Rozsudok Judgement was issued on Friday, November 21, 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 26C/1/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809214035
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Naďa Pethöová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:3809214035.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci navrhovateľa

v 1/ V. Š. Y., J.. X.X.XXXX, I. X/ V. M. Y., J.. XX.X.XXXX, Q. G. Y. XXX, obaja zastúpení AK JUDr. Peter
Wolf, s.r.o., IČO: 47252987, Galanta, Šafárikova 1522, proti odporcovi v 1/ rade S.. S. O., J.. X.XX.XXXX,
G. J. XXX/XX, J., zastúpený JUDr. Milan Sobota, advokát so sídlom Nitrianske Rudno, Hlavná 659,
v 2/ rade Generali Poisťovňa, a.s., IČO: 35709332, Bratislava, Lamačská cesta 3/A, zastúpený MST
PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 36861545, Zámocké schody 2/A, Bratislava, v 3/ rade
F.. K. O., G. J., J. XXX, o ochranu osobnosti a zaplatenie nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Odporca v 1/ rade, odporca v 2/ rade a odporca v 3/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť

navrhovateľovi v 1/ rade nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 16.600,- eur a navrhovateľovi v 2/
rade nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 16.600,- eur do 3 dní.

Odporcovia v 1/ , v 2/ a v 3/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom v 1 a 2/ rade
náhradu trov konania vo výške 66,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 525,39 eur do 3
dní k rukám právneho zástupcu navrhovateľov.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným súdu dňa 6. 11. 2009, v priebehu konania niekoľkokrát zmeneným a doplneným,
navrhovatelia v 1. a 2. rade žiadali, aby súd uložil odporcom v 1.2. a 3. rade povinnosti zaplatiť

navrhovateľom nemajetkovú ujmu v peniazoch, a to vo výške po 16 600 euro každému navrhovateľovi
zvlášť. Dôvodom podania návrhu bola tá skutočnosť, že odporca 1/ zavinil dňa 30. 12. 2008 dopravnú
nehodu, v súvislosti s ktorou zomrel syn navrhovateľov F.. N. Y. na následky ťažkých zranení, ktoré
spôsobil odporca 1/ako vodič osobného motorového vozidla I. K. D. K. XXX U.. odporca 1/ bol v tejto
veci právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa 22. 6.
2009 a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, podmienečne odložený
so skúšobnou dobou 24 mesiacov a zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových

vozidiel na dobu 36 mesiacov. Zároveň mu bola uložená povinnosť nahradiť škodu, ktorú spôsobil.
Odporcov 2/ navrhovatelia žiadali uvedenej povinnosti zaviazať ako poistiteľa osobného motorového
vozidla, ktoré ujmu navrhovateľom spôsobilo podľa zákona číslo 381 /2001 Z.z. a jeho príslušných
ustanovení. Pasívnu legitimáciu odporcu 3/ navrhovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odôvodnili ustanovením § 427 Občianskeho zákonníka a s odkazom na obsah rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky R 3/1984 a ďalších.

Odporcovia v zásade s návrhom nesúhlasili a z rôznych dôvodov žiadali zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými dôkaznými prostriedkami navrhnutými v zmysle § 118
a nasledujúcich O.s.p., v a to výpoveďami navrhovateľov v 1. a 2. rade, výpoveďou odporcu 1/aodporcu 3/, vyjadreniami právneho zástupcu navrhovateľov a právnych zástupcov odporcov 1/a odporcu
2/, rozsudkom Okresného súdu Martin číslo konania X Y. /. - XXX lekárskymi správami a nálezmi
predloženými navrhovateľmi, poistnou zmluvou povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla číslo XXXXXXXXXX, oznámením o náhrade za
náklady spojené s pohrebom, rozsudkom súdneho dvora Európskej únie vo veci číslo C - 22/12 zo dňa
24. 10. 2013, ako aj ostatnými listinnými dôkaznými prostriedkami obsiahnutými v spise aj a dospel k
nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:

Z návrhu na začatie konania, ako aj z vyjadrení právneho zástupcu navrhovateľov vyplynulo, že odporca
1/ ako vodič motorového vozidla I. K. D.I. I. K. XXX U., dňa 30. 12. 2008 spôsobil závažnú dopravnú
nehodu, pri ktorej zomrel syn navrhovateľov v 1. a 2. rade F.. Š. Y.. Uvedená skutočnosť je preukázaná
rozsudkom Okresného súdu Martin číslo konania X Y. XX /. - XXX zo dňa 22. 6. 2009, právoplatným 22.
6. 2009, ktorého výrokom je súd v tomto konaní viazaný. S nárokom na náhradu škody boli navrhovatelia
ako poškodení odkázaní na občianske súdne konanie. Navrhovateľom v 1. a 2. rade spôsobila táto

udalosť v podobe tragickej a zbytočnej smrti ich syna nesmierne závažnú ujmu spočívajúcu v strate
milovaného dieťaťa, čím sú navrhovatelia do budúcnosti ochudobnení o rodinný život a ujma spočíva
aj v citovej strate, nakoľko navrhovatelia smrťou syna stratili jeho lásku a radosť s ním prežívanú.
Utrpeli citovú ujmu spočívajúcu v nepríjemných pocitoch úzkosti, smútku zúfalstva a šoku zo smrti
milovanej osoby. Zo strany odporcu 1/išlo o jednu z prvých jázd neprehľadnej križovatke, na ktorej sa

stálo už niekoľko podobných dopravných nehôd tragickými následkami. Teda sám doznal, že napriek
neskúsenosti a vedomosti o nehodovosti predmetného úseku, nevenoval dostatočnú pozornosť cestnej
premávke a nedaním prednosti v jazde svojou hrubou nedbanlivosťou pripravil syna navrhovateľov
o život. Právne predmetný nárok oprel o ustanovenie § 13 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka
s odôvodnením, že účelom požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy nie je majetkový prospech ako

ekvivalent straty života, ale táto vyjadruje iba náhradu za utrpené pocity frustrácie šoku a stresu,
zhoršenýzdravotnýstavpozostalejosobypojejfyzickejaduševnejstránke.Pasívnulegitimáciuodporcu
2/ odôvodnil právny zástupca navrhovateľov najmä ustanovením § 4 ods. 1, ods. 2 ods. 4 a § 15
ods. 1 zákona číslo 381/2001 Z.z. O povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla v súvislosti s rozsudkom súdneho dvora Európskej únie číslo 22 /12 a

pasívnu legitimáciu odporcu 3/ s poukazom na ustanovenie § 427 Občianskeho zákonníka.

Z výpovede navrhovateľa 1/ vyplynulo, že od smrti jeho syna sa jeho zdravotný stav výrazne zhoršil,
nakoľko asi mesiac po udalosti dostal infarkt, navštevuje kardiológa, nemôže vykonávať žiadnu prácu
len sedieť a pozerať televízor. Ich syn sa mal o nich ako rodičov po ukončení vysokej školy postarať,

teraz ostali s manželkou len sami. Do smrti býval s nimi v spoločnej domácnosti a denne dochádza
do Bratislavy za prácou, čiastočne pracoval ako projektant a strojný inžinier v odbore vzduchotechnika
a klimatizácia. V tom čase pracoval aj navrhovateľ 1/ na napriek tomu, že mal nárok na predčasný
dôchodok. Okrem nebohého syna má navrhovateľ ešte dcéru, ktorá však so svojou rodinou žije v
Bratislave a, z ktorého dôvodu sa s ňou stretáva len zriedka. Nebohý syn sa z Tešedíkova nechcel

odsťahovať, chcel zostať s rodičmi. Navrhovateľ sa nevie venovať ani svojím záľubám, lebo sa stále
potí a je unavený. Denne berie päť druhov liekov a niečo na rozšírenie ciev. Po udalosti mal depresívne
stavy a bral lieky, ktoré mu predpisoval obvodný lekár. Psychiatra alebo psychológa nenavštívil.

Navrhovateľka 2/ oznámeniu o smrti jej syna najskôr ani nechcela veriť, nervove sa zrútila potom, ako

si prečítala pitevnú správu, kde bolo uvedené, že jej syn 5 krát dopadol na hlavu a 5 krát mal zlomenú
krčnú chrbticu ak sa mu napokon odtrhla hlava. Jej syn bol vlastne, akoby sťatý. Následne vyhľadala
odbornú lekársku pomoc a užívala viacero druhov liekov napríklad xanax, tritico, grandaxín. So synom
mala veľmi blízky vzťah, narodil sa až z 5. tehotenstva navrhovateľky 2/ a vychovávala ho s veľkou
láskou. V čase udalosti už zamestnaná nebola, nakoľko bola na starobnom dôchodku. Osobnú pomoc

ona zatiaľ nepotrebuje, ale finančná pomoc, ktorú jej už syn neposkytne, by sa zišla.

Odporca 1/ uviedol na pojednávaní, že udalosť ho veľmi mrzí, navrhovateľom sa ospravedlnil a všetko
mu je veľmi ju to. Trojročný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo nuž vypršal, ale pre vodičský
preukaz sa neponáhľal. V súvislosti s tragickou udalosťou, ktorú spôsobil, odbornú pomoc nevyhľadal .

Napriek všetkému poukázal na to, že ešte študuje a ani po ukončení štúdia nemá a v dohľadnej dobe ani
nebude mať dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie požadovanej náhrady, nakoľko je závislý
na príjmoch svojich rodičov.Právny zástupca odporcu 1/ návrh nepovažoval za dôvodný čo do výšky požadovanej náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko podľa jeho názoru v konaní nebolo preukázané že ujma
spôsobená navrhovateľom nezodpovedá výške požadovaného peňažného plnenia. Avšak v prípade,

ak by súd požadovanú výšku ale vôbec dôvodnosť peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy mal za
preukázanú, žiadal, aby povinnosť plnenia súd uložil nielen odporcovi 1/, ale aj odporcovi 2/ ako
poistiteľovi vozidla na základe v tom čase platnej a účinnej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení.

Právny zástupca odporcu 2/ poukázal na neexistenciu pasívnej legitimácie odporcu 2/v predmetnom

konaní s poukazom na rozsudok súdneho dvora Európskej únie číslo C - 22/12 zo dňa 24. 10.
2013, ktorým nič nezmenil na doterajšom právnom stave a rozhodovacej praxi, ktorú nastolil Najvyšší
súd Slovenskej republiky svojím rozhodnutím zo dňa 20. 4. 2011 spisová značka X U. XXX/XXXX,
v, ktorom sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal vzťahom náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch a poistného plnenia a, z ktorého jasne vyplýva separácia náhrady nemajetkovej ujmy za
zásah do osobnostných práv usmrtením blízkej osoby a náhrady škody podľa ustanovení § 415 a

nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Rozsudok súdneho dvora obsahuje len vyjadrenie, že povinné
zmluvné poistenie má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám, ktoré boli
usmrtené pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje
vnútroštátne právo, európsky súdny dvor sa vyhol pojmu „kryje“. Z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a)
zákona číslo 381/2001 Z.z. vyplýva, že nepokrýva uvedený nárok nemajetkovej ujmy, ale kryje iba

škodu na zdraví, pričom škodu na zdraví a nemajetkovú ujmu Občiansky zákonník jasne od seba
odlišujú. Ďalej uviedol, že pokým povinnosť krytia poistením je zabezpečená a definovaná právnou
úpravou Európskej únie, rozsah náhrady škody sa výhradne spravuje vnútroštátnym právom. Vzhľadom
na rozdiely medzi právom na náhradu škody a právom na náhradu nemajetkovej ujmy nie je žiaden
dôvod odchýliť sa od doterajšej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Poukázal

aj na rozhodovaciu činnosť slovenských súdov v čase vo účinnosti v rozsudku európskeho dvora, a
to najmä na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 26. 9. 2014 spisová značka XX U. Q. /. /. -
XXX, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 17. 5. 2013, spisová značka XX U. Y.,
zamietol návrh rodičov nebohého na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za zásah do osobnostných
práv voči poisťovni. Z odôvodnenia vyplynulo, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla má pokryť aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenú blízkym osobám
usmrtením pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poistenie za škodu upravuje
vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Súdny dvor Európskej únie dával dôraz na to,
že náhrada zodpovednosti poisteného za škodu má byť upravená vnútroštátnym právom, pokiaľ sa týka
nemajetkovej ujmy. Podľa jeho názoru si Európska únia síce neželá zúžiť ochranu zaručenú smernicami

rady 72/166/EHS, v 2005/14/ES a 90/ /232/EHS, len na osoby, ktoré sa priamo zúčastnili škodovej
udalosti, ale povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
má pokryť aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej
nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo
uplatniteľné v spore vo veci samej. Súdny dvor dal dôraz nato, aby vnútroštátna právna úprava riešila

otázku náhrady na základe zodpovednosti poisteného za škodu, a teda aj odškodnenie nemajetkovej
ujmy blízkym osobám obetí. Odvolací súd sa priklonil k stanovisku žalovanej poisťovne, že náš právny
predpis, a to zákon o povinnom zmluvnom poistení číslo 381/2001 Z.z. v paragrafe 4 taxatívne
vymedzuje rozsah poistenia zodpovednosti, pričom v paragrafe 2 ods. 2 sa uvádza, že poistený má z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané

nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení. Poisťovňa za poisteného bude kryť len
škodu na zdraví a náklady pri usmrtení. Poukázal na to, že článok 1 bod 1 druhej smernice rady zo dňa
30. 12. 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel definuje, že: poistenie uvedené v článku 3 ods.
1 smernice 72/166/EHS pokrýva škodu na majetku, ako aj ujmy na zdraví. To znamená, že v zmysle

európskej legislatívy nespadá pod povinné poistné krytie škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla ani náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch pozostalých blízkych osôb vo veci dopravnej
nehody. Smernica je právny nástroj európskych spoločenstiev, ktorý v zásade nedisponuje vlastnosťou
priameho účinku, čiže norma obsiahnutá v smernici štandardne potrebuje pre svoju aplikáciu prenos
do právneho poriadku členského štátu, ktorý prenos doposiaľ žiadnou novelou uskutočnený nebol. Nie

je možné súkromnej fyzickej alebo právnickej osobe uložiť s odvolaním sa na priamy účinok smernice
žiadnu povinnosť. Ak by z uvedených smerníc vyplývala členským štátom povinnosť zahrnúť do rozsahu
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla aj
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch pre pozostalé obete dopravných nehôd, neprevrátilitakejto právnej úpravy by nemohlo mať priamy účinok na poisťovne ako subjekty súkromného práva
čo znamená, že na základe takejto hypotetickej úpravy smerníc by nevzniklo pozostalým obetí z
dopravných nehôd právo domáhať sa voči poisťovni nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Slovenská právna úprava dôsledne rozlišuje medzi právom na ochranu osobnosti a právom na náhradu
škody. Podľa názoru Slovenskej republiky ide o 2 samostatné práva s rôznym predmetom a režimom
ochrany. Preto podľa platnej slovenskej právnej úpravy možno náhradu nemajetkovej ujmy za zásah
do osobnostných práv uplatňovať len mimo rámca inštitútu zodpovednosti za škodu. Pozostalí po
obetiach dopravnej nehody, ktorí neboli účastníkmi dopravnej nehody, nie sú poškodenými v zmysle

smerníc, týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami. Teda právny
rámec , týkajúci sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel,
má vykladať tak, že nevyžaduje, aby poistné krytie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla zahŕňalo aj náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli pozostalí po obetí dopravnej
nehody v dôsledku zásahu do ich osobnostných práv. Keďže existujúca právna úprava definuje rozsah
poistného krytia povinného zmluvného poistenia tak, že do neho nezahŕňa nemajetkovú ujmu za zásah

do osobnostných práv pozostalých blízkych osôb, prípadný eurokonformný výklad pojmu škoda na
zdravípodľa§4ods.2písm.a)zákonaopovinnomzmluvnompoistenívtomzmysle,žebymalazahŕňať
aj náhradu nemajetkovej ujmy blízkych osôb obete dopravnej nehody, by bol v rozpore so slovenským
právom a preto nie je podľa presvedčenia odporcu 2 takýto výklad prípustný. Eurokonformný výklad
by rovnako odporoval oprávnenej požiadavke subjektov na zachovanie právnej istoty pri interpretácii a

následnej aplikácii právnych predpisov a výrazne by oslaboval princípy právneho štátu. Žiadal, teda aby
súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Odporca 3/ žiadal návrh vo vzťahu k svojej osobe zamietnuť, nakoľko na dopravnej nehode nenesie
žiadnu právnu zodpovednosť. V čase dopravnej nehody bol síce držiteľom predmetného vozidla, vozidlo

však bolo v dobrom technickom stave, malo platnú technickú aj emisnú kontrolu ak bolo poistené
povinným zmluvným poistením u odporcu 2/. Trval na tom, ak by v prípade, že navrhovatelia majú nárok
nanáhradunemajetkovejujmy,tátobolasúčasťouplneniazpovinnéhozmluvnéhopoisteniaspoukazom
na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie číslo C 22/12, nakoľko súdny dvor jednoznačne dospel k
záveru, že medzi škody, ktoré sa musia z povinného zmluvného poistenia nahradiť v súlade s prvou,

druhou a treťou smernicou, patrí aj nemajetková ujma, a, ak možno náhradu tejto ujmy požadovať podľa
vnútroštátneho práva. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Piešťany spisová značka XX U., ktorý
rozsudok bol v časti náhrady nemajetkovej ujmy z povinného zmluvného poistenia potvrdení rozsudkom
Krajského súdu Trnava spisová značka XX U. /. zo v dňa 21. 5. 2014.

Podľa § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo

dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

POdľa § 13 ods. 3 OZ všku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 15 OZ po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a

deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

Podľa § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,
na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

POdľa § 427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla,
ako aj prevádzateľ lietadla.Podľa § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie,
ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s

poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ z.č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví
a nákladov pri usmrtení.

Súd na základe vykonaného dokazovania posúdením a vyhodnotením navrhnutých a vykonaných
dôkazov ako jednotlivo, tak aj v ich vzájomnej súvislosti, dospel k záveru, že návrh je plne dôvodný.
Navrhovatelia sa v konaní domáhajú náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej úmrtím svojho syna,

ktorú spôsobil nedbanlivostným konaním odporca 1/ ako vodič osobného motorového vozidla, za čo
bol právoplatne uznaný vinným a odsúdený rozsudkom Okresného súdu Martin. Súd vychádzal z
uplatneného nároku , že navrhovatelia v konaní preukázali aktívnu legitimáciu podľa § 15 Občianskeho
zákonníka, ktorým je zabezpečená posmrtná ochrana osobnosti osoby jeho príbuznými a podľa tohto
ustanovenia po smrti fyzickej osoby patrí právo na uplatnenie ochrany osobnosti zomrelej fyzickej

osoby manželovi a deťom ak ich niet, tak rodičom. V danom prípade uplatňujú právo rodičia nebohého.
Realizácia posmrtnej ochrany je teda vo výlučnom záujme osôb, ktoré sú v takom úzkom vzťahu k
postihnutej osobe, že ochrana integrity jeho osobnosti aj po jeho smrti je aj ich osobným záujmom, ide
o najbližších príbuzných, rodičov. Zákon týmto osobám priznáva právo uplatňovať ochranu osobnosti
osobitným výslovným predpisom preto, lebo toto právo ako právo čisto osobné, smrťou osoby zaniká,

neprechádza na dedičov, takže uvedené subjekty by nemohli vykonať právo na základe titulu, že ho
zdedili.

Obsah tohto práva je totožný s obsahom práva, ktorý patril zomrelému subjektu, preto osoby uvedené v
paragrafe 15 Občianskeho zákonníka môžu na ochranu osobnosti zomrelej fyzickej osoby použiť všetky

právne prostriedky, ktoré vymedzuje § 13 Občianskeho zákonníka, teda aj žalobu na zadosťučinenie v
peniazoch takzvanú peňažnú satisfakciu. Opak totiž nemožno vidieť vyvodiť zo žiadneho z ustanovení
§ 11 a z § 15 Občianskeho zákonníka. V zmysle ustálenej judikatúry možnosť priznania náhrady
nemateriálnej ujmy v peniazoch aj pozostalým možno vyvodiť zo všeobecnej zásady platnej v
demokratických právnych štátoch, v zmysle, ktorej je " nemravné akúkoľvek ujmu, neodškodniť ".

Zároveň v konaní bolo nesporné, že navrhovatelia splnili aj podmienku aktívnej legitimácie domáhať
sa práva na ochranu osobnosti podľa § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka, kde smrťou dieťaťa
navrhovateľov došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľov, nakoľko možno
konštatovať, že súčasťou súkromného života je nepochybne aj rodinný život, ktorý zahŕňa vzťahy medzi
blízkymi príbuznými a rešpektovanie súkromného, a teda aj rodinného života musí zahŕňať aj právo na

vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami, aby tak bolo možné okrem iného tiež
rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. Zavinená smrť blízkej osoby preto môže vzhľadom k vzájomným,
sociálnym, morálnym, kultúrnym aj iným väzbám predstavovať natoľko vážnou nemateriálnu ujmu pre
rozvoj osobnosti pozostalého, že môže byť kvalifikovaná ako ujma, ktorá znižuje jeho dôstojnosť alebo
vážnosť v spoločnosti. Z tohto pohľadu Občianskeho zákonníka tento dával podmienky na uplatnenie

finančnej satisfakcie za ujmu spočívajúcu zásahu do osobnostných práv v dôsledku smrti blízkej
osoby. V konaní bolo nesporne preukázané, že pri dopravnej nehode protiprávnym nedbanlivostným
konaním odporcu 1/bola zavinená smrť jedného človeka. V konaní bolo preukázané, že vzťahy medzi
navrhovateľmi ako rodičmi a nebohým ako synom navrhovateľov boli minimálne štandardné, teda také,
ako možno vzhľadom na všetky okolnosti rozumne očakávať od bežnej rodinny. Súd pri určovaní výšky

nemajetkovej ujmy vychádzal 1/ z blízkeho vzájomného vzťahu nebohého syna a navrhovateľov v 1. a
2. rade, pričom je možné konštatovať a zároveň je možné považovať za nesporné že i keď strata každej
blízkej osoby predstavuje nenahraditeľnú ujmu pre pozostalých, za najzávažnejšiu ujmu v tejto súvislosti
je nepochybne nutné považovať stratu dieťaťa, nakoľko ide o z prirodzeného hľadiska s poukazom na
etapy ľudského života absolútne neprirodzený, nečakaný a nežiaduci jav, nakoľko prirodzene by nemala

smrti rodičov predchádzať smrť dieťaťa. Odhliadnuc od skutočnosti, že v konaní bolo jednoznačne
preukázané, že udalosť spôsobila nezvratný stav v citovom živote navrhovateľov v 1. a 2. rade, bolo
preukázané lekárskymi vyjadreniami a potvrdeniami, že udalosti mala vážny dopad na psychický a
fyzický stav navrhovateľov, pozostalých rodičov, pričom mesiac po udalosti dostal navrhovateľ 1/infarkt,na ktorého dôsledky sústavne trpí doposiaľ, nakoľko je vylúčené, aby sa fyzicky namáhal a to do takej
miery, že ako v súčasnosti starobný dôchodca nemôže realizovať ani len svoje bežné koníčky napríklad
prácu v záhrade. Na strane navrhovateľky 2/ rovnako v dôsledku tragickej udalosti došlo k závažnému

poškodeniu psychickej stability a psychického zdravia, nakoľko po smrti syna navštevovala odbornú
pomoc psychiatra užívala antidepresíva rôzneho druhu. Zomrelý syn ako jedno z jej ich dvoch detí sa
narodil až v poradí z 5. tehotenstva navrhovateľky 2/, z, ktorého dôvodu o podľa jej vlastného vyjadrenia
týmbolaznásobenávzájomnáláska.Synnavrhovateľomvypomáhalnielenosobne,aleajfinančneamal
im zabezpečiť v starobe a chorobe pomoc, o čom svedčí aj skutočnosť, že po ukončení vysokoškolského

štúdia a následnom zamestnaní sa neustále zotrvával v spoločnej domácnosti s rodičmi a do práce do
Bratislavy denne dochádzal. Je nesporné, že hodnota ľudského života nie je dokonale nahraditeľná a
z toho dôvodu ani oceniteľná peniazmi. Navrhovatelia z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
požadovali ako určitú satisfakciu ( nie je reparáciu ) peňažnú náhradu vo výške po 16 600 EUR pre
každého navrhovateľa zvlášť. Len na porovnanie vnútroštátne práva iných štátov sa pokúsili určitým
spôsobom hodnotu ľudského života vyčíslení, napríklad v českej republike ide o sumu 340 931 euro,

v rakúsku 805 233 eura, vo veľkej Británii 867 891 euro aby Nemecku ide o sumu 1 000 000 186
839 eura ako suma hodnoty ľudského života. Bolo by scestným domnievať sa, že hodnota občana
Českej republiky je objektívne neporovnateľne nižšia ako hodnota štátneho príslušníka v Nemecku, ide
o sumy, ktoré vyplynuli z rozhodovacej činnosti tamojších súdov a súd ich v tomto konaní uvádza len pre
porovnanie s náhradou nemajetkovej ujmy požadovanou v tomto konaní. Podľa odborného stanoviska

výskumného ústavu dopravného v Žiline z roku 2007 je hodnota ľudského života určená matematickým
výpočtom v sume 332 144 euro. Vzhľadom na vyššie uvedený výklad súd preto náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch požadovanú navrhovateľmi v 1. a 2. rade považuje za plne dôvodnú táto čo do dôvodu
jej vzniku, tak i vo vzťahu k požadovanej výške.

Pasívna legitimácia odporcu 1/ je preukázaná rozsudkom Okresného súdu Martin číslo konania X Y. /.
- XXX, právoplatným 22. 6. 2009, ktorým bol odporca 1/uznaný iným z prečinu usmrtenia podľa § 149
ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona,
za čo bol právoplatne odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, podmienečne
odložený so skúšobnou dobou 24 mesiacov. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti vedenia

motorových vozidiel akéhokoľvek druhu na 36 mesiacov a poškodená navrhovateľka 2/ a poškodená
spoločnosť Unicredit leasing a.s. Boli odkázaní s náhradou škody na občianske súdne konanie. Výrokom
z uvedeného rozsudku o vine a o treste je súd v tomto konaní viazaný. V prípade odporcu 1 išlo v
zmysle výroku o nedbanlivostné konanie.

Vo vzťahu k preukázaniu pasívnej legitimácie odporcu 2/ sa súd plne stotožnil s právnym názorom
a argumentáciou právneho zástupcu navrhovateľov, s ktorou argumentáciou sa stotožnil aj odporca
1/a odporca 3/. S použitím eurokonformného výkladu pojmov " náhrada škody, náhrada škody na
zdraví“ v ustanovení § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 a § 4 ods. 4 a § 15 ods. 1 zákona číslo 381/2001
Z.z. s prihliadnutím k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia, z hľadiska zodpovednosti

za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vyvolaným prevádzkou motorových vozidiel, sa
v rámci náhrady škody odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej
nehody ako poškodeným, za ktorú možno priznať náhradu peňažnou formou podľa § 13 ods. 2 a
ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorú v širšom ponímaní treba považovať za škodu na zdraví podľa
§ 4 ods. 2 písmena a/ zákona číslo 381/2001 Z.z. Takáto náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch

podľa § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka preto spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa citovaného zákona. V súlade
s týmto cieľom sa úpravou povinného poistenia občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel okrem iného vyžaduje, aby poistenie zodpovednosti za ujmu na zdraví
pokrývalo zodpovednosť za ujmu na zdraví spôsobenou všetkým cestujúcim okrem vodiča vyplývajúce

z prevádzky vozidla (článok 3 ods. 1 smernica 72/166/EHS, článok 1 smernica 90/2/EHS) aby bolo
zaručené poškodeným osobám, ktoré utrpia ujmu alebo škodu následkom havárie motorového vozidla,
poskytnutie poistného plnenia a priame právo na podanie žaloby proti poistiteľovi zodpovednej osoby,
pričom podľa citovaných smerníc za poškodeného sa považuje akákoľvek osoba, ktorá utrpela ujmu
alebo škodu následkom dopravných nehôd, teda aj osoba pozostalého po usmrtenej blízkej osobe

oprávnená na náhradu - odškodné, pokiaľ ide o akúkoľvek škodu alebo ujmu spôsobenú motorovými
vozidlami. Rozhodol súdny dvor Európskej únie v rozsudku C - 22/12 a zodpovedal prejudiciálnej otázky
uložené Krajským súdom Prešov. Čo sa týka interpretácie záverov predmetného rozsudku, súd sa v
danom prípade stotožnil s rozhodnutím Krajského súdu Trnava spisová značka XX U. /. zo dňa 21.5. 2014, ktorým bolo v časti náhrady nemajetkovej ujmy z povinného zmluvného poistenia potvrdený
rozsudok Okresného súdu Piešťany spisová značka XX U., kde v odôvodnení odvolací súd uviedol: "
odvolací súd mal taktiež za to, že s použitím eurokonformného výkladu (smernica EP a Rady 2009/103/

SL ) pojem " náhrada škody, škoda na zdraví“ v ustanovení § 4 ods. 1, 2, 4 a § 15 ods. 1 zákona
číslo 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a s prihliadnutím k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia, z hľadiska
zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vyvolaným prevádzkou motorových
vozidiel zábran si náhrady škody od podmieňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po

obeti dopravnej nehody, za ktorú možno priznať náhradu peňažnou formou podľa § 13 Občianskeho
zákonníka, ktorú širšom ponímaní treba považovať za škodu na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a)
zákona číslo 381/2001 Z.z.. Takáto náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch preto spadá do rozsahu
povinného zmluvného poistenia. Analogické použitie ustanovenia § 420 ods. 2 a 427 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka sa tu uplatní len pri určení osoby zodpovednej za zásah proti osobnosti fyzickej
osoby vyvolaný osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, avšak pri skúmaní predpokladov

tejto zodpovednosti treba postupovať podľa § 13 Občianskeho zákonníka. Zákon číslo 381/2001 Z.z.
v ustanovení § 15 ods. 1 zaviedol všeobecný priamy nárok poškodeného na náhradu škody proti
poisťovateľovi zodpovednej osoby tak, ako to poznajú všetky obdobné právne úpravy v Európe, preto si
poškodený môže vybrať, či svoj nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi (poistenému ) alebo voči
poisťovateľovi alebo voči obom súčasne. Z uvedeného vyplýva, že odporkyňa je v danej veci pasívne

legitimovaná. Zodpovednosť poisteného, ktorá podľa vnútroštátnych predpisov vyplýva z § 11 a § 13
Občianskeho zákonníka vznikla na základe dopravnej nehody a mala občianskoprávnu povahu a ničím
nenasvedčuje, že na túto zodpovednosť sa nevzťahuje vnútroštátne hmotné právo zodpovednosti za
škodu, na, ktoré odkazujú smernice rady 72 /166/EHS, 84 /5/EHS a 90 /232/EHS. "

Vo vzťahu k pasívnej legitimácii odporcu 3/ ako držiteľa vyššie uvedeného osobného motorového
vozidla v čase vzniku škodnej udalosti, súd sa opäť stotožnil s právnym názorom navrhovateľov,
podporeným konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ide o zodpovednosť podľa
§ 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka prevádzateľa motorového vozidla, nakoľko podľa rozhodnutia R
3/1984 " postavenie poškodeného pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody spôsobenej prevádzkou

dopravných prostriedkov je podstatne uľahčené, nemusí sa preukazovať porušenie právnej povinnosti
škodcu, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou, ktorá je vlastná prevádzke dopravných
prostriedkov, pričom musí byť zistená, kto je prevádzateľom dopravného prostriedku. V niektorých
prípadoch žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov
voči viacerým subjektom, z ktorých 1 je zodpovedný podľa § 420 Občianskeho zákonníka a 2. v zmysle

ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka. Bude to vtedy, ak chce poškodený využiť možnosť výhody
solidarity záväzku viacerých zodpovedných subjektov. " podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej
republiky spisová značka XX U. XXX/XXXX: " ak pri určení osoby zodpovednej za nemajetkovú ujmu,
ktorú utrpela na svojej osobnosti fyzická osoba, treba pripustiť analogické použitie ustanovenia § 420
ods. 2 Občianskeho zákonníka, neexistuje argument, ktorý by vylučoval analogické použitie § 427 a

nasledujúcich Občianskeho zákonníka pri určení osoby zodpovednej za zásah proti osobnosti fyzickej
osoby vyvolaný osobitnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov. Obdobne ako v prípade úvahy,
že za škodu spôsobenú touto prevádzkovou zodpovedá prevádzkovateľ vozidla, treba vychádzať z toho,
že za majetkovú ujmu spôsobenú na osobnosti fyzickej osoby touto prevádzkou musí zodpovedať tiež
tento prevádzkovateľ. " Analogické použitie ustanovenia § 427 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka

sa však v uvedenom zmysle uplatní len pri určení osoby zodpovednej za zásah proti osobnosti fyzickej
osobyvyvolanýosobitnoupovahouprevádzkydopravnýchprostriedkov.Pretopriskúmanípredpokladov
zodpovednosti za zásah do osobnostných práv treba postupovať podľa § 13 Občianskeho zákonníka a
nie podľa ustanovenia § 427 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. A navrhovateľom v 1. a 2.
rade ako procesne plne úspešným účastníkom konania priznal právo na náhradu trov konania, pričom
trovykonaniapredstavujesúdnypoplatokzanávrhnazačatiekonaniavovýške66euroatrovyprávneho
zastúpenia navrhovateľov spolu vo výške 525,39 eura, ktoré trovy pozostávajú zo: prevzatie a príprava
veci - 91,29 eura + 7,41 eura režijný paušál, podanie vo veci samej 6. 5. 2011 - 91,29 euro + 7,41 eura

a režijný paušál, pojednávanie 5. 4. 2012 - 91 Szalay 29 eura + 7,61 euro a režijný paušál, vyjadrenie
k odvolaniu - 91,29 eura v + 7,61 euro a režijný paušál, návrh na pokračovanie súdu v konaní - 22,82
EUR + 8,04 eura režijný paušál, pojednávanie 30. 10. 2014 - 91,29 eura + 8,04 eura režijný paušál;pričom 1 úkon právnej pomoci v zmysle § 10 ods. 8 vyhlášky číslo 655/2004 Z.z. v platnom znení je v
tarifnej výške 91,29 euro.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave v písomnom vyhotovení trojmo.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.