Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 16, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13C/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717200162
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6717200162.1

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobcu PPS Group a.s., IČO: 36 011 509, so sídlom v Detve,
Tajovského 7, zast. FUTEJ & Partners, s.r.o., IČO: 35 955 341, so sídlom v Bratislave, Radlinského 2,
proti žalovanému ZO OZ KOVO, PODPOLIANSKE STROJÁRNE , a.s., IČO: 17 053 587, so sídlom
v Detve, adresa pre doručovanie: P.O BOX 5, Detva, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia zo dňa 05.01.2017, doručenom súdu dňa 09.01.2017, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcadoručiltunajšiemusúdudňa09.01.2017návrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,ktorým
sa domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť prerušiť štrajk a zdržať sa akýchkoľvek aktivít, ktoré
by ohrozili alebo obmedzili prevádzku žalobcu až do právoplatnosti rozhodnutia o nezákonnosti štrajku.

2. Svoje podanie žalobca odôvodnil tým, že predmetom nariadenia neodkladného opatrenia je
prerušenie štrajku až do rozhodnutia súdu o jeho nezákonnosti. Žalobca je obchodnou spoločnosťou
pôsobiacou v strojárenskej výrobe, ktorá v súčasnosti zamestnáva približne 1.000 zamestnancov a je
najvýznamnejším zamestnávateľom v regióne. Žalovaný je odborový orgán pôsobiaci u žalobcu ako
zamestnávateľa, s ktorým žalobca rokuje o uzatvorení kolektívnej zmluvy na rok 2017 na základe
návrhu na uzatvorenie kolektívnej zmluvy predloženej žalobcom dňa 18.07.2016 (ďalej len „návrh

zamestnávateľa“). K návrhu zamestnávateľa sa písomne vyjadril žalovaný a predložil k nemu 64
pripomienok v dokumente pod názvom „Odpoveď na návrh kolektívnej zmluvy na rok 2017“ zo dňa
22.08.2016 (ďalej len „odpoveď na návrh zamestnávateľa“). Následne v priebehu 3 kôl kolektívneho
vyjednávanianašlistranyzhodunaniektorýchparciálnychotázkach.Vzhľadomnato,žeeštepo3kolách
bolo 45 otvorených bodov, posunulo sa konanie pred sprostredkovateľku, ktorou sa stala na základe
dohody strán Q.. B. B., W.. (ďalej len „sprostredkovateľ“), ktorej strany predložili vymedzenie predmetu

kolektívneho sporu. Ide o najskúsenejšiu sprostredkovateľku na Slovensku, autorku komentára k zákonu
o kolektívnom vyjednávaní a rešpektovanú odbornú kapacitu v oblasti pracovného práva. Nakoľko je
oboznámená s reáliami žalobcu a ako sprostredkovateľ bola prizvaná k sporom v minulosti aj u žalobcu,
na jej účasti sa bez výhrad dohodli žalobca aj žalovaný. Od 09.11.2016 do 08.12.2016 sa uskutočnilo 6.
kôl kolektívneho vyjednávania pred sprostredkovateľom, počas ktorých mal sprostredkovateľ k dispozícii
o.i. aj finančné ukazovatele žalobcu. Žalobca ako zamestnávateľ predložil množstvo dokumentov, faktov

a čísiel o hospodárení firmy, plánovaných hospodárskych výsledkoch, vplyve jednotlivých rozhodnutí
na budúce výsledky a konkurencieschopnosť firmy. Sila týchto argumentov bola sprostredkovateľom
akceptovaná. Sporných 51 bodov sa podarilo uzavrieť hlavne po ústupkoch zamestnávateľa, ktorého
hlavným zámerom bolo zachovanie sociálneho zmieru v prospech budúcnosti firmy. Vzhľadom na to,
že aj po skončení konania pred sprostredkovateľom ostalo otvorených ešte 13 bodov, sprostredkovateľ
vyhodnotil konanie ako neúspešné a následne predložil návrh na riešenie sporu. Dňa 28.12.2016 sa

uskutočnilo rokovanie strán, kde sa žalobca vyjadril, že je aj s ohľadom na skúsenosti sprostredkovateľa
na riešenie sporov ochotný akceptovať návrh na ním predloženého návrhu na riešenie sporu. Žalovanývšak odmietol akúkoľvek diskusiu o návrhu riešenia sporu predloženého sprostredkovateľom, pričom na
rokovanieprišielstým,že užmáštrajkodsúhlasenýzamestnancamiakonaniepredsprostredkovateľom
považuje len za splnenie zákonnej administratívnej povinnosti pred vyhlásením štrajku. Dňa 02.01.2017

bol žalobcovi doručený list od žalovaného pod názvom „Oznámenie o vyhlásení a začatí štrajku“ (ďalej
len „oznámenie“), ktorým žalovaný informuje žalobcu o prijatí rozhodnutia o vyhlásení štrajku v spore
o uzatvorenie Kolektívnej zmluvy na rok 2017. Podľa predloženého oznámenia vymedzil žalovaný
ako dôvod štrajku „spor o uzatvorenie Kolektívnej zmluvy na rok 2017“ a cieľom štrajku má byť
„dosiahnuť uzatvorenie Kolektívnej zmluvy na rok 2017 v znení navrhovanom Výborom ZO OZ KOVO“.

Žalobca vychádza pri návrhu na vydanie neodkladného opatrenia z dôvodov, že nenastalo splnenie
podmienok na vyhlásenie štrajku podľa § 17 ods. 8 zákona o kolektívnom vyjednávaní a oznámenie
nespĺňa náležitosti podľa § 17 ods. 8 zákona č. 2/1991 Z. z. o kolektívnom vyjednávaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o kolektívnom vyjednávaní“). Splnenie podmienok podľa § 17
zákona o kolektívnom vyjednávaní je základným predpokladom zákonnosti štrajku (podľa § 20 ods.
1 písm. c) zákona o kolektívnom vyjednávaní je štrajk nezákonný, ak nie sú splnené podmienky

podľa § 17 zákona o kolektívnom vyjednávaní). Podľa § 17 ods. 8 zákona o kolektívnom vyjednávaní
príslušný odborový orgán oznámi najneskôr 3 pracovné dni pred začatím štrajku: a) deň začatia
štrajku, b) dôvody a ciele štrajku, c) menný zoznam príslušného odborového orgánu, ktorí sú oprávnení
zastupovať účastníkov štrajku. Dôvody a ciele štrajku by mali byť koncipované dostatočne určito, aby
zamestnávateľ vedel, čoho sa odborový orgán domáha. Uvedené vychádza aj z účelu ustanovenia §

17 zákona o kolektívnom vyjednávaní, nakoľko s doručením oznámenia sa spájajú významné účinky
začatia štrajku. Aj z formálneho hľadiska však musí oznámenie spĺňať všeobecné požiadavky na platný
právny úkon, t.j. musí byť urobený slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne, inak je neplatný (§ 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka). V predloženom oznámení nielenže absentuje konkrétna požiadavka
žalovaného, nie je z neho zrejmé, na ktorý zo svojich návrhov/požiadaviek, ktoré zazneli v priebehu

kolektívneho vyjednávania, žalovaný v oznámení odkazuje (či na svoje stanovisko zahrnuté v odpovedi
na návrh zamestnávateľa zo dňa 22.08.2016 alebo na svoje požiadavky v rozsahu 45 sporných bodov
predložených sprostredkovateľovi alebo na svoje požiadavky vyplývajúce z posledných otvorených 13
bodov ako sú uvedené v návrhu na riešenie sporu sprostredkovateľom). Vzhľadom na to predmetné
oznámenie nespĺňa základné všeobecné podmienky na platnosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 1

Občianskeho zákonníka, nakoľko oznámenie je nezrozumiteľné a neurčité. Okrem toho nie sú splnené
ani osobitné podmienky zákonnosti štrajku podľa § 17 ods. 8 zákona o kolektívnom vyjednávaní, pre
ktoré považuje žalobca štrajk za nezákonný. Žalobca poukázal na arogantný prístup žalovaného v
priebehu celého kolektívneho vyjedávania, ktorý vyvrcholil dňa 28.12.2016, kedy sa malo uskutočniť
rokovanie strán o návrhu na riešenie sporu predloženého sprostredkovateľom. Kým žalobca počas

celého kolektívneho vyjednávania hľadal a ponúkal možné riešenia a dňa 28.12.2016 bol ochotný
akceptovať návrh riešenia sporu v plnom rozsahu, žalovaný sa odmietol vyjadriť k jednotlivým sporným
bodom a už len opakoval, že trvá na uzatvorení Kolektívnej zmluvy v znení navrhovanom Výborom
ZO OZ KOVO. Ani na danom rokovaní a ani neskôr v oznámení však bližšie neuviedol, čo uvedené
znamená a na ktorý svoj návrh konkrétne odkazuje. Z prístupu žalovaného je zrejmé, že nerešpektuje

konaniepredsprostredkovateľom,ažepredmetnékonanieabsolvovallenpreto,žeideoadministratívnu
povinnosť pred vyhlásením štrajku, a teda sa ho ani nezúčastnil s vážnym úmyslom uzatvoriť kolektívnu
zmluvu na rok 2017.Vzhľadom na závažné ekonomické dôsledky štrajku pre žalobcu, tento považuje
prístup žalovaného za vysoko nekorektný, hazardérsky a v danom kontexte až za šikanózny výkon
práva. Na rozhodnutie žalovaného o vyhlásení štrajku, ktoré bolo aj v značnom rozsahu zmedializované

užreagujúzákaznícižalobcu.Žalobcajena90%závislýnaexportedozahraničia,jehokľúčovízákazníci
(M., P. E.) pochádzajú z úplne iného prostredia a veľmi citlivo reagujú na akékoľvek informácie o
štrajku. Reálne hrozí ukončenie spolupráce s niektorými zákazníkmi, presunutie časti výroby k iným
výrobcom, obmedzenie podielu žalobcu na celkových dodávkach ako aj pozastavenie nových projektov.
Kľúčový zákazník P. E. už dokonca informoval žalobcu, že ak v dôsledku štrajku dôjde k prerušeniu

dodávok, pristúpi ku zrušeniu časti výroby a ku trvalému presunutiu výroby iným výrobcom. Len
samotné zastavenie výroby v čase od 09.01.2017 do 15.01.2017 bude pre Navrhovateľa znamenať,
že nevyexpeduje tovar v hodnote 1.000.000,- Eur, pričom toto je len primárny dôsledok štrajku, v
ktorom nie je zohľadnená strata zákazníka, či zníženie objemu objednávok do budúcnosti. Okrem toho
finančné zdravie žalobcu je stále krehké, na začiatku roku 2015 aj 2016 bol žalobca prakticky pred

konkurzom a stále je závislý na externých zdrojoch financovania. Hlavná financujúca banka tiež preto
veľmi citlivo vníma akékoľvek negatívne informácie o vývoji v PPS. Výsledkom tak môže byť obmedzenie
čerpania investičných úverov a celkové zhoršenie ratingu spoločnosti. Štrajkom tak hrozí žalobcovi
škoda nevyčísliteľnej hodnoty. Žalobca má za to, že dostatočným spôsobom osvedčil potrebu dočasnejúpravy vzniknutej situácie do času, kým o danej veci bude konať a rozhodne súd. Protiprávne konanie
žalovaného osvedčuje naliehavý záujem žalobcu na dočasnej úprave pomerov, nakoľko v opačnom
prípade by dochádzalo k neustálemu narastaniu škody, ktorá žalobcovi vzniká nezákonným štrajkom.

Žalobca k svojmu podaniu priložil ako listinné dôkazy vo fotokópiách: oznámenie o vyhlásení o začatí
štrajku zo dňa 02.01.2017, návrh zamestnávateľa na začatie kolektívneho vyjednávania a predloženie
písomného návrhu na uzavretie kolektívnej zmluvy doručený žalovanému dňa 18.07.2016, odpoveď
odborového orgánu na návrh zamestnávateľa zo dňa 22.08.2016, vymedzenie predmetu kolektívneho
sporu o uzatvorenie kolektívnej zmluvy na rok 2017 a zápis o návrhu na riešenie sporu o uzatvorenie

kolektívnej zmluvy na rok 2017 predložený sprostredkovateľkou Q.. B. B., W...

3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby

podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

5. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

6. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

7. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy
pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní

nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli
osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku,
ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Neodkladné opatrenie je neodkladným v tom zmysle,
že sa ním neprejudikujú práva strán sporu ani tretích osôb, ale sa prostredníctvom neho poskytuje
jednej zo strán sporu dočasná z časového hľadiska nevyhnutná ochrana. Aj v danom prípade súd

preto neposudzoval vyčerpávajúco a s konečnou platnosťou zákonnosť vyhláseného štrajku, ktorej
posúdenie môže byť predmetom žaloby a následného konania vo veci samej. Súd v rámci rozhodovania
onariadeníneodkladnéhoopatreniaposudzovalpotrebubezodkladnejúpravypomerovstránsporu.Súd
neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia, a ak je potrebné bezodkladne
upraviť dané pomery.

12. V predmetnej veci žalobca neosvedčil základné podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, a
to potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Túto potrebu žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vymedzil tak, že na vyhlásenie štrajku reagujú citlivo kľúčoví zahraniční zákazníci žalobcu,
v dôsledku uvedeného hrozí ukončenie spolupráce s niektorými z nich, presunutie výroby k iným

výrobcom, ako aj pozastavenie nových projektov. Podľa tvrdenia žalobcu kľúčový zákazník Atlas Copco
už informoval žalobcu, že ak k dôsledku štrajku dôjde k prerušeniu dodávok, pristúpi k presunutiu výroby
iným výrobcom, zároveň informácie o štrajku citlivo vníma aj hlavná financujúca banka.13. K uvedenému súd považuje za potrebné uviesť, že tieto svoje obavy špecifikované v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca neosvedčil žiadnym listinným a ani
iným konkrétnym dôkazným prostriedkom. Nepreukázal existenciu záväzkovoprávnych vzťahov ku

konkrétnym obchodným partnerom, na ktorých správanie sa v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia odvoláva. Zároveň neosvedčil ani obsah uvedených záväzkovoprávnych vzťahov so svojimi
obchodnými partnermi, na ktorých sa odvoláva, v tom smere, či a akým spôsobom má žalobca
vo vzájomných záväzkovoprávnych vzťahoch tieto otázky ošetrené. A teda, či na základe obsahu
vzájomných záväzkoprávnych vzťahov obchodní partneri žalobcu sú vôbec oprávnení k postupu, ktorý

žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdí.

14. Ak žalobca vykonáva priemyselnú výrobu v rozsahu uvádzanom v návrhu (obchodná spoločnosť
s približne 1.000 zamestnancami) je legitímne očakávať, že v rámci kolektívnych pracovných vzťahov
môžu nastať ťažkosti v kolektívnom vyjednávaní, ktoré v konečnom dôsledku môžu vyústiť do
štrajku, ktorý je legitímnym a zákonným prostriedkom kolektívneho vyjednávania. Žalobca vidí potrebu

bezodkladnej úpravy pomerov v dôsledku očakávaného postupu svojich obchodných partnerov v
dôsledku štrajku svojich zamestnancov. Na účely nariadenia neodkladného opatrenia však svoje
tvrdenia obsiahnuté v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom nepreukázal
a neosvedčil. Súdu nebola preukázaná existencia záväzkovoprávnych vzťahov ku konkrétnym
obchodným partnerom, za strany ktorých má voči žalobcovi dôjsť v dôsledku štrajku k prerušeniu

spolupráce,anebolopreukázanéanito,žeobsahvzájomnýchzáväzkovoprávnychvzťahovobchodných
partnerov žalobcu k takémuto postupu voči žalobcovi v prípade prerušenia výroby, resp. dodávok
oprávňuje. A taktiež žalobca žiadny spôsobom nepreukázal ani akúkoľvek komunikáciu, ktorá by tomto
smere mala medzi žalobcom a jeho obchodnými partnermi existovať. Potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov teda žalobca nepreukázal.

15. Ďalej pokiaľ ide o právne dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia tieto podľa žalobcu spočívali
v nesplnení podmienok na vyhlásenie štrajku podľa § 17 ods. 8 zákona o kolektívnom vyjednávaní
a k prístupu žalovaného ku kolektívnemu vyjednávaniu a riešeniu vzájomného sporu. Podľa žalobcu
oznámenie o štrajku nespĺňa základné náležitosti právneho úkonu, nakoľko nie je dostatočne určité a

zrozumiteľné s poukazom na § 37 Občianskeho zákonníka s tým, že v zmysle § 17 ods. 8 je príslušný
odborový orgán povinný písomne oznámiť zamestnávateľovi najmenej tri pracovné dni pred začatím
štrajku dôvody a ciele štrajku.

16. Súd zistil, že z predmetného oznámenia (č.l. 6 spisu) vyplýva, že dôvodom štrajku je spor

o uzatvorenie kolektívnej zmluvy na rok 2017 medzi žalobcom a žalovaným, ktorý nebol úspešne
ukončenýanipredsprostredkovateľomacieľštrajkubolvymedzenýtak,žejenímdosiahnuťuzatvorenie
kolektívnej zmluvy na rok 2017 v znení navrhovanom Výborom ZO OZ KOVO.

17. Už z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že predmetné oznámenie o štrajku bolo dostatočne

určité a zrozumiteľné. V danom prípade je možné poukázať jednak na to, že ustanovenie § 17 ods. 8
zákona o kolektívnom vyjednávaní neobsahuje žiadne osobitné požiadavky kladené „mieru podrobnosti“
vymedzenia dôvodov a cieľov štrajku v takomto oznámení. Pokiaľ argumentácia žalobcu spočíva v tom,
že oznámenie o štrajku, pokiaľ ide vymedzenie dôvodov a cieľov štrajku nespĺňa ani základné náležitosti
právneho úkonu spočívajúce v jeho zrozumiteľnosti a určitosti, tak s uvedeným hodnotiacim tvrdením

žalobcu sa súd nestotožňuje.

18. Súd zastáva názor, že uvedené oznámenie je v dotknutej časti dostatočne určité a zrozumiteľné. K
tomu je potrebné uviesť, že pri interpretácii jednostranného právneho úkonu (v danom prípade vo forme
oznámenia) podobne ako aj pri interpretácii zmluvy je potrebné vždy prihliadať aj na predchádzajúce

správanie a konanie účastníkov právneho úkonu, resp. v danom prípade osoby, ktorá jednostranný
právny úkon uskutočnila a osoby, ktorej bol tento právny úkon (oznámenie) adresovaný. Sám žalobca v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podrobne opísal správanie strán sporu, ako aj priebeh a
postup vzájomných rokovaní v rámci kolektívneho vyjednávania. Nemožno sa teda stotožniť s tvrdením
žalobcu, že bolo v danom kontexte pre neho neurčité a nezrozumiteľné, čo je dôvodom a cieľom štrajku.

19. Použitie výkladu právneho úkonu, ktorý smeruje k neplatnosti právneho úkonu má byť vždy
reštriktívne, a ak je to možné a do úvahy prichádza aj výklad v prospech platnosti právneho úkonu, je
potrebné uprednostniť výklad právneho úkonu v prospech jeho platnosti. Ak by sa teda súd priklonil knázoru, že vymedzenie dôvodu a cieľa štrajku v predmetnom oznámení bolo neurčité nezrozumiteľné,
bolo takéto stanovisko súdu prepiatym formalizmom. V danom prípade nie je rozhodujúci subjektívny
hodnotiaci postoj žalobcu k predmetnému oznámeniu, ale to, či bolo možné objektívnym a rozumným

spôsobom porozumieť, čo je dôvodom a cieľom predmetného štrajku. Toto podľa názoru súdu v kontexte
predchádzajúceho správania a konania strán sporu z daného oznámenia dovodiť možné bolo.

20. Na základe uvedeného súd vyhodnotil návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako
v celom rozsahu nedôvodný, a tento zamietol, a teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí
byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.