Rozsudok Judgement was issued on Thursday, January 14, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 37Cpr/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114201384
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114201384.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci navrhovateľky:

E., zastúpená JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom so sídlom Račianska 66, Bratislava, proti
odporcovi: L., o zaplatenie 10.817,43 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 7.692,93 €, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,0% ročne zo sumy 7.692,93 € od 5.1.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným dňa 21.1.2014 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by
súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť jej sumu 10.817,43 €, s úrokom z omeškania vo výške
5,0% ročne od 5.1.2013 do zaplatenia, a trovy konania. Uviedla že bola štátnou zamestnankyňou u
odporcu do doby, kým odporca s ňou neskončil štátnozamestnanecký pomer nezákonným rozhodnutím
dňom 22.7.2009; nezákonnosť rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru potvrdzuje
právoplatný Rozsudok Krajského súdu v Trnave č. 14S/148/2009- 64 zo dňa 9.2.2012, potvrdený

rozsudkom NS SR sp.zn. 4 Sžo 17/2012 zo dňa 26.6.2012 - uvedenými rozhodnutiami bolo rozhodnutie
L. č. 1/2 Spr. 116/09 - 1 zo dňa 21.7.2009, a rozhodnutie I. č. X3 Spr. 321/09 zo dňa 5.10.2009
ako nezákonné zrušené. V čase nezákonného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru mala
navrhovateľka priznaný funkčný plat vo výške 981,00 €. Odporca oznámil listom č. 1/2 Spr. 130/12-19
navrhovateľke že za obdobie od skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do opätovného zaradenia
po vykonaných zákonných zrážkach jej zaslal dňa 4.1.2013 sumu 15.176, 17 €, keď za toto obdobie
odporca určil funkčný plat vo výške 21.248,35 €. Postup odporcu však nemá oporu v právnych

predpisoch, pretože žiadny právny predpis odporcovi oprávnenie krátiť funkčný plat nedáva, preto
postup odporcu je svojvoľný, jeho cieľom bolo ukrátiť odporkyňu na jej zákonnom nároku na vyplatenie
funkčného platu za celé obdobie nezákonného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Funkčný
plat navrhovateľky, vychádzajúc z Oznámenia o výške a zložení funkčného platu 1/2 Spr. 5/09- 50 z
5.1.2009, za obdobie od kedy jej bol skončený štátnozamestnanecký pomer v rozpore so zákonom
(22.7.2009) až do opätovného zaradenia do štátnozamestnaneckého pomeru (17.8.2012) je vo výške
36.149,63 €; výška funkčného platu navrhovateľky vychádzala z funkčného platu ktorý poberala ku

dňu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru vo výške 981,00 €. S poukazom na uvedené by
patril navrhovateľke funkčný plat vo výške 298,55 € za 7 pracovných dní v mesiaci júl 2009 (7
pracovných dní x 42,65 € ako alikvotná suma určená 981,00 € : 23 pracovných dní), vo výške
4.905,00 € za mesiace august až december 2009 (6 x 981,00 €), vo výške 11.772,00 € za rok2010 (12 x 981,00 €), vo výške 11.772,00 € za rok 2011 (12 x 981,00 €), vo výške 6.867,00 €
za mesiaca január až júl 2012 (7 x 981,00 €), vo výške 535,00 € za 12 pracovných dní v mesiaci
august 2012 (12 pracovných dní x 44,59 € ako alikvotná suma určená 981,00 € : 22 pracovných

dní). Z uvedeného je zrejmé že odporca skrátil funkčný plat navrhovateľky bez existencie právneho
dôvodu o 14.901,28 € (36.149,63 € - 21.248,35 €), nakoľko odporca bol povinný navrhovateľke určiť
funkčný plat vo výške 36.149,63 €, a po zrazení odvodov a zdanení jej bol povinný vyplatiť náhradu
vo výške 25.993,60 €. Rozdiel medzi výškou funkčného platu ktorý mal byť navrhovateľke vyplatený
vo výške 25.993,60 €, a vyplateným funkčným platom vo výške 15.176,17 €, t.j. sumu 10.817,43 €

si uplatňuje navrhovateľka žalobou. Poukázal na skutočnosť, že odporca skončil s navrhovateľkou
štátnozamestnanecký pomer dňom 22.7.2009, v čase účinnosti zák.č. 312/2001 Z.z., ktorý stratil
účinnosť (bol zrušený) dňom 1.11.2009 , kedy nadobudol účinnosť zák.č. 400/2009 Z.z.; pred účinnosťou
tohto zákona bolo skončené aj odvolacie konanie, a teda rozhodnutie o skončení služobného pomeru
sa stalo právoplatným a vykonateľným ešte za účinnosti zák.č. 312/2001 Z.z. Právnym dôsledkom
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru dňom 22.1.2013 bolo to, že navrhovateľka prestala byť

štátnymzamestnancom.Včasekeďnavrhovateľkanebolavštátnozamestnaneckompomerenadobudol
účinnosť zák.č. 400/2009 Z.z. ktorý novo upravoval práva a povinnosti štátnych zamestnancov, ktorí ku
dňu jeho účinnosti boli v štátnozamestnaneckom pomere. Navrhovateľka nezákonnosť rozhodnutí na
základe ktorých bol skončený jej štátnozamestnanecký pomer, napadla žalobou na súde dňa 3.12.2009,
t.j. v zákonnej lehote ustanovenej v § 250b Občianskeho súdneho poriadku (rozhodnutie GP bolo

navrhovateľke doručené dňa 8.10.2009), pričom dôvodnosť návrhu bola posudzovaná podľa predpisov
účinných ku dňu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru; aj napriek tomu že žaloba bola podaná až
dňa 3.12.2009, teda v čase účinnosti nového zákona, bolo súdne preskúmanie zákonnosti rozhodnutí
vykonávané podľa predpisov platných v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Právnym
dôsledkom zrušenia rozhodnutí ktorými bol skončený štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky v

zmysle § 44 zák.č. 312/2001 Z.z. bolo to, že štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej, a za čas odo dňa
neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby
patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril ak by nedošlo k neplatnému skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru. Navrhovateľka sa opätovne stala štátnym zamestnancom dňom jej
opätovného zaradenia do štátnej služby - nároky navrhovateľky nemôžu byť preto posudzované podľa

zák.č. 400/2009 Z.z., pretože v čase keď nadobudol účinnosť zák.č. 400/2009 Z.z. nebola navrhovateľka
štátnym zamestnancom, ale stala sa ním až v deň, keď ju odporca zaradil do štátnej služby, a až od
toho dňa sa na ňu vzťahovali ustanovenia uvedeného zákona. Je nesporné že navrhovateľke patrí
doplatok za dobu keď nebola v štátnozamestnaneckom pomere, t.j. nárok sa musí posudzovať podľa
predpisov ktoré platili v čase, keď bol s ňou skončený štátnozamestnanecký pomer. Ak sa štátnemu

zamestnancovi dopláca plat ako dôsledok nezákonného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
za obdobie, keď nebol štátnym zamestnancom, tak nejde o protihodnotu za vykonávané činnosti,
ale ide o finančnú náhradu poskytnutú na nápravu negatívnych dôsledkov vyvolaných nezákonným
skončením štátnozamestnaneckého pomeru - skutočnosťou ktorá zakladá nárok navrhovateľky na
doplatenie funkčného platu je nezákonné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, pričom výška

doplatku závisí od doby, po ktorú tento nezákonný stav trval. Nakoľko s navrhovateľkou bol
skončený štátnozamestnanecký pomer v čase účinnosti predchádzajúceho zákona, nemôže byť jej
nárok a jeho výška posudzovaná podľa právnych predpisov ktoré nadobudli účinnosť po skončení
štátnozamestnaneckého pomeru (ako to urobil odporca, ktorý poukazom na § 55 zák.č. 400/2009
Z.z. zdôvodňoval, prečo znížil výšku doplatku o sumu 1.771,42 €). Odporca ďalej neodôvodnil na

základe akého ustanovenia postupoval, keď nezahrnul do celkovej sumy funkčného platu obdobie
práceneschopnosti od 23.7.2009 do 7.6.2010 - odporca tvrdí že toto obdobie dočasnej pracovnej
neschopnosti nebol oprávnený zahrnúť do celkovej sumy funkčného platu, pričom podľa odporcu
do sumy funkčného platu bol povinný zahrnúť len obdobie od 8.6.2010 do 16.8.2012, v ktorom
mohla reálne vykonávať štátnu službu. Aj keď zákon o štátnej službe v § 120 pripúšťa primerané

použitie § 77 až 80 Zákonníka práce je potrebné pri posudzovaní nárokov vychádzať prednostne
zo zákona o štátnej službe, naviac zák.č. 312/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru s navrhovateľkou použitie citovaných ustanovení nepripúšťal. Podľa §
44, ods. 1 zák.č. 312/2001 Z.z. ak je podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej - za čas odo dňa

neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby
patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril ak by nedošlo k neplatnému skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru; z uvedeného ustanovenia nevyplýva žiadne oprávnenie odporcu, nazáklade ktorého by funkčný plat za obdobie neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
mohol krátiť, a to ani z dôvodu práceneschopnosti.
K návrhu pripojila navrhovateľka kópiu Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžo/17/2012 zo dňa

26.6.2012, Rozsudku Krajského súdu v Trnave č. 14S/148/2009-64 zo dňa 9.2.2012, Rozhodnutia
Generálneho prokurátora SR č. X/3 Spr 321/09 zo dňa 5.10.2009, Rozhodnutia Krajského prokurátora v
Trnave č. 1/2 Spr 116/09-1 zo dňa 21.7.2009, oznámenie Krajskej prokuratúry Trnava o výške a zložení
funkčného platu zo dňa 5.1.2009, oznámenie Krajskej prokuratúry Trnava zo dňa 11.1.2013.

Odporca sa vo veci vyjadril podaním došlým súdu dňa 6.6.2014 v ktorom uviedol že rozhodnutím
Krajského súdu v Trnave sp.zn.14S/148/2009-64 zo dňa 9.2.2012, v spojení s rozhodnutím Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 4Sžo/17/2012 zo dňa 26.6.2012 bolo rozhodnutie Generálnej prokuratúry SR sp.zn.
X/3 Spr 321/09 zo dňa 5.10.2009, ako aj rozhodnutie Krajského prokurátora Krajskej prokuratúry
Trnava sp.zn. 1/2 Spr 116/09 - 1 zo dňa 21.7.2009, na základe ktorých bola navrhovateľka dňom
22.7.2009 odvolaná z funkcie radcu - predstavenej, a bol s ňou ukončený štátnozamestnanecký pomer

odvolaním, zrušené (právoplatne dňom 17.8.2012), a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Na základe
uvedeného služobný úrad bol povinný poskytnúť navrhovateľke funkčný plat z dôvodu neplatného
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, t. j. od 23.7.2009 do 16.8.2012. Odporca pri výpočte
funkčného platu postupoval tak, akoby s navrhovateľkou nebol ukončený štátnozamestnanecký pomer,
teda od 23.7.2009 do 31.10.2009 podľa zák.č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe, a od 1.11.2009 do

16.8.2012 podľa zák.č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe. Poukázal na skutočnosť že zák.č. 400/2009
Z.z. s účinnosťou od 1.11.2009 zrušil zák.č. 312/2001 Z.z., pričom ale nestanovil podľa ktorej právnej
úpravy treba posúdiť nároky z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ak ide o neplatné
rozhodnutie vydané podľa zák.č. 312/2001 Z.z. - v nadväznosti na § 129, ods. 1 zák.č. 400/2009 Z.z.
nárok na doplatenie funkčného platu za obdobie po 31.10.2009 treba posudzovať podľa zák.č. 400/2009

Z.z. Pri posudzovaní nároku za obdobie účinnosti zák.č. 312/2001 Z.z. je potrebné sa vysporiadať s
tým, že k neplatnému skončeniu vzťahu došlo až v čase účinnosti novej právnej úpravy - nárok teda
vznikol v dôsledku aplikácie zák.č. 312/2001 Z.z., k potvrdeniu nároku ale došlo až v čase účinnosti
zák.č. 400/2009 Z.z., a mal by sa rešpektovať princíp zákazu retroaktivity (ak teda časť obdobia
neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru spadá do účinnosti zák.č. 312/2001 Z.z., nárok

na funkčný plat za toto obdobie bolo potrebné posúdiť podľa predpisov účinných do 31.10.2009, a
prípadné nároky vzniknuté v čase účinnosti novej právnej úpravy sa posudzujú podľa nového právneho
režimu). Poukázal taktiež na skutočnosť, že tak pôvodná ako aj nová právna úprava upravuje dva
základné nároky vyplývajúce z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, a to právo na
prácu a právo na doplatenie funkčného platu - odporca ako bývalý služobný úrad navrhovateľky pri

nároku na doplatenie funkčného platu postupoval tak, že obdobia rozdelil na dve časové obdobia, čiže
do 31.10.2009 posudzoval nárok podľa zák.č. 312/2001 Z.z., a od 1.11.2009 podľa zák.č. 400/2009 Z.z.
Pri posudzovaní nároku navrhovateľky za obdobie od 23.7.2009 do 16.8.2012 odporca z oznámenia
sociálnejpoisťovnezistilženavrhovateľkabolaod23.7.2009do7.6.2010práceneschopná;zoznámenia
obecného úradu Hlboké zistil že odporkyňa od 1.3.2011 mala uzatvorený pracovný pomer na dobu

neurčitú na obecnom úrade Hlboké, pričom do dňa 16.82012 jej bola vyplatená mzda v celkovej výške
1.771,42 €. Odporca tiež poukázal na skutočnosť že navrhovateľka do času rozhodovania o výške
funkčného platu, nevrátila odporcovi náhradu vo výške trojnásobku jej funkčného platu v sume 2.943,00
€ (ktorá jej bola poskytnutá v zmysle § 40, ods. 2, písm. b), s spojení s § 31, ods. 2 zák.č. 312/2001
Z.z. o štátnej službe). U uvedeného je zrejmé že odporca pri vyčíslení výšky funkčného platu ktorý bol

povinný navrhovateľke vyplatiť do celkovej sumy nezahrnul obdobie od 23.7.2009 do 7.7.2010 kedy
bola navrhovateľka pracovne neschopná (išlo o prekážku v práci u navrhovateľky, za ktorú v práci nie
je vyplácaná náhrada platu, a navrhovateľke boli za toto obdobie vyplatené nemocenské dávky, teda pri
vyplatení platu za toto obdobie by išlo u navrhovateľky o bezdôvodné obohatenie), a následne sumu
znížil o sumu vo výške 1.771,42 € ktorá bola navrhovateľke vyplatená obecným úradom Hlboké (s

poukazom na § 55 zák.č. 400/2009 Z.z.), a o sumu vo výške 2.943,00 € (trojnásobok funkčného platu
navrhovateľky,ktorájejbolavyplatenápriskončeníštátnozamestnaneckéhopomeru);odporcatedaurčil
funkčný plat navrhovateľke vo výške 21.248,35 €, a po vykonaní zákonných zrážok jej vyplatil sumu
15.176,17 €.
K vyjadreniu priložil odporca oznámenie sociálnej poisťovne zo dňa 2.10.2012, oznámenie Obce Hlboké

zo dňa 22.10.2012 s prílohou, oznámenie odporcu zo dňa 15.10.2009, výpočet platu navrhovateľky
vyhotovený odporcom.Navrhovateľka sa vyjadrila -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa
8.8.2014 v ktorom uviedla že pre posúdenie jej nároku je rozhodujúci právny stav platný ku dňu
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru t.j. 22.7.2009.

Podanímdošlýmsúdudňa8.10.2014,azároveňprednesompredsúdomdňa20.10.2014,navrhovateľka
požiadala o pripustenie zmeny petitu návrhu tak, že odporca je povinný zaplatiť jej sumu vo výške
14.902,28 €, spolu s 5,0% ročným úrokom z omeškania od 5.1.2013 do zaplatenia. V návrhu ozrejmil
výpočet hrubej, a následne čistej mzdy navrhovateľky

od 23.7.2009 do 31.7.2009 hrubá mzda 298,55 €, čistá mzda 264,51 €,
od 1.8.2009 do 31.7.2012 hrubá mzda 35.316,00 €, čistá mzda 25. 345,08 €,
od 1.8.2009 do 16.8.2012 hrubá mzda 535,08 €, čistá mzda 474,09 €,
t.j. spolu za dobu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru hrubá mzda 36.149,63 €, čistá
mzda 25.993,60 €.
Keďže hrubá mzda navrhovateľky je vo výške 36.149,63 €, pričom odporca jej vyplatil sumu 21.248,35

€, rozdiel vo výške 14.901,28 € žiada navrhovateľka vyplatiť; v tomto smere požiadala o pripustenie
zmeny petitu návrhu.
Uznesením vydaným na pojednávaní konanom dňa 20.10.2014 súd pripustil zmenu petitu návrhu
v nasledovnom znení: „Odporca je povinný do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť
navrhovateľke sumu vo výške 14.902,28 €, spolu s 5,0% ročným úrokom z omeškania od 5.1.2013 do

zaplatenia“.
Uznesenie bolo vyhlásené za prítomnosti oboch zástupcov účastníkov, bolo odôvodnené, bolo dané
poučenie o opravnom prostriedku - uznesenie sa nevyhotovovalo v písomnej forme.

Navrhovateľka sa vo veci vyjadrila -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým

súdu dňa 25.11.2014 v ktorom rozšírila návrh tak, že požaduje okrem doposiaľ žalovanej sumy
aj zaplatenie sumy 2.943,00 €, o ktorú jej odporca znížil plat za obdobie neplatného skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru, a navrhla aby súd pripustil zmenu petitu v nasledovnom znení:
„Odporca je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľke 17.845,28 € spolu s
5,0% ročným úrokom z omeškania od 5.1.2013 do zaplatenia“. Uviedla že ak je podľa právoplatného

rozhodnutia príslušného orgánu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, tento pomer trvá
ďalej, a za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného
zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat ktorý by mu patril, ak by nedošlo
k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Ako vyplýva aj z vyjadrenia odporcu, tento
krátil funkčný plat aj o sumu 2.943,00 €, ktorá bola navrhovateľke vyplatená na základe rozhodnutia č.

1/2 Spr 116/09 -11 zo dňa 15.10.2009 - zrušenie rozhodnutia o prepustení zo štátnozamestnaneckého
pomeru však nemá za následok zrušenie všetkých rozhodnutí vydaných odporcom (súd zrušil
výlučne prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie ktorými bol s odporkyňou neplatne skončený
štátnozamestnanecký pomer, ale všetky ostatné rozhodnutia vydané odporcom, a z nich vyplývajúce
nároky ostávajú v platnosti, pričom takýmto rozhodnutím je podľa navrhovateľky aj rozhodnutie ktorým

jej bola priznaná náhrada v zmysle § 40, ods. 2, písm. b) zák.č. 312/2001 Z.z.; toto rozhodnutie
je právoplatné a ako individuálny správny akt nemenné). Poukázala na skutočnosť že odporca bez
oprávnenia zrazil navrhovateľke z funkčného platu sumu 1.771,42 €, a že nemal právo nepriznať jej
funkčný plat za čas práceneschopnosti; za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru, do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat

ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Nakoľko
navrhovateľke dňom 22.7.2009 skončil pracovný pomer, nie je možné určiť plat iným spôsobom,
ako násobkom posledného funkčného platu a obdobia, počas ktorého navrhovateľka z dôvodu na
strane odporcu nemohla vykonávať štátnu službu, keď navrhovateľka nemohla vykonávať štátnu
službu nie z dôvodu nemoci, ale z dôvodu nezákonného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

Nemocenské nebolo navrhovateľke vyplácané odporcom, ale iným subjektom z prostriedkov sociálneho
zabezpečenia. Podľa navrhovateľky funkčný plat za čas neplatného skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru je paušalizovanou náhradou, ktorej výška je vymedzená dobou po ktorú trvalo neplatné
skončenie štátnozamestnaneckého pomeru a výškou funkčného platu, ktorý poberala navrhovateľka
pred skončením služobného pomeru. Na záver uviedla že jej nárok nie je viazaný na to či by mohla

reálne pracovať v čase od prepustenia do zrušenia rozhodnutia, ale je odvodený od toho, aký plat mohla
poberať ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru (príčinná súvislosť).
Uznesením vydaným na pojednávaní konanom dňa 26.11.2014 súd pripustil zmenu petitu návrhu v
nasledovnom znení: „Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 17.845,28 €, spolu s5,0% ročným úrokom z omeškania zo sumy 17.845,28 € od 5.1.2013 do zaplatenia, to všetko do troch
dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.“.
Uznesenie bolo vyhlásené za prítomnosti oboch zástupcov účastníkov, bolo odôvodnené, bolo dané

poučenie o opravnom prostriedku - uznesenie sa nevyhotovovalo v písomnej forme.

Na pojednávaní konanom dňa 26.11.2014 právny zástupca navrhovateľky uviedol že vychádza
z priemerného funkčného platu vo výške 981,00 € mesačne v hrubom za celú dobu od
neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru až do opätovného zaradenia navrhovateľky do

štátnozamestnaneckého pomeru. Odporca nesprávne nevyplatil navrhovateľke časť funkčného platu
za obdobie keď pracovala na obecnom úrade v Hlbokom vo výške 1.770,00 €, tiež za obdobie jej
práceneschopnosti trvajúcej od 23.7.2009 do 7.6.2010, neoprávnene jej tiež zrazil sumu 2.943,00 €,
ktorá bola pôvodne vyplatená z titulu nároku pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru (uvedená
suma 2.943,00 € bola vyplatená na základe samostatného rozhodnutia odporcu zo dňa 15.10.2009
v zmysle § 40, ods. 2, písm. b), s poukazom na § 31, ods. 2 zák.č. 312/2001 Z.z. z titulu

skončenia štátnozamestnaneckého pomeru - následne rozhodnutím súdov bolo určené že skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru je neplatné, avšak rozhodnutie na základe ktorého bola navrhovateľke
priznaná suma 2.943,00 € bolo ponechané v platnosti, pričom však odporca argumentujúc tým, že
táto dávka navrhovateľke nepatrí, započítal uvedenú sumu voči pohľadávke navrhovateľky na náhradu
platu).

Na pojednávaní konanom dňa 26.11.2014 splnomocnený zástupca odporcu uviedol že k zrušeniu
štátnozamestnaneckého pomeru prišlo za „starého“ zákona o štátnej službe, následne počas plynutia
doby neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru až do jeho riadneho ukončenia nadobudla
účinnosť novela tohto zákona, preto pri vyporiadavaní nárokov navrhovateľky odporca postupoval
podľa oboch zákonov. Od sumy celkového hrubého platu navrhovateľky za obdobie od neplatného

skončenia štátnozamestnaneckého pomeru (od 23.7.2009) do jeho riadneho skončenia (do 16.8.2012)
bola odpočítaná suma za dobu keď navrhovateľka bola práceneschopná (od 23.7.2009 do 7.6.2010),
ďalej čiastka 1.771,42 € ktorá navrhovateľke bola vyplatená z titulu je zamestnania na obecnom úrade
v Hlbokom, a ďalej suma 2.943,00 €, ktorá jej bola priznaná z titulu skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru vo výške 3násobku funkčného platu (bola priznaná ako bod II. v rozhodnutí o skončení

štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 21.7.2009, ktoré následne celé, tzn. aj v časti priznania sumy
2.943,00 € bolo zrušené, teda navrhovateľke bola uvedená suma vyplatená neoprávnene, a nevrátila ju
- odporca ju započítal voči pohľadávke na náhradu platu).
Právny zástupca navrhovateľky uviedol že si nevšimol, že rozhodnutie o vyplatení sumy 2.943,00 € je
súčasťou rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru ktoré bolo zrušené - je pravdou že

navrhovateľke nevznikol nárok na výplatu tejto sumy, a aj napriek tomu ich navrhovateľka nevrátila.

Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil ďalej rozhodnutie sociálnej poisťovne zo dňa 10.8.2009 o
priznaní nemocenského počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 7,73085000, resp.
17,00787000 € denne, rozhodnutie odporcu č. 1/2 Spr 116/09-1 zo dňa 21.7.2009, oznámenie odporcu

zo dňa 2.12.2014 o výške hrubej mzdy navrhovateľky.

Právny zástupca navrhovateľky v záverečnej reči uviedol že žiada aby súd návrhu po pripustení zmeny
petitu vyhovel a priznal okrem požadovaného plnenia a úroku z omeškania vo výške 5,0% ročne od
5.1.2013 (nakoľko dňa 4.1.2013 odporca navrhovateľke čiastočne plnil) do zaplatenia.

Splnomocnený zástupca odporcu v záverečnej reči uviedol že nárok navrhovateľky považuje za
nedôvodný, nakoľko z funkčného platu na ktorý navrhovateľka počas doby, keď bol s ňou neplatne
ukončený štátnozamestnanecký pomer, mala nárok vo výške 36.149,63 € bola odpočítaná suma ktorá
zodpovedá dobe keď navrhovateľka bola práceneschopná, ďalej suma 1.771,42 € ktorá navrhovateľke
bola vyplatená z dôvodu jej pracovného pomeru na obecnom úrade v Hlbokom, a suma 2.943,00 €

ktorá bola navrhovateľke vyplatená z titulu odstupného, na ktoré zanikol nárok, ktoré však navrhovateľka
nevrátila; ostatok bol navrhovateľke riadne zaplatený.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľky a splnomocneného
zástupcu odporcu, oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, s listinnými dôkazmi uvedenými

vyššie, ako i oboznámením sa s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a
právny stav:
Navrhovateľka pracovala u odporcu ako štátna zamestnankyňa.Rozhodnutím odporcu č. 1/2 Spr. 321/09 zo dňa 21.7.2009, v spojení s rozhodnutím Generálnej
prokuratúry SR č. X3 Spr. 321/09 zo dňa 5.10.2009 bola navrhovateľka odvolaná z funkcie predstavenej
- bezpečnostnej zamestnankyne odporcu, a jej štátnozamestnanecký pomer bol zrušený ku dňu

22.7.2009. Zároveň týmto rozhodnutím bola navrhovateľke priznaná (a vyplatená) náhrada vo výške
trojnásobku jej funkčného platu, t.j. 2.943,00 €; uvedenú sumu navrhovateľka ani po zrušení rozhodnutia
nevrátila odporcovi.
Krajský súd v Trnave Rozsudkom č. 14S/148/2009-64 zo dňa 9.2.2012, v spojení s Rozsudkom
Najvyššieho súdu SR č. 4Sžo/17/2012 zo dňa 26.6.2012 zrušil preskúmavané rozhodnutie Generálnej

prokuratúry SR č. X/3 Spr 321/09 zo dňa 5.10.2009, ako aj rozhodnutie odporcu č. 1/2 Spr 116/09-1
zo dňa 21.7.2009 (o zrušení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky). Navrhovateľka bola do
štátnozamestnaneckého pomeru opätovne zaradená dňa 17.8.2012.
Funkčný plat navrhovateľky v čase neplatného zrušenia štátnozamestnaneckého pomeru (a po celú
dobu od jeho neplatného skončenia do jej opätovného zaradenia do štátnozamestnaneckého pomeru)
bol vo výške 981,00 € mesačne (brutto).

Odporca vyplatil navrhovateľke z titulu náhrady za obdobie neplatnosti štátnozamestnaneckého pomeru
sumu vo výške 15.176,17 € (a započítal sumu 2.943,00 €, ktorá bola navrhovateľke priznaná, jej
vyplatenie bolo následne zrušené, navrhovateľka ju však nevrátila).
(Doposiaľ uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné.)
Funkčný plat navrhovateľky súd ustálil za obdobie od 23.7.2009 (deň nasledujúcu po dni neplatného

skončenia štátnozamestnaneckého pomeru) do 16.8.2012 (deň predchádzajúci pred dňom opätovného
zaradenia do štátnozamestnaneckého pomeru) vo výške 36.135,81 €, a to za obdobie od 23.7.2009
do 31.7.2009 vo výške 284,81 € (nie teda vo výške 298,55 € ako to uviedla navrhovateľka, nakoľko
prepočet platu má byť podľa názoru súdu vypočítaný v závislosti od počtu kalendárnych dní, a nie od
počtu pracovných dní v danom období / mesiaci), za obdobie od 1.8.2009 do 31.12.2009 vo výške

4.905,00 €, za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 vo výške 11.772,00 €, za obdobie od 1.1.2011 do
31.12.2011 vo výške 11.772,00 €, za obdobie od 1.1.2012 do 31.7.2012 vo výške 6.867,00 €, a za
obdobie od 1.8.2012 do 16.8.2012 vo výške 535,00 € (aj keď podľa prepočtu súdu na kalendárne dni mal
byť plat navrhovateľky za toto obdobie vo výške 537,97 € - v tomto smere však súd jej návrh prekročiť
nemohol); suma platu je vypočítaná a uvedená ako hrubý plat - brutto.

V období od 23.7.2009 do 7.6.2010 bola navrhovateľka dočasne práceneschopná (bolo jej vyplácané
nemocenské vo výške 7,73085 € na deň za prvé tri dni dočasnej pracovnej neschopnosti, a vo výške
17,00787€nadeňdozánikunárokunanemocenské).Funkčnýplatnavrhovateľky(ktorýbyjejprináležal
v prípade výkonu práce u odporcu) súd ustálil za uvedené obdobie jej práceneschopnosti (od 23.7.2009
do 7.6.2010) vo výške 10.323,71 €, a to za obdobie od 23.7.2009 do 31.7.2009 vo výške 284,81 €, za

obdobie od 1.8.2009 do 31.12.2009 vo výške 4.905,00 €, za obdobie od 1.1.2010 do 31.5.2010 vo výške
4.905,00 €, za obdobie od 1.6.2010 do 7.6.2010 vo výške 228,90 €; suma je vypočítaná a uvedená ako
hrubý plat - brutto.
Navrhovateľka mala od 1.3.2011 uzatvorený pracovný pomer na dobu neurčitú na obecnom úrade
Hlboké - za výkon práce jej bol priznaná a vyplatená odmena vo výške 1.771,42 €.

Navrhovateľka žiada o priznanie úroku z omeškania vo výške 5,0% ročne od 5.1.2013 (odo dňa
nasledujúceho po čiastočnom plnení nároku navrhovateľky odporcom).

Podľa § 131 zák.č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru
začatom pred 1. novembrom 2009 sa postupuje podľa predpisov platných do 31. októbra 2009.

Podľa § 39, ods. 1, písm. a) zák.č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe (v znení platnom ku dňu 22.7.2009 /
do 31.10.2009) štátnozamestnanecký pomer, ak tento zákon neustanovuje inak, sa skončí a) odvolaním
zo štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 až 3.

Podľa § 44 zák.č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe (v znení platnom ku dňu 22.7.2009 / do 31.10.2009)
ak je podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Za čas odo dňa neplatného skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu
zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu

štátnozamestnaneckého pomeru.Podľa § 3, ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 517, ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) bola od 11.7.2012
do 7.5.2013 vo výške 0,75%.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok navrhovateľky je v zásade dôvodný, avšak
nie v celom uplatnenom rozsahu.

Súd sa prioritne vysporiadal s otázkou použitia právneho predpisu na súdený prípad, nakoľko v
dobe od neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky do jej opätovného
zaradenia do štátnej služby stratil platnosť zák.č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe (dňom 31.10.2009), a
nadobudol platnosť zák.č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe (odo dňa 1.11.2009), ktorý riešil problematiku
náhrady funkčného platu za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do

dňa opätovného zaradenia do štátnej služby odlišným spôsobom. Je nesporné že služobný pomer
navrhovateľky sa neplatne skončil ku dňu 22.7.2009, pričom zák.č. 400/2009 Z.z. nadobudol účinnosť
od 1.11.2009 (pred týmto dátumom bol účinný zák.č. 312/2001 Z.z.) - rozhodnou dobou pre použitie
príslušného predpisu je tak podľa názoru súdu deň neplatného skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru (t.j. 22.7.2009 kedy platil zák.č. 312/2001 Z.z., ktorý sa použije na celé obdobie trvania vzťahu

medzi navrhovateľkou a odporcom), a nie, ako si to mylne vysvetľuje odporca, že totiž na dobu od
22.7.2009 do 31.10.2009 sa použije zák.č. 312/2001 Z.z., a zo dobu od 1.11.2009 do 16.8.2012 sa
použije zák.č. 400/2009 Z.z.; v tejto súvislosti súd poukazuje aj na prechodné ustanovenie uvedené v §
131 zák.č. 400/2009 Z.z., podľa ktorého v konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru začatom
pred 1.11.2009 sa postupuje podľa predpisov platných do 31.10.2009. S ohľadom na uvedené súd

dospel k záveru, že na vyriešenie súdenej veci sa použije výlučne zák.č. 312/2001 Z.z., a nie je možné
použiť a aplikovať žiadne ustanovenia zák.č. 400/2009 Z.z.
V konaní bolo preukázané, že rozhodnutím odporcu č. 1/2 Spr. 321/09 zo dňa 21.7.2009, v spojení
s rozhodnutím Generálnej prokuratúry SR č. X3 Spr. 321/09 zo dňa 5.10.2009 bola navrhovateľka
odvolaná z funkcie predstavenej / bezpečnostnej zamestnankyne odporcu, a jej štátnozamestnanecký

pomer bol zrušený ku dňu 22.7.2009 - Krajský súd v Trnave Rozsudkom č. 14S/148/2009-64 zo dňa
9.2.2012, v spojení s Rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 4Sžo/17/2012 zo dňa 26.6.2012 zrušil
rozhodnutie Generálnej prokuratúry SR č. X/3 Spr 321/09 zo dňa 5.10.2009, ako aj rozhodnutie odporcu
č. 1/2 Spr 116/09-1 zo dňa 21.7.2009 (o zrušení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky);
následne bola navrhovateľka do štátnozamestnaneckého pomeru opätovne zaradená dňa 17.8.2012

(uvedený skutkový stav bol bezpochybný, ani medzi účastníkmi nebol sporný). Z uvedeného je teda
zrejmé, že štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky bol zrušený neplatne, a povinnosťou odporcu
bolo za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného
zaradeniadoštátnejslužbyposkytnúťnavrhovateľkeakoštátnejzamestnankynifunkčnýplatzauvedené
obdobie (funkčný plat navrhovateľky v čase neplatného zrušenia štátnozamestnaneckého pomeru, a

po celú dobu od jeho neplatného skončenia do jej opätovného zaradenia do štátnozamestnaneckého
pomeru bol vo výške 981,00 € mesačne brutto, čo tiež medzi účastníkmi nebolo sporné).
Úlohou súdu tak ostalo „iba“ určiť výšku funkčného platu (jeho náhrady) za obdobie od
neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do opätovného zaradenia navrhovateľky do
tohto pomeru (keď samotný základ nároku bol bezpochybný). Súd v tejto otázke najskôr ustálil

funkčný plat navrhovateľky za obdobie od 23.7.2009 (deň nasledujúci po dni neplatného skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru) do 16.8.2012 (deň predchádzajúci pred dňom opätovného zaradenia
do štátnozamestnaneckého pomeru) vo výške 36.135,81 €, keď vychádzal z toho, že za obdobie od
23.7.2009 do 31.7.2009 bol vo výške 284,81 € (nie teda vo výške 298,55 € ako to uviedla navrhovateľka,nakoľko prepočet platu má byť podľa názoru súdu vypočítaný v závislosti od počtu kalendárnych dní,
a nie od počtu pracovných dní v danom období / mesiaci), za obdobie od 1.8.2009 do 31.12.2009 vo
výške 4.905,00 €, za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 vo výške 11.772,00 €, za obdobie od 1.1.2011

do 31.12.2011 vo výške 11.772,00 €, za obdobie od 1.1.2012 do 31.7.2012 vo výške 6.867,00 €, a za
obdobie od 1.8.2012 do 16.8.2012 vo výške 535,00 € (aj keď podľa prepočtu súdu na kalendárne dni mal
byť plat navrhovateľky za toto obdobie vo výške 537,97 € - v tomto smere však súd jej návrh prekročiť
nemohol); suma platu je vypočítaná a uvedená ako hrubý plat - brutto.
Vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľka bola v období od 23.7.2009 do 7.6.2010 dočasne

práceneschopná súd musel posúdiť jej nárok na náhradu funkčného platu za toto obdobie
a dospel k záveru, že nie je možné odporcu spravodlivo zaviazať na vyplatenie funkčného
platu za obdobie práceneschopnosti navrhovateľky. Súd pritom vychádzal z doslovného znenia a
výkladu § 44 zák.č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe podľa ktorého za čas odo dňa neplatného
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí
štátnemu zamestnancovi funkčný plat, „ktorý by mu patril“, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu

štátnozamestnaneckého pomeru - v tejto súvislosti je potrebné poukázať na objektívnu skutočnosť ktorá
nastala na strane navrhovateľky, a to jej práceneschopnosť, v dôsledku ktorej by ani v prípade ak by
jej štátnozamestnanecký pomer u odporcu riadne trval, nemohla v dobe od 23.7.2009 do 7.6.2010
vykonávať prácu, teda nebol by jej vyplácaný plat, ale boli by jej vyplácané nemocenské dávky (ako
tomu aj v skutočnosti bolo, keď za uvedené obdobie navrhovateľke bolo vyplácané nemocenské vo

výške 7,73085 € na deň za prvé tri dni dočasnej pracovnej neschopnosti, a vo výške 17,00787 € na
deň do zániku nároku na nemocenské). Skutočnosť že navrhovateľka za uvedené obdobie nemala
vyplatený funkčný plať nie je možné teda pripísať na ťarchu odporcu (ktorý vzniknutú situáciu objektívne
nespôsobil); naviac vyplatením funkčného platu za uvedené obdobie by prišlo nielen k bezdôvodnému
obohateniu sa navrhovateľky v tej súvislosti, že zároveň jej boli vyplatené nemocenské dávky, ale

vyplatenie platu by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi (nakoľko išlo o prekážku v práci u navrhovateľky,
za ktorú nenesie odporca žiadnu vinu). S poukazom na uvedené tak dospel súd k záveru, že odporca
nie je povinný zaplatiť náhradu funkčného platu za obdobie práceneschopnosti navrhovateľky (t.j. od
23.7.2009 do 7.6.2010). Za toto obdobie práceneschopnosti navrhovateľky súd ustálil sumu ktorú nie
je odporca povinný vyplatiť vo výške 10.323,71 €, a to za obdobie od 23.7.2009 do 31.7.2009 vo

výške 284,81 €, za obdobie od 1.8.2009 do 31.12.2009 vo výške 4.905,00 €, za obdobie od 1.1.2010
do 31.5.2010 vo výške 4.905,00 €, za obdobie od 1.6.2010 do 7.6.2010 vo výške 228,90 €; suma je
vypočítaná a uvedená ako hrubý plat - brutto.
Iná situácia nastala v súvislosti s vyplatením odmeny vo výške 1.771,42 €, keď navrhovateľka mala
od 1.3.2011 uzatvorený pracovný pomer na dobu neurčitú na obecnom úrade Hlboké (o túto sumu

žiadal odporca náhradu platu skrátiť) - podľa názoru súdu však nie je možné akceptovať toto krátenie,
nakoľko (opačne od prípadu práceneschopnosti uvedeného vyššie), ak by štátnozamestnanecký pomer
navrhovateľky trval, vykonávala by prácu u odporcu (a poberala by funkčný plat) , a nie na obecnom
úrade v Hlbokom; na tento príjem navrhovateľky tak v súvislosti s výplatou náhrady (jej skrátením)
nemožno prihliadnuť.

S poukazom na uvedené tak navrhovateľke patrí za dobu neplatného skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru náhrada funkčného platu vo výške 25.812,10 €, teda funkčný plat
za obdobie od 23.7.2009 do 16.8.2012 vo výške 36.135,81 € mínus funkčný plat za obdobie
práceneschopnosti navrhovateľky od 23.7.2009 do 7.6.2010 vo výške 10.323,71 €.
Následne bolo potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že

1/ odporca vyplatil navrhovateľke z titulu náhrady za obdobie neplatnosti štátnozamestnaneckého
pomeru sumu vo výške 15.176,17 € (dňa 4.1.2013),
2/ navrhovateľke bola vyplatená suma vo výške 2.943,00 € (trojnásobok jej funkčného platu, v súvislosti
so skončením -neplatným- štátnozamestnaneckého pomeru), a to na základe Rozhodnutia odporcu č.
1/2 Spr. 321/09 zo dňa 21.7.2009, v spojení s rozhodnutím Generálnej prokuratúry SR č. X3 Spr. 321/09

zo dňa 5.10.2009 - uvedené rozhodnutia však boli rozsudkami súdov zrušené, vrátane časti o priznaní
sumy 2.943,00 €; priznanú a vyplatenú sumu však navrhovateľka ani po zrušení rozhodnutia nevrátila
odporcovi, preto ju bolo potrebné voči pohľadávke navrhovateľky započítať.
Súd preto sumu vyplatenú odporcom (15.176,17 €) a sumu započítanú (2.943,00 €) odpočítal od sumy
náhrady funkčného platu navrhovateľky ku ktorej dospel (25.812,10 €), a rozdiel vo výške 7.692,93 €

uložil odporcovi v konečnom dôsledku zaplatiť navrhovateľke; vo zvyšku (10.152,35 €) potom súd návrh
(spolu s príslušenstvom - úrokom z omeškania) zamietol.
Súdibapripomína,ževšetkynímuvádzanéčiastkyplatu,resp.náhrad(vrátanesumyktorúuložilzaplatiť
odporcovi) sú uvádzané ako hrubý - brutto plat, nakoľko náhrada platu má byť v zmysle ustálenejjudikatúry súdom určovaná ako hrubý plat; je na navrhovateľke, aby si v súlade s príslušnými právnymi
predpismi splnila svoje odvodové a daňové povinnosti.
Čo sa týka úroku z omeškania, na tento má navrhovateľka nárok, a to vo výške základnej úrokovej

sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania (ku dňu 5.1.2013 vo výške 0,75%)
s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 8 percentuálnych bodov, preto súd rozhodol tak že navrhovateľke
priznal úrok z omeškania vo výške 5,0% ročne zo sumy 7.692,93 € (prisúdená suma) od 5.1.2013 do
zaplatenia (pričom právo na úrok z omeškania priznal navrhovateľke od toho dňa a vo výške ako to
požadovala, keď navrhovateľka žiadala priznať právo na úrok z omeškania za kratšie obdobie a v menšej

výške, než za aké mala v skutočnosti nárok - v tomto smere však súd jej návrh nemohol prekročiť).
Vzhľadom k tomu, že odporcovi ktorý bol v konaní prevažne úspešný (v pomere 44,61% navrhovateľka
ku 55,39% odporca) v spore nevznikli trovy konania, resp. o ich náhradu nepožiadal (§ 151, ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku), súd rozhodol tak, že náhradu trov konania mu nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiujemožnépodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenia,kuKrajskému

súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže

podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona
(zák.č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).