Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 14, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžf/32/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200983
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Adamcová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:7014200983.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej a

zo sudcov JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci žalobcu: MEAT IMPORT s.r.o.,
Jantárová 30, Košice, IČO: 44 833 555, právne zastúpeného JUDr. Petrom Beluščákom, advokátom so
sídlom Jantárová 30, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63,
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/275223/2014/4897 z
13.júna2014,konajúcoodvolanížalobcuprotirozsudkuKrajskéhosúduvKošiciachč.k.7S/92/2014-42
z 21. januára 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/92/2014-42 z 21.

januára 2015 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

NapadnutýmrozsudkomKrajskýsúdvKošiciach(ďalejaj„krajskýsúd“)podľa§250jods.1Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania
podľa § 250k ods. 1 OSP nepriznal.

Podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
1100303/1/275223/2014/4897 z 13. júna 2014, ktorým v rámci odvolacieho konania postupom podľa §
74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie o vyrubení
rozdielu dane vydané Daňovým úradom Košice, pobočka Spišská Nová Ves (ďalej len „správca dane“)
č. 9812401/5/974605/2014/Dam zo dňa 14.03.2014. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím na

základe výsledkov daňovej kontroly podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane
na dani z priadnej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie jún 2012 v sume 193 000,- Eur.

Dôvodom dorubenia DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie bolo správcom dane konštatované
porušenie, resp. nesplnenie zákonných podmienok pre odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 a ods.
2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 30.09.2012
(ďalej len „zákon o DPH“) v spojení s ustanoveniami § 19 ods. 1 citovaného zákona. Konkrétne išlo

o neuznanie nároku na odpočítanie dane v celkovej sume 193 000,- Eur z faktúr od dodávateľov
LaM - Stav s.r.o., Košice (113 000,- Eur) a BRASS Slovakia s.r.o., Trstené pri Hornáde (80 000,-
Eur). Správca dane na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nepreukázal
opodstatnenosť sprostredkovateľskej odmeny fakturovanej troma faktúrami spoločnosťou LaM - Stavs.r.o. za sprostredkovanie dodávok tovaru od dodávateľov z členských krajín Európskej únie (v sume
113 000 eur), pretože nepreukázal reálne sprostredkovanie touto spoločnosťou a taktiež nepreukázal,
že tovar fakturovaný spoločnosťou BRASS Slovakia, s.r.o., táto spoločnosť skutočne dodala.

Krajský súd na základe obsahu žaloby vymedzil rozsah súdneho prieskumu na preverenie zákonnosti
postupu predchádzajúceho vydaniu prvostupňového rozhodnutia z dôvodu námietky napádajúcej
nedoručenie protokolu o výsledku daňovej kontroly a výzvy na jeho prerokovanie žalobcovi, ako i na
preverenie spornej otázky správnosti vyhodnotenia zisteného skutkového stavu správcom dane a s tým

súvisiaci namietaný neprimeraný prenos dôkazného bremena na žalobcu.

Žalobný dôvod smerujúci proti nedoručeniu protokolu z daňovej kontroly a proti nedoručeniu výzvy na
jeho prerokovanie žalobcovi, pretože protokol bol doručený JUDr. Alene Rudohradskej dňa 11.10.2013,
ktorá v tom čase už žalobcu nezastupovala, keďže jej dňa 11.10.2013 žalobca vypovedal plnú moc na
jeho zastupovanie v predmetnej daňovej kontrole, krajský súd po vyhodnotení obsahu administratívneho

spisu a s poukazom na ustanovenie § 30 ods. 3 daňového poriadku vyhodnotil ako neopodstatnený.

V danej súvislosti dôvodil zistenými procesnými okolnosťami, že zápisnica o ústnom pojednávaní,
ktorého sa zúčastnila za žalobcu JUDr. Alena Rudohradská, ako aj výzva na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedenýmvprotokole,bolidoručenésplnomocnenejzástupkynižalobcuJUDr.AleneRudohradskej,dňa

11.10.2013, pričom z doručenky taktiež vyplýva, že neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované
doručenie bol dňa 10.10.2013. Krajský súd vychádzal z obsahu ustanovenia § 30 ods. 3 daňového
poriadku, podľa ktorého, ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa
písomnosť len tomuto zástupcovi. Z citovaného zákonného ustanovenia krajský súd vyvodil, že ide o
doručovanie písomnosti zástupcovi s plnomocenstvom, pričom v danom prípade správny orgán prvého

stupňa doručoval písomnosti splnomocnenej zástupkyni žalobcu dňa 09.10.2013, teda ešte v čase, keď
JUDr.AlenaRudohradskázastupovalažalobcunaúčelysprávydaní.Nazákladeuvedenéhokrajskýsúd
uzavrel, že daňový orgán prvého stupňa protokol z daňovej kontroly a výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole doručoval žalobcovi v súlade s ustanovením § 30 ods. 3 daňového poriadku.

Zároveň krajský súd vyhodnotil, že postupom správneho orgánu prvého stupňa pri vyššie uvedenom
doručovaní písomnosti, nešlo o takú vadu konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Pritom krajský súd bral do úvahy aj tú skutočnosť, že žalobcovi boli
splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Alenou Rudohradskou doručené protokol z daňovej kontroly a výzva
navyjadreniesakzisteniamuvedenýmvprotokole,čovyplývaajzvyjadreniažalobcuzodňa29.10.2013

k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly, ktorý bol podpísaný prokuristom žalobcu. Tento
pri jeho podpise nenamietal, že mu protokol nebol doručený, pričom v tomto vyjadrení mal len výhrady
voči postupu a výsledkom daňovej kontroly.

Na základe uvedeného krajský súd konštatoval, že predmetná daňová kontrola DPH u žalobcu za

zdaňovacie obdobie jún 2012 bola vykonaná a ukončená v súlade s ustanoveniami § 46 ods. 9 a 10
daňového poriadku.

Námietku napádajúcu neuvedenie dátumu doručenia protokolu žalobcovi v odôvodnení rozhodnutia
prvého stupňa, krajský súd posúdil ako nedôvodnú. Podľa krajského súdu po obsahovej stránke

namietaný nedostatok možno považovať za chybu v písaní (§ 63 ods. 11 daňového poriadku, pričom
dátum doručenia protokolu nie je povinnou náležitosťou rozhodnutia. Aj uvedenú žalobcom namietanú
skutočnosť krajský súd nepovažoval za spôsobilú privodiť takú vadu konania pred správnym orgánom,
ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

V súvislosti so žalobnými námietkami ohľadne neuznania práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
na základe faktúr vyhotovených dodávateľmi LaM - Stav s.r.o. a BRASS Slovakia, s.r.o. krajský súd
uviedol konštatoval skutkové zistenia vyplývajúce z obsahu administratívneho spisu.

Uviedol, že faktúry vystavené dodávateľom LaM - Stav s.r.o. vo výške 113 000,- Eur boli vystavené

na základe zmluvy o sprostredkovaní uzavretej dňa 01.01.2012 medzi sprostredkovateľom LaM -
Stav s.r.o. a záujemcom MEAT IMPORT s.r.o. (žalobcom), v zmysle ktorej bol sprostredkovateľ
zaviazaný na vyvíjanie činnosti smerujúcej k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť a zrealizovať
obchodný prípad. Krajský súd bral do úvahy, že z formulárov „SCAC 2004“ výmena informácií podľačlánkov 7 a 15 nariadenia 2010/904/ES, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise správneho
orgánu prvého stupňa vyplýva, že jednotliví dodávatelia z členských štátov Európskej únie, od ktorých
žalobca deklaroval nadobudnutie tovaru, nepoznajú spoločnosť LaM - Stav s.r.o. a obchody s mäsom

nerealizovali prostredníctvom tejto spoločnosti. Poukázal na obsah zápisnice o ústnom pojednávaní
zo dňa 06.06.2013, predmetom ktorého bolo vypočutie svedka Zdenky Metenkovej, konateľky tohto
dodávateľa v relevantnom období, z ktorej vyplýva, že nevedela uviesť, aké konkrétne činnosti vyvíjala,
aby obchody s mäsom boli zrealizované a ako sa na dodávateľské spoločnosti nakontaktovala, pričom
odpovedala len všeobecne. Doklady, ktoré predložila Zdenka Metenková (zmluvu o sprostredkovaní zo

dňa 01.01.2012, vyúčtovania k 30.06.2012 a príjmové doklady) považoval prvostupňový správny orgán
za písomnosti vyhotovené bez reálneho podkladu a nepovažoval ich za také dôkazy, ktorými by bolo
dostatočne preukázané, že služba bola dodaná spoločnosťou LaM - Stav s.r.o., ktorá je uvedená na
faktúrach.

Zároveň vychádzal krajský súd zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 03.12.2013, predmetom

ktorého bolo vypočutie svedka Ing. Q. W., prokuristu žalobcu, ktorý mal zabezpečovať obchody s
mäsom. Z jej obsahu vyplýva, že nevedel uviesť, v čom spočíva ekonomická výhodnosť spolupráce
pri sprostredkovaní so spoločnosťou LaM - Stav s.r.o. Sprostredkovanie dodávok podľa jeho tvrdenia
spočívalo v tom, že od pani Metenkovej dostal kontakty na dodávateľov, pričom on nemal vedomosť o
tom, či jednala s dodávateľmi, ale on jednal na základe jej referencií.

K dôkazom získaným a vyhodnoteným prvostupňovým správnym orgánom a žalovaným krajský súd
uviedol, že samotná skutočnosť, že spoločnosť LaM - Stav s.r.o. vystavila faktúry pre žalobcu, ešte
nepreukazuje, že táto spoločnosť dodala služby, a že jej vznikla daňová povinnosť podľa ustanovenia
§ 19 ods. 2 zákona o DPH. Žalobcom predovšetkým nebolo preukázané, ako bol naplnený predmet

zmluvy o sprostredkovaní, v čom spočívalo sprostredkovanie, akým spôsobom boli dohodnuté dodávky
mäsa, ako spoločnosť LaM - Stav s.r.o. splnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o sprostredkovaní
a taktiež, že žalobca prijal službu sprostredkovania od spoločnosti LaM - Stav s.r.o. Predložené
faktúry, zmluvu o sprostredkovaní, pokladničné doklady a výpovede svedkov krajský súd vyhodnotil ako
nepostačujúce na preukázanie reálneho dodania predmetnej služby spoločnosťou LaM - Stav s.r.o.,

keďže tvrdenia bývalej konateľky spoločnosti LaM - Stav s.r.o. a zástupcu žalobcu, boli všeobecné
a nekonkrétne vo vzťahu k jednotlivým dodávateľom a nebolo preukázané, že by skutočne došlo k
sprostredkovaniu.

Pokiaľ ide o žalobné námietky týkajúce sa neuznania práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v

sume 80 000,- Eur z faktúr vystavených dodávateľom BRASS Slovakia s.r.o., krajský súd vyhodnotil
vykonané dokazovanie za účelom preverenia deklarovaných zdaniteľných obchodov, a to vypočutím
žalobcu, jeho splnomocnenej zástupkyne JUDr. Y., prokuristu žalobcu Ing. Q. W., bývalého konateľa
spoločnosti BRASS Slovakia s.r.o. Milana Šrettera, splnomocneného zástupcu spoločnosti BRASS
Slovakia s.r.o. P.. Na základe uvedeného konštatoval, že nebolo preukázané, kedy žalobca, od koho

a akým spôsobom prevzal tovar od spoločnosti BRASS Slovakia s.r.o. a nebolo preukázané, komu bol
následne tovar predaný. Podľa krajského súdu ani z faktúr nie je zrejmé, o aký tovar išlo, keďže je na
nich uvedené len kovanie profil E, resp. D, bez parametrov, rozmerov a pod. Žalobca k predmetným
faktúram nepredložil žiadne dodacie listy, žiadnu bližšiu špecifikáciu fakturovaného tovaru, nepredložil
žiadne doklady o pôvode a existencii tovaru. Krajský súd bral do úvahy zistenia vyplývajúce zo zápisnice

o ústnom pojednávaní zo dňa 02.07.2013, predmetom ktorého bolo vypočutie svedka Milana Šrettera,
bývalého konateľa spoločnosti BRASS Slovakia s.r.o. Tento svedok sa síce vyjadril, že predmetom
činnosti spoločnosti BRASS Slovakia s.r.o. v zdaňovacom období jún 2012 bolo obchodovanie, avšak
nevedel konkrétne uviesť s čím. Odvolával sa na Y. M., ktorá mala viesť účtovníctvo spoločnosti BRASS
Slovakia s.r.o. a uzatvárať obchody, aj keď nemala žiadne splnomocnenie. Zo zistení správcu dane

krajskému súdu vyplynulo, že Y. M. zomrela dňa 05.11.2012, nebola zapísaná v živnostenskom registri,
pričom podľa údajov v registri daňovej správy Y. M. priznala len príjmy zo závislej činnosti a za rok 2012
nepodala daňové priznanie. Y. M. bola prokuristkou spoločnosti FARINA, s.r.o., Košice, pričom uvedená
spoločnosť na výzvu prvostupňového správneho orgánu na zapožičanie účtovných dokladov spoločnosti
BRASS Slovakia s.r.o., uviedla, že spoločnosť FARINA, s.r.o. nikdy nespolupracovala so spoločnosťou

BRASS Slovakia s.r.o., preto nemôže predložiť žiadne doklady o tejto spoločnosti.

Ďalej krajský súd poukázal na vyjadrenie prokuristu žalobcu, Ing. Q. W. (zápisnica o ústnom pojednávaní
zo dňa 03.12.2013), že je s konateľom žalobcu Rolandom Székelym v telefonickom kontakte, pričomnevedel uviesť, ako konateľ spoločnosti zabezpečoval obchod s kovaniami. V tejto súvislosti krajský
súd prihliadol na skutočnosť, správca dane v spolupráci s maďarskou daňovou správou zistil, že Roland
Székely je osobou, ktorá nie je v databáze a adresa tejto osoby je neznáma, pričom ani prokuristovi

žalobcu Ing. Q. W., ktorý mal zabezpečiť účasť konateľa žalobcu na ústnom pojednávaní, sa nepodarilo
skontaktovať s konateľom žalobcu.

Taktiež krajský súd neakceptoval námietku žalobcu, že tovar bol reálne dodaný a následne fakturovaný
a nachádzal sa v sklade na Teslovej 2 v Košiciach. Krajský súd pri posúdení tejto námietky vychádzal

zo skutočnosti, že žalobcom uvádzané tvrdenie bolo preverené správcom dane na miestnom zisťovaní
dňa 13.03.2013, pričom bolo zistené, že v sklade sa nachádzalo 5 paliet s balíčkami rozmeru cca 10 x
15 cm. Na jednom balíčku bol uvedený počet 200 ks. Palety boli obalené fóliou a vzhľadom na pevné
obalenie paliet nebolo možné správcom dane zistiť skutočný počet kovaní uložených na paletách, a
teda nebolo možné ani posúdiť, koľko kovania a akého druhu sa na paletách nachádzalo, pretože názov
tovaru, ani profil kovania na paletách a ani na balíčkoch uvedené neboli. Z uvedeného dôvodu správca

dane nemohol identifikovať, že išlo o tovar dodaný spoločnosťou BRASS Slovakia s.r.o. na základe
vystavených faktúr.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania krajský súd vyvodil záver, že žalobca nepreukázal
pôvod tovaru, miesto jeho skutočného dodania, prepravu tovaru a tiež, že prijatý tovar použil na

dodávku tovaru konkrétnemu odberateľovi. Vystavené faktúry spoločnosťou BRASS Slovakia s.r.o. nie
sú dôkazom toho, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené tak, ako boli deklarované. Prijatie faktúr
od dodávateľa s formálne splnenými náležitosťami podľa ustanovenia § 71 ods. 2 zákona o DPH ešte
nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z takýchto faktúr.

K poukazu žalobcu na aplikovateľnosť rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach
C-80/2011 a C-142/2011 zo dňa 21. júna 2012 na preskúmavaný prípad, krajský súd uviedol, že
citované rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie nemožno aplikovať na túto vec, nakoľko v danom
prípade prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný rozsiahlym dokazovaním dospeli k záveru, že
deklarované sprostredkovanie nebolo reálne uskutočnené spoločnosťou LaM - Stav s.r.o. a deklarované

kovania neboli reálne dodané dodávateľom BRASS Slovakia s.r.o., ktorý je uvedený v preverovaných
faktúrach. Krajský súd vyhodnotil, že vykonaným dokazovaním správneho orgánu prvého stupňa
nebolo preukázané reálne dodanie tovaru a služieb uvedených na predložených faktúrach podľa § 19
ods. 1 zákona o DPH, a teda nebolo možné ani uplatniť odpočítanie dane na základe ustanovenia
§ 49 citovaného zákona. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak. Žalovaný

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v danom prípade prvostupňový správny orgán
nezamietol právo na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti LaM - Stav s.r.o. a BRASS Slovakia s.r.o.
z dôvodov uvedených v citovanom rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie, ale z dôvodu, že žalobca
nepreukázal, že prijal služby sprostredkovania od spoločnosti LaM - Stav, s.r.o. a tovar od spoločnosti
BRASS Slovakia s.r.o.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods.
2 písm. a), b) a písm. f) OSP a z dôvodov podľa § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h) OSP a navrhol, aby

najvyšší súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec vráti žalovanému
na ďalšie konanie. Zároveň navrhol priznať mu právo na náhradu trov konania.

Žalobca vyjadril nesúhlas so závermi súdu prvého stupňa ohľadne jednotlivých žalobných námietok. Vo
vzťahu k meritu veci zopakoval námietky uplatnené v žalobe.

Žalobca uviedol, že naďalej považuje za nesprávny postup správcu dane pri doručovaní rozhodnutia
prvého stupňa, pričom tento postup považuje za vadu, ktorou došlo k ukráteniu žalobcu na jeho
zákonných právach. Poukázal na povinnosť správcu dane doručiť zásielku daňovému subjektu -
žalobcovi, resp. jeho splnomocnenému zástupcovi, a nie ju odoslať daňovému subjektu, resp. jeho

splnomocnenému zástupcovi. Medzi odoslaním a doručením zásielky je podľa žalobcu veľký rozdiel.
Zákon ukladá povinnosť zásielku doručiť a preto upravuje aj doručenie zásielky. Záver prvostupňového
súdu o účinnosti doručenia v prípade, že zásielka je odoslaná, resp. doručovaná v čase trvania
plnomocenstva a doručená po jeho zániku, nemá podľa žalobcu oporu v zákone. V tejto súvislostipoukázal na § 30 ods. 3 daňového poriadku, ktorý jednoznačne uvádza, že „ak má adresát zástupcu s
plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi.“

Podľa žalobcu v danom prípade nie je možné uznať ani argument vychádzajúci zo skutočnosti, že
obdržal protokol, pretože sa k nemu vyjadril. Skutočnosť, že žalobca podal písomné vyjadrenie k
zisteniam uvedeným v protokole ešte nepreukazuje, že mu bol protokol doručený v súlade so zákonom
a v zákonnej lehote na ukončenie daňovej kontroly. Podané vyjadrenie síce preukazuje, že žalobca
protokol obdržal, ale v žiadnom prípade nepreukazuje jeho zákonné doručenie žalobcovi v lehote

na ukončenie daňovej kontroly. Žalobca mal za to, že pre účinné doručenie protokolu v súlade so
zákonommusímaťtotosprávcadaneriadnevykázanésuvedenímkonkrétnehodňadoručeniaprotokolu
žalobcovi.

Vyjadril tiež nesúhlas s vyhodnotením odvolacieho dôvodu krajským súdom ohľadne namietaného
neuvedenia dátumu doručenia protokolu o výsledku daňovej kontroly žalobcovi v rozhodnutí prvého

stupňa. Poukázal na to, že správca dane vo svojom rozhodnutí neuviedol deň doručenia protokolu a
namiesto tohto dňa uviedol iba bodky. V rozhodnutí nie je uvedený nesprávny alebo neúplný dátum.
V danom prípade nejde iba o chybu v písaní, ako to konštatuje súd prvého stupňa v odôvodnení
napadnutého rozsudku. Podľa žalobcu správca dane vo svojom rozhodnutí uviedol bodky práve z
dôvodu, ktorý namieta žalobca a tým je neúčinnosť doručenia. Tento nedostatok vyhodnotil ako

pochybnosti správcu dane o doručení protokolu žalobcovi, čo žalobca považoval za dôvod, pre ktorý
uviedol vo svojom rozhodnutí namiesto dátumu doručenia protokolu a výzvy iba bodky a nie konkrétny
dátum.

V tejto súvislosti žalobca opätovne argumentoval nesprávnym doručením, resp. nedoručením protokolu

žalobcovi, pretože v čase jeho doručenia a výzvy na prerokovanie protokolu JUDr. H., už JUDr. H.
nezastupovala žalobcu, pričom táto skutočnosť bola správcovi dane oznámená žalobcom písomne dňa
11.10.2013, a to ešte pred tým, ako JUDr. H. prevzala zásielku.

Z uvedeného dôvodu žalobca namietal, že postupom pri doručovaní protokolu z daňovej kontroly a výzvy

na vyjadrenie k jeho obsahu, došlo k porušeniu § 46 ods. 8, ods. 9 písm. a) a ods. 10 daňového poriadku,
čím bol žalobca ukrátený na svojich zákonných právach.

Vo vzťahu k vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu k sporným dodávkam tovarov a služieb od
spoločností BRASS Slovakia s.r.o. a LaM - Stav s.r.o. žalobca napádal porušenie § 3 ods. 3 daňového

poriadku zo strany správcu dane a nesúhlasil s právnymi závermi krajského súdu, vyplývajúcimi zo
súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Čo do preukázania existencie tovaru dodaného spoločnosťou BRASS Slovakia s.r.o., ako i reálnosti
tohto zdaniteľného plnenia žalobca uviedol, že nenesie a nemôže niesť zodpovednosť za správanie

sa dodávateľa a jeho štatutárov. To, že spoločnosť BRASS Slovakia s.r.o. nevedela uviesť, od koho
tovar kúpila, je pre žalobcu irelevantné, nakoľko túto skutočnosť v čase uzatvárania obchodu neskúmal.
Žalobca taktiež neskúmal, či spoločnosť BRASS Slovakia s.r.o. bola výrobcom alebo len obchodníkom
s kovaniami, a preto nedisponuje touto informáciou a následne ju ani nevedel uviesť správcovi
dane. Podstatná pre žalobcu bola skutočnosť, že spoločnosť BRASS Slovakia s.r.o. mu dodala ním

požadované kovania. Žalobca odobral od spoločnosti BRASS Slovakia s.r.o. tovar - kovanie a za tento
na základe faktúr aj zaplatil. Poukázal na skutočnosť, že žalobca označil tovar dodaný spoločnosťou
BRASS Slovakia s.r.o. a uviedol, že tovar sa nachádzal v sklade na Teslovej 2 v Košiciach. Za
skutočnosť, že správca dane nemohol preveriť z dôvodu balenia paliet, počet ani druh kovania, žalobca
nemôže.Správcadanemoholpaletyzaúčelomkontrolyrozbaliťalebopožiadaťoichrozbaleniežalobcu.

Správca dane palety nerozbalil a ani o ich rozbalenie nepožiadal. Ak by tak správca dane urobil, mohol
by overiť správnosť údajov uvedených žalobcom. Správca dane bol v uvedenom smere nečinný, čo
nespôsobil žalobca, a preto nemôže za to ani niesť zodpovednosť.

Rovnako žalobca nesúhlasil s vyhodnotením zisteného skutkového stavu v súvislosti s preverením

reálneho základu služieb sprostredkovania nákupu mäsa spoločnosťou LaM - Stav s.r.o. Žalobca
argumentoval, že správcovi dane predložil zmluvu o sprostredkovaní, na základe ktorej došlo k
sprostredkovaniu a ktoré bolo následne vyfakturované. Podstata zmluvy spočívala v oznámení údajov
dodávateľov za účelom nákupu mäsa žalobcom. Tieto informácie boli spoločnosťou LaM - Stav s.r.o.poskytnuté a na základe týchto informácií žalobca následne uzatváral obchody s dodávateľmi, ktorých
mu spoločnosť LaM - Stav s.r.o. oznámila. Na podporu svojich tvrdení uviedol, že nemôže niesť
zodpovednosť za správanie sa pani P. počas daňovej kontroly a počas vyrubovacieho konania.

Žalobca k výsledkom preverenia realizácie služby sprostredkovania nákupov mäsa u jeho dodávateľov
uviedol, že nie je podstatné, či dodávatelia poznali alebo nepoznali spoločnosť LaM - Stav s.r.o.,
ako sprostredkovateľa predmetných dodávok tovaru, pretože obchodná spoločnosť LaM Stav s.r.o.
vykonávala sprostredkovanie na základe zmluvy so žalobcom, a nie na základe zmluvy s dodávateľmi.

Žalobca obdržal na základe zmluvy o sprostredkovaní informácie, ktoré mu umožňovali uzatvárať
obchody tak, ako je to uvedené v zmluve o sprostredkovaní a za túto službu žalobca zaplatil províziu vo
výške podľa zmluvy a to za každý obchod, ktorý bol uzatvorený v dôsledku činnosti sprostredkovateľa.
Nakoľko sprostredkovateľ splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy spôsobom určeným v zmluve,
splnil aj žalobca svoj záväzok zo zmluvy o sprostredkovaní a zaplatil sprostredkovateľovi odmenu.

Z pohľadu žalobcu je tiež nepodstatné, či sa JUDr. H. pomýlila a uviedla, že obchody s mäsom
zabezpečoval konateľ žalobcu. Rozhodujúce je, že svoje vyjadrenie korigovala v zmysle, že obchody s
mäsom zabezpečoval prokurista spoločnosti, ktorý túto skutočnosť aj potvrdil.

Poukázal na to, že prokurista žalobcu na ústnom pojednávaní potvrdil sprostredkovanie spoločnosťou

LaM- Stav s.r.o. Jednoznačne uviedol, že za služby poskytnuté spoločnosťou LaM-Stav s.r.o. platil na
základe zmluvy a podľa odobratého množstva. Ďalej uviedol, že výsledkom činnosti spoločnosti LaM -
Stav s.r.o na základe zmluvy o sprostredkovaní bolo obchodná činnosť žalobcu.

III.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu, s poukazom na zhodu odvolacích námietok so žalobnými a na svoje
vyjadrenie k žalobe, navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu v celom rozsahu ako vecne
správny potvrdil.
IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, napadnuté rozhodnutia daňových orgánov
oboch stupňov a konania, ktoré predchádzali ich vydaniu, v rozsahu a medziach podaného odvolania
(§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a s § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.

z. Správny súdny poriadok). Odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja
ods. 2 veta prvá OSP v spojení s § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok), keď
deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na
internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie

je dôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ustanovenia § 492 ods. 2
zákona č 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie
konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona, dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny
poriadok (OSP).

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,

aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

Podľa § 250i ods. 3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady
mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 2 písm. a) daňového poriadku na účely tohto zákona sa rozumie správou daní postup súvisiaci
so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo
osobitných predpisov.

Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov

Podľa § 9 ods. 4 daňového poriadku plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa jeho
doručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane.

Podľa § 9 ods. 5 daňového poriadku odvolanie plnomocenstva daňovým subjektom alebo výpoveď
plnomocenstva zástupcom sú účinné odo dňa ich doručenia správcovi dane alebo odo dňa uvedenia

týchto skutočností do zápisnice u správcu dane.

Podľa § 33b ods. 5 Občianskeho zákonníka, ak splnomocniteľ oznámil inej osobe, že udelil
plnomocenstvo splnomocnencovi na určité úkony, môže sa voči nemu dovolávať odvolania
plnomocenstva, len ak jej toto odvolanie oznámil pred konaním splnomocnenca, alebo keď táto osoba

v čase konania splnomocnenca o tomto odvolaní vedela.

Podľa § 574 ods. 1 Obchodného zákonníka mandant môže zmluvu kedykoľvek čiastočne alebo v celom
rozsahu vypovedať.

Podľa § 574 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výpoveď neurčuje neskoršiu účinnosť, nadobúda
účinnosť dňom, keď sa o nej mandatár dozvedel alebo mohol dozvedieť.

Podľa § 574 ods. 3 Obchodného zákonníka od účinnosti výpovede je mandatár povinný nepokračovať v
činnosti, na ktorú sa výpoveď vzťahuje. Je však povinný mandanta upozorniť na opatrenia potrebné na

to, aby sa zabránilo vzniku škody bezprostredne hroziacej mandantovi nedokončením činnosti súvisiacej
so zariaďovaním záležitosti.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi.
Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na
základe účtovných dokladov.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka
poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej
situácii účtovnej jednotky.Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu, posúdiac argumentáciu
odvolacích dôvodov žalobcu skonštatoval, že vo vzťahu k splneniu procesných a hmotnoprávnych
podmienok na určenie kontrolovanej dane ako i vo vzťahu k posúdeniu miery zaťaženia žalobcu

dôkazným bremenom, čo do preukázania reálneho základu ním deklarovaných zdaniteľných plnení, sa
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti
dopĺňa len nasledujúce dôvody (§ 219 ods. 2 OSP).

Žalobcom napádané nedoručenie protokolu o výsledku daňovej kontroly a nedoručenie výzvy na jeho

prerokovanie so žalobcom tvrdeným následkom neukončenia daňovej kontroly, nemožno posudzovať
len s použitím čisto formálneho výkladu ustanovenia § 46 ods. 8 a ods. 9 písm. a) daňového poriadku.

Predovšetkým je potrebné vychádzať z úpravy inštitútu zastupovania daňového subjektu v konaní pred
daňovými orgánmi, upraveného v ustanovení § 9 daňového poriadku pre tento účel ako lex specialis.
Ustanovenie § 9 ods. 5 citovaného zákona explicitne upravuje určenie momentu účinnosti odvolania

plnej moci daňovým subjektom, a to odo dňa jeho doručenia správcovi dane. Uvedená právna úprava
korešponduje i so zásadami, na ktorých je postavená všeobecná právna úprava zastúpenia na základe
plnomocenstva (§ 33b ods. 5 Občianskeho zákonníka).

Vo vzťahu k právnym účinkom konania splnomocnenej zástupkyne žalobcu, ktorá dňa 11.10.2013

prevzala poštovou prepravou doručovaný predmetný protokol a výzvu na vyjadrenie sa k jeho obsahu,
sa subsidiárne použijú ustanovenia § 33b ods. 5 Občianskeho zákonníka, všeobecne upravujúceho
zastúpenie na základe plnomocenstva.

Splnomocnená zástupkyňa žalobcu prevzala predmetnú zásielku v rovnaký deň, ako bola žalobcom

doručená výpoveď jej plnomocenstva na zastupovanie, taktiež vypovedaná v rovnaký deň (11.10.2013).
Avšak žalobca nepreukázal, že splnomocnená zástupkyňa v čase prevzatia doručovanej zásielky
určenej do vlastných rúk, mala vedomosť o tom, že jej plná moc na zastupovanie zo strany žalobcu bola
vypovedaná, a teda nie je zrejmé, že sa dopustila svojím konaním excesu.

Vzhľadom k tomu, že vzájomné vzťahy medzi splnomocniteľom a splnomocnencom, poskytujúcim
právne služby a zastupovanie splnomocniteľa pred štátnymi orgánmi a súdmi, sa spravujú mandátnou
zmluvouoposkytovaníprávnejpomoci,jevtomtoprípademožnékonštatovať,ženáslednéprávnekroky
žalobcu, predovšetkým vyjadrenie k protokolu na základe výzvy správcu dane a následné nenamietanie
skutočnosti nedoručenia protokolu v tomto vyjadrení, nasvedčujú tomu, že splnomocnená zástupkyňa

po prevzatí doručovanej zásielky a nadobudnutí vedomosti o vypovedaní jej plnej moci zo strany žalobcu
(§ 574 ods. 2 Obchodného zákonníka), postupovala v súlade s ustanovením § 574 ods. 3 Obchodného
zákonníka. To znamená, že od momentu účinnosti výpovede plnej moci nepokračovala v činnosti, na
ktorú sa výpoveď plnomocenstva vzťahovala a žalobcu odovzdaním doručenej zásielky upozornila na
povinnosti vyplývajúce z jej obsahu.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane v súlade s ustanovením § 46 ods. 5
daňového poriadku oznámil žalobcovi priebežné výsledky skutkových zistení a pochybnosti správcu
dane o pravdivosti žalobcom predložených daňových dokladov, pričom ho v zmysle citovaného
ustanovenia vyzval na odstránenie týchto pochybností a doplnenie dôkazov na podporu jeho tvrdení.

Žalobca do zápisnice z tohto úkonu vyjadril nesúhlas s prezentovanými skutkovými zisteniami a
predbežnými závermi správcu dane.

V tomto kontexte sa javí úkon vypovedania plnej moci v deň nasledujúci po neúspešnom doručení
protokolu a výzvy (10.10.2013) ako účelové taktizovanie zo strany žalobcu.

Vzhľadom k tomu, že k doručeniu protokolu spolu s výzvou na vyjadrenie a k vypovedaniu plnej moci a
jej doručeniu správcovi dane došlo v rovnaký deň, pričom z následných úkonov žalobcu vyplynulo, že
jeho zástupkyňa vykonala neodkladné opatrenia na zabránenie škody spočívajúcej v zameškaní práva
na vyjadrenie sa k protokolu o výsledku kontroly, možno konštatovať, že predmetná daňová kontrola sa

skončila riadne podľa § 9 písm. a) daňového poriadku, doručením protokolu žalobcovi.

Taktiež nemožno prisvedčiť námietke napádajúcej absenciu dátumu doručenia protokolu žalobcovi
v odôvodnení rozhodnutia správcu dane, pretože v zmysle § 63 daňového poriadku tento údaj nieje podstatnou náležitosťou rozhodnutia a správca dane sa s touto právnou otázkou nemal dôvod
zaoberať, keďže žalobca nedoručenie mu protokolu vo vyjadrení k protokolu, ani pred vydaním
samotnéhorozhodnutiaprvéhostupňa,nenamietal.Naprotitomu,žalovanýsasnámietkounapádajúcou

nedoručenieprotokoluavýzvynavyjadreniesakjehoobsahuvnapadnutomrozhodnutízaoberal,keďže
to už v odvolaní žalobca namietal.

Odvolací súd s prihliadnutím na vyššie uvedené procesné okolnosti a skutočnosť, že žalobca nebol
žiadnym postupom správcu dane pred vydaním rozhodnutia prvého stupňa nijako ukrátený na právach,

naopak, svoje právo na vyjadrenie sa k zisteniam vyplývajúcim z protokolu využil, nepovažoval za
racionálne a hospodárne zrušiť napádané rozhodnutia a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie z
dôvodov tvrdených žalobcom. Odhliadnuc od toho, že postup predchádzajúci vydaniu rozhodnutia bol
zákonný a práva žalobcu neboli porušené, možno konštatovať, že vzhľadom na skutkové zistenia,
zopakovanie procesného postupu by nemohlo privodiť vecne iné alebo výhodnejšie rozhodnutie pre
žalobcu v časti určenia kontrolovanej dane. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoje

skoršie rozhodnutie sp. zn. 4 Sž 98-102/2002 zo dňa 17.12.2002, podľa ktorého „Rozhodnutie sa
nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné,
či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“
Vo vzťahu k námietkam, napádajúcim nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne
vyhodnotenie skutkových zistení, odvolací súd uvádza, že spochybnenie reálneho základu žalobcom

deklarovaných zdaniteľných plnení vzišlo z komplexného vyhodnotenia získaných dôkazov v súlade so
zásadou hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku.

V súvislosti s preverením deklarovanej dodávky kovaní od obchodnej spoločnosti BRASS Slovakia s.r.o.
odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na

uznanie odpočtu DPH na základe vykonaného dokazovania správne bral do úvahy skutočnosti, že v
rámci daňovej kontroly ani daňového konania neboli preukázané:
· pôvod tovaru,
· preprava tovaru,
· miesto jeho skutočného dodania,

· dodanie tovaru, keďže neboli predložené dodacie listy, pričom ani dodávateľ žalobcu jednoznačne a
bez pochybností, dodanie predmetného tovaru nepotvrdil,
· použitie prijatého tovaru na dodávku tovaru konkrétnemu odberateľovi, resp. jeho použitie na ďalšie
zdaniteľné plnenia žalobcu.

Vyššie uvedené nezrovnalosti dotvárajú i nedostatky v daňových dokladoch, pretože ani z predmetných
faktúr nie je zrejmé, o aký tovar išlo, keďže na nich je uvedené len kovanie profil E, resp. D, bez
parametrov, rozmerov a bližšej špecifikácie. Uvedené nedostatky boli i dôvodom nemožnosti preverenia
fyzickej existencie predmetného tovaru v skladových priestoroch uvádzaných žalobcom, pretože ani
pred správcom dane ho nebolo možné identifikovať z dôvodu neoznačenia balíkov (názov tovaru,

ani profil konania na paletách, ani na balíčkoch uvedené neboli), v ktorých sa mal predmetný tovar
nachádzať. Vzhľadom k tomu, že v sklade sa nachádzalo 5 paliet s balíčkami rozmeru cca 10 x 15 cm, s
uvedením počet 200 ks na jednom balíčku, ani počet dodaných kovaní by sa nezhodoval, keďže žalobca
nepreukázal ďalšie nakladanie so zvyškom dodaného tovaru.

V tomto ohľade nie je namieste námietka žalobcu, poukazujúca na nečinnosť správcu dane v priebehu
obhliadky skladových priestorov, pretože splnomocnená zástupkyňa žalobcu bola pri uvedenom úkone
prítomná a vyhodnotiac nedostatočnú výpovednú hodnotu predmetu skladovania, otvorenie balíkov za
účelom overenia existencie a množstva predmetného tovaru nezabezpečila. Preukazovanie daňovými
dokladmi deklarovaných skutočností je povinnosťou daňového subjektu (§ 24 ods. 1 daňového

poriadku).

Zároveň odvolací súd považuje za potrebné zdôarazniť, že sporné v danom prípade bolo predovšetkým
dodaniedeklarovanýchkovanípráveobchodnouspoločnosťouBRASSSlovakias.r.o.,čosavykonaným
dokazovaním jednoznačne nepotvrdilo.

K žalobcom namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu odvolací súd uvádza, že
zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu
dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňovéhosubjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.
Dokazovaniezostranysprávcudaneslúžinanáslednúverifikáciuskutočnostíadokladovpredkladaných
daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní (§ 2 písm. a/ daňového poriadku) a prostredníctvom

inštitútu daňovej kontroly správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti, rozhodujúce pre
správne určenie dane, príp. oprávnenosti uplatneného nároku na vrátenie dane podľa zákona o DPH
(§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe,
aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní a akú hodnovernosť, výpovednú hodnotu a
schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí (§ 3 ods. 3 daňového

poriadku v spojení s § 24 ods. 2 a 4 citovaného zákona).

Odvolací súd s poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku pripomína, že dôkazné bremeno
preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom
nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom

zneužívania práva na odpočet dane (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin
Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02,
Zb. s. I. 1609, bod 71).

Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného

prenosu dôkazného bremena na žalobcu odvolací súd uvádza, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a
2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné
splneniesaviaženároknaodpočet.Ichnesplnenieniejemožnéodpustiť(keďžetozákonneustanovuje),
aniprivznikuzodpovednostiinejosobyzavadydokladuaanipridobromyseľnostiplatiteľa,prijímajúceho
zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby

platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet
zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí
byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar alebo služby boli reálne
dodané (§ 8, § 9 zákona o DPH) a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné
plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným na faktúre.

Obsahom zmluvného záväzku medzi zmluvnými stranami zmluvy o sprostredkovaní, bola povinnosť
sprostredkovateľa, obchodnej spoločnosti LaM - Stav s.r.o. na vyvíjanie činnosti smerujúcej k tomu,
aby žalobca ako záujemca mal príležitosť uzavrieť a zrealizovať obchodný prípad. V článku II bode
5 si zmluvné strany predmet zmluvy o sprostredkovaní upravili tak, že pod sprostredkovaním sa

rozumie zaobstaranie príležitosti pre záujemcu tým, že mu budú zo strany sprostredkovateľa oznámené
identifikačné údaje o obchodnom partnerovi a pokiaľ možno aj jeho základné obchodné podmienky či
požiadavky. Avšak vykonané dokazovanie a preverovanie uskutočnenia predmetnej služby, spochybnili
jej reálne dodanie, a teda opodstatnenosť DPH počítanej z pridanej ekonomickej hodnoty poskytovanej
služby.

Nemožno prisvedčiť argumentu žalobcu, spočívajúcemu v popieraní významu skutočnosti, že
dodávatelia mäsa žalobcu nemali vedomosť o uzavretí obchodov so žalobcom na základe
sprostredkovania, resp. že nepoznali obchodnú spoločnosť LaM - Stav s.r.o., ani v jej mene
konajúcu pani Zdenku Metenkovú. V danej veci uvedené skutočnosti, spolu s absenciou akýchkoľvek

dôkazov realizácie samotného sprostredkovania, majú vplyv na celkové vyhodnotenie reálneho základu
deklarovanej zdaniteľnej služby. Predovšetkým je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že ani žalobca
a ani dodávateľ spornej služby nepreukázali, či žalobca vôbec získal, resp. akým spôsobom do
svojej dispozície obdržal od sprostredkovateľa relevantné informácie o dodávateľoch mäsa. Vzhľadom
na podstatu záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o sprostredkovaní je zrejmé, že nárok na províziu

sprostredkovateľovi nevznikne v prípade jeho nečinnosti, t. j. v prípade, ak záujemca (v danom
prípade žalobca) zmluvu s treťou osobou uzavrel bez pričinenia sprostredkovateľa. Práve predmet
deklarovaného zdaniteľného plnenia, a síce sprostredkovateľská činnosť realizovaná LaM - Stav
s.r.o. a odovzdanie výsledkov tejto činnosti, počnúc od jednania s dodávateľmi žalobcu až po
odovzdanie potrebných informácií samotnému žalobcovi, sa v rámci daňového preverenia nepodarilo

bez pochybností preukázať. V tomto ohľade dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu (§ 24 ods. 1 daňového
poriadku).Odvolací súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa dospel k
záveru, že tento v preskúmavanej veci v rozsahu žalobných dôvodov postupom v súlade s právnymi
normami ustanovenými v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku náležite preskúmal

zákonnosť rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov, ako i postupu predchádzajúceho ich vydaniu
a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa vysporiadal s podstatnými žalobnými námietkami.

Zadministratívnehospisuvyplýva,žesprávcadaneaplikujúczásaduvoľnéhohodnoteniadôkazovpodľa
§ 3 ods. 3 daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce

pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie.
Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá
zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami
zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom,
predovšetkým vo svetle kontrolných zistení, absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ
neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení, na základe ktorých si

žalobca uplatnil právo na vrátenie dane, ako i o vierohodnosti účtovnej evidencie žalobcu (§ 24 ods. 1
daňového poriadku).

Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou
starostlivosťou, vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, za účelom zabránenia tomu, že reálne

uskutočnenie zdaniteľných obchodov bude spochybnené.

Rozhodnutia žalovaného a správcu dane obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti a sú riadne
odôvodnené.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Košiciach ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 219
ods. l, ods. 2 OSP potvrdil.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c veta prvá OSP

a § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže v
odvolacom konaní nebol úspešný.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.

mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.