Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov – Iné ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 7, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 44C/72/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311204781
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Vaverčáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2012:1311204781.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou, v právnej veci

navrhovateľa: LEMIKON LIMITED, so sídlom Georgiou A, 83, 1.p, Potamos Germasogeias, 4048
Limassol, Cyprus, Registračné číslo: HE215643, zastúpený JUDr. Petrom Kubíkom, advokátom,
spoločníkom a konateľom JUDr. Peter Kubík, advokát, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Panenská 6,
proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej republiky, so sídlom
v Bratislave, Štefanovičova 5, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným na súd dňa 29.04.2011 sa navrhovateľ domáhal, aby súd vyslovil, že zmluva o

zriadení záložného práva zo dňa 06.10.2010, dodatok č. 1 zo dňa 24.11.2010 k tejto zmluve o zradení
záložného práva a dodatok č. 2 zo dňa 30.03.2011 k tejto zmluve o zriadení záložného práva, uzavreté
medzi odporcom Slovenskou republikou, zastúpenou Ministerstvom financií Slovenskej republiky ako
záložným veriteľom a spoločnosťou TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a. s., so sídlom Brečtanova
1, 830 07 Bratislava, IČO: 31 340 822 ako záložcom sú voči navrhovateľovi právne neúčinné.

Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ má voči spoločnosti TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a.s.

( ďalej len dlžník navrhovateľa ) pohľadávku na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k.
29Cb 1/00 -1117 zo dňa 7.08.2008, ktorým bola spoločnosti TIPOS, národná lotériová spoločnosť,
a. s. uložená povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi navrhovateľa 1.003.279,719,- Sk ( 33.302,-
Eur) istiny s príslušenstvom. Tento rozsudok je právoplatný a vykonateľný potom, čo bol nálezom
Ústavného súdu III ÚS 212/2011 zo dňa 18.10.2011 zrušený rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1
MObdo V22/2008 z 30.11.2010 a vec vrátená na ďalšie konanie ( rozsudok o mimoriadnom dovolaní ),
ktorým bola spoločnosť TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a. s. zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi

14.122.409,21,- Eur. Dlžník navrhovateľa potom, čo zákonom č. 374/2010 Z.z., ktorým bol doplnený
zákon č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách uzavrel s odporcom dňa 06.10.2010 zmluvu o zriadení
záložného práva na zabezpečenie pohľadávky štátu ( odporcu ) na úhradu časti mimoriadneho odvodu
vo výške 20.000.000,- Eur. Predmetná zmluva bola zmenená a doplnená dodatkom č. 1 z 24.11.2010
a dodatkom č. 2 z 30.03.2011. Na základe predmetnej zmluvy boli v prospech odporcu zriadené
záložné práva prakticky na celý majetok dlžníka navrhovateľa. Navrhovateľ sa domáha touto žalobou
určenia právnej neúčinnosti predmetnej zmluvy v znení jej dodatkov, nakoľko týmto úkonom ukracuje

uspokojenie právoplatnej a vykonateľnej pohľadávky navrhovateľa. Navrhovateľ má za to, že dlžníkovi
hrozí úpadok a predmetnou zmluvou s odporcom v prípade konkurzu alebo reštrukturalizácie dlžníka by
bol odporca zvýhodnený voči ostatým veriteľom dlžníka. Dlžník mal dbať na záujmy všetkých veriteľov,
teda aj navrhovateľa a nezvýhodňovať len jedného zo svojich veriteľov. Navrhovateľ má za to, ženemusí dokazovať úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky ani vedomosť
odporcu o tomto úmysle. Aj v prípade, že by na dlžníka nebol vyhlásený konkurz alebo povolená
reštrukturalizácia, by v zmysle § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka musel odporca ako záložný veriteľ

s výkonom rozhodnutia alebo exekúciou na záloh súhlasiť. Navrhovateľ je preto ukrátený na uspokojení
svojej vymáhateľnej pohľadávky vo výške 33.309.419,62 Eur s príslušenstvom, ktoré k 15.02.2012 činí
40.910.347,77 Eur, t.j. navrhovateľ má voči dlžníkovi pohľadávku v celkovej výške cca 74.000.000,- Eur.
Skutočnosť, že predmetnou záložnou zmluvou si dlžník navrhovateľa zaťažil takmer celý svoj majetok
vyplýva z účtovnej závierky dlžníka zostavenej k 31.12.2010, z ktorej je zjavné, že celková hodnota aktív

dlžníka použiteľná na splácanie dlhu je cca 32.000.000,- Eur. Z tlačovej správy dlžníka zo 06.01.2012
vyplýva, že kalkulácia odvodu z hazardných hier za rok 2011 je vo výške 30,6 miliónov Eur ( v roku 2010
to bolo 29,7 miliónov Eur), teda hospodárenie dlžníka sa v roku 2011 nijako významne nezmenilo.
Odporca sa k návrhu vyjadril v tom smere, že žiada návrh zamietnuť. Uviedol že pohľadávka
navrhovateľa voči dlžníkovi v dobe rozhodovania súdu o odporovacej žalobe ešte nie je vymáhateľná,
nakoľko o veci bude opätovne rozhodovať Najvyšší súd SR v konaní o mimoriadnom dovolaní. Má

zato, že v tomto prípade je stav iný ako v poukazovanom rozhodnutí NS SR 1Obdo V14/2007 - 452
nakoľko dlžník navrhovateľa nie je v konkurze. V tomto konaní zmluva o zriadení záložného práva bola
uzatvorená s poukazom na zabezpečenie úhrady mimoriadneho odvodu do štátneho rozpočtu v zmysle
príslušných

ustanovení zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách, keď dlžník navrhovateľa práve s
cieľom nezhoršovať svoju finančnú situáciu využil zákonnú možnosť uhradiť časť mimoriadneho
odvodu vo výške 20.000.000,- Eur v splátkach, ktorú mu Ministerstvo financií SR rozhodnutím č.
MF/024504/2010-622 z 06.10.2010 povolilo. V zmysle ustanovenia § 37 ods. 20 zákona č. 171/2005
Z.z. Ministerstvo môže povoliť úhradu časti mimoriadneho odvodu v splátkach v takom rozsahu, v akom

sa zriadi záložné právo na majetok tohto prevádzkovateľa na zabezpečenie pohľadávky štátu v správe
ministerstva. Právny úkon dlžníka teda nemohol byť urobený s úmyslom ukrátiť uspokojenie veriteľovej
vymáhateľnej pohľadávky pretože dlžník aj odporca konal v zmysle zákona. V tejto právnej veci nejde
o klasický súkromnoprávny inštitút záložného práva, ktorým by sa zabezpečovala súkromnoprávna
pohľadávka,ideopohľadávkuštátuzprávnehovzťahuzaloženéhoprávnympredpisom.Pokiaľbydlžník

navrhovateľa nevyužil zákonom danú možnosť ( t.j. úhradu časti mimoriadneho odvodu v splátkach)
povinnosť jednorazovej úhrady celého mimoriadneho odvodu vo výške 40.000.000,- Eur do štátneho
rozpočtu by viedla k platobnej neschopnosti ( k úpadku ) dlžníka.
Súd vykonal dokazovanie zmluvou o zriadení záložného práva zo 06.10.2010, dodatkom č. 1 k zmluve
o zriadení záložného práva z 24.11.2010, dodatkom č. 2 k zmluve o zriadení záložného práva z

30.03.2011, rozsudkom NS SR sp.zn 1Mobdo V/22/2008 z 30.11.2010, nálezom Ústavného súdu III ÚS
212/2011 z 18.10.2011, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 29Cb 1/00-1117 zo dňa 7.08.2008 ,
výkazom ziskov a strát platného od 2011 a súvahou v plnom rozsahu platnej od 2011 spoločnosti
TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a. s., poznámkami k účtovnej závierke zostavenej k 31.12.2010,
rozhodnutím Ministerstva financií SR zo dňa 06.10.2010 č. MF/024504/2010 a ostanými dokladmi

obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:
Zo zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 06.10.2010 medzi Slovenskou republikou
zastúpenou Ministerstvom financií SR ako záložným veriteľom a TIPOS, národná lotériová spoločnosť,
a. s. ako záložcom súd zistil že bola uzavretá na základe § 37 ods. 20 v spojení s § 58d zákona
č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách potom, čo záložca listom z 28.09.2010 požiadal o úhradu časti

mimoriadneho odvodu vo výške 20.000.000,- Eur v splátkach. Záložný veriteľ dňa 06.10.2010 povolil
záložcovi rozhodnutím podľa § 37 ods. 20 v spojení s § 57 ods. 1 zákona o hazardných hrách úhradu
časti mimoriadneho odvodu vo výške 20.000.000 Eur v splátkach a na zabezpečenie pohľadávky štátu
voči záložcovi na zaplatenie časti mimoriadneho odvodu sa dohodli na zriadení záložného práva na
určitý majetok záložcu v prospech záložného veriteľa špecifikovaný v prílohe zmluvy.

Z dodatku č. 1 k zmluve o zriadení záložného práva z 24.11.2010 súd zistil, že účastníci zmluvy si upravili
určité ustanovenia zmluvy tykajúce sa vzniku záložného práva k cenným papierom uvedených v článku
1 predmetného dodatku.
Z dodatku č. 2 k zmluve o zriadení záložného práva z 30.03.2011 súd zistil, že z dôvodu poklesu hodnoty
cenných papierov tvoriacich záloh doplnili predmet zálohu tak, že

pozostáva z nehnuteľností, ochranných známok cenných papierov, databáz, úžitkového vzoru a
pohľadávok špecifikovaných v prílohe zmluvy.Z výpisu z obchodného registra spoločnosti TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a.s. so sídlom na
Brečtanovej 1 v Bratislave, súd zistil, že jediným akcionárom tejto spoločnosti je Slovenská republika
zastúpená Ministerstvom financií SR.

Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľa súd zistil, že po začatí konania Ústavný súd rozhodol
nálezom III ÚS 212/2011 dňa 18.10.2011, tak že o.i. zrušil rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn 1MObdo
V22/2008 z 30.11.2010 a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Navrhovateľ má za to, že na základe tejto
skutočnosti sa obnovil právny stav ako keby dovolací rozsudok nikdy nebol vydaný a teda platí pôvodný
rozsudok Krajského súdu sp. zn. 29Cb 1/00 zo dňa 07.08.2008, podľa ktorého je dlžník navrhovateľa

povinný zaplatiť sumu 33.302.000,- s príslušenstvom, ktoré k 15.02.2012 činí 40.910.347,77 Eur,
takže dlžník navrhovateľa je povinný plniť navrhovateľovi cca 74.000.000,- Eur. Tento právoplatný a
vykonateľnýrozsudokjepresúdvzmysle§159ods.2O.s.p.záväznýasúdnemôžeprihliadaťnaobranu
odporcu spočívajúcu v spochybňovaní existencie alebo výšky pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi.
Podľa účtovnej závierky dlžníka navrhovateľa zostavenej k 31.12.2010 je celková hodnota aktív dlžníka
použiteľná na splácanie dlhu vo výške cca 32.000.000,- Eur, z čoho je zrejmé že dlžník navrhovateľa je

v úpadku a jeho majetok nebude postačovať na úhradu právoplatne priznanej pohľadávky. Navrhovateľ
má za to, že preukázal existenciu všetkých hmotnoprávnych podmienok odporovacej žaloby a to:
a) ide o právny úkon dlžníka, ktorý je právnickou osobou,
b) ide o právny úkon medzi dlžníkom a jeho spoločníkom alebo o právny úkon vykonaný dlžníkom v
prospech jeho spoločníka (jediným akcionárom spoločnosť TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a.s.

je Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií SR ),
c) ide o právny úkon ukracujúci uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi),
d) predmetný právny úkon bol urobený v lehote 3 rokov pred uplatnením odporovateľnosti zo strany
veriteľa.

Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd citovaným nálezom zrušil dovolací rozsudok obnovil sa
právny stav na základe rozsudku Krajského súdu 29Cb/1/2000 zo 07.08.2008, ktorý je právoplatný
a vykonateľný, teda navrhovateľ má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku vo výške istiny spolu s
príslušenstvom cca 74.000.000,- Eur. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také
skrátenie (zmenšenie) majetku dlžníka alebo takú inú zmenu v majetkovej sfére dlžníka, ktorá bráni

uspokojeniu pohľadávky veriteľa v celom rozsahu alebo aspoň z časti. V tomto smere dôsledkom
napadnutých právnych úkonov dlžníka je vznik záložného práva v prospech odporcu ako záložného
veriteľa prakticky na celý majetok dlžníka, ktorému hrozí úpadok. Napriek tomu, že dlžníkovi
hrozil úpadok uzavrel s odporcom napadnuté právne úkony, čím odporca pre prípad konkurzu alebo
reštrukturalizácie dlžníka bol zvýhodnený voči ostaným veriteľom dlžníka, teda aj voči navrhovateľovi.

Preto tieto právne úkony dlžníka možno hodnotiť ako odporovateľné. Navrhovateľ poukazuje na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo V 14/2007. Fakt ukrátenia uspokojenia navrhovateľa
je daný aj pre prípad ak by na dlžníka nebol vyhlásený konkurz alebo povolená reštrukturalizácia s
poukázaním na § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého konanie o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konania na záloh možno viesť iba vtedy ak oprávnený je záložný veriteľ alebo ak

záložný veriteľ s výkonom rozhodnutia alebo s exekúciou súhlasí. Zo spôsobu prijatia novely zákona
č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách vyplýva, že jedným z účelov sledovaných pri prijatí zákona č.
374/2010 Z.z. (vytvorenie povinnosti dlžníka zaplatiť mimoriadny odvod do štátneho rozpočtu vo výške
40.000.000,- Eur ako aj možnosť povoliť splátky tohto mimoriadneho odvodu pri zriadení záložného
práva) bolo cez zriadenie záložného práva prakticky na celý majetok dlžníka - ochrániť dlžníka pred

vymáhaním pohľadávky veriteľa. Je nepochybné, že v prípadnej exekúcii vedenej navrhovateľom proti
dlžníkovi odporca nebude súhlasiť s exekúciou na majetok, na ktorý bolo napadnutým právnym úkonom
zriadené záložné právo v prospech odporcu. Z toho vyplýva, že navrhovateľ je ukrátený na uspokojení
svojej vymáhateľnej pohľadávky, keďže v exekúcii vedenej proti dlžníkovi, nebude môcť byť uspokojená
tato pohľadávka z akéhokoľvek majetku dlžníka. Medzi napadnutým právnym úkonom a ukrátením

uspokojenia veriteľovej pohľadávky je vzťah príčinnej súvislosti pretože ak by nedošlo k uzavretiu
uvedenej zmluvy o zriadení záložného práva v znení jej dodatkov, neexistovala by žiadna prekážka
na postihnutie akejkoľvek zložky majetku dlžníka v exekúcii vedenej na vymoženie vymáhateľnej
pohľadávky navrhovateľa. Zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá dňa 06.10.2010, dodatok
č. 1 bol uzavretý dňa 24.11.2010 a dodatok č. 2 bol uzavretý 30.03.2011, to znamená že odporovacia

žaloba je podaná v trojročnej lehote odo dňa vykonania predmetného právneho úkonu. Pasívne vecne
legitimovaný v konaní o určení neúčinnosti právneho úkonu dlžníka je ten, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu prospech. Prospech z napadnutej zmluvy mal odporca, keď na základe týchto právnych
úkonov bolo v jeho prospech zriadené záložne právo na prakticky celý majetok dlžníka, pričom nieje relevantná skutočnosť, že záložné právo bolo zriadené na zabezpečenie existujúcej pohľadávky
vyplývajúcej z § 37 ods. 20 Zákona č. 171/2005 Z.z., pretože odporovateľným právnym úkonom je vždy
platný právny úkon uzavretý podľa zákona. Pohľadávka navrhovateľa voči dlžníkovi existovala v čase

uskutočnenia napadnutých právnych úkonov medzi dlžníkom a odporcom a tieto subjekty mali vedomosť
o existencii tejto pohľadávky a jej vymáhaní navrhovateľom súdnou cestou a napriek tomu uskutočnili
právne úkony, nevyhnutným dôsledkom ktorých je ukrátenie uspokojenia pohľadávky navrhovateľa.
Povinnosťou dlžníka navrhovateľa bolo zabezpečiť pomerné uspokojenie svojich veriteľov a nie na úkor
navrhovateľa zvýhodniť odporcu.

Z prednesu zástupcu odporcu súd zistil, že aj keď existuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave treba prihliadať na skutočnosť, že prebieha konanie o mimoriadnom
dovolaní generálneho prokurátora voči predmetnému rozsudku a je nevyhnutné aby sa počkalo na
dovolacie rozhodnutie najvyššieho súdu. Odporca nesúhlasí s vyjadreniami navrhovateľa, že jeho dlžník
je v úpadku, lebo to by bolo len v prípade že by
bol vyhlásený konkurz. Rozhodujúce je, že nedošlo k zhoršeniu finančnej situácie dlžníka, teda že

nesmeruje ku konkurzu. Záložné zmluvy, ktorým navrhovateľ odporuje uzavrel dlžník navrhovateľa v
prospech odporcu na základe novely zákona o hazardných hrách, preto tento úkon nemožno považovať
za ukracujúci veriteľov práve z dôvodu, že vyplýva priamo zo zákona. Ďalej je potrebné, aby súd
skúmal hodnotu majetku, ktorý po spornom právnom úkone dlžníkovi zostal. Odporca má za to, že
dlžník práve s cieľom nezhoršovať svoju finančnú situáciu využil zákonnú možnosť uhradiť len časť

mimoriadneho odvodu v splátkach, čo mu Ministerstvo financií SR umožnilo v takom rozsahu, v akom
sa v zmysle ustanovenia § 37 ods. 20 zákona č. 171/2005 Z.z. v znení novely 347/2010 Z.z. v akom
sa zriadi záložné právo na majetok prevádzkovateľa na zabezpečenie pohľadávky štátu v správe
ministerstva. Preto nemožno vyvodiť, že právne úkony zriadenia záložného práva boli urobené s
úmyslom ukrátiť uspokojenie navrhovateľovej vymáhateľnej pohľadávky, pretože dlžník a aj odporca

konali v zmysle zákona, povinnosť zriadiť záložné právo je ustanovená zákonom a preto záložné právo
možno považovať za zákonné záložné právo sui generis, ktorého zriadenie nemožno odporovať. Ak by
dlžník nevyužil zákonom danú možnosť úhrady časti mimoriadneho odvodu v splátkach, dostal by sa do
platobnej neschopnosti čo by viedlo k úpadku dlžníka navrhovateľa.
Z rozhodnutia Ministerstva financií SR č. MF/024504/2010-622 zo 06.10.2010 súd zistil, že Ministerstvo

financií SR dlžníkovi navrhovateľa povolilo úhradu časti mimoriadneho odvodu vo výške 20.000.000,-
eur splácať v splátkach po 167.000,- eur mesačne počnúc od 31.01.2011 v počte 120 splátok do
31.12.2020 s tým, že prevádzkovateľ (dlžník navrhovateľa) zriadi záložné právo na svoj majetok na
zabezpečeniepohľadávkyštátuformouzmluvyozriadenízáložnéhoprávamedziSlovenskourepublikou
zastúpenou Ministerstvom financií SR a TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a.s. a to do piatich dní

od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), veriteľ sa môže domáhať, aby súd
určil, aby dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej
pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z

jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Podľa ods. 4 cit. ustanovenia odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený
a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a
a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom.
Podľa ust. § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť

veriteľ žalobou.
Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu
dlžníka prospech ( odsek 2 citovaného zákonného ustanovenia ).
Ustanovenie § 42a OZ slúži na ochranu veriteľov. Zmyslom odporovacej žaloby je dosiahnuť
rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že dlžníkom urobený právny úkon, ktorý skracuje uspokojenie

vymáhateľnej pohľadávky veriteľa je voči veriteľovi neúčinný. Ak by dlžníkovým právnym úkonom došlo
k zmenšeniu jeho majetku, ale jeho zostávajúci majetok by postačoval na uspokojenie veriteľovej
vymáhateľnej pohľadávky, neexistoval by dôvod na vyslovenie neúčinnosti tohto právneho úkonu.
Aktívne legitimovaným na podanie žaloby je veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi
vymáhateľnú pohľadávku, t. j. keď je pohľadávka splatná, keď má veriteľ podklad pre výkon rozhodnutia.

Skutočnosť existencie záložnej zmluvy v znení jej dodatkov, ku ktorej došlo v lehote troch rokov pred
uplatnením odporovateľnosti nebola medzi účastníkmi sporná.
Súd sa preto v konaní zaoberal skutočnosťami, či navrhovateľ preukázal ďalšie predpoklady
odporovateľnosti, a to - existenciu vymáhateľnej pohľadávky voči spoločnosti TIPOS, národnálotériová spoločnosť a.s., či napadnutým právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky
navrhovateľa a ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku dlžníka navrhovateľa.
V tomto smere súd dospel k záveru, že v čase jeho rozhodovania za situácie, keď bol nálezom

Ústavného súdu SR III ÚS 212/2011 zo dňa 18.10.2011 zrušený rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1 MObdo V22/2008 z 30.11.2010, existuje vymáhateľná pohľadávka navrhovateľa voči spoločnosti
TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a. s. na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 29Cb
1/00- 1117 zo dňa 07.08.2008. Tento záver zodpovedá ustálenej judikatúre súdov, že
vymáhateľná pohľadávka má kvalitu judikovaného práva v zmysle O.s.p. alebo je vykonateľná podľa

iných procesných predpisov (Exekučný poriadok, Zákon o správe daní a poplatkov, správne konanie).
Predpokladom odporovacej žaloby je ďalej preukázanie takého ukrátenia (zmenšenia majetku dlžníka),
ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Navrhovateľ nepreukázal
takéto kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka, pretože samotné zriadenie záložného práva ( aj keď
na takmer celý majetok dlžníka ) ešte bez ďalšieho neznamená zmenšenie majetku dlžníka. Súd má
za to, že pokiaľ navrhovateľ poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. Zn. 1 Obdo V 14/2007,

ide o odlišnú situáciu a nemožno ho aplikovať na prejednávanú vec, nakoľko k uzavretiu zmluvy o
zriadení záložného práva medzi dlžníkom navrhovateľa a odporcom nedošlo v situácii, kedy by bolo
zrejmé, že bude na dlžníka vyhlásený konkurz, o čom svedčí aj skutočnosť, že od uzavretia zmluvy v
októbri 2010 dlžník navrhovateľa nie je v úpadku. Pokiaľ dlžník navrhovateľa bude pravidelne realizovať
splátky mimoriadneho odvodu, nie je dôvod na realizáciu záložného práva zo strany odporcu. Naopak,

len využitím tejto zákonnej možnosti dlžník navrhovateľa nie je v úpadku a naďalej produkuje kladný
hospodársky výsledok, čo by malo byť aj v prospech navrhovateľa a to aj s prihliadnutím na ustanovenie
§ 151h ods.6 O.z., keď navrhovateľ doposiaľ nepreukázal, že by sa viedlo exekučné konanie a odporca
by vyjadril s exekúciou zálohu nesúhlas.
Ďalším predpokladom odporovacej žaloby je preukázanie, že úmysel ukrátenia veriteľovi bol známy.

V tomto smere keďže dlžník navrhovateľa urobil právny úkon v prospech svojho jediného akcionára,
navrhovateľ nemusí v konaní preukazovať úmysel.
Súd ďalej dospel k záveru, že dlžníkov právny úkon - uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva
nemožno považovať za ukracujúci navrhovateľa, nakoľko k nemu dlžník navrhovateľa pristúpil na
základe zákona, ktorý mu túto povinnosť bez možnosti inej alternatívy ukladal pre prípad využitia

možnosti splácať časť mimoriadneho odvodu v splátkach. Z hospodárenia dlžníka navrhovateľa v rokoch
2010 a 2011 vyplýva, že tento bol schopný splatiť mimoriadny odvod do štátneho rozpočtu vo výške
40.000.000,-Eur v hotovosti len v časti 20.000.000,- Eur a preto musel využiť možnosť splátok na sumu
20.000.000,- Eur so súčasným zriadením záložného práva k svojmu majetku, v opačnom prípade by sa
dostal do úpadku. Súd preto tento právny úkon nepovažuje za ukracujúci vo vzťahu k navrhovateľovi,

ktorý pri pravidelnom chode hospodárenia svojho dlžníka má reálnu možnosť postupne vymôcť svoju
pohľadávku.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, keď navrhovateľ nepreukázal všetky hmotnoprávne predpoklady
odporovateľnosti napadnutého právneho úkonu ( musia byť splnené súčasne ), súd návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. veta prvá, podľa ktorého priznal náhradu trov

konania odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Vzhľadomnaskutočnosť,žeodporcasivkonanítrovyneuplatnil,súdmunáhradutrovkonanianepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bratislava III, písomne.

Odvolaniemápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3)obsahovaťúdaj,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),

- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.