Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 7, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/24/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513203896
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3513203896.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny
Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivice Čelkovej
v právnej veci žalobcu: ROSINOVÁ, s.r.o., so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Čsl. armády 5/67, IČO:
36 315 729, proti žalovanému: EUROHAUSE, s.r.o., so sídlom Piešťany, Orviská cesta 7137, IČO: 36
286 087, právne zastúpenému: N.. D. Y., C.., advokát

v C., T. XXXX/X, v spore o zaplatenie 1.062,42 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 9Cb/169/2013-128
zo dňa 29. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, ktorým
bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 864 Eur s 0,15 % denným úrokom z omeškania
od 31.01.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo
výške 39,37 Eur.

Žalobcovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie 1.062,42 Eur
s 0,15 % z omeškania denne od 11.12.20144 do zaplatenia tak, že žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 864 Eur s 0,15 % denným úrokom z omeškania od 31.01.2012 do zaplatenia a
náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku v sume 39,37 Eur, všetko do

troch dní od právoplatnosti rozsudku, a vo zvyšnej časti žalobcu zamietol. Z dokazovania vykonaného
oboznámením žaloby, výpisov z obchodného registra, zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa
31.05.2011, upomienkou, faktúr č.: 2011304, 2011305, 201130, 20141414, 2011415, 2011416, odporu
proti platobnému rozkazu, výdavkového dokladu zo dňa 28.06.2011, faktúry č. 2011254, ukončenia
nájmu
z 31.01.2012, podacieho lístka, listu „ukončenie nájmu- odpoveď“ zo dňa 08.02.2012, zoznamu
nájomcov, zmlúv o nájme nebytových priestorov predložených žalovaným, dokladov k rozpočítavaniu

energií, správy W., s.r.o., správy Z. Y.
a F. Y. a výsluchu účastníkov konania, svedkyne S. I.
a svedkyne U. W. mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi účastníkmi bola riadne uzatvorená
zmluva o podnájme nebytových priestorov, ktorá vymedzovala predmet nájmu, práva a povinnosti
účastníkov v súvislosti s užívaním predmetu nájmu s tým, že jednoznačne bola stanovená povinnosť
žalovaného platiť dohodnuté nájomné a čas jeho splatnosti ako i spôsob platenia. Zmluva bola

vypracovaná v písomnej forme. Pokiaľ ide
o skutočnosť namietanú žalovaným, že mu žalobca nesprístupnil priestory, teda neumožnil mu predmet
nájmu užívať, keď mu neposkytol od priestorov kľúče, toto tvrdenie vyhodnotil súd prvej inštancie akoúčelové, lebo z výsluchu svedkyne W. jednoznačne vyplynulo, že žalovaný sa nikdy nedomáhal splnenia
takejto povinnosti zo strany žalobcu, nikdy nenamietal, že mu kľúče neboli dané, prípadne, že mu
priestory neboli sprístupnené, napokon zmluvu ani z tohto dôvodu nevypovedal (k výpovedi zmluvy

došlo z dôvodu, že tieto priestory neužíval). Z vyjadrení viacerých ďalších nájomcov pritom jednoznačne
vyplýva, že ani jeden z nich problém so žalobcom ohľadne sprístupnenia priestorov nemal. Napokon, ani
prvé nájomné nebolo uhrádzané tak, ako to tvrdil žalovaný. V skutočnosti bol podnájom dohodnutý od
01.06.2011, avšak prvá platba nájomného bola realizovaná až 28.06.2011 (hoci mala byť zrealizovaná
do 10.dňa v príslušnom mesiaci). V konaní nebolo preukázané, že to bol žalobca, ktorý bránil užívaniu

priestorov (nemal k tomu ani žiadny racionálny dôvod). Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie
skonštatoval, že za celé obdobie trvania podnájmu bolo povinnosťou žalovaného platiť dohodnuté platby
nájomného vo výške 144 Eur (120 Eur + DPH) bez ohľadu na to, či z jeho strany dochádzalo i k reálnemu
užívaniu priestorov. Žalovaný bol preto zaviazaný k zaplateniu celkovej sumy 864 Eur. Pokiaľ ide
o platby spojené s nájmom, uzatvorená zmluva o podnájme nebytových priestorov o nich obsahuje iba
jedno ustanovenie, a to čl. III bod 4, kde sa konštatovalo, že v cene nájmu nie sú zahrnuté náklady

na elektrickú energiu, kúrenie, vodu, spoločné osvetlenie a smetné nádoby. Samotný spôsob výpočtu
týchto nákladov, čas, kedy ich má žalovaný platiť, spôsob rozúčtovania, v zmluve chýba. Tieto náklady
tak žalobca nemal právo účtovať zálohovo spolu s nájomným, keďže k takejto dohode nedošlo. Dohodu
o ich výške a spôsobe výpočtu žalobca nepreukázal, preto v tejto časti súd prvej inštancie žalobu
zamietol. Pokiaľ ide o úrok z omeškania z prisúdenej istiny 864 Eur, súd prvej inštancie vychádzal z

čl. III. bod 3 zmluvy o podnájme nebytových priestorov, podľa ktorého povinnosťou žalovaného bolo
zaplatiťdohodnuténájomnévždydo10.dňavmesiacinazákladevystavenejfaktúry.Uviedol,žežalobca
nepreukázal, kedy konkrétne faktúry žalovanému doručil, je však zrejmé, že
o vystavených faktúrach mal žalovaný vedomosť, keďže v liste zo dňa 31.01.2012 žiadal
o vystavenie dobropisu na vystavené faktúry. Pokiaľ teda požadoval žalobca priznanie úroku

z omeškania od 11.12.2011 (deň nasledujúci po splatnosti posledného účtovaného nájomného),
nepreukázal, či už práve v tomto období mal žalovaný k dispozícii faktúru
s vyúčtovaným nájomným. Najneskôr ju však mal 31.01.2012, keďže v liste z tohto dňa žiadal žalovaný
vystavenie dobropisu na vystavené faktúry. Preto súd prvej inštancie žalovaného zaviazal k zaplateniu
úroku z omeškania z celkovej dlžnej sumy 864 Eur za dobu od 31.01.2012 do zaplatenia. Účastníci si

v zmluve dohodli úrok z omeškania vo výške
0,15 % denne, preto bol v tejto výške priznaný pričom jeho výšku nikto nenamietal. Súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 3ods. 1, 3 , 4, § 5 ods. 1, § 6 ods. 2, § 7 a § 8 zák. č.
116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a ustanoveniami
§ 365 a § 369 ods. 1, 2, 3 Obch. zák. O náhrade trov konania rozhodol podľa §142 ods. 2 O.s.p. a

žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný čiastočne, priznal pomernú náhradu trov v rozsahu 62 %, ktoré
spočívali v sume 39,37 Eur za zaplatený súdny poplatok.

2. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 864 Eur s
0,15 % denným úrokom z omeškania od 31.01.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške

39,37Eur,podalžalovanývzákonnejlehoteodvolanie.Uviedol,žejepravdou,žeprostredníctvomsvojej
ekonómky pani W. uzatvoril dňa 31.05.2011 so žalobcom zmluvu o podnájme nebytových priestorov
s účinnosťou od 01.06.2011, v ktorej sa zaviazal platiť žalobcovi nájomné vo výške 120 Eur mesačne
vždy k 10. dňu v mesiaci, pričom prvú platbu nájomného mu zaplatil podľa zmluvných podmienok dňa
28.06.2011 vo výške 177,07 Eur. Keďže ani napriek úhrade prvého nájomného mu žalobca neodovzdal

kľúče od nebytových priestorov, a to ani do 31.01.2012, zaslal dňa 31.01.2012 žalobcovi oznámenie
o ukončení nájmu a vrátil mu aj faktúry s vyúčtovaním nájomného, keďže nebytové priestory vôbec
neužíval. Žalobca na uvedené skutočnosti nereagoval a nevyjadril sa ani k jeho žiadosti o vystavenie
dobropisu na faktúry s vyúčtovaním nájomného. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca mu neodovzdal
nielen kľúče, ale ani preberací protokol, čo vo svojej výpovedi potvrdila aj pani W., vypočutá v konaní ako

svedkyňa. Poukázal na právnu úpravu obsiahnutú v ust. § 663 a § 664 Obč. zák. a zdôraznil, že nakoľko
žalobca mu neponechal podľa nájomnej zmluvy prenajatú vec, lebo mu neodovzdal kľúče od nájmu, a
teda vec mu neprenechal na dohodnuté užívanie, nemôže byť on zaviazaný k povinnosti platiť nájomné.
Keďže súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
žiadal, aby odvolací súd jeho rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že tvrdenia žalovaného sú len
účelové, pretože kľúče od nebytových priestorov boli pani W. odovzdané pri prevzatí zmluvy. Ak by
žalovaný nebol kľúče dostal, mohol o ich odovzdanie požiadať aj písomne, čo však neurobil, pretožekľúče mal. Žalovaný zaplatil len jednu platbu nájomného a po telefonických urgenciách pani W. priniesla
kľúče i výpoveď zmluvy. Žalobca zdôraznil, že aj keď bol žalovanému vzhľadom na dátum výpovede
nájomnej zmluvy oprávnený nájomné fakturovať až do konca apríla, nájomné mu fakturoval len do

konca decembra 2011. Uviedol tiež, že faktúry žalovanému zasielal poštou, a žalovaný mu žiadnu z
nich nevrátil.

4. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu, ktoré mu bolo doručené prostredníctvom právneho
zástupcu dňa 13.01.2015, nereagoval.

5. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len O.s.p.).

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

8. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 CSP v rozsahu podaného odvolania a dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny podľa §

387 ods. 1 CSP s tým, že v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho
odôvodnením. Rozhodol tak bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože
vo veci nebolo potrebné zopakovať dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem.

9. Preskúmaním rozsudku v časti napadnutej odvolaním a konania mu predchádzajúceho odvolací súd

zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade so
zásadami uvedenými v ust. § 191 CSP (do 30.06.2016 podľa § 132 O.s.p.) a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil správny právny záver o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi dlžné nájomné celkom
vo výške 864 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania v zmysle § 3 ods. 1, 3, 4 a § 6 ods. 2 zák. č.
116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, keď konštatoval,

že medzi sporovými stranami došlo k riadnemu uzavretiu zmluvy o podnájme nebytových priestorov
a z vykonaného dokazovania nevyplynuli skutočnosti tvrdené žalovaným, že žalobca mu nesprístupnil
prenajaté priestory, keď mu neodovzdal od nich kľúče.

10. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP (do

30.06.2016 podľa § 157 ods. 2 O.s.p.) a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v celom rozsahu
stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Žalovaný ani v odvolaní proti rozsudku
neuviedol žiadne také skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní zaoberal a ktoré by neboli
predmetom jeho posudzovania.

11. Odvolací súd z uvedených dôvodov potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
12. Žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nebol
priznaný, pretože mu v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).