Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 25, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/144/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815209029
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815209029.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.

Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu J. T., bytom P. K. B. č. XXX, proti
žalovanému: V. E., s.r.o., H.: 35 805 731, so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 49, právne zastúpený
Advokátska kancelária De minimis, s.r.o., so sídlom Bratislava, Lovinského 22, o určenie neplatnosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečení splátok úveru, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 08. decembra 2015, č.k. 14C/189/2015-41,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh, ktorým sa žalobca domáhal voči
žalovanému určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná a zmluva o zabezpečení splátok
úveru je neplatná. Zároveň zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia 635,10 eur
na účet právneho zástupcu žalovaného, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 80 písm. c/ O.s.p., §

48 ods. 1, 2 OZ. V prípade, ak sa žalobca domáha určenia existencie alebo neexistencie určitého
právneho vzťahu, musí v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p. preukázať, že na takomto určení je daný
naliehavý právny záujem. Existencia naliehavého právneho záujmu na žalobcom požadovanom určení
neplatnosti zmluvy je nevyhnutnou podmienkou prípustnosť určovacej žaloby. Žalobca má právny
záujem na určení neplatnosti vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny
vzťah, ktorého je účastníkom alebo ak by jeho postavenie bez tohto určenia sa stalo neistým. Určovacia
žaloba je prostriedkom umožňujúcom poskytnutie ochrany právneho postavenia žalobcu skôr, než toto

jeho postavenia bolo porušené. Naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo neplatnosti
právneho úkonu je daný len vtedy, ak takéto určenie nemožno dosiahnuť v inom súdnom konaní, v
ktoromsiúčastnícimôžuuplatniťsvojeprávaalebosabrániťvočiuplatnenýmprávamdruhéhoúčastníka
právneho vzťahu. O takýto prípad vo veci návrhu žalobcu nejde. Právoplatný rozsudok o kladnej, či
zápornej určovacej žalobe netvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci k žalobe na plnenie založenej
na tom istom práve, nemôže ani prípadné rozhodnutie o neplatnosti zmluvy o úvere založiť prekážku
právoplatnej rozhodnutej veci pre konanie o žalobe na splnenie záväzku, ktorý na základe tejto zmluvy

vznikol a zabrániť tak žalovanému, aby sa mohol prípadnou žalobou podanou na súde domáhať plnenia
z napadnutých zmlúv. Okrem toho absolútna neplatnosť zmluvy pôsobí priamo zo zákona a právny
úkon je absolútne neplatný bez ohľadu na to, či došlo k vydaniu súdneho rozhodnutia určujúceho jeho
neplatnosť. To, že naliehavý právny záujem nerozlišuje medzi žalobcom spotrebiteľom a iným žalobcomvyplýva z toho, že i spotrebiteľ si môže uplatniť svoje právo ako každý iný účastník v tom prípade, ak sa
vočinemubudedruhástranadomáhaťplnenia,naktorénemánárok.Pripustenieexistencienaliehavého
právneho záujmu v takých prípadoch ako je predmetom tohto konania by viedlo k záveru, že súdy by

museli vecne spreskúmavať platnosť akýchkoľvek a teda všetkých spotrebiteľských právnych vzťahov
bez ohľadu na to, či si dodávatelia vôbec chceli uplatňovať svoje práva, resp. či by dojednanie takýchto
podmienok bolo významné pre povinnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že na návrhu žalobcu nie je daný
naliehavý právny záujem, súd žalobu zamietol. Okrem toho súd konštatoval tú skutočnosť, že právny
záujem na neplatnosť oboch zmlúv nie je daný aj z toho dôvodu, že žalovaný na pojednávaní platne

od zmluvy o úvere odstúpil, ktorá týmto zanikla a spolu s ňou zanikla aj zmluva o zabezpečení splátok
úveru, ktorá bola od nej závislá. V zmysle § 457 OZ sú účastníci povinní vrátiť si to, čo každý z nich
podľa spomínaných zmlúv dostal. Súd upozorňuje, že rovnaký následok by malo aj určenie neplatnosti
oboch zmlúv súdom. Možno teda konštatovať, že žalobca v podstate dosiahol to, čoho sa návrhom v
tomto konaní domáhal, keďže obe zmluvy zanikli. Žalobca bude povinný vrátiť žalovanému, čo podľa
oboch zmlúv dostal, rovnako ako by to bolo v prípade určenia neplatnosti oboch zmlúv súdom. Súd

poukazuje na to, že účastníci si budú povinní vrátiť len plnenia, ktoré si skutočne poskytli, teda žalobca je
povinný vrátiť žalovanému len sumu zodpovedajúcu poskytnutej istine úveru zníženú o prípadné úhrady,
ktoré už žalovaný zaplatil. V prípade, že plnenie na základe zmluvy poskytol len žalovaný žalobcovi,
bude žalobca povinný vrátiť žalovanému poskytnuté plnenie v zmysle § 451 ods. 2 OZ ako majetkový
prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Súd preto konštatoval, že odstúpenie

od zmluvy a jeho následky posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže v zmysle § 52
ods. 2 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere dospel k záveru, že je to na prospech žalobcu
ako spotrebiteľa. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému
žalovanému bol priznaný nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania s tým, že nakoľko sa
jedná o dva uplatnené nároky, ktorých hodnotu nie je možné určiť v peniazoch a teda celková odmena

za jeden úkon právnej služby bude 86,04 eur. Úspešnému žalovanému tak patrí právo na náhradu trov
konania pred súdom prvej inštancie za prípravu a prevzatie zastúpenia, vyjadrenia vo veci samej, účasť
na pojednávaní, 3x režijný paušál po 8,39 eur, cestovné náhrady po trase Bratislava - Prievidza a späť,
náhrada za stratu času + 20% DPH, spolu 642,04 eur.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal krajský súd ako súd odvolací,
aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne určil,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o zabezpečení splátok úveru je neplatná. Poukázal
na tú skutočnosť, že zmluva o zabezpečení splátok úveru je bezpochybne zmluvou spotrebiteľskou
uzavretou podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Poukázal na ust. § 11 písm. d/ zák.č. 129/2010 Z.z.,

z ktorého vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov, ak je v zmluve
o spotrebiteľskom úvere nesprávne uvedená RPMN a to v neprospech spotrebiteľa. Je preukázateľná
skutočnosť, že v zmluve o úvere je uvedená nesprávna RPMN v neprospech spotrebiteľa, pretože nie
je zakomponovaná odplata za službu vyplývajúca zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Ak je teda
preukázaná skutočnosť, že PRMN je uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa je preukázaná

aj skutočnosť, že zmluva musí byť neplatná. Treba si totiž uvedomiť skutočnosť, že žalovaný konal
vo všetkých prípadoch poskytnutia spotrebiteľských úveroch identickým spôsobom, t.z. že úvery
poskytoval prostredníctvom obchodných zástupcov so všetkými spotrebiteľmi bola uzavretá aj zmluva
o zabezpečení splátok úveru, t.z. že všetky spotrebiteľské úvery, ktoré do času 30.04.2014, ale aj
neskôr žalovaný jednotlivým spotrebiteľom poskytol sú bezúročné a bez poplatkov. Poukázal na znenie

§ 451 Občianskeho zákonníka, kedy žalovaný nezarobil zákonným spôsobom do toho času čo i len
jediný cent, pretože najskôr v zmluvách neuvádzal RPMN vôbec a keď začal RPMN uvádzať, tak túto
číselnú hodnotu uvádzal nesprávne. Poukázal ďalej na znenie § 37 OZ s tým, že žalovaný poskytol
žalobcovi úver z financií z bezdôvodného obohatenia seba samého a teda sa stal dočasným majiteľom
týchto predmetných financií. Je smiešne pokiaľ žalovaný vypovedal zmluvu o úvere, ktorú nemal žiadne

zákonné právo uzatvoriť a spotrebiteľský úver z bezdôvodného obohatenia seba samého poskytnúť.
Žalovaný nemá žiadne právo poskytovať spotrebiteľské úvery, pretože koná v rozpore so zákonom. Mal
preto za to, že súd prvej inštancie rozhodol v celom rozsahu zle a nespravodlivo.

4. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecnesprávnypotvrdiťauplatnilsináhradutrovodvolaciehokonania.Poukázalnaznenieust.§205ods.
2 písm. c/, d/, e/ Občianskeho súdneho poriadku s tým, že čo sa týka právneho posúdenia veci, okresný
súd vykonal všetky dôkazy, ktoré boli navrhované účastníkmi konania, dokonca žalobca vykonanie
žiadneho dôkazu okrem zmluvy o úvere nenavrhoval a ani neoznačil. Pokiaľ mal za to, že okresný súdz vykonaných dôkazov dospel len k takým skutkovým zisteniam, ktoré medzi účastníkmi konania neboli
sporné. Kompletne zistil skutkový stav, čo vyplýva aj z toho, že ani samotní účastníci už nemali žiadne
návrhu na doplnenie dokazovania. Ani zo samotného odvolania žalobcu nie je zrejmé, prečo by skutkový

stav zistený okresným súdom nemal obstáť a nie je zrejmé aké nové skutočnosti, či dôkazy sú v tejto
veci, ktoré žalobca neuplatnil v konaní pred okresným súdom a sú pre ne splnené podmienky podľa §
205a O.s.p.. Prítomnosť naliehavého právneho záujmu rovnako ako odstúpenie od zmluvy sú otázkami
právnymi a nie skutkovými. Žalovaný musí v súvislosti poukázať na nesprávnosť celej argumentácie
žalobcu, ktorý odôvodnenie svojho odvolania založil na tom, že odmena podľa zmluvy o zabezpečení

splátok úveru mala byť súčasťou ročnej percentuálne miery nákladov. Celá táto argumentácia ohľadne
nesprávnej určenej RPMN v zmluve o úvere v jeho neprospech nemá žiaden súvis s predmetom
konania tak, ako stanovil samotný žalobca, keďže nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa
nespôsobuje neplatnosť zmlúv, ale ich bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Rovnako treba poukázať na
rozpornosť argumentácie žalobcu, ktorý na jednej strane tvrdí, že zmluva o zabezpečení splátok je
neplatná a na strane druhej tvrdí, že odmena mala byť súčasťou RPMN, čo sú argumenty, ktoré sa

vzájomne vylučujú. Uplatnil si zároveň náhradu trov odvolacieho konania za písomné vyjadrenie k
odvolaniu vrátane režijného paušálu, spolu vo výške 115,90 eur.

5. K podanému vyjadreniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý poukázal na tú skutočnosť, že žalobca
ako spotrebiteľ má vždy naliehavý právny záujem na určení neplatnosti danej zmluvy. Okresný súd

v Prievidzi ho automaticky oslobodil od platenia súdneho poplatku, čo preukazuje, že ako spotrebiteľ
sa domáha svojich práv podľa osobitného predpisu. Ak sa teda spotrebiteľ domáha svojich práv, musí
byť jeho právo ohrozené, inak by sa ho predsa nemohol domáhať. To, že žalobca ako spotrebiteľ sa
domáha svojich práv rozhodol už tým, že ho oslobodil bez akejkoľvek žiadosti od platenia súdneho
poplatku. Žalovaný poskytol spotrebiteľský úver z financií bezdôvodného obohatenia seba samého na

úkor jednotlivých spotrebiteľov a tieto financie musí vydať nie žalovanému, ale tomu, na úkor koho sa
bezdôvodne obohatil alebo štátu, teda Slovenskej republike. Žalobca najskôr neuvádzal RPMN vôbec,
neskôr nepravdivo v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný poskytol spotrebiteľské úvery z bezdôvodného
obohatenia, čo je v príkrom rozpore so zákonom. Zmluva je neplatná aj z toho dôvodu, že nebola
de facto právoplatne uzatvorená. Obchodný zástupca predložil na podpis zmluvu o úvere zároveň aj

vopred podpísaný dodatok k zmluve a tento dodatok mení podmienky predmetnej zmluvy a preto je
nutné považovať zmluvu o spotrebiteľskom úvere spolu s dodatkom za podpísaný nový návrh zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Obchodný zástupca žalovaného finančne profitoval práve za poplatok uvedený
v dodatku. Žalobca bol uvedený do omylu a takáto zmluva je v rozpore s dobrými mravmi. V zmluve o
spotrebiteľskom úvere je síce uvedené, že žalovaný môže prostredníctvom zástupcu vyberať splátky,

avšak v zmluve nie je uvedené, že toto sa deje za poplatok, ktorý vôbec nie je malý. Takže dodatkom
de facto obchádzal zákon o spotrebiteľských úveroch.

6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné

ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom podľa § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu
sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a zároveň naňho poukazuje.

7. Od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). V
zmysle prechodných ustanovení v § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/,
e/ O.s.p., kedy mal za to, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ďalej doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené.

9. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 132 O.s.p. (t.č. účinné ust. § 191 CSP). Dôkazy súd

hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo, všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní
platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcov z hľadiska ich pravdivosti, dôležitosti pre rozhodnutie.10. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je
alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukázať,
ak vyplýva z osobitného predpisu (do 30.06.2016) bolo účinné ust. § 80 ods. 1 písm. c/ O.s.p., podľa

ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah
alebo právo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

11. V predmetnej veci sa žalobca voči žalovanému domáhal určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
spolu s dodatkom vrátane zmluvy o zabezpečení splátok sú neplatné. Súd prvej inštancie napadnutým

rozsudku žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti predmetných zmlúv v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p..

12. Rozhodnutie súdu o určovacom návrhu predpokladá, aby ešte pred jeho vydaním boli splnené
podmienky práva na žalobu, ktorá je procesná teória označuje ako podmienky žalovateľnosti. Len
po splnení týchto podmienok možno ohrozenému právu poskytnúť súdnu ochranu. Podmienkou

prípustnosti určovacieho návrhu na neplatnosť zmluvy je právny záujem na určení, ktorý musí byť
naliehavý. Neexistenciu naliehavého právneho záveru na tomto určení treba považovať za nedostatok
žalovateľnosti brániaci súdu rozhodovať o merite veci.

13. Keďže otázku naliehavého právneho záujmu v súčasnosti upravuje § 137 ods. c/ CSP odlišne

ako tomu bolo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, v záujme zachovania účinkov úkonov za
účinnosti Občianskeho súdneho poriadku posudzoval naliehavý právny záujem odvolací súd v zmysle
ust. § 80 O.s.p.. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba
je vhodný účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany žalobcovho práva a či sa ňou môže
dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom prípade

bude musieť nasledovať iné ďalšie súdne konanie.

14. O naliehavý právny záujem môže ísť zásadne len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, že
právny vzťah alebo právo existuje bolo buď ohrozené právo žalobcu alebo by sa jeho právne postavenie
stalo neistým, čo znamená, že musí isť o takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej

by objektívne už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený prípadne pre neisté svoje postavenie
by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní
ide, priaznivo, prípadne nepriaznivo ovplyvní právne postavenie žalobcu proti žalovanému.

15. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodnutia súdu je naliehavý právny záujem na určení
právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha, teda na žalobcovi. Naliehavý
právny záujem musí byť preukázaný, musí existovať nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, keď
bol už rozsudok vyhlásený. Určovacie žaloby majú podľa právnej teórie ako aj záverov rozhodovacej
praxe súdov a judikatúry opodstatnenie tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva a nie je už jeho

porušenie. Určovací návrh podľa § 80 písm. c/ O.s.p. má charakter preventívnej ochrany práv, nápravy
stavu vzniknutého porušením práva sa možno domáhať už pomocou žaloby na plnenie. Naliehavosť
právneho záujmu na požadovanom určení v danom prípade musí spočívať v tom, že by sa ním vyriešili
všetky sporné právne otázky medzi účastníkmi stranami sporu a vytvorili by pevný právny základ pre
budúce právne vzťahy (uznesenie NS SR zo dňa 16.03.2016, sp.zn.8Cdo 251/2015).

16. Po preskúmaní veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako
ho zistil súd prvej inštancie ako aj s jeho právnym posúdením. Nikto nespochybňuje, že právny vzťah
medzi účastníkmi je vzťahom spotrebiteľským a zároveň za stavu, kedy žalovaný v prejednávanej veci
platne odstúpil od predmetnej zmluvy, žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
predmetných zmlúv, pretože tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie, odstúpenie od zmluvy má

za následok povinnosť vrátiť si navzájom svoje plnenia, pretože zmluva sa odstúpením od zmluvy v
zmysle § 48 ods. 2 OZ od začiatku zrušuje s tým, že v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka sú účastníci
povinní vrátiť si to, čo každý podľa týchto zmlúv dostal, t.z. že rovnaký následok ako určenie neplatnosti
oboch zmlúv má aj odstúpenie od zmluvy, t.z. že žalobca bude povinný vrátiť istinu žalovanému s tým, že
v prípade určenia neplatnosti oboch zmlúv by bol dôsledok taký istý, pretože žalobcom tvrdené dôvody

neplatnosti právneho úkonu by mali za následok, že zmluva by sa považovala za bezúročnú a bez
poplatkov, čo v konkrétnom prípade je dosiahnuté aj samotným odstúpením od zmluvy.17. V celom rozsahu bolo správne konštatovanie súdu prvej inštancie, že žaloba nie je procesne
vhodným nástrojom ochrany žalobcovho práva, nakoľko by sa ňou nedosiahlo odstránenie spornosti
práva, ani neistota vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.

18. Pokiaľ žalobca v konaní poukazuje na iné rozhodnutia odvolacích súdov, v tomto smere odvolací
súd dodáva, že ani v jednom z týchto konaní nedošlo zároveň k odstúpeniu od zmluvy a tým neboli
naplnené vyššie uvedené predpoklady tak, ako boli konštatované súdom prvej inštancie. Za týchto
okolností potom dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

ako vecne správny potvrdiť.

19. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1
CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100% o výške, ktorej rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).