Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 22, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/403/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513206467
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3513206467.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľov: 1/ B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. K. XX,
2/ Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. K. XX proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so
sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, zastúpený: advokátska kancelária JUDr. Martin Timcsák,
advokát, s.r.o., so sídlom Zámocké schody 2/A, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
na odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ voči uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k.

10C/260/2013 - 101 zo dňa 10. septembra 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie v nadväznosti na nezaplatenie súdneho
poplatku za návrh na začatie konania v stanovenej lehote s poukazom na ust. § 10 ods. 1 zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len zákon o

súdnych poplatkoch). O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol aplikujúc ust. § 146 ods.
1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovatelia sa návrhom na začatie konania domáhali zrušenia
rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/143/2012 zo dňa 19.01.2012 a boli
súdom vyzvaní na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 331,50 Eur v lehote 10 dní od
doručenia výzvy, ktorá im bola doručená dňa 19.08.2013. Keďže navrhovatelia 1/ a 2/ súdny poplatok,

vyrubený súdom podľa položky č. 3 písm. c) sadzobníka súdnych poplatkov, v stanovenej lehote
nezaplatili i napriek upozorneniu, že pri nezaplatení bude konanie zastavené, súd konanie v súlade s
ust. § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch zastavil.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podali navrhovatelia 1/ a 2/ v zákonnej lehote odvolanie, ktoré
odôvodnili ust. § 205 ods. 2 písm. a), c), d) a f) O.s.p. a navrhli toto rozhodnutie vo všetkých jeho

výrokoch zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zotrvali na svojom pôvodnom
stanovisku, že v prejednávanej veci ide o spor, ktorý má základ v spotrebiteľskej zmluve a že sú
oslobodení od platenia súdnych poplatkov ako spotrebitelia priamo zo zákona s poukazom na ust. §
4 ods. 2 písm. za) zákona o súdnych poplatkoch. Vychádzajúc z uvedeného mali za to, že súd v
prípade zákonného oslobodenia od súdnych poplatkov nevydáva žiadne osobitné rozhodnutie, ale v
konaní pokračuje bez vyrubovania súdnych poplatkov. Ďalej konštatovali, že spotrebiteľ je oslobodený

vovšetkýchkonaniach,vktorýchpožívastatusspotrebiteľa,tedakeďdruhoustranousporujepodnikateľ
- dodávateľ a spor vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy. Zároveň poukázali na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Cdo/268/2005, z ktorého vyplýva, že v pochybnostiach pri aplikácii zákona o súdnych
poplatkoch musí byť uprednostnený ten výklad, ktorý je v prospech poplatníka, ako aj nevyhnutnosť
zachovania princípu právnej istoty, vyplývajúceho z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS
499/2011-25 zo dňa 22.11.2011. Uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení konania považujú za

svojvoľné, nerešpektujúce zákon a ústavne neudržateľné, naviac v priamom rozpore s eurokonformnýmvýkladom práva. Domnievajú sa, že týmto rozhodnutím, popierajúcim princíp právnej istoty, im bola ako
účastníkom konania postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom.

K odvolaniu navrhovateľov 1/ a 2/ sa vyjadril odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení konania považoval za správne a zákonné, a to s ohľadom na
rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov k tejto právnej otázke, napr. na rozhodnutie Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/669/2013, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 11C/87/2013, ktorým súd zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku navrhovateľom,

konštatujúc, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku je konaním o preskúmanie zákonnosti
postupu a záverov rozhodcovského rozsudku z hľadiska zákonnosti v rozhodcovskom konaní, a preto
je spoplatnené podľa položky 3 písm. c) prílohy zákona o súdnych poplatkoch. Vo svojom vyjadrení
ďalej zdôraznil, že ust. § 4 ods. 2 písm. za) zákona o súdnych poplatkoch zakotvuje nielen osobný,
ale aj vecný rozsah zákonného oslobodenia od súdnych poplatkov, a teda na to, aby subjekt spadal
do rámca tohto ustanovenia, musí ísť jednak o spotrebiteľa, ale okrem toho musí ísť aj o spor, v

ktorom sa tento spotrebiteľ domáha ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu. Poukázaním
na analogické podmienky existencie zákonného oslobodenia od súdnych poplatkov v prípade obcí a
vyšších územných celkov dospel k záveru, že úmyslom zákonodarcu bolo priznať spotrebiteľom len
obmedzené oslobodenie od povinnosti zaplatiť súdny poplatok v prípade, ak ide o konanie, v ktorom
sa spotrebiteľ domáha ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu. Nemožno teda hovoriť o

generálnom oslobodení spotrebiteľov od súdnych poplatkov bez ohľadu na vecný rozsah konania a
nakoľko sa v predmetnom konaní navrhovatelia 1/ a 2/ nedomáhajú ochrany svojho práva na základe
osobitného predpisu, ale domáhajú sa zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. zákona č.
244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,tedarozhodnutiavkonaníopreskúmaniezákonnosti,postupua
záverov rozhodcovského rozsudku, nie je tak splnená jedna z dvoch esenciálnych podmienok existencie

zákonného oslobodenia od súdnych poplatkov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť a zároveň zaviazať navrhovateľov 1/ a 2/ povinnosťou nahradiť
odporcovi trovy prvostupňového i odvolacieho konania za celkovo tri úkony právnej služby spolu s
režijnými paušálmi, v celkovej výške 244,37 Eur spolu s DPH.

Odvolací súd preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ je
dôvodné a napadnuté uznesenie je potrebné podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. zrušiť a podľa
ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov:

Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. za) zákona o súdnych poplatkoch od poplatku je oslobodený spotrebiteľ
domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.

Zavedenie oslobodenia spotrebiteľa od súdnych poplatkov priniesol zákon č. 465/2008 Z.z., ktorý
novelizoval § 4 zákona o súdnych poplatkoch. Ako osobitný predpis v tejto súvislosti zákon o súdnych

poplatkoch demonštratívne uvádza ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
(ďalej len "zákon o ochrane spotrebiteľa").

Podľa ust. § 3 ods. 5 prvá veta zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností

ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva.

Spotrebiteľskú zmluvu nemožno považovať za samostatný typ zmluvy, i keď je v Občianskom zákonníku
takto pomenovaná, ale za druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy

v záujme zabezpečenia ochrany slabšej zmluvnej strany ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké
náležitosti musí zmluva spotrebiteľského charakteru obsahovať, a naopak, ktoré v nej nesmú figurovať
ako neprijateľné zmluvné podmienky. Právna úprava spotrebiteľskej zmluvy predstavuje právny základ
ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva.

Na ochranu spotrebiteľa slúžia v aplikačnej praxi rôznorodé inštitúty, medzi ktoré patrí aj návrh na
zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, podľa ktorého účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na
príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak pri rozhodovaní boliporušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Zákon v danej súvislosti
príkladmo spomína napr. ust. § 53 Občianskeho zákonníka.

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že navrhovatelia 1/ a 2/ sa v súvislosti s ochranou svojich práv ako
spotrebiteľov návrhom na začatie konania domáhajú zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho
súduKošicesp.zn.3C/143/2012zodňa19.01.2012,vydanéhovkonaní,ktoréhopredmetombolinároky
vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, uplatňované voči nim ako odporcom.

Odvolací súd v danej súvislosti konštatuje, že spotrebiteľ je priamo zo zákona od súdnych poplatkov
oslobodený vo všetkých sporoch, ktoré vznikli zo spotrebiteľskej zmluvy a aj v každom konaní, ktoré
má (v rovine nárokov) svoj základ v spotrebiteľskej zmluve. Aj právo na preskúmanie zákonnosti
rozhodcovského konania z hľadiska dodržania všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktoré
v prejednávanej veci v podobe návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku uplatňujú navrhovatelia

1/ a 2/, možno pri extenzívnom výklade, zohľadňujúcom princípy spotrebiteľskej ochrany, považovať za
právo podľa osobitného predpisu v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. za) zákona súdnych poplatkoch.

Tento právny názor odvolacieho súdu sa opiera i o stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR, sekcie
legislatívy zo dňa 29. apríla 2010, z ktorého vyplýva, že v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. za) zákona

o súdnych poplatkoch je od súdneho poplatku oslobodený aj spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany
svojho práva podľa osobitného predpisu, v danom prípade podľa ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007
Z. z. s tým, že oslobodenie sa nevzťahuje len na prípady, kedy je spotrebiteľ v pozícií navrhovateľa,
ale aj keď si uplatňuje svoje práva v pozícií odporcu, napríklad formou odporu proti platobnému
rozkazu, odporu proti rozkazu na plnenie, námietok proti exekúcii, žaloby na zrušenie rozhodcovského

rozsudku, atď. Ako zdôraznilo ministerstvo, dôvodom, prečo rezort spravodlivosti navrhol oslobodiť
spotrebiteľov od súdnych poplatkov, bola skutočnosť, že súdny poplatok v spotrebiteľských veciach
odrádzal spotrebiteľov od uplatňovania svojich nárokov na súde (napríklad podaním žaloby), ale aj
bránenia svojich práv v pozícii odporcu alebo povinného (napríklad podaním námietok proti exekúcii).
Spotrebitelia často rezignovali pred uplatňovaním svojho práva práve kvôli zaťaženiu poplatkovou

povinnosťou, ktorej výška je zvlášť v prípade žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku pre bežného
spotrebiteľa nezanedbateľná. Cieľom bolo podľa ministerstva dosiahnuť oslobodenie spotrebiteľa od
súdnych poplatkov v sporoch, ktoré vznikli zo spotrebiteľskej zmluvy, preto sa navrhla konštrukcia,
podľa ktorej je spotrebiteľ oslobodený od súdnych poplatkov v každom konaní, ktoré má základ v
spotrebiteľskej zmluve. Výpočet takýchto konaní by bol však problematický, preto zákon len príkladmo

uvádza do úvahy prichádzajúce právne predpisy, na základe ktorých spotrebiteľ môže uplatniť svoje
práva na súde. Osobitným predpisom však môže byť každý právny predpis, podľa ktorého môže
spotrebiteľ uplatniť svoje právo, vrátane predpisov kódexového charakteru.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že v

prejednávanej veci navrhovatelia 1/ a 2/ podliehajú zákonnému osobnému oslobodeniu od súdnych
poplatkov v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. za) sadzobníka súdnych poplatkov ako spotrebitelia domáhajúci
sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu. Ak potom súd prvého stupňa konanie z dôvodu
nezaplatenia súdneho poplatku zastavil, toto rozhodnutie nemožno považovať za vecne správne, keďže
účastníkom konania zákonne osobne oslobodeným od súdnych poplatkov bola odňatá možnosť konať

pred súdom.
Pokiaľ niektoré odvolacie súdy rozhodujú iným spôsobom, takýmto rozhodovaním iných odvolacích
súdov v prejednávanej veci Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil podľa ust. § 221

ods. 1 písm. f), h) O.s.p. a v súlade s ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

V ďalšom konaní je súd prvého stupňa v zmysle ust. § 226 O.s.p. viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu a jeho úlohou bude konať vo veci v súlade s ust. § 114 a nasl. O.s.p.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa s prihliadnutím na ust. § 224 ods. 3 O.s.p. aj o trovách
odvolacieho konania.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .