Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 5, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/462/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511215358
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7511215358.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35
724 803, proti žalovanej O. K., D. XXX, Z. W. XXX,XX €. J. H.., za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovanej Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku 10C/148/2012-96 z 26.2.2013 Okresného súdu Košice - okolie

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol, žalovanej náhradu trov konania nepriznal
a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu trovy preddavkované štátom na svedočné 16,50 € a
vedľajšiemu účastníkovi trovy konania 165,70 €, na účet zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Igora
Šafranka, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, o. i., čo žalobca podanou žalobou žiadal a čím svoju žalobu

odôvodnil, ďalej, že vedľajší účastník vo svojom písomnom stanovisku z 12.4.2012 vzniesol námietku
premlčania celej pohľadávky žalobcu, pretože žaloba mu (súdu) bola doručená 18.10.2011 a celý dlh sa
stal splatným ešte v r.2006, že žalobca mu následne predložil dohodu o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku zo 7.7.2010, v ktorom žalovaná uzavrela dohodu o splátkovom kalendári, podľa ktorej
sa zaviazala splácať úver 577,32 € počnúc 15.4.2010 a uznala celý záväzok a, že vedľajší účastník vo
svojom stanovisku uviedol, že uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 4 ods.8

zák.č.250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, pretože pri uzatváraní dohody
nebolidodržanéprincípydobromyseľnosti,čestnostiažalobcombolvyužitýomyl,lesťvsnahedosiahnuť
uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa a podpisom takejto formulárovej dohody si spotrebiteľ zhoršil
svoje zmluvné postavenie a uzavretie takejto dohody mu privodilo značnú ujmu, čo je v rozpore s §
54 ods.1 O. z. a preto jej súd nemôže poskytnúť ochranu. Na základe vykonaného dokazovania zistil
tento skutkový stav: Všeobecná úverová banka, a. s. (ďalej len VÚB) uzatvorila so žalovanou zmluvu

o poskytnutí flexi pôžičky č.103081421. Na základe tejto zmluvy jej poskytla úver, pričom podmienky
čerpania úveru sú uvedené v zmluve o všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaná nedodržala
podmienky zmluvy, keďže úver riadne a včas nesplácala. V dôsledku toho spoločnosť vypovedala
zmluvu o úvere a žalovanú vyzvala na úhradu dlžnej sumy. Následne 8.12.2006 spoločnosť postúpila
svoju pohľadávku voči žalovanej na žalobcu. Žalobca v tomto konaní žiadal aby žalovaná bola zaviazaná
na zaplatenie istiny, ktorá bola vyčíslená ku dňu podania žaloby, t.j. na 879,11 € spolu s 9,5 % úrokom

ročne zo sumy 377,32 € od 9.12.2006 až do zaplatenia. Žiadal priznať aj náhradu trov konania. Z
dokladov predložených žalobcom vyplýva, že 23.7.2004 VÚB a žalovaná uzavreli zmluvu o poskytnutí
flexi pôžičky, pričom bol poskytnutý úver 20 000 Sk, ktorý sa zaviazala žalovaná splácať v mesačných
splátkach po 722,05 Sk po dobu 36 mesiacov. Žalovaná podmienky zmluvy nedodržala. Následne
8.12.2006 VÚB postúpila pohľadávku na žalobcu. Ku dňu postúpenia pohľadávky táto činila 916,14
€ a pozostávala z neuhradenej istiny 577,32 € a riadneho úroku 237,57 €, úroku z omeškania 0,61

€ a ostatných poplatkov 101,44 €. Po postúpení pohľadávky žalovaná uhradila 37,83 €. Žalovaná
pohľadávka činí 879,11 €. Z vykonaného dokazovania mal za to, že právny vzťah medzi účastníkmije potrebné posúdiť podľa zák.č.258/01 o spotrebiteľskom úvere a tiež podľa zák.č.634/92 o ochrane
spotrebiteľa a ust. O. z. o spotrebiteľských zmluvách, odstúpení od zmluvy a bezdôvodnom obohatení.
Vychádzajúc z § 52 ods.1,§ 53 ods.1,5,§ 54,§ 100,§ 101,§ 103,§ 111 O. z. (v znení do 31.12.2007,

resp. 31.10.2008),§ 6 ods.1,3,§ 23a zák.č.634/92 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, čl.3 bod 1 Smernice
Rady 93/63 EHS (ich znenie citoval) uzavrel, že žalobca, resp. jeho právny predchodca je právnickou
osobou, ktorej obchodnou činnosťou je poskytovanie, o. i., aj spotrebiteľských úverov a žalovaná je
fyzickou osobou, nepodnikateľom, pričom zmluva o poskytnutí flexi pôžičky č.103081421 bola uzavretá
na predtlačenom formulári. Z vykonaného dokazovania mal za to, že pohľadávka žalobcu voči žalovanej

vznikla v r.2006 a, že nárok uňho bol uplatnený 18.10.2011, teda po zákonnej 3 ročnej premlčacej dobe a
opakoval,ževedľajšíúčastníkvzniesolnámietkupremlčania.Prihliadolnatútonámietkuanárokžalobcu
v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ žalobca predložil dohodu o uznaní záväzku zo 7.7.2010, uviedol,
že možno mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle dlžníka (z iných konaní vyplýva, že
dlžníkom neboli osobne podpísané), že ide o uznanie už premlčaného dlhu a mal zato, že ide o nekalú
praktiku žalobcu v rozpore s dobrými mravmi podľa § 4 ods.7 zák.č.250/07 o ochrane spotrebiteľa a je

teda neplatná a preto na túto dohodu neprihliadal a, že nemožno poskytovať súdnu ochranu práv po
použití nekalej obchodnej praktiky, tiež s prihliadnutím ku skutočnosti, že obsah dohody nebol náležitým
spôsobom vysvetlený žalovanej. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, náhradu trov konania mu
nepriznal, žalovaná mala plný úspech, náhradu trov konania však nežiadala priznať, preto rozhodol, že
jej náhradatrovkonanianeprináleží.Podľa§142ods.1O.s.p.priznalnáhradutrovkonaniavedľajšiemu

účastníkovi, ktoré pozostávajú z trov právneho zast. a to za 2 úkony právnej pomoci po 61,41 € podľa
§ 14 ods.1 Advokátskej tarify, a to prevzatie a príprava, vyjadrenie z 12.4.2012, režijný paušál r.2012
- 2 x 7,63 € a to všetko s 20 % DPH, odmena advokáta celkom 165,70 €. Mal zato, že ide o účelne
vynaložené trovy právneho zast., keďže v dôsledku poskytnutej právnej pomoci bola žaloba zamietnutá.
Podľa § 148 O. s. p. zaviazal žalobcu aj na náhradu trov konania, ktoré boli preddavkované štátom na

svedočné 16,50 € na účet súdu, keďže žalobca navrhoval výsluch svedka a v konaní nebol úspešný.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu, ktoré odôvodnil nasledovne:
Citoval znenie § 110 ods.1 a § 558 O. z. Žalovaná 7.4.2010 podpísala Dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku (ďalej len Dohoda), prostredníctvom ktorej uznala svoj záväzok voči nemu

vzniknutý zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky č.5705401210704 uzavretej s VÚB vo výške 879,11 €
s prísl. čo do dôvodu a výšky a zaviazala sa splatiť svoj záväzok. Predmetná Dohoda spĺňa všetky
náležitosti, ktoré zák. vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu,
vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zároveň
žalovaná potvrdila vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. V tejto súvislosti poukázal

na čl.3 bod 3.1 Dohody, v ktorej je jednoznačne, zrozumiteľne a jasne uvedené: Osoby uvedené v
bode 1.2 a, alebo 1.3 tejto Dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
Obsahom Dohody je uznanie dlhu zo strany žalovanej ako právny inštitút zakotvený v O. z., pričom
právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zák., je prerušenie plynutia premlčacej
doby. Tzn., že doba, ktorá dovtedy uplynula, sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová 10

ročná premlčacia doba, a to priamo zo zák. V danom prípade došlo k nespochybniteľnému uznaniu
dlhu, pričom na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods.1 druhá veta
O. z. (teda namiesto pôvodnej premlčacej doby odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne plynúť nová
10 ročná premlčacia doba) zák. nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní
dlhu. Uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods.1 O. z. viazané

na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. K prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a
začatiu plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania
o premlčaní vedel alebo nie. Zároveň poukázal na čl.3 bod 3.1 Dohody, v ktorej žalovaná potvrdila
svoju vedomosť o premlčaní dlhu, tzn. v danom prípade nastali účinky § 558 O. z., a to že záväzok
uznaný žalovanou čo do dôvodu a výšky v čase uznania trval. Úprava obsiahnutá v § 558 O. z. spája

vedomosť toho, kto uznal premlčaný dlh, o jeho premlčaní, so vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že dlh
v čase uznania trval. Žalovaná sama požiadala o možnosť splácať dlžnú sumu v splátkach, nakoľko
nebola schopná uhradiť dlžnú sumu celú naraz. Umožnil žalovanej splácanie dlžnej sumy v mesačných
splátkach a teda sa snažil v jej záujme predísť súdnemu konaniu. Je logické, že si musí zabezpečiť
vymožiteľnosť svojej pohľadávky pre prípad neskoršieho neplnenia splátkového kalendára žalovanými,

a to práve uznaním dlhu zo strany žalovaných, s čím je spojené aj plynutie novej premlčacej doby.
Vzhľadom na uvedené je absurdné hovoriť o zhoršení postavenia spotrebiteľa uzatvorením Dohody,
keďže ide o prejav slobodnej vôle žalovanej, ktorá si je vedomá svojho záväzku, uzavrieť s ním
predmetnú Dohodu a svoj záväzok postupne splatiť v dohodnutých splátkach. Nemusel vyhovieť jejžiadosti a mohol sa hneď domáhať svojho nároku súdnou cestou. Daným prístupom súdu dochádza
k popretiu procesnej zásady rovnosti účastníkov a k neprimeranej ochrane spotrebiteľa vedúcej k
úplnému zbaveniu zodpovednosti spotrebiteľa za plnenie svojich povinností, ktoré mu zo záväzkového

vzťahu vyplývajú. Žiadne zákonné ust. nebráni súdnemu uplatneniu aj premlčaného práva a zároveň
premlčaním dlh nezaniká, teda nemožno ani pri najmenšom hovoriť o použití nekalých obchodných
praktík. V danom prípade došlo navyše k uznaniu dlhu a teda k plynutiu novej premlčacej doby. Zároveň
je namieste poukázať na skutočnosť, že žalovaní sú v mnohých prípadoch v omeškaní s úhradou
dlžnej sumy niekoľko rokov, pričom v snahe zabrániť súdnemu riešeniu veci sú vyzývaní písomne,

telefonicky, vykonaním osobných návštev, v snahe zabezpečiť úhradu dlžnej sumy ešte pred podaním
žalobného návrhu za účelom mimosúdneho vyriešenia veci a zabrániť tak zbytočnému navyšovaniu
dlžnej sumy. Žalovaní si boli vedomí svojho záväzku, avšak ten uhradený nebol. Konanie žalovanej
nemožno považovať za morálne a čestné, a preto nemožno súhlasiť s tým, resp. je absurdné, aby
takému konaniu bola zo strany súdu poskytnutá ochrana. Nemôže súhlasiť so zamietnutím žalobného
návrhu z dôvodu premlčania, nakoľko je zrejmé, že ak by aj žalovaná v čase uznania dlhu nevedela o

jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods.1 druhá veta O.
z., t.j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10 - ročnej premlčacej
doby v takomto prípade nastupuje. Rovnaký právny názor zastáva aj Najvyšší súd (ďalej len NS) Českej
republiky v nasledovných rozsudkoch: 3Cz 6/68, 33Cdo 155/2007, 33Odo 934/2005, 33Odo 1039/2004,
33Odo 133/2005. Má za to, že súd mal vzhľadom na uvedené skutočnosti s poukazom na § 558 O.

z. a naplnenie zákonných predpokladov daného ust. žalobnému návrhu vyhovieť v plnom rozsahu.
Predmetná Dohoda neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie. Obsah Dohody nie
je tak rozsiahly, aby sa s ním žalovaná nemala možnosť oboznámiť a okrem toho Dohodu podpisovala
vo svojom bydlisku, teda mala možnosť si Dohodu v pokoji prečítať a v prípade, ak mala záujem
uzatvoriť Dohodu s takýmto obsahom, vysloviť s ňou svoj súhlas svojím podpisom, resp. odmietnuť

ju a nepodpísať, ak s jej obsahom nesúhlasila. Nemožno spochybniť, že ide o prejav slobodnej vôle
žalovanej, ktorá si je vedomá svojho záväzku, uzavrieť s ním predmetnú Dohodu a svoj záväzok
postupne splatiť v dohodnutých splátkach. Dohodou dochádza k zmene v obsahu záväzku zmluvných
strán, ktorá spočíva v tom, že žalovanej je umožnené splácať záväzok v splátkach. Dochádza teda
k zmene v spôsobe plnenia záväzku. V nadväznosti na uvedené zdôraznil, že dohoda o zmene v

obsahu záväzku je zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi ním, ako veriteľom, a žalovanou, ako dlžníkom,
pričom ako postupník tu nemá postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej úpravy. Z uvedeného
potom vyplýva, že ust. Dohody o tom, že žalovaná uznáva svoj záväzok nemohlo jej byť vnútené
ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve a na Dohodu sa nevzťahujú ust. o neprijateľných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zastáva názor, že žalovaná po tom, čo sa oboznámila

s obsahom Dohody, svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznala a vyjadrila svoju vedomosť s
premlčanímpohľadávky.ŽalovanánebolakpodpisuDohodyžiadnymspôsobomdonútená,uzatvorením
predmetnej Dohody taktiež nedochádza k zhoršeniu jej postavenia ako spotrebiteľa, ale práve naopak,
poskytol jej možnosť plniť už existujúci splatný záväzok, s plnením ktorého sa dostala do omeškania,
v splátkach. Ďalej nesúhlasil, aby bol zaviazaný na úhradu trov právneho zast. vedľajšieho účastníka

z nasledovných dôvodov: Zastáva názor, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa -
musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach
v spotrebiteľských veciach. Podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR samotné združenie má
v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa
§ 25 zák.č.250/07 Z. z. majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Tieto právne

závery ustálil aj Krajský súd (ďalej len KS) v Bratislave vo svojom rozhodnutí 5Co/26/2012, ako aj v
rozhodnutí 3Cob/259/2011, ktorý v obdobných prípadoch nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu
trov právneho zast. Ako vyplýva z dôvodovej správy k zák.č.384/08 Z. z. cieľom novelizácie O. s.
p. bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv a umožniť
širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby, najmä združenia

na ochranu spotrebiteľov. Má za to, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu
spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi
kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a odborne
kompetentné. Združenie založené na ochranu spotrebiteľa je účelné zakladať len v prípade, ak samotné
združenie je spôsobilé poskytovať ochranu spotrebiteľovi, inak nemožno hovoriť o naplnení samotnej

podstaty zákonných ust., ktoré umožňujú ich vznik. Ak združenie tento predpoklad nenapĺňa je nutné
tento nedostatok odstrániť buď v rámci samotného združenia alebo takéto združenie nenapĺňa základy
predpoklad svojej existencie a nie je účelné povoliť vstup takéhoto združenia do konania. Združenie
vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného, a to oznámením o vstupedo konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného
je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania, združenie nemá žiadnu vedomosť
o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú

vec. Zastáva názor, že len na základe skutočnosti, že žalovaným je spotrebiteľ, bez akýchkoľvek
vedomostí o predmete a stave konania, je nemožné pripraviť sa na zastupovanie v tej ktorej veci, a
teda naplniť podstatu právneho úkonu - príprava a prevzatie právneho zast. Vedľajší účastník viaceré
procesné podania nadbytočné opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich sa
na predmet sporu. Na uvedené upozornil aj KS v Košiciach v rozhodnutí 6Co/141/2012. Paušálny vstup

združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne
navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa,
ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zast. KS v Banskej Bystrici v
rozhodnutí 17Co/91/2012 a obdobne aj KS v Bratislave v rozhodnutí 9Co/420/2012 vyjadril dôvodné
podozrenie,žeskutočnýmcieľomzdruženianiejeochranaprávkonkrétnehospotrebiteľa,alezárobková
činnosť zástupcu vedľajšieho účastníka v podobe náhrady trov právneho zast. Účelom civilného procesu

ako takého je poskytovanie ochrany porušeným alebo ohrozeným, subjektívnym hmotným právam a
právom chráneným záujmom. Situácie, keď sa civilné konanie zneužíva, a to i vzhľadom na samotný
priebeh civilného konania v konkrétnej veci, iba na získanie náhrady trov konania, nie sú v súlade s týmto
vymedzením. Na priznanie náhrady trov konania je nevyhnutné splnenie podmienok vyžadovaných §
142 O. s. p., a to najmä účelnosť vynaložených trov konania. V zmysle uvedeného zastáva názor, že

trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie
práva. Združenie v predmetnom konaní nevystupuje ani ako splnomocnený zástupca žalovaných,
pričom títo o vstupe združenia do konania pravdepodobne ani nemali žiadnu vedomosť, čo vyjadril
aj KS v Prešove v rozhodnutí 13Co/35/2012, ako aj v rozhodnutí 13Co/36/2012. Dovolil si upozorniť,
že súd nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje základné právo na

právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl.47 ods.2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy
konania neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho
účastníka k predmetu konania. Obdobný právny názor vyslovil Ústavný súd SR v náleze II.ÚS78/03.
Súd by mal pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania skúmať účelnosť vynaložených trov
konania uplatnených účastníkom. Účelnosť je vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa a opodstatnená

je v prípade, že vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje jej medze. Účelnosť by mala byť
posudzovanáprikaždomúkoneprávnejslužbysamostatne.Zastávanázor,žeodmenuzaúkonyprávnej
služby poskytnuté zástupcom vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej v súdenej veci nemožno
považovať za účelne vynaložené trovy. Nárok na náhradu trov právneho zast. nemožno priznať, ak sa
určité procesné podanie nadbytočné opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností.

Uvedené možno aplikovať aj na podania advokáta, ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa
na predmet sporu, na skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať,
a sú významné pre posúdenie veci samej. Činnosť vedľajšieho účastníka rozhodne nemožno považovať
za tak odborne náročnú, že by si vyžadovala úplné právnické vzdelanie. Uvedené potvrdil vo svojom
rozhodnutí aj KS v Žiline, 10Co/110/2012. Podania vedľajšieho účastníka sú abstraktné, všeobecné

bez znalosti prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania.
Rovnako nie je zriedkavý postup Združenia, kedy súčasne s oznámením o vstupe do konania podá
aj odpor proti platobného rozkazu (ďalej len PR), napriek tomu, že tento ešte ani nebol vydaný.
Uvedené potvrdzuje, že vedľajší účastník paušálne vstupuje do konaní, o ktorých stave nemá žiadnu
vedomosť. Zároveň zastáva názor, že skutočnosť, že súd účastníkovi právo na náhradu trov konania

neprizná, sama o sebe neznamená popretie rovnosti podmienok v konkrétnom súdnom konaní, a ani
odňatie procesného práva účastníka na zastúpenie advokátom. Uvedený právny názor potvrdili rôzne
senáty viacerých KS v nasledovných rozhodnutiach: KS v Bratislave 3Cob/259/2011, 6Co/329/2012,
3Co/393/2012, 4Co/346/2012, 5Co/347/2012, 14Co/349/2012, 2Cob/171/2012, 2Co/302/2012, KS v
Banskej Bystrici 16Co/100/2012, 13Co/241/2012, 13CoE/218/2012, 14Co/313/2012, 17Co/91/2012, KS

vKošiciach6Co/141/2012,2Co/l66/2012,3Cob/186/2012,5Co/98/2012,6Co/123/2012,1lCo/199/2012,
KS v Nitre 26Cob/l42/2012, 6Co/144/2012, 5Co/188/2012, 9Co/250/2012, 8Co/273/2012, KS v Prešove
13Co/35/2012, 8Co/15/2012, 12Co/41/2012, 14Co/28/2012, 9Co/21/2012, KS v Žiline 5Co/264/2012,
6Co/228/2012, 10Co/l 10/2012, 9Co/363/2012 a 8Co/346/2012. Má vedomosť, že vedľajší účastník v
súvislosti s dôvodnosťou priznania trov poukazuje na § 137 O. s. p. a na ust. Charty základných práv

EÚ ako aj rozhodnutia Súdneho dvora (ďalej len SD) EÚ. K uvedenému si dovolil uviesť, že združenie
žalovanú v konaní nezastupuje. Z uvedeného dôvodu nemožno argumentovať uvedeným ust., nakoľko
to priznáva náhradu hotových výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa
osobitného prepisu, čiže ide najmä o Centrum právnej pomoci. Obdobný právny názor vyjadril KS vPrešove v rozhodnutí 13Co/40/2012. Má za to, že ust. Charty základných práv EÚ ako aj rozhodnutia
SD EÚ, sa týkajú všeobecne ochrany spotrebiteľa. Žiadne z predmetných ust. nepoukazuje na to, že by
sa združenia na ochranu práv spotrebiteľa mali nechávať zastupovať advokátmi, ale len na to, že nie je

vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby. Rozhodnutím súdu dochádza
len k podpore nekorektného postupu zo strany združení ako vedľajších účastníkov, ktorých prvotný
cieľ spočívajúci v ochrane spotrebiteľa ustúpil snahe o profitovanie z trov právneho zast., keďže je
prinajmenšom pozoruhodné, že združenie na ochranu spotrebiteľa nevstupuje do všetkých konaní, v
ktorých je jedným z účastníkov konania spotrebiteľ, ale len do tých konaní, kde má záruky úspechu vo

veci prostredníctvom jednoduchých opakovaných podaní, čo vedie k nehospodárnemu a neúčelnému
priznaniu trov právneho zast. vedľajšiemu účastníkovi. Na základe uvedeného navrhol rozsudok v
napadnutom rozsahu preskúmať a v zmysle § 220 O. s. p. ho zmeniť tak, že vyhovie jeho žalobe v
plnom rozsahu, resp. v zmysle § 221 ods.1 a 3 O. s. p. ho zruší a vráti vec súdu na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatnil voči žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi (spoločne a nerozdielne) trovy konania a
právneho zast. v prvostupňovom i odvolacom konaní, pričom trovy právneho zast. odvolacieho konania

pozostávajú z 1 úkonu právnej služby 61,74 € s DPH a režijného paušálu k úkonu právnej služby 9,37
€ s DPH, spolu 71,11 € s DPH (podanie odvolania).
Vedľajší účastník v označenej veci k odvolaniu žalobcu proti rozsudku z 26.2.2013 podal nasledujúce
vyjadrenie. Čo sa týka odvolacích námietok, zameraných proti nemu a proti priznaniu náhrady trov
konania a ich výšky, tak podľa § 93 ods.4 O. s. p. má v konaní rovnaké práva a povinnosti, ako

účastník, koná však iba sám za seba. Nakoľko mu nebola doručená Dohoda o uznaní záväzku a o
úhrade pohľadávky v splátkach, vychádzajúc zo svojich doterajších skúseností, k nej podal nasledujúce
vyjadrenie. Žalobcom predložená Dohoda je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, príp.
osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Takto
predformulovaná Dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej

lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku (ďalej len doložka). Ich právny význam a dôsledky
sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Ako neprijateľné, sú obe zmluvné podmienky
obsiahnuté vo formulári zo 7.7.2010, absolútne neplatné. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania
dlhu je sofistikovane „skryté“ do dohody o splátkach v bode 3, pričom by malo byť súčasťou uznania
záväzku v bode 2 Dohody. K neprijateľnosti zmluvnej podmienky predlžujúcej premlčaciu lehotu priamo v

spotrebiteľských zmluvách na 10 rokov, poukázal na rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
10C/47/2010 z 20.1.2011 v spojení s rozsudkom KS Trenčín 17Co/167/2011 z 23.11.2011. Je nelogické
a vylúčené, aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení
premlčacej lehoty, pri premlčanej pohľadávke. Čo viedlo žalobcu k tomu, že pohľadávku, ktorá mu bola
postúpená od právneho predchodcu ako nepremlčaná pred viacerými rokmi nechal premlčať, neuplatnil

ju včas v súdnom konaní, aby následne vyhľadal dlžníka a neprijateľným spôsobom mu podsunul na
podpis formulár o uznaní premlčaného záväzku. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými
mravmi v zmysle § 4 ods.8 zák.č.250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov,
pretože pri uzatváraní Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach neboli dodržané
princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie

premlčaného záväzku spotrebiteľa. Cit. ust. je jedinou explicitnou definíciou dobrých mravov v našom
právnom poriadku. Podpisom formulárovej Dohody si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie a
uzatvorenie tejto dohody mu privodilo značnú ujmu, čo je v rozpore s § 54 ods.1 O. z. Iniciatíva k
uzatvoreniu takejto dohody nikdy nevychádza od spotrebiteľa. Okolnosti, za ktorých žalobca uzatvára so
spotrebiteľmi formulárové Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach (po vynútenej

návšteve splnomocnenej osoby žalobcu, s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach dlhu) je
potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku a posudzovať ju najmä podľa § 8 ods.4 zák. o ochrane
spotrebiteľa. K tomu dodal, že ak aj ide pri uznaní dlhu o jednostranný právny úkon, tak v prípade keď ho
dodávateľ „nadiktoval“ do Dohody, ide o to viac o neprijateľnú zmluvnú podmienku a nekalú obchodnú
praktiku. Všetko čo je v takejto zmluve (Dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach)

podlieha ex offo súdnej kontrole. Nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po
použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods.1 O. z.). K uvedenej
problematike poukázal, napr. rozsudok KS Prešov 3Co/53/2012 z 5.12.2012, 4Co/19/2012 zo 7.9.2012,
5Co/58/2012 z 15.11.2012, 11Co/37/2012 zo 7.6.2012, 12Co/47/2012 zo 14.6.2012, uznesenie KS
Prešov 16Co/133/2012 z 27.9.2012, rozsudok KS Prešov 17Co/120/2012 z 29.11.2012, 19Co/87/2012

z 20.12.2012, rozsudok KS Košice 4Cob/75/2012 z 26.10.2012 a 5Co/194/2012 zo 6.11.2012. Citoval
vybraté časti z rozsudku KS Prešov 3Co/53/2012 z 5.12.2012, 5Co/69/2012 z 20.12.2012,11Co/37/2012
zo 7.6.2012, 12Co/47/2012 zo 14.6.2012, 17Co/120/2012 z 29.11.2012 a z rozsudku KS Košice
5Co/194/2012 zo 6.11.2012. Trval na tom, že pri uzatváraní predmetnej Dohody ide zo strany žalobcuo nekalú obchodnú praktiku, kedy pod zámienkou splátok (ktoré sú určené celou sumou, aj keď dlh je
vyjadrený v € a centoch alebo často nie sú určené vôbec a zakaždým chýba počet splátok), jediným
cieľom žalobcu je dosiahnuť predĺženie premlčacej doby. Právo na zástupcu má z rovnakých dôvodov,

z akých ho má žalobca. Je preto absurdné, ak žalobca, ako účastník konania zastúpený advokátom,
upiera právo na zastúpenie advokátom inému účastníkovi. Účelnosť trov vynaložených na právnu
pomoc možno odvodiť z čl.47 ods.2 Ústavy (citoval jeho znenie). Aj on, ako občianske združenie
zložené prevažne z laikov v oblasti práva, ktoré je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v
súdnychkonaniachoprávnenézáujmyspotrebiteľov,máprávovystupovaťprotidodávateľomnazáklade

princípu „rovnosti zbraní“. Jeho vstupom do konania sa žalobca zrazu v súdnych konaniach začína
ocitať v postavení, v ktorom nachádza rovnocenného partnera v riešení právnych otázok súvisiacich s
prebiehajúcimi spormi, pretože samotní spotrebitelia sa nedokážu náležite brániť. Samotná skutočnosť,
že má principiálne právo na náhradu trov konania - nie je, dúfa - medzi účastníkmi sporná, napriek tomu
si dovolil poukázať na uznesenie NS SR 5Cdo 71/2010 z 9.6.2010, ako aj na prvé vydanie komentára
k Občianskemu súdnemu poriadku, ktoré boli vydané v Nakladatelství C.H. Beck (napr. Števček/Ficová

a kol. Občiansky súdny poriadok, komentár, I. vydanie 2011, príp. Drápal/Bureš a kol. Občanský soudní
řád I, Velké komentáře, I. vydání 2009). Osobitne dal do pozornosti, najnovší Občiansky súdny poriadok
Komentár - I. diel, 2. Vydanie 2012, autorov Števček/Ficová a kolektív, Beckovej edície komentovaných
zákonov, nakladateľstva C.H.Beck, str.327-331. Žaloba proti spotrebiteľovi bola zamietnutá v dôsledku
jeho aktivity. Jeho účasť v konaní je pre spotrebiteľa efektívna, v zmysle cieľov a účelu, na ktorý je

združenie založené. Na potrebu účasti jeho v konaniach, ako je toto, poukazuje samotná argumentácia
žalobcu. Pýtal sa, prečo finančný gigant, akým je predchodca žalobcu, postúpil pohľadávku žalobcovi,
ktorý sa zaoberá vymáhaním pohľadávok a prečo sa tento silný žalobca dáva zastupovať silnou
advokátskou kanceláriou, proti slabému spotrebiteľovi, ktorému vytýka, že sa ho ujalo združenie, ktoré
je na tento účel zriadené a združeniu vytýka, že sa dalo zastupovať advokátom. Svojou podstatou,

ide u dodávateľa o nekalé obchodné praktiky, ktoré sťažujú, už aj tak ťažké sociálne postavenie
najchudobnejších vrstiev obyvateľstva. Práve proti takýmto dodávateľom a proti ich neprijateľným
zmluvným podmienkam a nekalým obchodným praktikám, je úloha združení nezastupiteľná, lebo aj
keď súd skúma neprijateľné zmluvné podmienky ex offo, nemôže napr. poučiť spotrebiteľa o premlčaní.
Pritom prax potvrdzuje, že dodávatelia majú celoplošne snahu ignorovať premlčaciu lehotu podľa O.

z. a predkladajú nekalým spôsobom spotrebiteľovi zmluvné podmienky, podľa ktorých sa dožadujú
premlčacích lehôt podľa Obch. zák. a často aj 10 ročných premlčacích lehôt, resp. dodatočne podsúvajú
spotrebiteľom na podpis uznania dlhu, na predtlačených formulároch. Len príkladmo chcel poukázať na
ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré dodávatelia často používajú, a na ktoré v prípadoch, keď
uplatnený nárok nie je premlčaný, poukazuje. Ide napr. o: - duplicita sankčných mechanizmov, - neplatná

zmluvná pokuta, - dohoda o zrážkach zo mzdy bez akejkoľvek súdnej kontroly, - nemožnosť spotrebiteľa
použiť na splatenie úveru zmenky a šeky, - nemožnosť spotrebiteľa postúpiť svoje pohľadávky zo
spotrebiteľskej zmluvy oproti dopredu danému súhlasu spotrebiteľa s postúpením pohľadávok zo strany
dodávateľa, - predĺženie premlčacej doby ohľadom akýchkoľvek práv na dobu 10 rokov, - dohodnutá
rozhodcovskádoložka,ai.Praxtakistopotvrdzuje,žesociálneajvedomostneslabýspotrebiteľrezignuje

a príjme akékoľvek rozhodnutie. Sám sa brániť nevie a na advokáta nemá. Pýtal sa, prečo sa má
spotrebiteľ ochraňovať sám a dodávateľ má postúpiť pohľadávku žalobcovi a ten sa má dať zastupovať
advokátom? V čom spočíva logika takejto argumentácie? Logika tejto argumentácie spočíva vtom, že
žalobca chce ťažiť z pasivity a rezignácie spotrebiteľa. Práve táto nečinnosť by žalobcovi vyhovovala.
Svojou činnosťou napĺňa vysoké ciele politiky EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľov (čl.169 Lisabonskej

zmluvy, čl.38 Charty základných práv EÚ, príslušné smernice EÚ a rozsudky SD EÚ, vnútroštátna
právna úprava, najmä zák. o ochrane spotrebiteľov), ako na to už poukazuje. Na napĺňanie týchto
cieľov je odkázaný na právne služby. Aj keď je združením na ochranu spotrebiteľov, nie sú právnici
a podľa svojich skúseností, s aplikáciou spotrebiteľského práva na súdoch, sa bez pomoci advokátov
nezaobíde. Ak má svoje právo na zastupovanie advokátom, na napĺňanie svojich cieľov pri ochrane

spotrebiteľov v praxi realizovať, je nepochybne potrebné, aby mu súdy priznávali náhradu trov konania,
tam kde mu na náhradu trov konania vznikli podmienky. Ak tak súdy konať nebudú, zabránia mu,
ako neziskovej spoločnosti, v pokračovaní v jeho činnosti, čo by nemalo byť cieľom. Je skutočnosťou,
že súdy celé roky bez problémov priznávajú náhrady trov konania dodávateľom v spotrebiteľských
veciach a často PR v rozpore s § 172 ods.9 O. s. p. a teda bez ex offo súdnej kontroly neprijateľných

zmluvných podmienok a nekalých obchodných praktík, ale hľadajú sa odôvodnenia, ako jemu nepriznať
náhradu trov konania. Pritom dal do pozornosti, že dodávatelia berú čoraz častejšie žaloby späť a
často až v štádiu po vydaní PR, len čo zistia, napr. z odporu, že do konania vstúpil. V tejto súvislosti
dal do pozornosti rozsudok SD EÚ vo veci C-279/09, z ktorého vyplýva, že má právo na advokátaaj na náhradu trov konania. Do pozornosti dal aj novelizované znenie § 137 O. s. p., podľa ktorého
mu výslovne patrí náhrada výdavkov za zastupovanie advokátom. Čo sa týka námietky žalobcu, že
samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie, tak treba upresniť,

že má len 1 takúto členku, ktorá žiadnu právnu prax nevykonáva. Podľa jeho názoru, je však právne
irelevantné, či právny subjekt, ktorý je účastníkom konania má alebo nemá právne vzdelanie, resp.
má členov s právnickým vzdelaním. Pokiaľ by sa mali v praxi presadiť názory žalobcu, snažiace sa
upierať mu právo na zástupcu, vzhľadom na predmet jeho činnosti, tak potom by bolo problematické
aj zastupovanie advokátmi, napr. sudcov, prokurátorov, advokátov, ministrov spravodlivosti, predsedov

vlád, ktorí sú právnikmi, čo by bolo v evidentnom rozpore s platným právom, ale aj s každodennou
realitou, a to sa týka aj rozhodovania o trovách právneho zast. V tejto súvislosti poukázal aj na
judikatúru cit. v najnovšom Komentári slovenského občianskeho procesného kódexu (Števček/Ficová,
Občiansky súdny poriadok, Komentár - I. diel, 2. vydanie, Praha: C.H.BECK, 2012, str.492), pôvodne
uverejnenúvčasopiseSoudnírozhledy2/2002nastr.43,ktorúcitoval.Žalobcanepovažujetrovykonania
na jeho strane za účelne vynaložené. Fakt, že jeho vlastné žaloby a odvolania, ktoré sú v každom

jednom prípade, bez ohľadu na skutkový stav veci totožné a sú automaticky generované softvérom,
mu ale nebráni považovať trovy za jeho úkony za účelne vynaložené. K argumentácii žalobcu, že má
podľa § 25 zák.č.250/07 Z. z. možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva, poukázal na svoju
reálnu skúsenosť: po opakovaných žiadostiach v priebehu posledných 2 rokov napokon Ministerstvo
hospodárstva mu schválilo finančnú podporu 4 000 €. Takýto finančný príspevok pri objeme činnosti

ním vykonávanej na podporu spotrebiteľov nepokrýva ani len poštovné výdavky. Takáto jeho zákonná
možnosť čerpať finančné prostriedky na podporu svojej činnosti tu síce existuje, pretože je výsledkom
transpozície právnych aktov EÚ do nášho legislatívneho prostredia, avšak realita praxe je úplne iná
a podpora štátu je skôr v rovine iluzórnej, než skutočnej. Naviac, nie je mu jasné, prečo by mal štát
dotovať prehrané súdne spory dodávateľov, resp. vymáhačských spoločností. Je nerozhodné akú mal

vedomosť o predmete sporu pred vstupom do konania, ale z povahy veci vyplýva, že jeho vedomosť
postačovala na to, aby sa stal vedľajším účastníkom, čo sa stalo, nakoľko s nim súd v tomto postavení
koná. Jemu sa zdá normálne a logické, že pred vstupom do konania nemohol mať o predmete sporu
iné informácie, ako tie, ktoré získal žiadosťou predsedovi súdu, v zmysle platných predpisov. Nie je mu
jasné, na základe akých ustanovení zák. by sa mal mať možnosť oboznámiť so žalobou a prílohami

skôr, ako sa stal vedľajším účastníkom. Nakoľko udalosti sa vyvíjajú v príčinnej súvislosti od minulosti
cez prítomnosť do budúcnosti, musel sa stať najprv vedľajším účastníkom a až s týmto jeho procesným
postavením je spojené právo na doručenie žaloby s prílohami. Nakoľko súd s nim ako s vedľajším
účastníkom zastúpeným zástupcom koná a on takto koná so súdom, nemali by byť pochybnosti o tom,
že musel byť uskutočnený právny úkon, na základe ktorého vznikol medzi ním a jeho zástupcom právny

vzťah s obsahom, ktorý umožnil, že súd s ním ako s vedľajším účastníkom, zastúpeným zástupcom
koná. Nemali by preto byť pochybnosti o tom, že bol uskutočnený úkon právnej služby prevzatie a
príprava zast. vrátane prvej porady s klientom. S touto otázkou sa už KS SR vo svojich rozhodnutiach
vysporiadali, napr. uznesením KS Košice 1Co/247/2012 z 31.10.2012, 2Co/285/2012 zo 17.12.2012,
2Cob/l04/2012 z 29.6.2012, KS Prešov 8Co/69/2012 z 26.7.2012, 14Co/81/2012 z 11.12.2012, KS

Banská Bystrica 15Co/92/2012 z 10.5.2012 a 15Co/214/2012 zo 4.2.2013, z ktorých osobitne citoval
vybraté časti z uznesenia KS Košice 1Co/247/2012 z 31.10.2012, 2Co/285/2012 zo 17.12.2012, 2Cob/
l04/2012 z 29.6.2012, KS Prešov 8Co/69/2012 z 26.7.2012, 14Co/81/2012 z 11.12.2012, KS Banská
Bystrica 15Co/92/2012 z 10.5.2012 a 15Co/214/2012 zo 4.2.2013. Disponovanie alebo nedisponovanie
súhlasom žalovanej, nakoľko nemá žiaden právny význam, a zák. ho nielenže nevyžaduje, ale ani

nepredpokladá, nakoľko koná iba sám za seba, je irelevantné (§ 93 ods.4 O. s. p.). Nemôže súhlasiť
s argumentom cit. žalobcom v jeho odvolaní, že pre jeho paušálny vstup do konaní nebol žiadny
dôvod. Ako inak vyjadriť, že dôvod na jeho vstup do konania bol, ak výsledkom je úspech žalovanej
v konaní? Pokiaľ žalobca konštatuje, že jeho podania sa nadbytočne opakujú, bez uvedenia nových,
významnýchskutočností,takjetopreto,lebotýmitovyjadreniamireagujenarovnakéžalobyžalobcu.Dal

do pozornosti, že vyjadrenia nedáva samoúčelne, ale reaguje nimi na žaloby žalobcu, keď mnohokrát
vznáša námietky premlčania, nakoľko žalobca má snahu ignorovať premlčacie lehoty podľa O. z. a
nakoľko väčšina spotrebiteľov pasívne rezignuje, vznáša na ich ochranu, o. i., aj námietku premlčania.
Nie je mu jasné, prečo by pri vznášaní námietky premlčania mal v každej veci používať nejaké inovované
formulácie. Navyše, ak by boli jeho vyjadrenia tak nedostatočné, ako sa ich snaží ilustrovať žalobca,

nebol by v konaní úspešný. K výkladu § 137 O. s. p., ktorý podáva žalobca, si dovolil uviesť, že ho
vytrhávazkontextuaprehliada,že§137satýkaajúčastníkovaichzástupcov.Vtejtosúvislostipoukázal
na § 93 ods.4 O. s. p., že v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.
Neexistuje preto žiaden právny dôvod, aby bol vedľajší účastník obmedzovaný v ústavnom práve naprávne služby, a práve na náhradu trov konania a to o to viac, ak je takýmto vedľajším účastníkom
združenie na ochranu spotrebiteľov, ktoré plní úlohy všeobecného záujmu tak z hľadiska práva únijného,
ako aj práva vnútroštátneho. V tomto smere si dovolil poukázať aj na komentár a poukázal, napr.

aj na uznesenie NS SR 2Obdo/27/2012 z 27.8.2012. Dôkaz: uznesenie NS SR 2Obdo/27/2012 z
27.8.2012. K právu vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania poukázal zo stoviek rozhodnutí,
podľa jednotlivých senátov KS, príkladmo aspoň na jedno z toho ktorého senátu, a to na: uznesenie
KS Košice 1Co/78/2012 z 13.6.2012, rozsudok KS Košice 2Co/127/2012 z 15.11.2012, uznesenie KS
Košice2Cob/l04/2012z29.6.2012,3Co/79/2012z29.6.2012,3Cob/148/2012z31.8.2012,4Co/53/2012

z 19.7.2012, 4Cob/90/2012 z 31.7.2012, 5Co/102/2012, z 19.4.2012, 6Co/333/2012 z 30.11.2012,
9Co/96/2012 z 24.5.2012, 11Co/143/2012 z 31.5.2012, rozsudok KS Prešov 1Co/27/2012 z 30.5.2012,
uznesenie KS Prešov 2Co/16/2012 z 23.2.2012, rozsudok KS Prešov 3Co/26/2012 z 23.5.2012,
4Co/16/2012 zo 7.9.2012, uznesenie KS Prešov 5Co/63/2012 z 22.5.2012, 6Co/16/2012 z 31.5.2012,
rozsudok KS Prešov 7Co/36/2012 z 21.6.2012, uznesenie KS Prešov 8Co/21/2012 z 21.5.2012,
9Co/37/2012 zo 16.5.2012, 10Co/56/2012 zo 6.7.2012, rozsudok KS Prešov 1lCo/37/2012 zo 7.6.2012,

uznesenie KS Prešov 12Co/9/2012 z 29.5.2012, 13Co/47/2012 z 10.7.2012, 14Co/37/2012 z 27.8.2012,
rozsudok KS Prešov 16Co/33/2012 zo 16.4.2012, uznesenie KS Prešov 17Co/60/2012 z 15.5.2012,
18Co/16/2012z23.2.2012,19Co/13/2012z3.4.2012,20Co/53/2012z31.5.2012,uznesenieKSBanská
Bystrica 13Co/200/2012 z 8.8.2012, 14Co/240/2012 z 20.6.2012, 15Co/92/2012 z 10.5.2012, rozsudok
KS Banská Bystrica 16Co/187/2012 z 28.6.2012, uznesenie KS Banská Bystrica 17Co/87/2012 z

25.4.201, 41Cob/99/2012 z 27.6.2012, rozsudok KS Bratislava 9Co/352/2012 zo 14.3.2013, uznesenie
KS Trnava 10Co/93/2012 z 21.3.2013, 23Co/305/2012 zo 17.4.2013, 24Co/l06/2013 z 30.4.2013,
uznesenie KS Nitra 7Co/194/2012 z 31.8.2012, 8Co/201/2012 z 30.11.2012, rozsudok KS Nitra
9Co/204/2012 zo 16.8.2012, uznesenie KS Nitra 25Co/179/2012 z 31.7.2012, uznesenie KS Žilina
7Co/361/2012 z 12.12.2012, 8Co/258/2012 z 31.7.2012, uznesenie KS Trenčín 4Co/270/2012 z

28.9.2012, 6Co/235/2012 z 27.11.2012, 17Co/l79/2012 z 31.7.2012 a 19Co/280/2012 z 27.12.2012.
Celé odvolanie žalobcu mu vyznieva tak, ako keby si od súdu nárokoval, aby ochraňoval hospodárske
záujmy na jeho strane. V spotrebiteľských veciach však ide podľa čl.169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ
o podporu záujmov spotrebiteľov, o zaistenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov, ochranu zdravia,
bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, o podporu ich práv na informácie, vzdelávanie

a práva združovať sa na ochranu svojich záujmov. Z tohto vyplýva aj ochrana jeho hospodárskych
záujmov. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu
náhradu odvolacích trov, za vyjadrenie k odvolaniu, z hodnoty 879,11 €, podľa vyhl.č.655/2004 Z. z. za
1 úkon právnej služby § 14 ods.1 písm. b) odmenu 51,45 € a 7,81 € paušál = 59,26 € + DPH 20 %
(11,85 €), spolu 71,11 €. Náhradu trov odvolacieho konania, nech je žalobca zaviazaný zaplatiť mu na

účet jeho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
K odvolaniu žalobcu proti rozsudku žalovaná uviedla: Rozsudok súdu považuje za správny a navrhuje
ho potvrdiť a nepriznať žalobcovi trovy odvolacieho konania. Pokiaľ ide o žalobcom uvádzaný odvolací
dôvod spočívajúci v nedostatočnom zistení skutkového stavu, domnieva sa, že z podaného odvolania
nie je zrejmé aký skutkový stav mal byť súdom nedostatočne zistený. Pokiaľ ide o odvolací dôvod

nesprávneho právneho posúdenia veci, domnieva sa, že súd vec správne právne posúdil, keď aplikoval
ust. Zák. o spotrebiteľskom úvere, Zák. o ochrane spotrebiteľa a ust. O. z. o spotrebiteľských zmluvách.
Je presvedčená, že názor žalobcu prezentovaný v podanom odvolaní, kde tvrdí, že medzi ňou, ako
dlžníkom, a žalobcom, ako veriteľom, z dôvodu postúpenia nemožno aplikovať ust. o neprijateľných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, je nesprávny. Postupník nadobudol len práva a povinnosti

pôvodného veriteľa, a preto na ich vzťah, ako aj na Dohodu sa ust. o neprijateľných podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách vzťahujú. Vzhľadom na uvedené navrhla rozsudok súdu potvrdiť.
Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a zistil, že, nie sú podmienky na potvrdenie rozsudku (§

219), ani na jeho zmenu (§ 220), lebo súd nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový
stav,pretorozsudokpodľa§221ods.1písm.f),h),ods.2O.s.p.,zrušilavecvrátilsúdunaďalšiekonanie.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 205 ods.2 písm. f)

O. s. p.] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú
aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo
aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne
aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právacha povinnostiach účastníkov konania). Keď je rozhodnutie súdu prvého stupňa tak po skutkovej, ako aj
právnejstránkenesprávne,pričompoužitiesprávnehoust.neznamenáibaopísaniejehodikcie,aleijeho
správne priradenie k zistenému skutkovému stavu, v takom prípade je odvolací súd nútený konštatovať,

že súd prvého stupňa nepoužil správny právny predpis a ak súčasne nezistil riadne skutkový stav, musí
také rozhodnutie iba zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
Súd vec nesprávne právne posúdil, keď žalobu zamietol, dospejúc k právnym záverom, uvedeným v
odôvodnení napadnutého rozsudku.
Nesprávnosť právneho posúdenia vyplýva z dôvodov, resp. skutočností v odvolaní, ktoré odvolací súd

považuje v celom rozsahu za opodstatnené.
Odhliadnuc od uvedeného, súd nesprávne žalobu zamietol, keď prihliadol na vedľajším účastníkom
vznesenú námietku premlčania, lebo vedľajší účastník nemôže robiť úkony predstavujúce dispozíciu s
predmetom konania, pretože v konaní má účastníkovi iba pomáhať a nemôže sám vzniesť námietku
premlčania, keďže nejde o procesný úkon, ale o hmotnoprávny úkon a subjektom oprávneným uplatniť
námietku premlčania je len dlžník, resp. jeho právny nástupca.

Súd neuviedol žiadnu skutočnosť, oprávňujúcu ho k záveru, že - pokiaľ ide o žalobcom predloženú
dohodu o uznaní záväzku zo 7.7.2010 - možno mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle
dlžníka.
Rovnako tak neuviedol z ktorých konkrétnych iných konaní vyplýva, že dlžníkom neboli osobne
podpísané a, čo nebolo podpísané.

Záver súdu, že čo sa týka uznania už premlčaného dlhu ide o nekalú praktiku žalobcu v rozpore s
dobrými mravmi podľa § 4 ods.7 zák.č.250/07 o ochrane spotrebiteľa a je teda neplatná a preto na
túto dohodu neprihliadal, tiež neobstojí, lebo toto ust. upravuje povinnosť predávajúceho rezervované
výrobky po celý čas rezervácie osobitne označiť s uvedením času, dokedy sú rezervované; platí to aj o
zaplatených výrobkoch, ktoré sa nachádzajú v prevádzkarni do času ich prevzatia spotrebiteľom alebo

dodania spotrebiteľovi.
Tiež sa z rozsudku nedá zistiť, na základe čoho dospel súd k záveru, že treba prihliadnuť na skutočnosť,
že obsah dohody nebol náležitým spôsobom vysvetlený žalovanej.
Pre úplnosť treba poznamenať, že v spise sa nenašlo stanovisko vedľajšieho účastníka, v ktorom
uviedol, že uzatvorenie dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo 7.7.2010

je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods.8 zák.č.250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v
znení neskorších predpisov, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti,
čestnosti a žalobcom bol využitý omyl, lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku
spotrebiteľa a podpisom takejto formulárovej dohody si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie a
uzavretie takejto dohody mu privodilo značnú ujmu, čo je v rozpore s § 54 ods.1 O. z. a preto jej súd

nemôže poskytnúť ochranu.
V ďalšom konaní bude preto povinnosťou súdu vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie riadne
odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné.
V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O. s. p.).
Odvolací súd nemohol vo veci rozhodnúť z dôvodu, žeby porušil zásadu dvojinštančnosti občianskeho

súdneho konania (§ 9 ods.1 a § 10 ods.1 O. s. p.), lebo ak by rozhodol, porušil by právo účastníkov
konania na spravodlivý proces, keďže by im odoprel právo namietať správnosť jeho právneho názoru.
Podľa Čl.46 (PRÁVO NA SÚDNU A INÚ PRÁVNU OCHRANU) ods.1 Ústavy SR(uverejnenej pod
č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov; ďalej len Ústava) každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa Čl.48 ods.2 Ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť
možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa Čl.6 (Právo na spravodlivé súdne konanie) bod 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.; ďalej len Dohovor) každý
má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach
alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť
vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v

záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo
keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu
považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť
konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa Čl.46 ods.1 Ústavy, ako aj právo podľa Čl.6 ods.1
Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie

rozhodnutia,pričomobsahprávanaspravodlivýsúdnyprocesnespočívalenvtom,žeosobámnemožno
brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, ale obsahom tohto práva je
i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky a ak je toto konanie v rozpore s
procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy.
O. s. p., podľa svojho § 1, upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby

bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na
zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu
jeho povinnosť o veci konať, pričom právo na súdnu ochranu, okrem Čl.46 ods.1 Ústavy, Čl. 36 ods.1
Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ust. O. s.
p. a obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho

vec, ak to zákon pripúšťa, vždy prejednala v dvojinštančnom konaní.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.