Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 18, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoPr/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615209286
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4615209286.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr.

Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobkyne Bc. E. Q., nar. XX. XX. XXXX, bydlisko
T., X. XXX/XX, zastúpenej: JUDr. Diana Beresecká, advokátka so sídlom v Nitre, Farská 33, Nitra, proti
žalovanej: N. N. so sídlom N. č. 1XX, XXX XX N., IČO: 00 310 875, zastúpenej: JUDr. Peter Bódi,
advokát so sídlom M. R. Štefánika 55/2, 957 01 Bánovce nad Bebravou, o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany
zo dňa 26.04.2016 pod č.k. 4Cpr/5/2015 - 270, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne o určenie neplatnosti výpovede danej
jej žalovanou listom zo dňa 30. 06. 2015 a na náhradu mzdy zamietol. O náhrade trov konania
rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V dôvodoch
rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti výpovede, ktorú
jej dala žalovaná listom zo dňa 30. 06. 2015 podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce z dôvodu, že
uvedenú výpoveď považovala za neplatnú, keďže sa nedopustila porušení pracovnej disciplíny takým

spôsobom ako je uvedené vo výpovedi. Poukázal na výpovede strán sporu, svedkov S.. B. Y., H. L.,
O. H., vykonané dokazovanie dokladmi, z ktorého zistil, že žalobkyňa bola zamestnaná u žalovanej na
základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 28. 06. 2002 s nástupom do práce dňa 01. 07. 2002 a to na
dobu neurčitú vo funkcii riaditeľky Materskej školy v N..

Upozornením č. 112/2015 zo dňa 11. 03. 2015 žalovaná oznámila žalobkyni, že svojvoľne bez povolenia
parkuje svojim osobným motorovým vozidlom v areáli materskej školy - pred hlavným vchodom do

budovy, čím ohrozuje bezpečnosť detí a parkovať môže pred bránou MŠ a zároveň ju upozornil, že ak
naďalej bude parkovať v areáli MŠ, tak to bude považovať za porušenie pracovnej disciplíny a z toho
dôvodu môže byť voči nej uplatnená výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP.

Listom č. 216/2015 zo dňa 28. 05. 2015 žalovaná opakovane upozornila žalobkyňu na porušovanie
pracovnej disciplíny, keď zistila, že v dňoch 26. 05. 2015 a 27. 05. 2015 počas pracovnej doby parkovala
v areáli MŠ napriek zákazu a opätovne ju upozornila na možnosť výpovede.

Dňa 11. 03. 2015 žalovaná listom č. 110/2015 upozornila žalobkyňu na porušovaniu zákonov pri vedení
pokladne a požiadala ju, aby vedeniu pokladne venovala dostatočnú pozornosť s tým, že ak sa chybybudú opakovať, bude to považovať za porušenie pracovnej disciplíny, ktoré jej umožňuje uplatniť
výpoveď.

Upozornením č. 119/2015 zo dňa 18. 03. 2015 žalovaná oznámila žalobkyni, že sa dopustila porušenia
pracovnej disciplíny tým, že sa dňa 02. 02. 2015 a 04. 02. 2015 nedostavila do práce a svoju neúčasť
neoznámila priamemu nadriadenému a ani inak ju neospravedlnila, a preto jej udeľuje absenciu v
trvaní dva dni a upozornila ju na rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou pri opakovanom porušení
pracovnej disciplíny.

Listom č. 213/2015 zo dňa 28. 05. 2015 žalovaná opakovane upozornila žalobkyňu na závažné
porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustila tým, že nepredložila fotokópie knihy dochádzky za
mesiace marec a máj 2015 spolu s originálom v stanovenom termíne a listom č. 214/2015 z
toho istého dňa žalovaná upozornila žalobkyňu, že umožnila zamestnankyni I., aby v dňoch 23. 02. 2015
a 25. 02. 2015 počas pracovnej doby opustila pracovisko a taktiež ju upozornila na možnosť výpovede

pri opakovanom porušení pracovnej disciplíny.

Dňa 30. 06. 2015 žalovaná predložila žalobkyni zápisnicu z prerokovania výpovede z pracovného
pomeru, v ktorej uviedla dôvody skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e)
ZP a žalobkyňa po oboznámení sa s obsahom zápisnice na ňu rukou dopísala, že nesúhlasí. Dôvody,

ktoré sa v nej uvádzajú sú nezákonné, pričom sa vyjadrí do 14 pracovných dní. Následne žalovaná
doručovala žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru č. 273/2015 zo dňa 30. 06. 2015 za
prítomnosti svedkýň H. L. a O. H.. Žalobkyňa odmietla výpoveď prevziať, o čom bol spísaný záznam z
doručovaniavýpovede(čl.66).Výpoveďsiprišlaosobneprevziaťkžalovanejdňa07.07.2015.Žalovaná
dala žalobkyni výpoveď č. 273/2015 zo dňa 30. 06. 2015 podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP z dôvodu

opakovaného porušenia pracovnej disciplíny, na ktoré bola žalobkyňa upozornená listom č. 110/2015
zo dňa 11. 03. 2015 a listom č. 119/2015 zo dňa 18. 03. 2015. V samotnej výpovedi uviedla sedem
výpovedných dôvodov resp. porušení pracovnej disciplíny a to skutočnosť, že žalobkyňa ju dlhodobo
vedome zavádzala ohľadne neoprávneného udelenia súhlasu na opustenie pracoviska učiteľkou P. I.
v dňoch 23. 02. 2015 a 25. 02. 2015, že napriek zákazu opakovane parkovala so svojim osobným

motorovým vozidlom v areáli MŠ, že nepredložila originál knihy dochádzky za mesiace marec a máj
2015 spolu s fotokópiami napriek výzve zamestnávateľa, že neoznámila rodičom mal. V. stratu vedomia
ich dieťaťa dňa 27. 05. 2015, že napriek žiadosti zamestnávateľa nepredložila potvrdenie o oboznámení
zamestnancov MŠ s Dodatkom č. 2 k pracovnému poriadku, že neposkytla súčinnosť na
účely zvolania ustanovujúceho zasadnutia rady školy v rozpore s písomným príkazom zamestnávateľa

a nezabezpečila, aby na verejne prístupnom mieste v MŠ bol dostupný Prevádzkový poriadok, Školský
poriadok a Informácie o uznaných kreditoch. Listom zo dňa 26. 08. 2015 žalobkyňa oznámila žalovanej
nesúhlas s dôvodmi výpovede a trvala na tom, aby ju ďalej zamestnávala.

Po právnej stránke na daný skutkový stav aplikoval § 38 ods. 1, 4 § 61 ods. 1, 2 § 62 ods. 1, 4, 7,

§ 63 ods. 1 písm. e) ,ods.4, 6, § 77 ZP Zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce) a uviedol, že pri
výpovedi danej zamestnávateľom podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP je možné za porušenie pracovnej
disciplíny zamestnanca považovať zavinené porušenie povinností, ktoré zamestnancovi vyplývajú z
právnych, pracovnoprávnych predpisov, pokynov zamestnávateľa, z kolektívnej či pracovnej zmluvy,
resp. z pracovného poriadku. Zákonník práce pojem zavinenia bližšie neupravuje, pričom zavinené

konanie môže dosahovať rôznu intenzitu, a preto jednotlivé porušenia pracovnej disciplíny
je potrebné posudzovať prísne individuálne so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Za menej závažné
porušenie pracovnej disciplíny je možné okrem iného považovať napr. opustenie pracoviska a
odchodu zo zamestnania bez zapísania do evidencie dochádzky, upovedomenia nadriadeného
zamestnanca, neoznámenie prekážky v práci zamestnávateľovi, ak je zamestnancovi prekážka vopred

známa;nehospodárnosť,nedôslednosťanedodržiavanietermínovpriplnenípracovnýchúloh a
nedôsledné plnenie príkazov nadriadených v súvislosti s plnením pracovných úloh a
povinností vyplývajúcich z pracovnej náplne. Za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa okrem iného
považuje napr. nerešpektovanie príkazov nadriadených. Menej závažné porušenie pracovnej disciplíny
nemusí mať charakter sústavnosti a pred uplatnením tohto výpovedného dôvodu je zamestnávateľ

povinný v posledných šiestich mesiacoch písomne zamestnanca upozorniť na možnosť výpovede v
súvislosti s porušením pracovnej disciplíny. Z uvedeného vyplýva, že na to, aby zamestnávateľ uplatnil
výpoveď, zamestnanec musí najmenej dvakrát porušiť pracovnú disciplínu menej závažným spôsobom.Už po prvom menej závažnom porušení ho zamestnávateľ upozorní a následne už pri druhom porušení,
aj menej závažnom môže zamestnávateľ voči zamestnancovi uplatniť výpoveď.

V prípade výpovede danej žalovanou žalobkyni dňa 30. 06. 2015 skúmal najskôr, či táto bola riadne
doručená. Zistil, že výpoveď bola doručovaná žalobkyni na Obecnom úrade N. dňa 30. 06. 2015
starostom za prítomnosti svedkýň H. L. a O. H.. Žalobkyňa odmietla uvedenú písomnosť prijať a preto
sa táto považuje za doručenú podľa § 38 ods. 4 ZP dňom odmietnutia prijatia, t. j. dňom 30. 06. 2015.
Podľa § 77 ZP si v zákonnej lehote uplatnila na súd prvej inštancie neplatnosť skončenia

pracovného pomeru, pretože žaloba bola podaná 29. 10. 2015. Z toho dôvodu mohol ďalej skúmať
samotnú platnosť, resp. neplatnosť danej výpovede. Vzhľadom k tomu, že žalobkyni bola daná výpoveď
podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, musel najskôr skúmať,
či žalobkyňa bola v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej
disciplíny písomne upozornená na možnosť výpovede. Z obsahu samotnej výpovede vyplýva,
že upozornenie jej bolo dané v dňoch 11. 03. 2015 (č. 110/2015) a 18. 03. 2015 (č.

119/2015) a v oboch písomnostiach okrem vytýkaného porušenia pracovnej disciplíny bola žalobkyňa
upozornená na možnosť výpovede v prípade ďalšieho porušovania pracovnej disciplíny. Okrem týchto
upozornení však žalobkyni boli dané ďalšie upozornenia na porušovanie pracovnej disciplíny menej
závažným spôsobom, a to upozornenie č. 216/2015 zo dňa 28. 05. 2015 (čl. 90), upozornenie
čl. 112/2015 zo dňa 11. 03. 2015 (čl. 17), upozornenie č. 213/2015 zo dňa 28. 05. 2015 (čl. 97) a

upozornenie č. 214/2015 z toho istého dňa (čl. 84). Vo všetkých týchto upozorneniach
bolo konkretizované porušenie pracovnej disciplíny vytýkané žalobkyni a zároveň v každom upozornení
jej bolo dané na vedomie, že ak sa dopustí ďalšieho porušenia pracovnej disciplíny, tak jej môže byť
daná výpoveď. Žalovaná pri porušení pracovnej disciplíny upozornila žalobkyňu na možnosť uplatnenia
výpovede aj pri menej závažnom porušení pracovnej disciplíny. Tieto upozornenia boli dané žalobkyni

v posledných šiestich mesiacoch pred samotnou výpoveďou. Ďalej konštatoval, že žalobkyňa porušila
pracovnú disciplínu menej závažným spôsobom, keď napriek zákazu žalovanej svojvoľne parkovala
svojim osobným motorovým vozidlom v areáli MŠ, i keď podľa nej toto porušenie priamo nesúvisí s jej
pracovnými povinnosťami. V tomto prípade žalobkyňa porušila príkaz nadriadeného a konala v rozpore
s článkom 11 ods. 2 písm. i) Pracovného poriadku, s ktorým bola riadne oboznámená dňa 25. 03.

2013 (čl. 83), čo potvrdila svojim podpisom. Za právne relevantné považoval ďalšie
upozornenia ohľadom nerešpektovania príkazu nadriadeného (č. 213/2015) a neplnení si pracovných
povinností (č. 110/2015) ako aj upozornenie č. 119/2015 ohľadom neoznámenia čerpania
dovolenky v dňoch 02. 02. 2015 a 04. 02. 2015 svojmu nadriadenému vopred. Uvedenú
povinnosť si žalobkyňa splnila až dodatočne. Pokiaľ ide o upozornenie č. 214/2015 v prípade uvoľnenia

zamestnankyne I. na vybavenie súkromnej záležitosti, konala v súlade s článkom 16 ods.
12 Pracovného poriadku, keďže bolo v jej kompetencii umožniť podriadenému zamestnancovi vzdialiť
sa z pracoviska. Je však nesporné, že žalovaná žalobkyňu viackrát písomne upozornila na porušenie
pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom, a to v lehote podľa § 63 ods. 1 písm.
e) ZP a uvedená skutočnosť jej umožňovala uplatniť voči žalobkyni výpoveď v prípade ďalšieho menej

závažného porušenia pracovnej disciplíny. Žalobkyňa v priebehu konania neprodukovala žiadne dôkazy,
ktorými by spochybnila porušovanie pracovnej disciplíny konštatované v jednotlivých upozorneniach.
Výpoveď zo dňa 30. 06. 2015 obsahuje viacero porušení pracovnej disciplíny vytýkaných žalovanou
žalobkyni, a preto pri rozhodovaní o návrhu na určenie neplatnosti tejto výpovede musel samostatne
skúmať každý výpovedný dôvod a zisťovať, či zo strany navrhovateľky došlo v jednotlivých

prípadoch k porušeniu pracovnej disciplíny.

V prípade prvého výpovedného dôvodu, a to neoprávneného udelenia súhlasu na opustenie pracoviska
učiteľke P. zistil, že žalobkyňa bola na uvedenú skutočnosť upozornená listom zo dňa 28. 05. 2015 (čl.
84) . To však neumožňuje, aby sa prípadné porušenie pracovnej disciplíny, na ktoré bola žalobkyňa

upozornená zároveň použilo ako výpovedný dôvod v následnej výpovedi, pretože ide o ten istý skutok,
z toho istého dňa. Zamestnanec musí najmenej dvakrát porušiť pracovnú disciplínu menej závažným
spôsobom, z čoho vyplýva, že ako dôvod výpovede nemôže byť použité to isté porušenie pracovnej
disciplíny, pre ktoré zamestnancovi už bolo dané upozornenie. Uvedený výpovedný dôvod, preto
považoval za právne irelevantný .Bolo v kompetencii žalobkyne ako vedúcej pracovníčky v prípade

nevyhnutnej potreby uvoľniť podriadeného zamestnanca počas pracovnej doby za účelom vybavenia
súkromnej záležitosti. Nebola dodržaná zákonná lehota podľa § 63 ods. 4 ZP pre použitie tohto
výpovedného dôvodu v samotnej výpovedi danej 30. 06. 2015, nakoľko žalovaná sa o dôvodedozvedela už dňa 18. 03. 2015. Zo strany zamestnávateľa nebola dodržaná subjektívna dvojmesačná
lehota.

Ďalší výpovedný dôvod, a to opakované parkovanie motorovým vozidlom v areáli MŠ napriek zákazu
žalovanej považoval za preukázaný. Žalobkyňa bola na uvedenú skutočnosť žalovanou písomne
upozornená dňa 11. 03. 2015 a dňa 28. 05. 2015. Napriek tomu úmyselne tento zákaz porušovala a
ku dňu 30. 06. 2015, teda v deň doručenia výpovede uvedený výpovedný dôvod existoval, nakoľko
z obsahu výpovede vyplýva, že aj dňa 30. 06. 2015 tento zákaz porušila, a teda konala v rozpore s

príkazom nadriadeného.

Listom zo dňa 25. 05. 2015 žalovaná požiadala žalobkyňu o predloženie fotokópie knihy dochádzky za
mesiace marec a máj 2015 spolu s originálom. Žalobkyňa uvedenú žiadosť nerešpektovala. Uvedené by
mohlo byť považované za porušenie pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom. Pretože žalovaná
na uvedené porušenie pracovnej disciplíny upozornila žalobkyňu listom č. 213/2015 zo dňa 28. 05. 2015,

porušenie pracovnej disciplíny nemôže byť následne použité ako dôvod výpovede, lebo nie je možné
zamestnancovi za zhodné porušenie pracovnej disciplíny dať upozornenie a zároveň aj výpoveď podľa §
63 ods. 1 písm. e) ZP. Pri rozhodovaní platnosti, resp. neplatnosti výpovede, však bral do úvahy uvedené
upozornenie, ale zároveň nemohol toto upozornenie hodnotiť aj ako výpovedný dôvod, keďže ide o
časovo aj obsahovo zhodné porušenie pracovnej disciplíny.

Štvrtým dôvodom výpovede bolo neoznámenie zákonným zástupcom mal. V., že ich dieťa dňa 27.05.
2015 stratilo vedomie. Uvedený výpovedný dôvod považoval za daný. Uviedol, že Štátna školská
inšpekcia v Nitre (čl. 30) konštatovala, že na pád dieťaťa a okolnosti po ňom sú rozdielne tvrdenia
matky a pedagogických pracovníkov MŠ, pretože je nesporné, že k samotnému pádu dieťaťa došlo,

čo nespochybnila ani žalobkyňa. Preto bolo jej povinnosťou v súlade s článkom 12 ods. 5 písm. a) a
písm. k) Pracovného poriadku informovať rodičov dieťaťa o každej udalosti, ktorá naruší riadny priebeh
výchovného procesu počas návštevy dieťa v MŠ. Žalobkyňa si túto povinnosť nesplnila, rodičia dieťaťa
sa sťažovali na jej postup a okolnosti prípadu boli prešetrované, pričom jej konanie je možné považovať
za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Listom zo dňa 16. 06. 2015 žalovaná požiadala žalobkyňu o plnenie si pracovných povinností s tým,
aby najneskôr do 17. 06. 2015 oboznámila podriadených zamestnancov s Dodatkom č. 2 k
pracovnému poriadku. Žalobkyňa si uvedenú povinnosť nesplnila a nepredložila žalovanej
doklad o oboznámení sa s dodatkom spolu s podpismi zamestnancov. Tým porušila ustanovenie článku

15 ods. 4 písm. b) Pracovného poriadku, keďže neuposlúchla pracovný príkaz nadriadeného. Žiadnym
spôsobom nepreukázala svoje tvrdenie, že doklad o oboznámení sa s pracovným poriadkom odovzdala
osobne starostovi. Preto uvedený piaty výpovedný dôvod mal súd prvej inštancie za riadne preukázaný.

Rovnako šiesty výpovedný dôvod, a to neposkytnutie súčinnosti na zvolanie ustanovujúceho zasadnutia

rady školy mal za preukázaný, pretože listom č. 249/2015 zo dňa 17. 06. 2015 (čl. 111), žalovaná
požiadalažalobkyňuoposkytnutiesúčinnosti.Žalobkyňauvedenúžiadosťnerešpektovalanapriektomu,
že už predtým bola požiadaná o poskytnutie súčinnosti a svojvoľne zrušila ustanovujúcu schôdzu
rady školy listom zo dňa 16. 06. 2015 (čl. 112) bez toho, aby stanovila konkrétny náhradný termín.
Nerešpektovalatakanipredchádzajúcužiadosťžalovanejzodňa08.06.2015č.235/2015.Nauvedenom

stanovisku nič nemení upovedomenie Okresnej prokuratúry v Topoľčanoch zo dňa 14. 05. 2015 (čl. 19),
ktoré žiadnym spôsobom neoprávňovalo žalobkyňu k svojvoľnému konaniu a
nerešpektovaniu žiadosti, resp. príkazu nadriadeného.

Siedmym výpovedným dôvodom, ktorý použila žalovaná bolo, že žalobkyňa nezabezpečila na verejne

prístupnom mieste v MŠ vyvesenie Prevádzkového poriadku MŠ, Školského poriadku a Informácie
o uznaných kreditoch, čo jej vyplývalo zo zákona a čo bolo zistené kontrolou vykonanou dňa 25.
05. 2015 (čl. 125). Žalobkyňa uvedené zistenie nespochybňovala, ale bránila sa tým, že do budovy
MŠ je na základe nariadenia žalovanej voľný prístup a ona nemôže sledovať, kto sa tam pohybuje.
Žiadnym spôsobom nevedela preukázať, že uvedené dokumenty boli skutočne na nástenke v budove

MŠ zverejnené a vo svojej výpovedi iba tvrdila, že tam bol vyvesený Prevádzkový poriadok.
Z ustanovenia článku 13 ods. 7 písm. i) Pracovného poriadku však vyplýva, že žalobkyňa ako vedúci
zamestnanec zodpovedá za zverejnenie na verejne prístupnom mieste v škole informácie o
uznaných kreditoch podľa § 47a ods. 10 a 11 zákona č. 317/2009 Z. z. Pokiaľ si žalobkyňa uvedenúpovinnosť nesplnila napriek tomu, že za ňu zodpovedá, tak je to možné považovať za
menej závažné porušenie pracovnej disciplíny.

V závere súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná si
splnila svoju písomnú upozorňovaciu povinnosť podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP a následne dala
v zákonnej lehote žalobkyni výpoveď z dôvodov v nej uvedených. Za právne relevantné dôvody
výpovede považoval druhý výpovedný dôvod (parkovanie motorového vozidla v
areáli MŠ napriek zákazu), štvrtý výpovedný dôvod (neoznámenie zranenia mal. V. jej rodičom),

piaty výpovedný dôvod (nepredloženie potvrdenia o oboznámení zamestnancov s Dodatkom č. 2
k pracovnému poriadku), šiesty výpovedný dôvod (neposkytnutie súčinnosti na zvolanie zasadnutia
rady školy) a siedmy výpovedný dôvod (nevyvesenie Prevádzkového poriadku, Školského poriadku a
Informácie o kreditoch). Preto mal za to, že výpoveď zo dňa 30. 06. 2015 je platná, keďže zo strany
žalobkyne došlo vo viacerých prípadoch k menej závažnému porušeniu pracovnej
disciplíny.Pretojejžalobunaurčenieneplatnostivýpovedezamietol.Zprevedenéhodokazovaniamalza

preukázané, že žalobkyňa v priebehu roku 2015 viackrát menej závažným spôsobom porušila pracovnú
disciplínu, a to hlavne neplnením a nerešpektovaním príkazov nadriadeného ako aj neplnením svojich
pracovných povinností, a preto výpoveď zo strany žalovanej je oprávnená.

Zároveň zamietol žalobu o náhradu mzdy, na ktorú by jej vznikol nárok len v prípade neplatnosti

výpovede. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods.3 OSP.

2/Žalobkyňa napadla rozsudok v zákonnej lehote odvolaním. Odvolanie zdôvodnila neúplným zistením
skutkového stavu, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením. Žiadala, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu. Nesúhlasila s

rozhodnutím súde, pretože vykonaným dokazovaním nebolo preukázané žiadne porušenie pracovnej
disciplíny. K výpovednému dôvodu parkovaniu motorového vozidla v areály MŠ uviedla, že zákaz
o parkovaní sa vzťahoval len na jej osobu, čo považovala za šikanózne. Do areálu vstupovali
rodičia. Starosta obce na jej žiadosť neumiestnil tabuľu zákazu parkovania. Občas parkovala pred
vchodom do materskej školy, keď priviezla spotrebný materiál alebo pomôcky potrebné pre chod

škôlky. K upozorneniu č. 110/2015 uviedla, že pokladňu viedla zodpovedne, žalovaná ako
zriaďovateľ nevypracovala žiadnu smernicu k vedeniu pokladne, nezaškolila ju ani iného zamestnanca.
Nemôže byť na jej ťarchu, že rodičia neplatili poplatky a z vlastných finančných prostriedkov kupovala
nevyhnutné pomôcky, ktoré potom zúčtovala až v čase, kedy boli peniaze v pokladni. K upozorneniu č.
119/2015 nedostaveniu sa do práce uviedla, že materská škola bola zatvorená z dôvodu chorobnosti

rozhodnutím regionálneho úradu od 28.01. 2015 do odvolania. Starostu o tom informovala 27.01.2015
telefonicky a e -mailom. Následne mu zaslala e -mail 03.02.2015 o pokračovaní dovolenky a začatí
prevádzky 09.02.2015.O čerpaní jej dovolenky starosta vedel, s lístkom o čerpaní dovolenky sa zastavila
na obecnom úrade viackrát, bezúspešne. Starosta nariadil čerpanie dovolenky, pretože danú situáciu
je možné považovať ako prekážku vo výkone práce. K upozorneniu č. 213/2015 z 28.05.2015 uviedla,

že originál knihy dochádzky nepredložila z dôvodu, že originál musí mať podľa zákona na pracovisku.
V tom čase prebiehala kontrola v priestoroch MŠ z inšpektorátu práce, ktorý zistil, že u žalovanej
bola zamestnaná zamestnankyňa ako kurička v plynovej kotolni od 20.10.2014 a zaškolená bola
až 04.12.2014.Z toho je zrejmé, že nebolo objektívne možné odovzdať originál knihy dochádzky.
Nesplnenie povinnosti preto nie je možné považovať za porušenie pracovnej disciplíny.

Výpoveď z pracovného pomeru považovala za neplatnú, pretože 1., 2., 3. výpovedný dôvod je totožný s
upozorneniami. Nesúhlasila s výpovedným dôvodom daným v neoznámení rodičom o zdravotnom stave
dieťaťa, pretože skutok sa nestal tak, ako uviedla žalovaná. Dieťa nestratilo vedomie, len bežne zakoplo
a spadlo. Súd prvej inštancie opomenul vykonať dôkaz na čl. 219 spisu o výsledku šetrenia štátnej

školskej inšpekcie o anulovaní svojich záverov a výpovedný dôvod uznal za relevantný. Porušenie
pracovnej disciplíny videl v tom, že neoznámila rodičom spadnutie dieťaťa, keď žalovaná ako výpovedný
dôvod uviedla odpadnutie dieťaťa. Piaty výpovedný dôvod považovala na neplatný a vykonštruovaný,
pretože v skutočnosti bol dňa 27.05.2015 doručený Dodatok o zmene pracovného času zamestnancov s
účinnosťouod01.06.2015.Vtenistýdeňsnímzamestnancomoboznámilaapodpísaliho.Podpísanýho

odovzdala v budove materskej školy starostovi, čo odtajil. To svedčí o jeho šikanóznom správaní
k nej. Šiesty výpovedný dôvod nepovažovala za porušenie pracovnej disciplíny, lebo disponovala listom
Okresnej prokuratúry zo dňa 14.05.2015 o tom, že žalovaná nedisponuje žiadnym relevantným právnym
aktom o určení konkrétnych členov rady školy. K siedmemu výpovednému dôvodu uviedla, že nieje pravdou, že by nezabezpečila sprístupnenie Prevádzkového poriadku materskej školy na verejne
prístupnom mieste. Doklady boli na nástenke materskej školy, ale zmizli v čase sprístupnenie budovy
verejnosti. V deň jej nástupu do práce po dlhodobej PN žalovaná vykonala kontrolu týchto dokladov. Súd

zamietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom pani H., ktorá mohla túto skutočnosť dokázať.
V závere uviedla, že žalovaná jej dala upozornenia a výpoveď pre porušovanie pracovnej disciplíny
a povinností vyplývajúcich jej z pracovného poriadku. Pracovný poriadok materská škola nemala. V
roku 2013 vykonávala kontrolu školská inšpekcia, ktorá ho žiadala. Na jej odporúčanie ho žiadala od
žalovanej, ktorá jej oznámila, že ho spraví. Na druhý deň priniesla z internetu stiahnutý

pracovný poriadok nevzťahujúci sa na ich školu, preto ho nepodpísali a vrátili. Prepracovaný ho žalovaná
nikdy nevrátila a s jeho obsahom neoboznámila. Zaslala iba listinu, na ktorej mali podpísať, že s ním
boli oboznámení. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že bola terčom systematického
útočenia zo strany zamestnávateľa. V škole pracovala 33 rokov, z čoho 25 ako riaditeľka. Bola ocenená
ako vzorný učiteľ, k práci pristupovala zodpovedne. Súd prvej inštancie sa nezaoberal hodnotením ňou
predložených dôkazov.

3.Žalovanávosvojompísomnomvyjadreníkodvolaniuuviedla,žesasrozhodnutímsúduprvejinštancie
stotožňuje a považuje ho za vecne správne. Dôvody odvolania žalobkyne označila za zavádzajúce,
účelové a vzájomne si odporujúce. Uviedla, že pre správanie žalobkyne bola nútená žiadať od nej
plnenie pracovných povinností písomnou formou, pretože žalobkyňa jej príkazy svojvoľne ignorovala,

mala svoje podmienky, ktoré boli v rozpore s daným príkazom. Predložila v prvostupňovom konaní
sťažnosti vedúcej pošty na správanie žalobkyne a sťažnosti zo strany rodičov, z ktorých vyplýva, že jej
konanie je špekulatívne. K jednotlivým porušeniam pracovnej disciplíny žalobkyňou uviedla, že bola na
porušenie pracovnej disciplíny písomne upozornená upozorneniami č. 110/2015 zo dňa 11.03.2015 z
dôvodu vadného vedenia pokladne, listom č. 119/2015 zo dňa 18.03.2015 z dôvodu absencie v práci. Na

nesprávne vedenie poklade bola predtým upozornená listom č. 119/2013 z 27.03.2013, č. 93/2013 zo
dňa 11.03.2013,č. 478/2013 z 08.11.2013 a poukázala na záznam z kontroly zo dňa 09.03.2015.Nikdy
jej nebolo dané na ťarchu neplatenie poplatkov rodičmi, ale to, že takto ňou vybrané prostriedky nedala
do pokladne ako príjem, ale tak urobila o niekoľko dní. Nedôvodné sú jej tvrdenie o používaní vlastných
finančných prostriedkov. Od roku 2006 jej zabezpečila odborný časopis Manažment školy v praxi,

ktorého obsahom bolo vedenie pokladne v školách. Je členkou Regionálneho vzdelávacieho centra,
ktorý robí každý týždeň školenia, ktorých sa žalobkyňa zúčastňovala. Žalobkyňa posledných 25 rokov
pracovala ako riaditeľka materskej školy. Povinnosti vyplývajúce jej z riadneho vedenia
pokladne jej boli známe z dlhoročnej praxe. Dané porušenie pracovnej disciplíny nie je výsledkom jej
nevedomosti, ale ignorovania je povinností.

K absencii žalobkyne v dňoch 02.02.2015 - 04.02.2015 za ktorú dostala upozornenie č.
119/2015 uviedla, že povinnosťou žalobkyne v súlade s článkom 19 ods.8 Pracovného poriadku
(ak mala v úmysle čerpať dovolenku), bolo vopred požiadať o jej poskytnutie. Žiadosť o dovolenku
predložila až dodatočne 12.02.2015, s dátumom vystavenia 10.02.2015.Jej tvrdenia, že nemohla pri

opakovanej návšteve žalovanej nikoho zastihnúť na pracovisku a dať podpísať dovolenkový lístok
je zavádzajúce. Prerušenie výučby z dôvodu chrípkových prázdnin nemalo za následok absenciu v
práci. Po týchto upozorneniach sa dopustila ďalších porušení pracovnej disciplíny spočívajúcich v
zavádzaní opustenia pracoviska pani I., dlhodobým parkovaním v areály materskej školy, na čo bola
upozornená listom zo dňa 01.03.2015 č. 112/2015, listom zo dňa 28.05.2015 č. 216/2015 a parkovala

v areály aj v čase dania výpovede 30.06.2015.Je nelogické jej tvrdenie o nákupe tovaru z jej vlastných
finančných prostriedkov a potrebe parkovania v areály budovy z dôvodu vykladania kúpeného tovaru.
Ďalšie porušenie pracovnej disciplíny spočívalo v nepredložení knihy dochádzky, na čo bola vyzvaná
listom č. 204/2015 zo dňa 25.05.2015.Knihu dochádzky nepredložila ani ku dňa 28.05.2015, bola
opätovne vyzvaná listom zo dňa 28.05.2015 č. 213/2015 k splneniu povinnosti. Na to reagovala listom

zo dňa 28.05.2015 odôvodňujúcim jej konanie spočívajúce v nefunkčnosti kopírky. Opätovne bola
upozornená na preloženie knihy dochádzky listom č.233/2015 zo dňa 08.06.2015 a fotokópiu predložila
až 16.05.2015. Po zistenej kontrole 09.07.2015 bolo zistené, že kopírka v materskej škole bola funkčná.
Jej tvrdenie, že ju nemohla preložiť z dôvodu falšovania údajov o zaškolení kuričky sú nepravdivé.
Kontrola inšpektorátu práce si vyžiadala knihu dochádzky, žalobkyňa bola v tom čase práceneschopná.

Knihu zastupujúca zamestnankyňa nevydala s odôvodnením, že sa nachádza u žalobkyne. Preto po
skončení kontroly bola opätovne listom č. 204/2015 zo dňa 25.05.2015 vyzvaná na jej predloženie.
Štvrté porušenie pracovnej disciplíny spočívalo neoznámení rodičom o strate vedomia dieťaťa. Uviedla,
že žalobkyňa si extenzívne vykladá novú správu Školskej štátnej inšpekcie zo dňa 25.08.2015. Nieje sporné, že došlo nie k bežnému úrazu dieťaťa, a že mala danú udalosť nahlásiť rodičom a nie ju
zľahčovať. Vo výpovedi z pracovného pomeru a upozornení bolo výslovne uvedené, že dieťa stratilo
vedomie, preto jej argumentáciu o pozmeňovaní slov odmietla. Piateho porušenia pracovnej disciplíny

sa dopustila tak, že napriek žiadosti zamestnávateľa zo dňa 16.06.2015 č. 248/2015 o predložení
potvrdenia o oboznámení sa s Dodatkom č. 2 k pracovnému poriadku zamestnancami školy, na
žiadosť reagovala prípisom, v ktorom oznámila oboznámenie zamestnancom s dodatkom a potvrdenie
nepredložila. Požadované potvrdenie nebolo doručené ani ku dňu 30.06.2015. Je tvrdenie, že ho
osobne odovzdala starostovi obce je nepravdivé. Tvrdila, že pracovný poriadok neexistoval a potom,

že oboznámila zamestnancov s Dodatkom č. 2. Šiesteho porušenia pracovnej disciplíny sa dopustila
tým, že v rozpore s písomným príkazom žalovanej pod č. 235/2015 zo dňa 08.06.2015 neposkytla
súčinnosť pri zvolaní ustanovujúceho zasadnutia rady školy. Uviedla, že žalovaná 17.02.20104 určila
zloženieapočetčlenovRadyškolypre MaterskúškoluN.,konala vsúladesozákonom.Žalobkyňavšak
mala výhrady k osobám určeným a preto svojvoľne odmietla plniť príkaz. Siedme porušenie pracovnej
disciplíny spočívalo v nesplnení zákonnej povinnosti sprístupnenie Prevádzkového poriadku, Školského

poriadku. K tomu uviedla, že tvrdenia žalobkyne, že nebola oboznámená s pracovným poriadkom
je klamlivé. Bola s ním oboznámená 25.03.2013, čo potvrdila svojim podpisom. Ak by pracovný poriadok
neexistoval, nemala by dôvod oboznamovať jeho Dodatok č.2.Predmetný pracovný poriadok zo dňa
25.03.2013 nahradil pracovný poriadok zo dňa28.03.2002.

K námietkam vykonaného dokazovania k nevykonaniu dôkazu výsluchom svedkyne D. uviedla, že
bol navrhnutý výsluch svedkyne za účelom preukázania iných skutkových okolnosti a nie porušenie
pracovnej disciplíny pod bodom sedem. Poukázala na ustanovenie § 120 ods.1 OSP a nevykonanie
dôkazu výsluchom svedkyne nepovažovala za odňatie možnosti konať pred súdom. V závere odvolania
uviedla , že žalobkyňa Listom zo deňa 26,.08.2015 oznámila svoj nesúhlas s dôvodmi výpovede. Na jej

opakované výzvy nástupu do práce nereagovala. Písomné výzvy na nástup do práce jej boli oznámené
dňa 09.01.2015 e -mailom a sms správou , pretože žalobkyňa nedvíhala telefón a na neprijaté hovory
nereagovala. Preto jej bola zaslaná výzva zo dňa 07.09.20115- predvolanie k zamestnávateľovi na deň
09.09.2015,potom predvolanie zo dňa 10.09.2015, na ktoré opätovne nereagovala. Cielene sa vyhýbala
nástupu do práce. Z uvedených dôvodov žiadala rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnila si

náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobkyňa podala podrobné písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej. Uviedla, že žalovaná sa
vyjadrila ku skutočnostiam a dôkazom, ktoré neboli predmetom konania na súde prvej inštancie.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalobkyne podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených

v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené a preto
napadnutý rozsudok vo veci samej, ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdom prvej
inštancie, na tieto ďalej iba poukazuje.

6. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol podľa procesných ustanovení zákona číslo 99/1963
Zb., Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 nadobudol
účinnosť zákon číslo 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany. Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak

je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len naskonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu

prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

8. V danej veci odvolací súd rozhodoval o odvolaní podanom žalovaným proti rozsudku súdu prvej
inštancie, v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku.

9. Predmetom konania je žaloba o neplatnosť výpovede z pracovného pomere danej žalovanou
žalobkyni zo dňa 30.06.2015 podľa § 63 ods.1 písm. e/ Zákonníka práce. Súd prvej inštancie v

dôvodoch písomného rozhodnutia podrobne na čl. 6-7 rozsudku uviedol podmienky naplnenie tohto
výpovedného dôvodu, ktoré odvolací súd nebude opakovať, pretože sa s nimi v celom rozsahu stotožnil.
K uvedeným podmienkam iba poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4 Cdo 54/95 zo dňa
28.06.1995 publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod R 46/97, z ktorého vyplýva, že o sústavné
menej závažné porušovanie pracovnej disciplíny ide vtedy, ak sa zamestnanec dopustil najmenej

troch porušení pracovnej disciplíny, ktoré dosahujú intenzitu menej závažného porušenia pracovných
povinností a medzi ktorými je primeraná časová súvislosť. Z obsahu výpovede z pracovného pomeru
vyplýva, že žalovaná dala žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru pre opakované porušenie pracovnej
disciplíny na základe upozornení č. 110/2015 zo dňa 11.03.2015, č.119/2015 zo dňa 18.03.2015,
v ktorých bola upozornená na možnosť výpovede z pracovného pomeru a z dôvodu opakovaných

porušení pracovnej disciplíny podrobne uvedených v písomných dôvodoch výpovede. Súd prvej
inštancie sa podrobne v dôvodoch rozhodnutia zaoberal jednotlivými porušeniami pracovnej disciplíny.
Nepovažoval za dôvodný prvý výpovedný dôvod spočívajúci v udelení súhlasu zamestnankyne na
opustenie pracoviska pre nedodržanie zákonnej lehoty a nepredloženie knihy dochádzky, pretože za
zhodné porušenie pracovnej disciplíny nemožno dať zamestnancovu upozornenie a zároveň výpoveď

za pracovného pomeru. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd týmito porušeniami pracovnej disciplíny
nezaoberal, rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal z ďalších odvolacích dôvodov žalobkyne.

10. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie v druhom výpovednom dôvode -
porušenia pracovnej disciplíny spočívajúcom v parkovaní v areály materskej školy, na čo bola žalobkyňa

upozornená listom z dňa 11.03.2015 č. 112/2015 a č. 206/2015 zo dňa 28.05.2015. Odvolacie dôvody
žalobkyne spočívajúce v nezabezpečení dopravnej značky starostom obce považoval za irelevantné,
rovnako jej tvrdenie, že vykladala z vlastných finančných prostriedkov tovar zakúpený pre potreby
materskej školy. Pokiaľ by ak aj robila, po vyložení tovaru mala auto odparkovať mimo areálu školy.

Žalobkyňa ďalej uviedla, že prvé tri výpovedné dôvody sú totožné s upozorneniami, preto nemôžu
obstáť. Súd prvej inštancie z nich považoval za daný len druhý výpovedný dôvod spočívajúci v parkovaní
vozidla v areály školy. Z obsahu výpovede vyplýva, že žalovaná dala výpoveď z uvedeného dôvodu ,
pretože žalobkyňa napriek predchádzajúcemu upozorneniu č. 112/2015 zo dňa 11.03.2015 ku dňu dania
výpovede parkuje v areály školy. Žalobkyňa listom č. 112/2015 zo dňa 11.03.2015 bola upozornená na

porušenie pracovnej disciplíny, na možnosť dania výpovede. Napriek tomu porušovala ďalej pracovnú
disciplínu (za čo dostala opätovne upozornenie č. 216/2015 zo dňa 28.05.2015, ktoré však nebolo
predmetom výpovedného dôvodu).Výpovedný dôvod jej bol daný pre to, že napriek upozorneniu č.
112/2015 sa opakovane dopúšťa toho istého porušenia pracovnej disciplíny a toto porušovanie trvá ku
dňu skončenia pracovného pomeru.

11. Súd prvej inštancie považoval za dôvodný štvrtý dôvod výpovede - neoznámenie zákonným
zástupcom stratu vedomia dieťaťa. Žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz listinou
na čl. 219 spisu, v ktorom Štátna školská inšpekcia anulovala svoje závery o výsledku šetrenia sťažnostia škola neprijala žiadne opatrenia. Súd prvej inštancie v dôvodoch písomného rozhodnutia v časti
zdôvodňujúcej tento výpovedný dôvod poukázal na šetrenie vykonané Štátnou školskou inšpekciou
nachádzajúce sa na čl. 30 spisu. Uvedená správa je totožná so správou zažurnalizovanou v spise na čl.

219 spisu. Preto tvrdenie žalobkyne, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz oboznámením sa s listinou
nie je dôvodný.

12. V zápisnici o pojednávaní zo dňa 05.04.2016 vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
doplnením návrhu na čl. 201 s prílohami na čl. 202-243 spisu. V dôvodoch rozhodnutia sa s týmto

listinnýmdôkazomvysporiadal.Uvedenýodvolacídôvodžalobkynepretoniejedaný.Nikdevovýpovede
sa nenachádza termín odpadnutie dieťaťa, ale strata vedomia dieťaťa. Odvolací súd sa stotožnil
s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti. Odvolanie žalobkyne a jej vyjadrenie na
pojednávaní považoval za nadľahčenie danej situácie a nepedagogické.

13. Odvolací súd sa rovnako stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti piateho, šiesteho a

siedmeho výpovedného dôvodu. Obhajobu žalobkyne považoval za účelovú,
vzájomne si odporujúcu. (Tvrdenie žalobkyne, že jej bol v skutočnosti doručený 27.05.2015 Dodatok o
zmene pracovného času, s ktorým zamestnancov oboznámila a podpísaný predložila osobne starostovi
žalovanej, ktorý jeho prevzatie zatajil a tvrdenie, že žiaden pracovný poriadok u
žalovanej neexistoval).Žalobkyňa rovnako porušila pracovné povinnosti týkajúce sa zvolania rady školy,

keď vedome porušila príkazy nadriadeného. Jej obrana spočívajúca v konaní v súlade so závermi
Okresnej prokuratúry je irelevantná.

14. V siedmom porušení pracovnej disciplíny namietala nevykonanie výsluchu svedkyne pani H., ktorá
mala potvrdiť, že žalovaná nariadila sprístupnenie budovy a v tom čase zmizli Prevádzkový poriadok,

Školský poriadok materskej školy z nástenky v budove školy. Súd prvej inštancie na pojednávaní
konanom dňa 05.04.2016 zamietol návrh žalovanej na doplnenie dokazovania výsluchom svedkyne pani
H. Z obsahu zápisnice vyplýva, že žalobkyňa navrhla výsluch svedkyne ohľadne spísania úradného
záznamu na obecnom úrade a nie z dôvodov uvedených v odvolaní. Súd prvej inštancie v danom čase
postupovalvsúladesustanovením§120ods.1OSP.Nevykonaniedokazovaniavýsluchomnavrhnutého

svedka nie je odňatím možnosti konať pre súdom - znemožnením strane sporu uskutočňovať jej patriace
procesné práva (§ 389 ods.1 písm. b/ CSP, predtým § 221 ods.1 písm. f/OSP), pre ktoré by malo za
následok zrušenie rozhodnutia.

15. V závere odvolania žalobkyňa poukazovala na dĺžku svojho pracovného pomeru, dlhodobú funkciu

riaditeľky školy, jej pracovné úspechy a ocenenia. Súd prvej inštancie v dôvodoch
rozhodnutiauviedol,žežalobkyňaporušilapracovnúdisciplínunerešpektovanímpríkazovnadriadeného
v roku 2015 a neplnením pracovných povinností. Nevyhodnocoval uvedené skutočnosti a nezaoberal
sa predchádzajúcimi porušeniami pracovnej disciplíny žalobkyňou. Odvolací súd viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie sa preto nezaoberal ďalšími skutkovými tvrdeniami strán sporu

a nimi predkladaných dôkazov, pretože sa plne stotožnil so zisteným skutkovým stavom súdom prvej
inštancie, jeho právnym posúdením a rozsudok ak vecne správny potvrdil.

16. Žalovaná si uplatnila náhradu trov konania. Odvolací súd ako úspešnej strane sporu rozhodol, že
má nárok na náhradu trov konania. O ich výške rozhodne vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§

396ods. 1 v spojení s § 255 ods.1,§262 ods.1.2 CSP).

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).