV č. XXX, na Okresnom úrade v Senci, katastrálny
odbor, sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/. Do vlastníctva obce sa nehnuteľný majetok dostal v
zmysle zákona č. 138/1991 Zb.

3. Na pojednávaniach súd vypočul strany sporu. Žalobcovia poukazovali na nadobudnutie nehnuteľností

ich právnymi predchodcami, Y. a Y. M., ako prídelcami, ktorí splnili všetky podmienky prídelového
konania. V čase smrti boli vlastníkmi nehnuteľnosti, každý v jednej polovici, pričom v dedičskom
konaní po zomrelej Y. M., nebol jej spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam predmetom dedičstva.
Žalovaný 1/ poukazoval na vlastníctvo nehnuteľností československým štátom a následnou delimitáciou
do vlastníctva obce.

4. Podaním doručeným súdu dňa 10.06.2015 navrhli žalobcovia zmenu žalobného petitu tak, že sa
domáhajúc sa určenia, že do dedičstva po Y. M., nar. XX.XX.XXXX, zomrelá dňa XX.XX.XXXX, patria
nehnuteľnosti v podiele ? k celku - pozemok parcelné číslo XXX- záhrada o výmere 352m2, pozemok
parcelné číslo XXX/X -záhrada o výmere 877m2 a pozemok parcelné číslo XXX/X- zastavané plochy a

nádvoria o výmere 64m2, katastrálne územie Jánošíková, zapísané na LV č. XXX, na Okresnom úrade
v Senci, katastrálny odbor.

5. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

6. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

7. Podľa § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedí sa zo záveru, zo zákona. Alebo z oboch týchto

dôvodov.

8. Podľa § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nededia poručiteľovi potomkovia , dedí v druhej
skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku
pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo

boli odkázaní výživou na poručiteľa.

9. Žalobu o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, treba považovať za určovaciu žalobu
podľa § 137 písm c/ CSP. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby o určenie je ajskutočnosť, že účastníci majú vecnú legitimáciu. Všeobecne možno uviesť, že vecnou legitimáciou
treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania
(navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne

legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti
(je pasívne vecne legitimovaný). V konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo, je či nie je, má
vecnú legitimáciu ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, alebo
ten, koho právnej sféry sa sporný právny vzťah alebo spoločné právo týka. Vecnú legitimáciu v konaní
o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, nemajú výlučne len tí, ktorí sú účastníkmi

sporného vzťahu alebo práva; prípustné je tiež určenie právneho vzťahu alebo práva, ktorých sa
navrhovateľ z hľadiska hmotného práva nezúčastnil, ak sa takto právny vzťah alebo právo dotýka jeho
právnej sféry a ním požadované určenie preto môže ovplyvniť jeho právne postavenie. Každá vec
(teda aj nehnuteľnosť) môže patriť jedinému vlastníkovi alebo môže byť v podielovom spoluvlastníctve
viacerých osôb (§ 136 Občianskeho zákonníka). Podstata podielového spoluvlastníctva spočíva v tom,
že každý zo spoluvlastníkov sa podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva v

rozsahu, aký zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu (§ 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka);
výška spoluvlastníckeho podielu, pretože ide o právny vzťah len "ideálny", nevyjadruje konkrétnu
reálnu časť veci, ale mieru, ktorou sa jednotliví spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Tento ideálny podiel na spoluvlastníctve, ktorý je tiež
predmetom občianskoprávnych vzťahov v zmysle § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka, má charakter

samostatnej "veci" (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 27/2005), preto
sa právny osud jednotlivých podielov posudzuje samostatne. Súd mal v tomto prípade preukázanú
vecnú aktívnu legitimáciu žalobcov, ktorí sú dedičmi zomrelej poručiteľky Y. M., nar. XX.XX.XXXX a
zomrelej XX.XX.XXXX. Uvedené mal súd za preukázané predloženými dedičskými rozhodnutiami. Na
požadovanom určení, majú žalobcovia naliehavý právny záujem, ktorý je súd vždy povinný skúmať,

pokiaľjepredmetomkonania"žalobanaurčenie".Naliehavýprávnyzáujemjevtomtoprípadedanýtým,
že iba v prípade určenia, že nehnuteľnosti označené v žalobe, patria do dedičstva po poručiteľke, môžu
žalobcovia dosiahnuť prejednanie majetku v rámci dedičského konania a tým i následnú zmenu zápisu
vlastníckych práv na liste vlastníctva. Vecnej pasívnej legitimácii žalovaného 1/ svedčí skutočnosť, že
je na Liste vlastníctva č. XXX , katastrálne územie Jánošíková, obec Dunajská Lužná, zapísaný ako

výlučný vlastník. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných 2/-5/ odvodzovali žalobcovia od skutočnosti,
že žalovaní 2/ až 5/ ako dedičia po poručiteľke, resp. ich právni nástupcovia, sa odmietli súdneho
sporu zúčastniť na strane žalobcov a teda, boli označení na strane žalovaných. Z viacerých rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR vyplýva, že aktívne legitimovaný v konaní o určenie že vec patrí do dedičstva,
môže byť len ten kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho nástupcom. Tento názor vychádza z toho ,

že dedičia postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov, ( § 77 ods. 1 CSP ) a preto sa konania o takejto
žalobe musia zúčastniť ( ako žalobcovia alebo ako žalovaní ) všetci dedičia, inak je daný nedostatok
vecnej legitimácie.

10. Po závere súdu, že tak na strane žalobcov, ako aj žalovaných je vecná legitimácia a žalobcovia

majú na požadovanom určení naliehavý právny záujem, sa súd zaoberal posúdením skutkového stavu
a veci samej. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že právni predchodcovia žalobcov Y. M. a
jeho manželka Y. M. nadobudli každý v 1/2 k celku vlastníctvo k nehnuteľnostiam pôvodne zapísaným
vo vložke XXX, dnes zapísaným na LV č. XXX, označeným ako parcela č. XXX - záhrada o výmere
356m2 a parcela č. XXX- záhrada o výmere 1126m2, všetko v katastrálnom území Jánošíková, obec

Dunajská Lužná, okres Senec a to na základe Výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX-X, zo dňa
07.03.1949. Výmery a prídelové listiny ako verejné listiny boli a aj sú v súčasnosti dokladmi o vlastníctve
prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladu schopnými listinami pre zápis vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností. Verejnú listinu môže súd v občiansko právnom konaní posudzovať iba z hľadiska
jej formálnej platnosti ( teda nie po obsahovej stránke ) a tak konštatuje, že predložený výmer má

náležitosti platnej listiny, nakoľko je vydaný orgánom povereným na vydávanie týchto listín, je datovaný,
je podpísaný, obsahuje okrúhlu pečiatku konajúceho orgánu. Pridelené nehnuteľnosti, sú označené
katastrálnym územím, parcelným číslom a výmerou. Predložený výmer je preto legitímnym dôkazom
o pridelení v ňom špecifikovaných nehnuteľností novým vlastníkom - právnym predchodcom žalobcov.
Prídelové konanie sa skladalo z niekoľkých fáz. Na základe § 1 zák. č. 104/1945 Sb. N. SNR o

konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcova
nepriateľov slovenského národa sa s okamžitou platnosťou a bez náhrady konfiškoval pre účely
pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území Slovenska. Tento sa výmerom o vlastníctve
pôdy oficiálne odnímal pôvodným vlastníkom a prideľoval vlastníkom novým tzv. prídeľcom. Výmercenu prídelu neurčoval a odkazoval na prídelovú listinu, ktorá mala určiť konkrétne podmienky prídelu.
Žalobcovia predložili súdu prídelovú listinu vydanú Okresným národným výborom Bratislava - vidiek,
zo dňa 20.01.1958, ktorým bola určená prídelová cena 21.504,- Korún československých. Prídelovú

cenu bolo možné zaplatiť naraz, alebo v splátkach a riadne na pridelených nehnuteľnostiach hospodáriť.
Právni predchodcovia žalobcov časť prideleného majetku vložili do JRD Dunajská Lužná. Vložením do
družstva právni predchodcovia svoje vlastnícke právo k veci nestratili, čo bolo potvrdené ustanovením
§ 24 zákona č. 49/1959 Zb. Vlastnícke právo podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zákona č. 49/1959 Zb.
zostávalo zachované iba vo vzťahu k pozemkom združeným k spoločnému družstevnému hospodáreniu

a nie vo vzťahu k všetkému majetku. Je to zrejmé z ustanovenia § 25 tohto právneho predpisu podľa
ktorého, živý a mŕtvy inventár, osivo a sadivo, krmivo a hospodárske budovy odovzdané družstevníkom
do spoločného družstevného hospodárenia prechádzajú odovzdaním do vlastníctva družstva. V každom
prípade bolo preukázané, že právni predchodcovia žalobcov, splnili všetky podmienky prídelového
konania a vlastníctvo k prideleným nehnuteľnostiam legitímne nadobudli. Po smrti Y. M., zomrelého dňa
XX.X.XXXX, boli predmetom dedenia nehnuteľnosti zapísané vo vložke XXX s odkazom na prídelovú

listinu. Y. M., zomrela dňa XX.XX.XXXX. Z Rozhodnutia o dedičstve č. D 1808/76 je zrejmé, že
predmetom dedenia nebol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam zapísaným pôvodne vo vložke
XXX a výmere. V konaní o novoobjavenom dedičstve po poručiteľke, dňa 29.12.1995, neboli predmetom
dedičského konania i nehnuteľnosti zapísané vo vložke XXX. Doplňujúcim uznesením D 246/95 zo
dňa 22.10.1996 vzťahujúce sa k novoobjavenému dedičstvu sa týkalo iba vložky č. XXX, nie XXX. V

čase smrti však poručiteľka Y. M., bola preukázateľne spoluvlastníčkou podielu 1/2 k nehnuteľnostiam
pridelených výmerom a to parc. čísla XXX a XXX, v katastrálnom území Jánošíková. V konaní nebol
predložený žiaden doklad, ktorým by sa preukázalo nadobudnutie vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam
československým štátom. Parcela XXX bola pôvodne vo výmere 1126 m2. Neskôr bola táto parcela
rozdelená na dve a to parcelu číslo XXX/X o výmere 877m2 a parcelu č. XXX/X o výmere 64m2, čo je

celkom 941m2. Žalovaný predložil súdu Návrh na zápis do listu vlastníctva zo dňa 14.07.1987, ktorým
MNV v Dunajskej Lužnej, žiadal o zápis vlastníckeho práva k parcele č. XXX/X o výmere 193m2 HZ
č. Fin. X -XXX/XX. Z Hospodárskej zmluvy č. Fin.X-XXX/XX uzavretou medzi ONV Bratislava -vidiek a
MNV Dunajská Lužná sa previedla do správy MNV Dunajská Lužná nehnuteľnosť v katastrálnom území
Jánošíková, parc. č. XXX/X o výmere 193m2. Z uvedeného vyplýva, že MNV Dunajská Lužná mala síce

predmetnú nehnuteľnosť zverenú so správy, nie však do vlastníctva. Na základe zákona č. 138/1991 Zb.,
bola parcela č. XXX /. o výmere 64m prevedená do vlastníctva obce. Z predložených listinných dôkazov
však vyplynulo, že parcely č. XXX a XXX v katastrálnom území Jánošíková, nikdy neboli vo vlastníctve
štátu a preto nemohli byť ani zákonne delimitované do vlastníctva obce. Právni predchodcovia žalobcov
svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nikdy nestratili, v čase ich smrti boli vlastníkmi a

preto mali patriť i do dedičstva. Na základe uvedenej úvahy súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná
a je potrebné jej vyhovieť.

11. Žalobcovia boli v konaní úspešní a preto im súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP priznal náhradu trov
konania v rozsudku 100 %.

Poučenie:

Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, je proti tomuto rozhodnutiu prípustné odvolanie, ktoré
je možné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 367 ods. 1 CSP, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie
právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.