Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/33/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215200806
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3215200806.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr.

Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu D., právne zastúpeného advokátom P. proti
žalovanej V., o zaplatenie 368,05 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 20. októbra 2015, č. k. 6C/98/2015-33, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej
zaplatenia sumy 368,05 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 15.04.2012 do zaplatenia

a náhrady trov konania, zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol na základe
výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že pôvodný žalobca uzavrel dňa
25.08.2011 so žalovanou zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bolo poskytnutie pôžičky na kúpu nábytku
vymedzeného v zmluve, ktorého kúpna cena bola 530 Eur. V zmluve sú uvedené dve rôzne výšky
pôžičky, a to: „celková suma pôžičky 584,10 Eur“ a „pôžička (finančné plnenie) 477,90 Eur“. Podľa
vyhlásenia pôvodného žalobcu žalovaná do dňa podania žaloby uhradila sumu 261,60 Eur. Zmluvou o
postúpení pohľadávok z 01.06.2015 pôvodný žalobca postúpil pohľadávku voči žalovanej na súčasného

žalobcu. Súd prvej inštancie zmluvu o pôžičke vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa
spravuje zákonom č. 129/2010 Z.z., ako aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Konštatoval, že zmluva o pôžičke z 25.08.2011
neobsahuje všetky náležitosti požadované ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010, najmä rozpis splátok
istiny,úrokovainýchpoplatkovpodľa§9ods.2písm.k/zákonač.129/2010Z.z.Dôvodil,ženepostačuje
údaj o výške splátky. Zákon vyžaduje rozpis, koľko sa z tej ktorej splátky započíta na istinu, úroky a
poplatky. Nič v zmluve nenasvedčuje tomu, že by bol jej súčasťou splátkový kalendár (prípadne plán

amortizácie a iná forma uvedenia započítavania budúcich splátok), resp., že by takáto listina bola pri
podpise zmluvy predložená žalovanej. Žalobca žiadnu takúto súčasť zmluvy nepredložil súdu, preto by
bolo potrebné v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ cit. zákona pôžičku považovať za poskytnutú bez úroku
a bez poplatkov. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že zo zmluvy o pôžičke, ktorú uzavrel právny
predchodca žalobcu so žalovanou, však nie je zrejmé, akú sumu pôžičky právny predchodca žalobcu
žalovanej poskytol. Uviedol, že v žalobe pôvodný žalobca uvádzal, že žalovanej poskytol celkovú sumu
pôžičky 584,10 Eur, čo však prevyšuje kúpnu cenu tovaru, ktorý bol predmetom financovania z pôžičky -

531 Eur. V zmluve samotnej sa uvádzajú dve rôzne sumy pôžičky, a to: „celková suma pôžičky 584,10
Eur“ a „pôžička (finančné plnenie) 477,90 Eur“. Z dôkazov, ktoré predložil žalobca, vyvodil, že nevyplýva
jednoznačne výška poskytnutej pôžičky a iný dôkaz (napríklad výpis z účtu o platbe v prospech predajcu
tovaru, ktorý bol predmetom financovania z pôžičky) žalobca súdu nepredložil, aj keď bol v uznesení z27.07.2015, č.k. 6C/98/2015-29 poučený okrem iného aj o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
Súd prvej inštancie z dôvodu neunesenia dôkazného bremena o skutočnej výške poskytnutej pôžičky
žalobu zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 2 písm. k/, § 11

ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z., § 120 ods. 1 - 4 O.s.p. O trovách konania rozhodol podľa §
142 ods. 1 O.s.p. z dôvodu, že žalovaná, ktorá bola v konaní úspešná náhradu trov konania nežiadala,
preto jej túto súd prvej inštancie nepriznal.
2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd na
základe § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie. Odvolanie zdôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci a nedostatočným zistením
skutkového stavu. Dôvodil, že z predloženej úverovej zmluvy je riadne preukázaná výška plnenia, ktorú
právny predchodca žalovanej poskytol a ktoré plnenie predstavuje poskytnutú sumu úveru vo výške
477,90 Eur v časti s označením „pôžička (finančné plnenie)“. Celková suma pôžičky vo výške 584,10
Eur predstavuje hodnotu 10 dohodnutých úverových splátok á 53,10 Eur + sumu akontácie vo výške
53,10 Eur zaplatenú žalovanou mimo úverový vzťah pri zakúpení financovaného tovaru. Uviedol, že

platobnú históriu splácania úveru preukázal súdu predloženým prehľadom platieb na úver, z ktorého
je preukázané, že žalovaná na úhradu úveru zaplatila len sumu 238,50 Eur, započítanú na úhradu
najskôr splatných úverových splátok. Predmetom uplatneného nároku je žalovaná pohľadávka v sume
268,05 Eur s príslušenstvom, ktorá ku dňu začatia konania pozostáva z dlžnej sumy 133,20 Eur, ktorá
predstavuje neuhradené úverové splátky: splátky č. 5 splatnej dňa 20.01.2012 v sume 27 Eur, splátky

č. 6 splatnej dňa 20.02.2012 v sume 53,10 Eur, splátky č. 7 splatnej dňa 20.03.2012 v sume 53,10 Eur,
z dlžnej sumy predčasne zosplatnenej istiny zostatku úveru v sume 156,26 Eur, z dlžnej sumy pokút v
sume 78,59 Eur. Žalobca trval na tom, že jeho právny predchodca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver
na základe úverovej zmluvy uzavretej v písomnej forme, ktorá obsahuje všetky podstatné náležitosti pre
spotrebiteľské úvery v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. platným a účinným v čase poskytnutia úveru, t.

j. 25.08.2011. Predložená úverová zmluva spĺňa zákonom požadovanú písomnú formu podľa § 9 ods. 1
cit. zákona, z ktorého dôvodu nie je možné poskytnutý úver označiť za bezúročný podľa § 11 ods. 1 písm.
a/ cit. zákona v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, nakoľko nebola naplnená zákonom
stanovená podmienka pre vyhlásenie bezúročnosti úveru.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej
úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok (O.s.p.). V prechodných ustanoveniach § 470 ods. 1, 2 CSP stanovil, že ak neustanovuje
inak platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované.Vzmysletohtoustanoveniaodvolacísúdposudzovalvčasnosťadôvodnosťodvolaniapodľa
ust. O.s.p. účinných v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie. Procesne postupoval odvolací súd

už podľa nových procesných ustanovení CSP.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd sa v celom

rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktorého dôvody sú správne (§ 387 ods.
2 CSP) a odvolací súd k tomu dopĺňa nasledujúce:

6. Právny vzťah založený medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným zmluvou o pôžičke z
25.08.2011 je vzťahom spotrebiteľským, keď bol založený spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi

právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom pri jeho podnikateľskej činnosti a žalovanou ako
fyzickou osobou, ktorá nekonala v rámci podnikania, povolania či svojho zamestnania o čom svedčí,
že žalovaná ako dlžník je v nej označená menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho
preukazu a adresou bydliska.

7. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že listina podpísaná právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou nie je ako dvojstranný právny úkon dostatočne určitá v takom
zmysle, aby z nej nepochybne vyplývala podstatná náležitosť zmluvy o pôžičke, ktorou je dohoda o
presnom, resp. určitom množstve poskytnutých druhovo určených vecí žalovanej ako dlžníkovi. Výškapožičanej sumy je pritom esenciálnou a neoddeliteľnou náležitosťou zmluvy o pôžičke, a ak táto chýba,
alebo je vyjadrená nezrozumiteľným alebo neurčitým spôsobom, nemôže dôjsť k platnému uzavretiu
zmluvy o pôžičke. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy,

zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Pokiaľ teda v písomnom znení zmluvy neboli
dostatočne vymedzené všetky podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke, nebola písomná forma zmluvy
zachovaná. Správne preto súd prvej inštancie posúdil zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou ako neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
pre nedostatok určitosti a zrozumiteľnosti.

8. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere definoval zákon č. 258/2001 Z.z. (vrátane pojmov
„celková výška poskytnutého spotrebiteľského úveru“ a „celkové náklady spotrebiteľa“) neexistoval preto
dôvod, aby zmluva definovala tieto pojmy inak, než boli použité v zákone a dokonca inak, než sú
bežne používané. Použitie slovného spojenia „celková suma pôžičky“ v inom význame, než v takom,
ktorý označuje celkové plnenie, ktoré veriteľ požičiava dlžníkovi môže byť mätúce nielen pre dlžníka
(spotrebiteľa), ale aj pre ďalšie zúčastnené subjekty, napríklad právnych nástupcov oboch účastníkov

zmluvy, o čom svedčí aj znenie žaloby, kde pôvodný žalobca ako právny nástupca spoločnosti S.
uviedol, že na základe zmluvy „poskytol žalobcovi celkovú sumu pôžičky 584,1 Eur“, pričom „poskytol“
znamená, že túto sumu mal dať žalobca žalovanej k dispozícii, čo však nezodpovedá skutočnosti.
Listina podpísaná právnym predchodcom žalobcu a žalovanou tak nie je ako dvojstranný právny
úkon dostatočne určitá tak, aby z nej nepochybne vyplývala podstatná náležitosť zmluvy o pôžičke,

ktorou je dohoda o presnom, resp. určitom množstve druhovo určených vecí poskytnutých žalovanej
ako dlžníkovi. Pokiaľ v písomnom znení zmluvy neboli dostatočne vymedzené všetky podstatné
náležitosti zmluvy o pôžičke, nebola zachovaná písomná forma zmluvy. Nezrozumiteľnosť údaja o výške
poskytnutého plnenia je zásadnou vadou tohto právneho úkonu.

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil.

10. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorá však bola v odvolacom konaní nečinná, žiadne
trovy v odvolacom konaní jej nevznikli, preto odvolací súd žalovanej náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal.

11. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).