Rozsudok Judgement was issued on Thursday, July 8, 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 17Cpr/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414214416
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lívia Gombárová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4414214416.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Líviou Gombárovou v právnej veci navrhovateľa: E. Y.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XX, právne zastúpený: JUDr. Jaroslav Bódiš, advokát, AK so sídlom
Košice, Humenská 18, proti odporcovi: Ladislav Sliva, Kamenica nad Hronom č. 132, IČO: 33127051,
právne zastúpený: JUDr. Eva Csontosová, advokátka, AK so sídlom Nové Zámky, M.R.Štefánika 14/4,
o náhradu mzdy vo výške 1.947,96 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporcajepovinný zaplatiťnavrhovateľovimzduvovýške1.947,96eurs5,50%úrokomzomeškania
ročne zo sumy 469,04 eur od 1.8.2013 do zaplatenia a s 5,50% úrokom z omeškania ročne zo sumy
1.478,92 eur od 1.9.2013 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd konanie v časti o zaplatenie 5,50% úroku z omeškania zo sumy 469,04 eur za deň 31.7.2013 a v
časti 5,50% úroku z omeškania ročne zo sumy 1.478,92 eur za deň 31.8.2013 z a s t a v u j e.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady trov konania 2.465,18 eur k rukám
právneho zástupcu navrhovateľa, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 2.348,68 eur
a zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 116,50 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu titulom náhrady trov štátu 16,- eur do 3 dní
od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.7.2014 domáhal o zaplatenie
náhrady mzdy vo výške 1.947,96 eur s príslušenstvom, pričom svoj návrh odôvodňoval skutočnosťami, v
zmysle ktorých na základe pracovnej zmluvy zo dňa 13.6.2013 navrhovateľ vykonával prácu pre odporcu
s miestom výkonu práce v Rakúsku, v meste Viedeň, pričom v období od 14.6.2013 do 26.7.2013
odpracoval u odporcu 88 hodín za mesiac jún 2013, za ktorú mu prináležala čistá mzda vo výške

769,04 eur ( po odrátaní odvodov), pričom zo strany odporcu mu bola vyplatená záloha vo výške 300.-
eur v hotovosti bez vydania príjmového dokladu. Na základe uvedeného je odporca povinný zaplatiť
navrhovateľovi zostatok mzdy za mesiac jún 2013 vo výške 469,04.- eur. V mesiaci júl 2013 navrhovateľ
odpracoval u odporcu 152 hodín, za ktoré mu prináležala čistá mzda vo výške 1.478,92 eur ( po
odrátaní odvodov a daní), pričom odporca navrhovateľovi nezaplatil nič a z tohto dôvodu odporca dlhuje
navrhovateľovi mzdu za vyššie uvedené obdobie celkom vo výške 1.947,96.- eur, pričom navrhovateľ si
v konaní uplatnil aj úroky z omeškania a to 5,50% ročne zo sumy 469,04 eur od 31.7.2013 do zaplatenia

a úrok z omeškania 5,50% ročne zo sumy 1.478,92 eur od 31.8.2013 do zaplatenia.

Súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, ktorého neúčasť na pojednávaní ospravedlnil jeho právny
zástupca z pracovných dôvodov a z dôvodu, že v konaní už navrhovateľ bol vypočutý a v neprítomnostiodporcu, ktorého neúčasť na pojednávaní ospravedlnila jeho právna zástupkyňa z pracovných dôvodov
a preto súd pojednával v ich neprítomnosti v zmysle § 101 odsek 2 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, svedkov - K. O., F. O., E. F., K. I.,
oboznámením predložených listinných dôkazov a to výpisom zo Živnostenského registra, Pracovnou
zmluvou zo dňa 13.6.2013, potvrdením o zamestnaní z 26.7.2013, výplatnou páskou za obdobie
6/2013, a 7/2013, potvrdením o príjme, výzvou na zaplatenie dlžnej sumy z 10.6.2014, vyjadreniami
odporcu,evidencioudochádzkyzamesiacjún2013,informáciouzodňa 9.10.2014,dohodouoskončení

pracovného pomeru a zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 13.6.2013 bola uzatvorená pracovná zmluva medzi zamestnávateľom t.j. v tomto konaní odporcom
a zamestnancom t.j. v tomto konaní navrhovateľom, podľa ktorej zamestnanec mal nastúpiť do
zamestnania dňa 14.6.2013, s miestom výkonu práce Viedeň, Rakúsko, ako kvalifikovaný stavebný
pracovník. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace, pričom

bola dohodnutá mzda 11,50 eur hrubého na hodinu, ktorá bola podľa pracovnej zmluvy splatná 30 -
teho nasledujúceho mesiaca, spôsob vyplatenia bol dohodnutý v hotovosti, pričom dohodnutá dĺžka
pracovného času zamestnanca bola 40 hodín týždenne.

V zmysle dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 26.7.2013 mal pracovný pomer navrhovateľa

skončil dohodou v zmysle § 60 Zákonníka práce ku dňu 26.7.2013.

Z potvrdenia o zamestnaní z 26.7.2013 mal súd za preukázané, že navrhovateľ bol u odporcu
zamestnaný od 14.6.2013 do 26.7.2013, pričom ako dôvod skončenia pracovného pomeru bolo v
potvrdení uvedené rozviazanie pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

Z potvrdenia o príjme z 26.7.2013 mal súd preukázané, že príjem navrhovateľa za obdobie jún 2013
bol 152,42 eur( čistá mzda) a za júl 2013 bol 429,54 eur ( čistá mzda).

Z výplatnej pásky za mesiac jún 2013 mal súd preukázané, že navrhovateľ odpracoval u odporcu za

mesiac jún 2013 - 88 hodín za obdobie od 14.6.2013 do 28.6.2013, t.j. 11 dní, pri hodinovej mzde
2.- eur/hod, pričom čistá mzda bola vo výške 152,42 eur a z výplatnej pásky za mesiac júl 2013 mal
preukázané, že navrhovateľ odpracoval u odporcu 152 hodín za obdobie od 1.7.2013 do 26.7.2013 t.j.
19 dní pri hodinovej mzde 2.- eur /hod, pričom čistá mzda bola vo výške 277,12 eur.

Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy z 10.6.2014 - posledný pokus o zmier navrhovateľ vyzval odporcu na
zaplatenie nevyplatenej mzdy za mesiace jún a júl 2013 celkom vo výške 1.947,96 eur do 25.6.2014 s
upozornením, že v opačnom prípade si bude nárok uplatňovať cestou súdu.

Podaním doručeným súdu dňa 9.10.2014 sa odporca vyjadril k návrhu, pričom namietal skutočnosť, že

navrhovateľ neobdržal mzdu. Vyjadril sa, že mzda bola ako záloha vyplácaná zamestnancom odporcu
pracovníkom rakúskej firmy a k vyplateniu rozdielu podľa odpracovaných hodín došlo po predložení
smenovky od pracovníka F. O., ktorý vypočítal odpracované hodiny a odmenu, z ktorej odrátal zálohu,
ktorú odmenu následne vyplácal zamestnancom. Vyjadril sa, že navrhovateľ si nikdy voči nemu žiadny
nárok pred podaním žaloby neuplatňoval a zároveň súdu predložil evidenciu dochádzky za mesiac jún

2013 podľa ktorej navrhovateľ za mesiac jún 2013 odpracoval pre odporcu spolu 132,5 hodín.

Na pojednávaní konanom dňa 25.2.2015 vypovedal navrhovateľ, ktorý sa pridržiaval vyjadrenie svojho
právneho zástupcu a vypovedal, že pracovnú zmluvu mal uzatvorenú len s odporcom a s nikým iným,
pričom pracovný pomer bol ukončený z jeho strany v skúšobnej dobe, pretože mu nebola vyplatená

mzdy aj napriek tomu, že viackrát kontaktoval K. O., ktorý pre zamestnancov zabezpečoval prácu ako
aj výplatu mzdy. Vypovedal, že v mesiaci jún a júl 2013 vykonával prácu pre odporcu, ktorú skutočnosť
môžu potvrdiť aj jeho spolupracovníci O. a F.. Vypovedal, že evidenciu odpracovaných hodín viedol O.,
mzda mala byť vyplácaná v hotovosti, pričom mu bola vyplatená len záloha za mesiac jún 2013.

Odporca na pojednávaní vypovedal, že pracovnú zmluvu s navrhovateľom mal na starosti K. O., ktorú
vypracovalekonómK.I.,podľaktorejbolanavrhovateľoviurčenáčistámzdavovýške8.-eur.Vypovedal,
že v júli 2013 sa v Rakúsku už nepracovalo a navrhovateľovi bola vyplatená mzda za mesiac máj a
jún 2013, uvedenú skutočnosť však súdu preukázať nevedel a uviedol, že výplatu mzdy mal na starostiRóbert O.. Podľa jeho výpovede mzda za mesiac jún 2013 vo výške 2.770.- eur mala byť vyplatená
prostredníctvom K. O. do rúk F. O.. Odporca sa nevedel vyjadriť, či zamestnancom boli vydávané
výplatné pásky, či boli vedené osobné pracovné spisy zamestnancov a ani k evidencii dochádzky,

vyjadroval sa, že všetko mal na starosti K. O., ktorý bol odporcom poverený a ekonóm Róbert I.. K
skončeniu pracovného pomeru s navrhovateľom sa odporca vyjadril, že to bolo dňa 22.6.2013, keď
pracovný pomer sa skončil dohodou a na benzínovej pumpe v Rakúsku bola odovzdaná mzda vo výške
2.300.- eur pre všetkých robotníkov do rúk F. O. a E. F., pričom poverený vyplácaním mzdy bol K. O.,
ktorý bol zodpovedný za vedenie účtovnej ako aj zamestnaneckej evidencie, pričom ekonóm robil to,

čo mu povedal K. O.. Odporca vypovedal, že potvrdenie o zamestnaní vydával ekonóm I. a potvrdenie
o skončené pracovného pomeru bolo vydané až o mesiac neskôr, pretože odporca dostal ponuku
pokračovať v práci. Odporca ďalej vypovedal, že vo svojom vyjadrení zo dňa 9.10.2014 neuviedol, že
v júli XXXX sa v Rakúsku nepracovalo z dôvodu, že nevedel, že navrhovateľ si uplatňuje mzdu aj za
mesiac júl 2013.

Svedok K. O. na pojednávaní súdu predložil evidenciu dochádzky za mesiac máj a jún 2013 s rozpisom
odpracovaných hodín ako aj rozpisom záloh. Vypovedal, že zamestnanci pracovali u odporcu do
22.6.2013, pretože následne nebola zabezpečená ďalšia práca pre zamestnancov. Svedok sa nevedel
vyjadriť, kedy presne navrhovateľ odišiel z práce domov na Slovensko, ale uviedol, že 22.6.2013 v
práci už nebol. Vypovedal, že zálohy na mzdy boli zamestnancom vyplácané prostredníctvom p. P. na

základe výpočtu K. FK.o, ktorému ich P. P. odovzdával. Vypovedal, že navrhovateľ za mesiac jún 2013
odpracoval 132,5 hodín a ďalej, že za mesiac jún 2013 odovzdal mzdy v celkovej výške 2.790.- eur
zamestnancovi F. O. v Nových Zámkoch dňa 28.6.2013, keď pri odovzdaní bol prítomný aj svedok
E. F., pričom mzdu zamestnancom vyplácal vždy F. O.. Ďalej vypovedal, že navrhovateľovi bola dňa
28.6.2013 vyplatená mzda za mesiac jún 2013 vo výške 810.- eur bez zálohy 250.- eur, ktorá mala

byť navrhovateľovi vyplatená F. O., pričom sa vyjadril, že osobne prítomný pri odovzdaní mzdy nebol,
evidenciu odpracovaných hodín viedol Karol O., ktorý je kompetentný vyjadriť sa, či bola navrhovateľovi
skutočne mzda vyplatená. Vypovedal, že v júli 2013 už zamestnanci v Rakúsku nepracovali a následne
bol s nimi v mesiaci júl 2013 ukončený pracovný pomer.

Svedok F. O. na pojednávaní konanom dňa 1.4.2015 vypovedal, že nikdy nevyplácal mzdy pre ostatných
zamestnancov, pričomK.O.vyplatilmzdusvedkovi,E.F.aG.,išlovšakoichosobnúmzduzamesiacjún
2013. Ďalej vypovedal, že v júni a júli 2013 pracovalo pre odporcu asi 10 zamestnancov, pričom svedok
v Rakúsku pracoval do 15.teho alebo 20. teho júla 2013 spolu s E. F. a ďalšími tromi zamestnancami
na ich mená si nespomínal, pričom navrhovateľ a J. R. odišli asi týždeň pred 15 - tým júlom 2013.

Ďalej vypovedal, že zo stavby boli robotníci v júli 2013 vyhodený rakúskymi majstrami, z dôvodu, že
neboli registrovaný v sociálnom systéme a následne im v ten istý deň K. O. za prítomnosti odporcu
vyplatil mzdu za mesiac júl 2013. Svedok vypovedal, že vyhotovoval evidenciu odpracovaných hodín,
ktorú zamestnanci nepodpisovali. Zálohy vybavoval J. R., ktorému na protipodpis rakúsky majstri vydali
zálohy.Ďalejvypovedal,ževjúniajúli2013vykonávalizamestnancivRakúskutesárskepráce,montáža

debneniestropov,pričomuviedol,ženavrhovateľpredtýmakoodišiel,vmesiacijúl2013vykonávalprácu
pre odporcu. Uviedol, že zamestnanci v Rakúsku pracovali, až kým ich nevyhodili zo stavby a pracovný
pomer so zamestnávateľom sa skončil až následne 2 týždne potom, ako boli vyhodení zo stavby a
to ústnou dohodou. Vyjadril sa, že nikdy mu nebola vydaná výplatná páska zo strany zamestnávateľa.
Svedok potvrdil, že v júni 2013 navrhovateľ vykonával práce pre odporcu v Rakúsku a potvrdil, že v

júli 2013 v Rakúsku pracovalo asi 10 zamestnancom, ktorí boli rozdelení do dvoch pracovných skupín,
pričom druhá skupina pracovala na inej stavbe. Svedok sa ďalej vyjadril k vyhláseniu, ktoré podpisoval
v advokátskej kancelárii právnej zástupkyne odporcu a uviedol, že podpísal takéto vyhlásenie z dôvodu,
že Róbert O. ho žiadal, aby dokázal, že nie je pravdou, že navrhovateľ mal nárok na mzdu, pričom v
advokátskej kancelárii sa pohádali pretože svedok nadobudol dojem, že odporca s K. O. chcú na neho

preniesť zodpovednosť, že preberal všetky mzdy a tieto nevyplácal zamestnancom. Svedok vypovedal,
že J. R. pracoval s ním ako aj s navrhovateľom, avšak zo stavby odišiel skôr, ako zamestnancov vyhodili.
Ďalej vypovedal, že evidenciu odpracovaných hodín za mesiac júl 2013 viedol rakúsky majster.

Svedok E. F. vypovedal, že v júni 2013, až do polovice júla 2013 vykonával prácu pre odporcu až do

času,kedymuselivšetcizamestnanciodísť.Ďalejvypovedal,ženavrhovateľboljehospolupracovníkom,
pre odporcu pracoval v mesiaci jún 2013 a taktiež v mesiaci júl 2013, presne si s odstupom
času nespomínal, kedy presne navrhovateľ odišiel domov, vypovedal, že asi týždeň pred ostatnými
zamestnancami.Vypovedal,žemzdabolazamestnancomvyplácanávhotovosti, zálohabolavyplácanárakúskym majstrami na protipodpis a zvyšok doplácal K. O. v hotovosti, len tým zamestnancom, ktorí
prišli do Nových Zámkov, a to prostredníctvom F. O., ktorý mzdu prevzal za protipodpis od K. O., pričom
výplatné pásky vydávané neboli. Svedok vypovedal, že navrhovateľ pri prevzatí mzdy za mesiac jún

2013 prítomný nebol. Ďalej svedok vypovedal, že v júli 2013 sa v Rakúsku pracovalo, pričom pracovalo
viac skupín a pretým ako navrhovateľ odišiel, pracoval s F., O., B. a ďalšími dvoma zamestnancami, na
ktorých mená si nespomínal. Pracovný pomer svedka s odporcom bol skončený okamžitým skončením
pracovného pomeru, na presný deň si svedok nespomínal, vypovedal, že rakúsky stavbyvedúci poslal
zamestnancov domov z dôvodu, že ich je prebytok. Vypovedal, že mzda mu bola uhradená, pričom v

zmysle pracovnej zmluvy mal dohodnutú čistú mzdu vo výške 8.- eur za hodinu. K evidencii dochádzky
uviedol, že ju viedol F. O., ktorú na konci mesiaca odsúhlasoval predák na stavbe z Rakúska. Svedok
vypovedal že F. O. pracoval do polovice júla 2013 a viedol evidenciu odpracovaných hodín aj v júli 2013,
pričom svedok potvrdzoval, že bol prítomný pri odsúhlasení evidencie za júl 2013 predákom z K., ktorá
bola následne odovzdaná Róbertovi O., ktorý na jej základe vyplatil mzdu za odpracované dni v mesiaci
júl 2013, pričom navrhovateľ pri výplate mzdy za mesiac júl 2013 prítomný nebol.

Svedok K. I., ktorý pre odporcu vykonával mzdovú agendu vypovedal, že navrhovateľ bol zamestnaný
u odporcu od 14.6.2013 do 26.7.2013 a bol prihlásený do Sociálnej poisťovne. Svedok všetku mzdovú
agendu vypracovával na základe telefonického oznámenia osoby K. O., na vypracovanie a zaúčtovanie
mzdy nemal žiadne listinné podklady a pre odporcu vypracovával všetku agendu od uzatvorenia

pracovnej zmluvy, po potvrdenie o zamestnaní, zaúčtovanie mzdy. Vypovedal, že zamestnancom
sa vydávali výplatné pásky, ktoré buď prevzal K. O. alebo im boli zasielané, taktiež sa vydávalo
potvrdenie o prevzatí mzdy a potvrdenie o prevzatí výplatnej pásky. Svedok vypovedal, že potvrdenie
o prevzatí mzdy a výplatnej pásky navrhovateľom nevidel, vypovedal, že videl zošit a potvrdenie
jednotlivých zamestnancov, že prevzali výplatu a ich podpis. Vypovedal, že pri vypracovaní mzdy

evidenciu dochádzky zamestnancov nemal k dispozícii a čo sa týka navrhovateľa vypočítal mu mzdu od
uzatvorenia pracovného pomeru až do jeho skončenia na každý deň. Svedok sa nevedel vyjadriť, prečo
bola na výplatnej páske za jún 2013 hodinová mzda vo výške 2.- eurá a ani k tomu, či si navrhovateľ
prevzal výplatnú pásku za jún 2013. Vyjadril sa, že výplatná páska za júl 2013 bola vypracovaná za
každý deň do skončenia pracovného pomeru na pracovný deň z dôvodu odvodových povinností. Svedok

si nespomínal od kedy do kedy zamestnanci nepracovali a vyjadril sa, že až následne mu to oznámil
K. O. ako aj deň skončenia pracovného pomeru navrhovateľa. Svedok si presne nespomínal, koľko dní
v júli 2013 odpracoval navrhovateľ, pričom sa vyjadril, že to mohlo byť 15 dní a nevedel sa ani vyjadriť
ku skutočnosti, či bola navrhovateľovi vyplatená mzda za mesiac júl 2013 . Následne na otázku právnej
zástupkyne odporcu svedok zmenil výpoveď a vyjadril sa, že nevie, či navrhovateľ v júli 2013 u odporcu

odpracoval nejaké dni, pričom mzda mu bola vypočítaná z dôvodu, že u odporcu nemal ukončený
pracovný pomer a z dôvodu odvodových povinností, pričom minimálna mzda bola v tom čase 1,90 eur.

Podľa§118odsek1Zákonníkaprácezamestnávateľjepovinnýposkytovaťzamestnancovizavykonanú
prácu mzdu.

Podľa § 130 odsek 2 z.č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce ( ďalej len Zákonník práce) mzda sa vypláca
vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo kolektívnej zmluve.

Podľa § 129 odsek 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr

do konca kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

Podľa § 129 odsek 3 Zákonníka práce pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ
zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa
nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia

pracovného pomeru.

Podľa§ 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškania s planením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.Podľa ustanovenia § 3 nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V danom prípade mal súd preukázané, že návrh navrhovateľ je v plnom rozsahu dôvodný. V danom
prípade zaťažovalo dôkazné bremeno navrhovateľa t.j. k jeho tvrdeniam nadväzovala povinnosť označiť
dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti, nielen preukázanie písomne uzatvorenej pracovnej zmluvy
ale tiež, že dohodnutú prácu aj fakticky vykonával. V prejednávanej veci nebolo sporné, v čom spočívali

dohodnuté pracovné a mzdové podmienky, kedy došlo k uzatvoreniu ako aj skončeniu pracovného
pomeru, ktoré mal súd preukázané z predloženej pracovnej zmluvy zo dňa 13.6.2013 a z dohody o
skončení pracovného pomeru z 26.7.2013. V konaní bolo teda sporné, či navrhovateľ v uplatňovanom
rozhodnom období jún a júl 2013 vykonával pre odporcu prácu v zmysle pracovnej zmluvy a v akom
časovom rozsahu. Ustanovenie § 118 odsek 1 Zákonníka práce upravuje základné nároky zamestnanca
na mzdu a povinnosť zamestnávateľa poskytovať za vykonanú prácu mzdu a rozhodujúca je vždy väzba

na výkon práce a za čas práce. Za rozhodujúce v tejto veci bolo potrebné zo strany súdu považovať
to, že poskytovať mzdu za vykonanú prácu je synalagmatickou povinnosťou zamestnávateľa, ktorá
korešponduje so základnou povinnosťou zamestnanca vykonávať prácu, ako i to, že pracovný pomer
bol skončený dohodou ku dňu 26.7.2013. Navrhovateľ v konaní predloženými listinnými dôkazmi a to
výplatnými páskami z júna a júla 2013 ak aj potvrdením o zamestnaní z 26.7.2013 a potvrdením o

príjme z 26.7.2013 potvrdzoval a súdu preukazoval, že u odporcu pracoval od 14.6.2013 do 26.7.2013,
pričom z predložených výplatných pások vyplýva, že za mesiac jún 2013 odpracoval pre odporcu
88 hodín a za mesiac júl 2013 152 hodín. Skutočnosť, že navrhovateľ pre odporcu vykonával prácu
v mesiaci jún 2013 potvrdzovali svedkovia K. O., F. O. , svedok E. F. a K. I., pričom z predloženej
evidencie dochádzky za mesiac jún 2013 vyplýva, že navrhovateľ mal u odporcu odpracovať až

132,5 hodín, ktorú skutočnosť potvrdzoval aj svedok K. O., ktorá skutočnosť je potom v rozpore s
predloženou výplatnou páskou za mesiac jún 2013, kde je uvedený odporcom počet odpracovaných
hodín 88. Navrhovateľ si napriek tejto skutočnosti v konaní uplatňoval nárok na vyplatenie mzdy za 88
odpracovaných hodín, ktorú skutočnosť mal súd z vyššie uvedených výpovedí ako aj listinných dôkazov
preukázanú. Odporca vypovedal, že za mesiac jún 2013 mu bola vyplatená len záloha vo výške 300.-

eur, ktoré prevzal v hotovosti a zvyšná časť mzdy mu vyplatená nebola. Odporca a ním poverený
zamestnanec - v konaní svedok K. O. nijakým dôkazom nepreukázali svoje tvrdenie, že navrhovateľovi
bola dňa 28.6.2013 vyplatená zvyšná časť mzdy za jún 2013 vo výške 810.- eur a skutočnosť, že
navrhovateľ si neprevzal doplatok mzdy potvrdzovali aj svedkovia F. O. a E. F., svojimi výpoveďami,
keď uviedli, že dňa 28.6.2013 v Nových Zámkoch im bola K. O. vyplatená len ich osobná mzda, keď

pri výplate tejto mzdy navrhovateľ prítomný nebol. V konaní mal súd ďalej preukázané, že odporca
v mesiaci júl 2013 vykonával prácu pre odporcu a to jednak výplatnou páskou za júl 2013, podľa
ktorej mal navrhovateľ odpracovať za mesiac júl 2013 152 hodín a následne výpoveďami svedkov a to
F. O. ako aj Jozefa F., ktorý vo svojich svedeckých výpovediach uviedli, že v júli 2013 sa v Rakúsku
pracovalo pre odporcu, prácu vykonával aj navrhovateľ, pričom podľa výpovede týchto svedkov sa v

Rakúsku pracovalo do 15.- teho až 20.- teho júla 2013, pričom navrhovateľ odišiel domov asi týždeň
pred skončením prác. Ďalej svedok E. F. potvrdzoval, že evidencia dochádzky bola spisovaná aj za
mesiac júl 2013, ktorú odsúhlasoval predák z Rakúska a následne bola evidencia odovzdaná K. O.
za účelom výplaty mzdy za mesiac júl 2013, pri ktorej skutočnosti bol svedok E. F. prítomný, ktorý
zároveň potvrdzoval, že pri prevzatí mzdy za mesiac júl 2013 navrhovateľ prítomný nebol. Skutočnosť,

že navrhovateľ pre odporcu pracoval od 14.6.2013 do 26.7.2013 potvrdil aj svedok K. I., pričom z jeho
výpovede vyplynulo, že mzdovú agendu vypracovával bez predloženia evidencie dochádzky, len na
základe telefonického oznámenia K. O.. Súd v priebehu pojednávania žiadal odporcu o predloženie
kompletného osobného pracovného spisu týkajúceho sa navrhovateľa, ktorého súčasťou by malo byť
potvrdenie o prevzatí mzdy a potvrdenie o prevzatí výplatnej pásky, evidencia dochádzky, keď svedok

R. I. na pojednávaní uviedol, že uvedené listiny boli vypracované súčasne pri vypracovávaní mzdy, ktorá
dokumentácia však súdu zo strany odporcu predložená nebola. Súd mal výpoveďou navrhovateľa ako
aj svedkami K. R. a J. F., v neposlednom rade výplatnou páskou, podľa ktorej navrhovateľ odpracoval
150 hodín za mesiac júl 2013 preukázané, že navrhovateľ fakticky v uvedenom období pre odporcu
prácu vykonával. Ak by aj hypoteticky bolo pravdou, že navrhovateľ prácu pre odporcu nevykonával

z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa ( nedostatku práce od objednávateľov z Rakúska) ako
tvrdí odporca, v zmysle § 142 odsek 1 Zákonníka práce, mal navrhovateľ právo na zaplatenie náhrady
mzdy v sume jeho priemerného zárobku z dôvodu, že tento prestoj nezavinil. Avšak ani skutočnosť,
že by odporca navrhovateľovi zaplatil náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku do skončeniapracovného pomeru v konaní preukázaná nebola ani sa k takejto skutočnosti odporca nevyjadroval.
Z vyššie uvedených dôvodov, potom ako mal súd preukázané, že navrhovateľ za žalované obdobie
vykonával prácu pre odporcu, ako aj skutočnosť, že si nesplnil povinnosť poskytnúť navrhovateľovi mzdu

za vykonanú prácu, súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel, pričom zastavil konanie v časti o zaplatenie
5,50% úroku z omeškania zo sumy 469,04 eur za deň 31.7.2013 a v časti 5,50% úroku z omeškania
ročne zo sumy 1.478,92 eur za deň 31.8.2013 v zmysle úpravy petitu návrhu v časti úroku z omeškania
právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 25.2.2015 a to podľa § 96 odsek 1 O.s.p.
Súd na pojednávaní konanom dňa 8.7.2015 zamietol návrh na doplnenie dokazovania a to výsluchom

svedkov A. E., J. J. a svedka K. O. a prehranie zvukového záznamu na USB kľúči z dôvodu
hospodárnosti konania, keď v konaní bolo dostatočne preukázané výpoveďami svedkov E. F. a F. O.,
predloženými listinnými dôkazmi, že v mesiaci jún a júl 2013 navrhovateľ vykonával prácu pre odporcu
ako aj z dôvodu, že svedok R. O. už v konaní bol vypočutý, jeho výpoveď bola zmätočná, keď sa
jednoznačne nevedel vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré boli predmetom konania. Čo sa týka ďalších
navrhnutých svedkov, súd má pochybnosti o vierohodnosti výpovede navrhnutých svedkov a prehraní

zvukového záznamu na USB kľúči, keď v konaní mal preukázané, že pred jednotlivými pojednávaniami
došlo k stretnutiu jednotlivých svedkov v advokátskej kancelárii právnej zástupkyne odporcu, kde boli
spisované vyhlásenia týkajúce sa prejednávanej veci, ktorá skutočnosť vyplynula z výpovede svedka
F. O..

Zároveň v zmysle § 517 odsek 2 OZ a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. súd odporcu zaviazal na
zaplatenie úroku z omeškania, pretože v konaní mal preukázané, že odporca sa dostal do omeškania
s úhradou dlhu ( mzdy, ktorú navrhovateľovi nevyplatil), ktorá bola splatná podľa pracovnej zmluvy do
30- teho dňa nasledujúceho mesiaca.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi úspešnému v konaní priznal
plnú náhradu trov konania vo výške 2.465,18 eur. Odporcovi úspešnému v konaní vznikli trovy, ktoré
pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 116,50 eur a z trov právneho
zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady podľa § 13a odsek 1 písmeno a)
Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej

len citovanej vyhlášky), podanie žaloby , písomné podanie vo veci samej z 25.10.2014 podľa § 13a
odsek 1 písmeno c) vyhlášky, účasť na pojednávaní dňa 25.2.2015, 1.4.2015, 20.5.2015, 8.7.2015 podľa
§ 13a odsek 1 písmeno d) citovanej vyhlášky, za 7 úkony právnej pomoci po 81,33 eur a 3 x 8,04
eur režijný paušál za rok 2014 a 4 x 8,39 eur režijný paušál za rok 2015. Hodnota jedného úkonu
právnej pomoci bola vypočítaná podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky. Súd priznal obhajcovi náhradu

za stratu času vo výške 1.006,56 eur, pretože v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky
č. 655/2004 Z.z patrí obhajcovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového
základu, ktorá predstavuje v roku 2015 sumu 13,98.-Eur za každú aj začatú polhodinu. Súd ďalej priznal
obhajcovi vyúčtované cestovné z Košíc do Nových Zámkov a späť vo výške 715,13 eur, vzdialenosť
606 km a to osobným motorovým vozidlom, ktorého spotreba pohonných hmôt uvedená v technickom

preukaze je 5,8 l/100km, cena nafty 1,114.-€/1 liter dňa 25.2.2015 , 1,100 eur/l dňa 1.4.2015, 1,130 eur/
l dňa 13.5.2015 a 1,160 eur /l dňa 5.7.2015, opotrebovanie vozidla podľa opatrenia Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny č. 632/2008 zo dňa 18.12.2008 , ktoré je stanovené v sume 0,183.-Eur.

Zároveň súd zaviazal odporcu v zmysle § 151 odsek 6 O.s.p.k § 148 odsek 1 O.s.p. na platenie trov

štátu, ktoré vznikli štátu v súvislosti s uznesením Okresného súdu Nové Zámky 17Cpr3/2014-90 z
10.4.2015 pri výplate svedočného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo

k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následoknesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.