Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 21, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/41/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5610010167
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5610010167.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr.

Pavla Polku a JUDr. Milana Repáňa, na verejnom zasadnutí konanom 21. júna 2016 prejednal odvolanie
podané obžalovaným V. G. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1T/67/2010 z
1.2.2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), e) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp.zn. 2T/87/2010 z 23.6.2014.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného V. G., nar. X.X.XXXX vo V., bytom V., V. č. XXX,
okres E. F.,

uznáva za vinného že,

ako živnostník podnikajúci pod obchodným menom V. G., V. XXX, XXX XX, V., IČO: 35162759,
na ktorého bol uznesením Krajského súdu Banská Bystrica, sp.zn. 47/K/24/2005 z 12.10.2005

vyhlásený konkurz, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11.11.2005, napriek vedomosti, že dňom
vyhlásenia konkurzu prechádzajú na správcu konkurznej podstaty oprávnenia nakladať s majetkom
podstaty (§ 14 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 328/1991 Zb. v znení platnom do 1.1.2006), 31.12.2005
prevzal od obchodného partnera V. I. podnikajúceho pod obchodným menom Vojstav - stavebná
obchodná činnosť, Múrna 890 Važec, IČO: 10 856 358, na základe vystavených faktúr č. 18-21/2005
sumu 3.689.882,10 Sk (122.481,65 Eur), ktorú si ponechal pre vlastnú potrebu, túto nevydal správcovi
konkurznej podstaty JUDr. Jozefovi Bebčákovi, Advokátska kancelária, P. XX, I., a to ani na základe jeho
výzvy zo 7.1.2008, ktorú si obžalovaný prevzal 10.1.2008 a taktiež motorové vozidlo zn. Daewoo Kalos

Klas SH1/211, ev. č. LM-310AP, VIN: KLASF48A13B046428, ktoré nadobudol po vyhlásení konkurzu
25.3.2007 v hodnote 3.500,- Eur, čím spôsobil škodu vo vzťahu ku konkurznej podstate, zastúpenej
JUDr. Jozefom Bebčákom, Advokátska kancelária, P. XX, I., vo výške 125.981,65 Eur,

t e d a

maril konkurzné konanie tým, že nevydal vec patriacu do konkurznej podstaty a spôsobil tak značnú

škodu,

č í m s p á c h a l

zločin marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 243 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm.
a) Tr. zák.

Podľa § 44 Tr. zák. upúšťa od uloženia súhrnného trestu odňatia slobody vzhľadom na súhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, ktorý bol obžalovanému uložený skoršímrozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 2T/87/2010 z 23.6.2014 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 1To/60/2014 z 3.11.2015, ktorý považuje na ochranu spoločnosti a
nápravu obžalovaného za dostatočný.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1T/67/2010 z 1.2.2016 bol
obžalovaný V. G. uznaný za vinného zo spáchania zločinu marenia konkurzného alebo vyrovnacieho
konania podľa § 243 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. a) Tr. zák. na skutkovom základe, že:

ako živnostník podnikajúci pod obchodným menom V. G., V. XXX, XXX XX, V., IČO: 35162759,

na ktorého bol uznesením Krajského súdu Banská Bystrica, sp.zn. 47/K/24/2005 z 12.10.2005
vyhlásený konkurz, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11.11.2005, napriek vedomosti, že dňom
vyhlásenia konkurzu prechádzajú na správcu konkurznej podstaty oprávnenia nakladať s majetkom
podstaty (§ 14 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 328/1991 Zb. v znení platnom do 1.1.2006), 31.12.2005
prevzal od obchodného partnera V. I. podnikajúceho pod obchodným menom Vojstav - stavebná

obchodná činnosť, Múrna 890 Važec, na základe vystavených faktúr č. 18-21/2005 sumu 3.689.882,10
Sk (122.481,65 Eur), ktorú si ponechal pre vlastnú potrebu, túto nevydal správcovi konkurznej podstaty
JUDr. Jozefovi Bebčákovi, Advokátska kancelária, P. XX, I., a to ani na základe jeho výzvy zo 7.1.2008,
kotrú si obžalovaný prevzal 10.1.2008 a taktiež motorové vozidlo zn. Daewoo Kalos Klas SH1/211,
ev. č. LM-310AP, VIN: KLASF48A13B046428, ktoré nadobudol po vyhlásení konkurzu 25.3.2007 v

hodnote 3.500,- Eur, čím spôsobil škodu vo vzťahu ku konkurznej podstate, zastúpenej JUDr. Jozefom
Bebčákom, Advokátska kancelária, P. XX, I., vo výške 125.981,65 Eur,

Za tento trestný čin bol obžalovaný odsúdený podľa § 148 ods. 4 Tr. zák., § 35 ods. 3 Tr. zák.
účinného do 1.1.2006 na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7,5 roka. Podľa § 39a ods. 2

písm. a) Tr. zák. účinného do 1.1.2006 súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do
I. nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 35 ods. 3 Tr. zák., účinného do 1.1.2006 súd zrušil výrok o treste odňatia slobody vo výmere 3
roky so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny, uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného

súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/48/2005 z 8.10.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Žiline, sp.zn. 3To/6/2010 z 24.6.2010, výrok o treste rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš
sp.zn. 2T/87/2010 z 23.6.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 1To/60/2014
z 3.11.2015, ktorým bol obžalovanému uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov so
zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny, a ktorým bol zrušený výrok o treste rozsudku Okresného

súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/48/2005 z 8.10.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline,
sp.zn. 3To/6/2010 z 24.6.2010, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd odkázal poškodenú stranu - konkurzná podstata majetku úpadcu V. G.,

V. XXX, XXX XX V., IČO: 351 627 59, zastúpená JUDr. Jozefom Bebčákom-advokátom so sídlom P. XX,
I., s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu.
V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že skutkový stav súdeného zločinu marenia konkurzného

a vyrovnacieho konania nie je ustálený. Súd rozhodoval len na základe dôkazov predložených
prokurátorom v spojitosti s trestným oznámením konkurzného správcu a nezaobstarala také priame
alebo nepriame dôkazy, ktoré by dokazovali vinu obžalovaného. Poukázal na to, že konkurzné konanie
je nutné posudzovať ako celok, ako právne konanie, ktoré je konaním obchodno - právnej povahy.
Okresný súd nemal preukázané, aká bola súčinnosť a činnosť konkurzného správcu voči jednotlivým

konkurznýmveriteľom,akoajkexekučnémukonaniu,ktorépredchádzalokonkurznémukonaniu.Nebolo
preukázané, ako si správca plnil svoje povinnosti, najmä zabezpečovacie zákonné povinnosti. Tieto
skutočnosti sú dôležité pre posúdenie ako aktívne alebo iba pasívne si vykonával konkurzný správca
svoje zákonné oprávnenia a zabezpečovacie povinnosti záväzkov a majetku úpadcu, v tom čase
obžalovaného ako živnostníka. Prokuratúra nepredložila dôkazy k prevzatiu sumy 3.689.882,10 Sk,

ktorá sa uvádza v skutkovej časti rozsudku. Táto suma nebola odovzdaná svedkom V. I.. Nie je anebolo takúto sumu jednorázovo, reálne v posledný deň účtovného roka, teda 31.12.2005 odovzdať. V
deň údajného prevzatia sumy od V. I. nie je preukázané, či sa tieto dve osoby vôbec dňa 31.12.2005
stretli. Je nesporné, že svedok V. I. vypovedal iba pred konkurzným správcom. Svedok nevypovedal

pred súdom, pretože na hlavnom pojednávaní využil svoje právo nevypovedať. Výpoveď svedka V.
I. učinenú pred konkurzný správcom JUDr. Jozefom Bebčákom nemožno považovať za dôkaz, ktorý
usvedčuje obžalovaného zo súdeného zločinu. Nedokázaným faktom je aj to, či svedok V. I. mohol
dňa 31.12.2005 disponovať takouto finančnou čiastkou. Teda, či vykonal výber z podnikateľského účtu
alebo či túto sumu poskytla tretia strana, alebo iná osoba. Prvostupňový súd sa nevysporiadal a nevzal

do úvahy skutok, ktorý bol judikovaný rozsudkom Okresného súdu Poprad, ktorým bol obžalovaný
uznaný vinným z prečinu podvodu a ktorý sa mal stať tak, že odpredal osobný automobil DAEWOO
KALOS za sumu 100.000,- SK, pričom pri predaji vozidla zatajil skutočnosť, že predmetné vozidlo bolo
spísané v exekučnom konaní pri vykonaní exekúcie ako majetok patriaci povinnej osobe a zároveň
mu bola exekútorským úradom uložená povinnosť spočívajúca s predmetným vozidlom nenakladať,
pričom následne po vyhlásení konkurzu na majetok obžalovaného sa predmetné vozidlo po ukončení

jeho leasingu ku dňu 25.3.2007 stalo vlastníctvom obžalovaného ako úpadcu a stalo sa súčasťou jeho
majetku v správe správcu konkurznej podstaty. Podľa názoru obhajoby ide o právnu vec rei iudicata.
Okresný súd pochybil aj vo výroku o treste, keď obžalovanému ukladal trest podľa Trestného zákona
účinného do 31.12.2005. V uvedených súvislostiach podrobne rozobral časovú pôsobnosť Trestných
zákonov v znení príslušných noviel. Výrok o treste považuje za zmätočný a nesprávny. Navrhol, aby

Krajský súd v Žiline napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d) Tr. por. a podľa
§ 322 ods. 2 Tr. por., aby odvolací súd rozhodol vo veci s doplnením dokazovania vykonaným pred
odvolacím súdom, s odkazom na § 326 ods. 5 Tr. por.

K písomným dôvodom odvolania obžalovaného sa príslušný prokurátor nevyjadril.

Na podklade podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr.
por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a zistil, že odvolanie obžalovaného

V.H. je čiastočne dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. S rovnakou starostlivosťou

objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v
oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa§2ods.12Tr.por.orgányčinnévtrestnomkonaníasúdhodnotiadôkazypodľasvojhovnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,

nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa dôsledne
riadil citovanými zákonnými ustanoveniami. Aj podľa názoru krajského súdu odsudzujúci výrok
prvostupňového súdu je správny, zákonný a má dostatočnú oporu vo vykonaných dôkazoch.

Treba stručne pripomenúť, že Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom, sp.zn. 1T/67/2010 z 8.3.2011
obžalovaného V. G. uznal za vinného zo spáchania zločinu marenia konkurzného alebo vyrovnacieho
konania podľa § 243 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. a) Tr. zák. Za uvedený zločin súd uložil obžalovanému
podľa § 243 ods. 3, § 38 ods. 7, § 37 písm. h), § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo

výmere 17 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák.
súd zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/48/2005 z 8.10.2009
v spojení s rozsudkom krajského súdu v Žiline sp.zn. 3To/6/2010 z 24.6.2010, ako aj ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili

podklad.

Na základe odvolania podaného prokurátorom v neprospech obžalovaného, ako aj obžalovaného
Krajský súd v Žiline uznesením, sp.zn. 1To/53/2011 z 12.7.2011 napadnutý rozsudok okresného súduzrušil podľa § 321 ods. 1 písm. c) a f) Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Z odôvodnenia uvedeného uznesenia Krajského súdu v Žiline okrem iného vyplýva, že záver o vine
obžalovaného je predčasný a nepresvedčivý. Súd prvého stupňa pochybil predovšetkým v tom,
keď odmietol vykonať obhajobou navrhovaný dôkaz, najmä osobný výsluch svedka V. I.. Krajský
súd okresnému súdu vytkol aj uvedenie nesprávneho mena obchodného partnera, od ktorého mal
obžalovaný v skutočnosti prevziať finančnú hotovosť patriacu do konkurznej podstaty, ktoré pochybenie

robí napadnutý rozsudok nepreskúmateľným. Okresný súd pochybil, keď v rámci adhézneho konania
vôbec nerozhodol o riadne a včas uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody.

Treba uviesť, že súd prvého stupňa sa v ďalšom konaní dôsledne neriadil právnym názorom vysloveným
odvolacím súdom v spomínanom uznesení, sp.zn. 1To/53/2011 z 12.7.2011 v otázkach procesného aj
hmotného práva.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa v samotnej podstate - v merite veci rozhodol
správne.

Okresný súd v konaní postupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu

nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. V odôvodnení
napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel svoje
skutkové zistenia, taktiež akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia okresného súdu, krajský súd nemá žiadne pochybnosti, že súdený
skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný V. G.. V tomto smere okresný súd veľmi výstižne a
presvedčivo v odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil, na základe akých dôkazov a zistení z
nich vyplývajúcich dospel k záveru o vine obžalovaného. Na takomto základe potom okresný súd

vyvodil z dôkazov o podstate súdeného trestného činu zistenia, ktoré sú správne. Dôvody napadnutého
rozsudku sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu a
relevantných právnych noriem. Odvolací súd znovu pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní
rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii vysoko kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa
odvolaciemu súdu nezostáva nič iné, len v podrobnostiach poukázať na veľmi správne a erudované

dôvody, na ktorých predsedníčka senátu okresného súdu založila svoje odsudzujúce rozhodnutie.

Krajský súd ďalej poznamenáva, že pokiaľ sa skutkové závery prvostupňového súdu zakladajú na
vnútornom presvedčení, získanom po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a tieto závery
boli vyvodené na podklade úplného zistenia skutočného stavu veci a úvahám, ktorými sa k takýmto

záverom došlo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné rozpory, nemožno im potom v prospech
obžalovaného úspešne odporovať odvolaním len preto, že súd mohol dospieť aj k iným záverom, keby
sa bol spravoval inými úvahami.

Súd prvého stupňa sa zaoberal a vysporiadal s návrhmi na dokazovanie, skutkovou a právnou

argumentáciou strán v konaní pri dodržaní princípov kontradiktórnosti konania. Skutočnosť, že odvolateľ
sa nestotožnil so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže
sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov
vyslovených súdom prvého stupňa.

Krajský súd po preskúmaní hodnotenia dôkazov vykonaných okresným súdom nezistil, že by súd prvého
stupňa pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa zákona v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. a vykonané
dôkazy by vyhodnotil jednostranne v neprospech obžalovaného.

Odvolací súd sa stotožnil s vyhodnotením dôkaznej situácie tak, ako to urobil okresný súd v odôvodnení

napadnutého rozsudku.

Právna kvalifikácia súdeného skutku ako zločinu marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania
podľa § 243ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. a) Tr. zák. aj podľa názoru krajského súdu zodpovedásprávnym úvahám súdu prvého stupňa v tomto smere a všetkým zákonným predpokladom na posúdenie
prejednávaného skutku práve podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia.

Citované zákonné ustanovenie postihuje marenie konkurzného a reštrukturalizačného konania vo
vzťahu ku konkurznej podstate, a to špecifickými, ale taxatívne vymedzenými spôsobmi konania
uvedenými v písm. a) až d). V danom prípade obžalovaný maril konkurzné konanie tým, že nevydal
vec patriacu do konkurznej podstaty. Konkurzná podstata, t.j. majetok podliehajúci konkurzu zahŕňa
majetok, ktorý patril dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu a ktorý nadobudol počas konkurzu. Objektom

tohto trestného činu je právo veriteľa na zákonné uspokojenie svojej pohľadávky voči páchateľovi.

Okresný súd sa týmito úvahami vo vzťahu k súdenému trestnému činu dôsledne riadil a jeho závery, že
zistil zavinenie obžalovaného, sú správne.

Vinu obžalovaného mal krajský súd, rovnako ako okresný súd, preukázanú predovšetkým na

základe výpovedí samotného obžalovaného, ktorý priznal, že od vyhlásenia konkurzu do skončenia
podnikateľskej činnosti mal príjem od Vojstavu asi 3.000.000,-Sk. Peniaze odovzdal firme, ktorá
pre neho robila. Jemu zostalo nejakých 50.000,-Sk. Vinu obžalovaného preukazujú aj listinné dôkazy,
ktorými sú príjmové a výdavkové doklady svedčiace o prevzatí sumy 3.689.882,10 Sk obžalovaným
od V. I. a taktiež aj výpoveď správcu konkurznej podstaty JUDr. Jozefa Bebčáka, ktorému svedok V. I.

potvrdil vyplatenie peňazí obžalovanému.

Pokiaľ ide o priebeh skutkového deja, podľa zistení krajského súdu, súd prvého stupňa do výrokovej
časti napadnutého rozsudku nekriticky prebral formuláciu skutkovej vety obžaloby a nesprávne ustálil
meno osoby obchodného partnera, od ktorého mal obžalovaný v skutočnosti prevziať finančnú hotovosť,

a to bez náležitého zohľadnenia výsledkov trestného konania. Z listinných dôkazov je nepochybne
zistiteľné, že obžalovaný na základe vystavených faktúr č. 18-21/2005 sumu 3.689.882,10 Sk
(122.481,65 Eur) prevzal od obchodného partnera V. I. (nie V. I.) podnikajúceho pod obchodným menom
Vojstav - stavebná obchodná činnosť, Múrna 890 Važec, IČO: 10 856 358.

Krajský súd v tejto časti uzatvára, že vzhľadom na vykonané dokazovanie a okolnosti, ktoré vyšli najavo
na hlavnom pojednávaní, priebeh skutkového deja, ustálil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Odvolací súd v posudzovanom prípade ďalej zdôrazňuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v

opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba
na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolateľ primárne namieta v podrobnom odvolaní hodnotenie dôkazov

súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy
záverov,ktorémalivyplynúťzdokazovaniavykonanéhonahlavnompojednávaní.Obžalovanýodvolanie
založil aj na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa. S
jeho námietkami, skutkovými a právnymi, sa ale súd prvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a
nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby všeobecný súd sa stotožnil s jeho
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak si neosvojí ním

navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne záväzných
právnych predpisov.

K odvolacej námietke, že v časti týkajúcej sa odpredania motorového vozidla zn. DAEWOO KALOS,
ev. č. LM-310AP za sumu 3.319,39 Eur, ide o vec tzv. „rei iudicata", ktorá bola rozhodnutá už skorším

rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp.zn. 2T/55/2010 z 8.6.2010 (ide o trestný rozkaz - pozn.
odvolacieho súdu), krajský súd uvádza, že nie je dôvodná. Po dôslednom preskúmaní pripojeného
súdneho spisu Okresného súdu Poprad, sp.zn. 2T/55/2010 a pri porovnaní popisu skutku v napadnutom
rozsudku s popisom skutku, za ktorý bol obžalovaný právoplatne odsúdený trestným rozkazomOkresného súdu Poprad, sp.zn. 2T/55/2010 z 8.6.2010, krajský súd dospel k záveru, že citovaný
právoplatný trestný rozkaz nevytvára prekážku rozhodnutej veci a nebránil tak orgánom činným v
trestnom konaní a súdu, posúdiť konanie obžalovaného, pre ktoré bola na neho podaná obžaloba, ako

zločin marenia konkurzného a vyrovnacieho konania podľa § 243 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. a) Tr.
zák. a rozhodnúť o ňom v teraz prebiehajúcom trestnom konaní na Okresnom súde Liptovský Mikuláš vo
veci sp.zn. 2T/87/2010. Skutky v obidvoch trestných veciach a konanie obžalovaného uvedené v oboch
skutkoch nevykazujú zhodu.

K výroku o treste

Odvolací súd po preskúmaní výroku o treste sa stotožnil s argumentmi obžalovaného prezentovanými
v jeho odvolaní a dospel k záveru, že trest odňatia slobody uložený obžalovanému rozsudkom súdu
prvého stupňa za daných okolností nezodpovedá požiadavke primeranosti - proporcionálnosti trestu.
Trest odňatia uložený okresným súdom obžalovanému vo výmere 7,5 rokov považuje krajský súd

za príliš prísny. Okresný súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu porušil zákon v neprospech
obžalovaného, keď mu ukladal trest podľa Trestného zákona účinného do 31.12.2005. V tomto smere
bola odvolacia námietka obžalovaného dôvodná.

Treba však súhlasiť s právnym názorom okresného súdu, že v prípade obžalovaného V. G. sú splnené

podmienkypreuloženiesúhrnnéhotrestuvzmysle§42ods.1Tr.zák.Posplneníprieskumnejpovinnosti
odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že obžalovanému za teraz súdený
zločin marenia konkurzného a vyrovnacieho konania podľa § 243 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. a) Tr.
zák. má byť ukladaný súhrnný trest odňatia slobody aj za ďalšie trestné činy, za ktoré už bol právoplatne
odsúdený, a to 1/ rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/48/2005 z 8.10.2009 v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 3To/6/2010 z 24.6.2010 a 2/ rozsudkom Okresného
súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/87/2010 z 23.6.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline,
sp.zn. 1To/60/2014 z 3.11.2015, pretože na uloženie súhrnného trestu za všetky uvedené zbiehajúce sa
trestné činy sú splnené všetky zákonom predpokladané podmienky, t.j. medzi teraz súdeným zločinom
podľa § 243 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. a) Tr. zák. a trestnými činmi, za ktoré už bol obžalovaný

právoplatne odsúdený, existuje viacčinný súbeh.

Z odpisu z registra trestov je zistiteľné, že trestným rozkazom Okresného súdu Poprad, sp.zn.
2T/55/2010 z 8.6.2010, doručeným obžalovanému do vlastných rúk dňa 29.1.2011, bol obžalovaný V.
G. uznaný za vinného a právoplatne odsúdený za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú
dobu v trvaní 24 mesiacov. S prihliadnutím na § 42 ods. 3 Tr. zák. vo vzťahu k tomuto odsúdeniu nie sú
splnené podmienky pre uloženie súhrnného trestu, nakoľko uvedené odsúdenie je takej povahy, že sa
na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že súhrnný trest podľa zásad uvedených v § 42
ods. 1 Tr. zák. sa uloží iba v prípade viacčinného súbehu, a to len vtedy, ak páchateľ bol za časť
retrospektívne sa zbiehajúcej trestnej činnosti odsúdený a ak je možné na také odsúdenie prihliadať.
Hranicu teda tvorí vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku (trestného rozkazu) súdom prvého stupňa. Vždy
je to časovo prvé odsúdenie, ku ktorému v celom trestnom konaní dôjde, vrátane opravného konania.

Súhrnný trest nastupuje namiesto úhrnného trestu, ktorý by inak bol páchateľovi uložený, ak by sa o
všetkých zbiehajúcich sa trestných činoch rozhodovalo v spoločnom konaní. Znamená to, že odsúdený
musí byť pri súhrnnom treste v zásade v rovnakej situácii ako v prípade trestu úhrnného, t.j. ako keby
bolo o všetkých spáchaných trestných činoch rozhodnuté v jednom konaní.

Treba tiež uviesť, že v prípade, ak prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu odňatia slobody podľa
§ 42 Tr. zák., súd v zmysle § 44 Tr. zák. môže upustí od uloženia súhrnného trestu najmä vtedy, ak
predchádzajúci trest považuje za celkom primeraný vo vzťahu k celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti
alebo ak má za to, že súhrnný trest by mohol byť miernejší než skôr uložený trest, ako aj v prípade, ak
bol skorším rozsudkom trest určitého druhu uložený na samej hornej hranici trestnej sadzby a v čase

rozhodovania ešte nebol ani sčasti vykonaný.

Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je
to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestuodňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou.

Krajský súd teda obžalovanému súhrnný trest neuložil, hoci by tak mal urobiť, ale upustil od jeho
uloženia.Takýtopostupzvolilprávesozreteľomkužuloženémuskoršiemutrestuzainúčasťzbiehajúcej
sa trestnej činnosti. S prihliadnutím na všetky podstatné okolnosti majúce význam pri rozhodovaní o
druhu a výmere trestu, krajský súd dospel k záveru, že spravodlivým a postačujúcim trestom za celý

súhrn zbiehajúcej sa trestnej činnosti bude pre obžalovaného súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
5 rokov, ktorý bol obžalovanému uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
2T/87/2010 z 23.6.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 1To/60/2014 z 3.11.2015
a ktorý trest krajský súd považuje na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu krajský súd prihliadol aj na dobu spáchania zbiehajúcich sa

trestných činov.

Na záver treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k
spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie
účeluTrestnéhozákona.Týmjeurčenáajjehofunkciavtýchsmeroch,vktorýchmápôsobiťzákon,t.j.na

ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje
dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne
súčasne v každom treste. Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným
účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie
a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec

nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov
vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti
pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj
na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom
individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj

ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a
takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Z hľadiska
týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 31 ods.
1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa
musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom

spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.

K výroku o náhrade škody

Krajský súd preskúmal aj výrok o náhrade škody a zistil, že zodpovedá stavu veci a zákonu.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom rozsudku, a
nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej
povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,
a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.