Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1Tos/24/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5808010305
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5808010305.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Adriany
Gallovej a JUDr. Márie Urbanovej, na neverejnom zasadnutí konanom 10. marca 2015 prejednal
sťažnosti podané prokurátorom Okresnej prokuratúry Námestovo a odsúdeným M. G. proti uzneseniu
Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/61/2008 zo 16.10.2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Námestovo, sp.zn.

4T/61/2008 zo 16.10.2014 a u k l a d á okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo uznesením, č.k. 4T/61/2008-195 zo 16.10.2014 podľa § 419 ods. 1
Tr. por., § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že odsúdený M. G. sa v skúšobnej dobe podmienečného odkladu
výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č.k.
4T/61/2008-97 zo dňa 22.9.2009, právoplatným dňa 30.12.2009, neosvedčil a odsúdenému nariaďuje

výkon trestu odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov. Podľa § 419 ods. 4 Tr. por., § 48 ods. 2 písm. a) Tr.
zák. na výkon tohto trestu odsúdeného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil v podstatnom tým, že rozsudkom Okresného súdu
Námestovo, č.k. 4T/61/2008-97 z 22.9.2009 bol M. G. uznaný za vinného z prečinu marenia

výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., za čo mu bol uložený súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov, výkon ktorého mu súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na 48 mesiacov. Súčasne
mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 18 mesiacov.
Súd zároveň zrušil rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 5T/40/2008 zo dňa 16.10.2008 vo
výroku o treste vo vzťahu k obžalovanému M. G.. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa

30.12.2009. V rámci skúmania podmienok osvedčenia sa v skúšobnej dobe súd zistil, že odsúdený bol
dňa 15.2.2010 postihnutý za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d)
zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa mal dopustiť 14.1.2010. Odsúdený na verejnom
zasadnutí uviedol, že v súčasnej dobe je vo výkone väzby na základe rozhodnutia Okresného súdu
Žilina, vyjadril sa, že si nepamätá, či bol v roku 2009 odsúdený a taktiež si nepamätá, či bol v roku 2010
priestupkovo postihnutý. Predtým, ako bol vzatý do väzby, pracoval v Nórsku u svojho brata. Súd mal za

preukázané, že odsúdený v rámci skúšobnej doby sa dopustil 14.1.2010 priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., a teda svojím konaním preukázal,
že podmienečný trest, ktorý mu bol uložený, nemal na neho žiaden výchovný vplyv.

Zo zápisnice o verejnom zasadnutí zo 16.10.2014 vyplýva, že po vyhlásení uznesenia, jeho odôvodnení
a poučení o opravnom prostriedku prítomný odsúdený M. G. prehlásil, že zahlasuje sťažnosť voči

všetkýmvýrokovýmčastiamrozhodnutia,obhajcaprehlásil,žezahlasujesťažnosť,aprokurátorpožiadal
o doručenie rozhodnutia súdu.Prokurátor proti uzneseniu podal sťažnosť v písomnej forme, ktorá bola doručená súdu prvého stupňa
17.10.2014. S rozhodnutím súdu sa nestotožňuje, nakoľko súd odsúdeného M. G. pre účely výkonu

trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, a to aj napriek
tomu, že odsúdený M. G. v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody, a to
vo veci evidovanej na Okresnom súde v Dolnom Kubíne pod sp.zn. 3T/11/2004, kde dňa 25.9.2008
bol nariadený výkon trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Poukázal na skutočnosť, že súd pri svojom rozhodovaní neprihliadal na skutočnosť, že odsúdený M.

G. je v súčasnosti trestne stíhaný, a to na základe uznesenia vyšetrovateľa Prezídia PZ, Národnej
kriminálnej agentúry, expozitúra Západ, Trnava, sp.zn. PPZ-479/NKA-PZ-ZA-2014 z 22.7.2014, ktorým
podľa § 206 ods. 1 Tr. por. bolo vznesené obvinenie M. G. a spol. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1,
ods. 2 písm. c) Tr. zák., ktorého skutku sa mal dopustiť v mesiaci november 2012, teda počas plynutia
skúšobnej doby evidovanej na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 4T/61/2008. S poukazom na
uvedené skutočnosti navrhol, aby nadriadený súd sťažnosťou napadnuté uznesenie v celom rozsahu

zrušil a prvo-stupňovému súdu uložil znovu vo veci konať a rozhodnúť.

Odsúdený M. G. písomným podaním z 28.11.2014 sa vyjadril k sťažnosti prokurátora s tým, že súhlasí,
aby nadriadený súd sťažnosťou napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vrátil prvostupňovému
súdu, avšak z iného dôvodu, ako uvádza prokurátor. Má za to, že neboli splnené zákonné dôvody na

vydanie uznesenia o neosvedčení sa v skúšobnej dobe a dôvod, ktorý k tomu súd uviedol, považuje
za absurdný.

Písomnýmpodanímz28.11.2014odsúdenýM.G.odôvodnilsvojusťažnosťprotiuzneseniusúduprvého
stupňa. V sťažnosti uviedol, že dôvod, ktorý súd uviedol v rozhodnutí o neosvedčení sa v skúšobnej

dobe, považuje za absurdný, pretože súd ho prakticky poslal za drobný priestupok z februára 2010,
teda skoro päť rokov po dobe spáchania priestupku, ktorým mu bola uložená bloková pokuta 20,-
Eur a jednalo sa o nedorozumenie, ktoré sa neskôr vysvetlilo, na dva roky do výkonu trestu odňatia
slobody. Ďalej uviedol, že od 23.3.2009 do 13.7.2009 bol vo výkone trestu - protiprávne rozsudkom
Okresného súdu Námestovo a od tej doby nebol súdne trestaný, čo je skoro šesť rokov, čiže aj táto

protiprávna sankcia splnila účel. Vo februári 2010 sa oženil, založil si rodinu (dve maloleté deti) a tak sa
po dobu podmienečného trestu v trvaní štyroch rokov nedopustil žiadneho trestného činu, ba dokonca
ani priestupku, čo možno zistiť z odpisu registra trestov, zo správ o povesti a podobne. Uložený trest
je absolútne neprimeraný vzhľadom na časový odstup a drobný priestupok, na ktorý súd a prokuratúra
poukazujú. Rovnako § 49 ods. 1, 2 (sťažovateľ nemenuje právnu normu, na ktorú poukazuje - poznámka

nadriadeného súdu) hovorí o tom, že súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody
neprevyšujúci dva roky, ak súd neodsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej
dobe. Preto žiada súd, aby zvážil aj jeho osobné pomery a rozhodol o osvedčení sa v skúšobnej dobe,
prípadne rozhodol o predĺžení skúšobnej doby o primeranú lehotu.

Písomným podaním z 23.10.2014 odsúdený M. G. odôvodnil sťažnosť proti uzneseniu súdu prvého
stupňa prostredníctvom obhajcu. V sťažnosti uvádza, že Okresný súd Námestovo rozhodol cca skoro
dva roky po uplynutí štvorročnej skúšobnej doby, ktorá plynula od januára 2009, a ako vníma ústne
zdôvodnenie rozhodnutia, dôvodom pre neosvedčenie bolo, že sa ani nie dva týždne po začatí plynutia
skúšobnej doby dopustil drobného priestupku, za ktorý bol postihnutý drobnou pokutou 20,- Eur, ktorú

bezprostredne uhradil, a jednalo sa o nedorozumenie, ktoré sa neskôr vysvetlilo, pričom pokuta sa
ďalej neriešila. V skúšobnej dobe vo výmere štyroch rokov viedol riadny život a nedopustil sa žiadneho
protiprávneho konania. Je ženatý, stará sa o dve maloleté deti, ktoré sú na ňom výživou závislé, chodí
pracovať do zahraničia - pracovník v mäso-priemysle v Nórsku a pomáha aj svojmu bratovi v podnikaní
- montáž altánkov, predaj ratanového nábytku. Má za to, že neboli splnené zákonné dôvody na vydanie

uznesenia o neosvedčení sa v skúšobnej dobe a dôvod, ktorý k tomu súd uviedol, považuje za absurdný
- súd prakticky poslal človeka za drobný priestupok z februára 2009, teda skoro šesť rokov po dobe
spáchaniapriestupku,nadvarokydovýkonutrestuodňatiaslobody.Žiada,abyKrajskýsúdvŽilinezrušil
predmetné rozhodnutie a rozhodol o osvedčení sa M. G. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia,
prípadne rozhodol o predĺžení skúšobnej doby o primeranú lehotu. Žiada, aby Krajský súd v Žiline zvážil

aj osobné pomery M. G.. Je toho názoru, že prvostupňový súd ani nemohol rozhodovať o osvedčení,
resp. neosvedčení sa M. G. v skúšobnej dobe, nakoľko uplynula zákonná jednoročná lehota po uplynutí
skúšobnej doby a voči M. G. sa neviedlo v tejto skúšobnej dobe žiadne trestné konanie.V ďalšom písomnom podaní odsúdený M. G. oznamuje Krajskému súdu v Žiline, že vypovedá plnú
moc Jozefovi Vančovi a žiadal, aby mu súd ustanovil obhajcu na povinnú obhajobu JUDr. Dušana
Chlapíka. Zároveň požiadal o vytýčenie termínu hlavného pojednávania, nakoľko odo dňa 16.10.2014

nemal vytýčený termín hlavného pojednávania, čo sú už viac ako tri mesiace.

Písomným podaním z 18.2.2015 odsúdený M. G. doplnil dôvody svojej sťažnosti prostredníctvom
novoustanoveného obhajcu. V sťažnosti doslova uvádza:
„V napadnutom uznesení sa nenachádza, akým spôsobom bol odsúdený postihnutý za priestupok proti

občianskemu spolunažívaniu, k čomu dodávam, že týmto postihom bolo vzhľadom na nízku závažnosť
uloženie pokuty vo výške 20,- Eur, ktorú odsúdený v lehote zaplatil.
Napadnutým uznesením Okresného súdu Námestovo zo dňa 16.10.2014 bol porušený zákon.
Podľa § 128 ods. 5 Trestného zákona postihnutým za obdobný čin sa na účely tohto zákona rozumie
ten, komu bola za obdobný čin uložená sankcia alebo iné opatrenie za priestupok alebo iný obdobný
delikt. To neplatí, ak je uložená sankcia alebo iné opatrenie zahladené.

V tejto súvislosti poukazujem na uznesenie Trestného odboru Generálnej prokuratúry SR č.j. IV PZ
234/14/1000-9 zo dňa 2.12.2014. Z právnych záverov tohto uznesenia uvádzam:
Keďže Zákon o priestupkoch, ani iný platný zákon nepozná inštitút „zahladenia priestupku“, nemôže
byť takáto skutočnosť vykladaná v neprospech obvineného. Je preto potrebné vychádzať z analógie
Zákona o priestupkoch s Trestným zákonom, ktorý inštitút „zahladenia“ upravuje v ustanoveniach § 92,

§ 93 a v § 121.
Podľa § 92 ods. 2 Trestného zákona k zahladeniu peňažného trestu dochádza jeho vykonaním, teda ide
o trest obdobný so sankciou, ktorú možno uložiť podľa Zákona o priestupkoch.
Podľa § 93 ods. 1 Trestného zákona ak bolo odsúdenie zahladené, hľadí sa na páchateľa, ako by nebol
odsúdený.

Použitím analógie Trestného zákona a Zákona o priestupkoch možno dospieť k záveru, že zaplatením
pokuty uloženej v priestupkovom konaní dochádza k vykonaniu sankcie za priestupok a tým aj k
zahladeniu priestupku.
Z uvedeného právneho záveru Trestného odboru Generálnej prokuratúry SR vyplýva, že v zmysle
ustanovenia § 125 ods. 5 Trestného zákona - posledná veta, nemožno prihliadať na priestupok, ktorý

bol zahladený.
Odsúdený M. G. zaplatil pokutu 20,- Eur uloženú mu v priestupkovom konaní, čím tento trest vykonal
a jeho vykonaním bol zároveň zahladený. Z uvedených dôvodov súd pri rozhodovaní o osvedčení
odsúdeného nemohol prihliadať na priestupok zo dňa 14.1.2010 a po štyroch rokoch od jeho zahladenia
rozhodnúť, že sa odsúdený M. G. neosvedčil.

Navrhujem preto, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 16.10.2014
a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.“

Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto

výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por., v ktorom je
vyjadrený obmedzený revízny princíp, po tom, ako nezamietol sťažnosť z dôvodov § 193 ods. 1 písm.
a) alebo b), na základe sťažnosti preskúmal napadnuté výroky uznesenia, a to zo všetkých hľadísk,

bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené, a jednak správnosť postupu
konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť
nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky,
či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k
porušeniu Trestného zákona, Trestného poriadku alebo iných mimotrestných právnych predpisov, ktoré

sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôže byť založené na nepráve.

Sťažnosť proti uzneseniu je prípustná v súlade s ustanoveniami § 419 ods. 2 Tr. por., § 185 ods. 1, 2
Tr. por., bola podaná oprávnenou osobou v zmysle § 186 ods. 1 Tr. por. a v lehote stanovenej § 187
ods. 1 Tr. por.

Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je prinajmenšom predčasné, pretože súd prvého
stupňa neskúmal dôsledne všetky relevantné skutočnosti z hľadiska hmotného a procesného práva,výsledkom ktorého skúmania je rozhodnutie príslušného súdu o osvedčení, resp. neosvedčení sa v
skúšobnej dobe.

V rámci prieskumu konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku uznesenia, zistil krajský súd
nasledovné skutočnosti:

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č.k. 4T/61/2008-97, ktorý bol vyhlásený na hlavnom
pojednávaní 22.9.2009, bol M. G. uznaný za vinného, že:

dňa 9.9.2007 v čase okolo 12.00 hod. od presne nezisteného miesta viedol osobné motorové vozidlo zn.
Škoda 120, EČ: NO 952 AT, s ktorým prišiel na čerpaciu stanicu zv. Spektrum na ul. Vojtašákovej v meste
Tvrdošín, odkiaľ po natankovaní na uvedenom vozidle pokračoval v jazde smerom do mesta Tvrdošín,
kde takto konal i napriek tomu, že rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu v Tvrdošíne, sp.zn.
ORP-P-211/DI-TS-2006,právoplatnýmdňa22.11.2006,mubolokreminéhouloženýzákazčinnostiviesť
motorové vozidlá po dobu 24 mesiacov,

čím spáchal prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák.
Za to bol odsúdený podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 42 ods. 1 Tr. zák., s prihliadnutím na
ustanovenie § 36 písm. l) Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
24 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odložil. Podľa § 50
ods. 1 Tr. zák. súd určil skúšobnú dobu na 48 mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd uložil

obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 18 mesiacov.
Súd zároveň zrušil rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 5T/40/2008 zo dňa 16.10.2008 vo
výroku o treste vo vzťahu k obžalovanému M. G..

Uznesením Okresného súdu Námestovo, č.k. 4T/61/2008-106 zo 7. januára 2010 súd podľa § 414

ods. 1 Tr. por. per analogiam, v spojení s ustanovením § 50 ods. 3 Tr. zák. započítal odsúdenému
M. G. skúšobnú dobu, určenú rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č.k. 5T/40/2008-200 zo dňa
16.10.2008, v trvaní od 1.7.2009 do 30.12.2009 do skúšobnej doby novourčenej rozsudkom Okresného
súdu Námestovo, č.k. 4T/61/2008-97 zo dňa 22.9.2009. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29.1.2010.

Možno teda konštatovať, že skúšobná doba pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody
u odsúdeného začala plynúť 1.7.2009, a teda skončila 1.7.2013.
Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné
uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi
nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby.

Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti,
hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu
trestu, a súčasne môže
a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad,
b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú

hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku l, alebo
c) ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods.
3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život.

Podľa § 50 ods. 5 Tr. zák. ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku

4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil.

Podľa § 50 ods. 6 Tr. zák. rovnako sa má za to, že sa odsúdený osvedčil, ak súd do dvoch rokov od
uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom
vinu v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie v skúšobnej dobe trestné stíhanie pre iný trestný čin.

Ústavná zásada prezumpcie neviny, vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 14 Tr. por., vyžaduje, aby orgány
činné v trestnom konaní a súd v ustanovených zákonných lehotách vytvárali objektívnu situáciu právnej
istoty.

V prejednávanej veci je nesporné, že súd prvého stupňa napadnuté uznesenie vyhlásil 16.10.2014, teda
po uplynutí lehoty upravenej v § 50 ods. 5 Tr. zák., pretože skúšobná doba odsúdenému M. G. uplynula
1.7.2013. Pri skúmaní postupu súdu prvého stupňa do vydania napadnutého uznesenia nemožno bez
pochybností konštatovať, že by odsúdený mal vinu na tom, že súd prvého stupňa nerozhodol podľa§ 50 ods. 4 Tr. zák. v lehote upravenej v § 50 ods. 5 Tr. zák. Lehota upravená § 50 ods. 5 Tr. zák. v
tomto prípade márne uplynula dňom 1.7.2014. Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení nezdôvodnil,
z akého dôvodu rozhodol po uplynutí lehoty upravenej v § 50 ods. 5 Tr. zák., a absencia týchto dôvodov

potom robí napadnuté uznesenie nepreskúmateľným. Pri absencii relevantných dôvodov napadnutého
uznesenia nemožno zistiť, či súd prvého stupňa mal možnosť a dôvod rozhodnúť v lehote podľa § 50
ods. 6 Tr. zák. Pri skúmaní existencie lehoty upravenej v § 50 ods. 6 Tr. zák. sa javí, že súd prvého stupňa
nedôsledneskúmalobsahsprávy,ktorásanachádzanač.l.142spisuapodľaktorejmalobyťpovereným
príslušníkom Obvodného oddelenia PZ Tvrdošín, OR PZ v Dolnom Kubíne pod ČVS: ORP-370/TV-

DK-2010 vznesené obvinenie 1.8.2010 odsúdenému M. G. pre prečin podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. Vec
mala byť ukončená 21.10.2010 návrhom na podanie obžaloby pre prečin podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. K
preskúmaniu podmienok upravených § 50 ods. 6 Tr. zák. bude nevyhnutné, aby si súd prvého stupňa
vyžiadal uznesenie, ktoré je špecifikované na č.l. 142, a zároveň zistil, akým spôsobom bola predmetná
trestná vec M. G. meritórne ukončená.

Pre prípad, ak súd prvého stupňa bude mať splnené podmienky upravené v § 50 ods. 5 Tr. zák. alebo
v § 50 ods. 6 Tr. zák., bude nevyhnutné, aby si vyžiadal takú správu od Obvodného úradu Námestovo,
odbor všeobecnej vnútornej správy, z ktorej bude zrejmý celý skutok, ktorý mal byť právne kvalifikovaný
ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona SNR č. 372/1990
Zb. v znení neskorších predpisov, pretože na strane č. 143 spisu sa nenachádza popis celého skutku,

ktorého sa mal odsúdený M. G. dopustiť. Pre posúdenie spôsobu života odsúdeného M. G. v priebehu
pomerne dlhej skúšobnej doby - 4 roky je nevyhnutné poznať celý skutok, ktorý bol príslušným orgánom
kvalifikovaný ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, pretože len na podklade takto zisteného
skutkového stavu bude môcť súd prvého stupňa posúdiť spôsob života odsúdeného M. G. počas
skúšobnej doby.

Krajský súd uznal sťažnostné námietky odsúdeného M. G. ako dôvodné, a preto postupom podľa § 194
ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil uznesenie Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/61/2008 zo 16.10.2014
a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Podľa § 194 ods. 5 Tr. por. orgán, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je pri
novom rozhodovaní viazaný právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil nadriadený orgán, a je povinný
vykonať úkony, ktorých vykonanie tento orgán nariadil.

K sťažnostnej námietke prokurátora, v ktorej namieta zaradenie odsúdeného M. G. do ústavu na výkon

trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, krajský súd uvádza, že táto sa javí dôvodnou,
pretože boli splnené podmienky pre zaradenie odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
navýkontrestusostrednýmstupňomstráženiavzmysle§48ods.2písm.b)Tr.zák.asúdprvéhostupňa
nevysvetlil, z akého dôvodu aplikoval v tomto prípade ustanovenie § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. K ďalšej
sťažnostnej námietke prokurátora treba uviesť, že pokiaľ bolo vznesené nové obvinenie odsúdenému

M. G. 22.7.2014, táto skutočnosť nemá vplyv na lehotu upravenú § 50 ods. 6 Tr. zák., pretože túto lehotu
možno použiť len v prípade, ak sa trestné stíhanie vedie proti odsúdenému v skúšobnej dobe, pričom
skúšobná doba odsúdenému M. G. skončila 1.7.2013. Špecifikované trestné konanie prokurátorom by
mohlo mať význam len v tom prípade, ak by bolo trestné konanie skončené právoplatným rozhodnutím
v merite veci v lehotách upravených v § 50 ods. 5, resp. § 50 ods. 6 Tr. zák.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.