Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, December 14, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1269/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815205630
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815205630.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne

JUDr. Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej, v právnej veci žalobkyne: X. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. X/XX, G. proti žalovanému: I. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., Š. T. X/X,
o určenie manželského výživného, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo
dňa 30. septembra 2015, č.k. 6C/145/2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o určení manželského výživného 70
eur mesačne, vo výroku o nedoplatku na ňom a vo výroku o poplatkovej povinnosti odporcu mení takto:

Odporca je povinný platiť navrhovateľke manželské výživné 50 eur mesačne s účinnosťou od 1.5.2015,
a to k rukám navrhovateľky vždy do posledného dňa predchádzajúceho mesiaca.

Zameškané výživné vo výške 250 eur za obdobie od 1.5.2015 do 30.9.2015 sa odporcovi povoľuje
splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným, s tým, že omeškanie so zaplatením
čo i len jednej splátky dlhu má za následok splatnosť celého dlhu na výživnom.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Odporca je povinný zaplatiť na účet OS Prievidza súdny poplatok za návrh na určenie manželského
výživného vo výške 36 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol o návrhu navrhovateľky na určenie manželského
výživného 100 eur mesačne tak, že určil manželské výživné na navrhovateľku zo strany odporcu vo
výške 70 eur mesačne, určil nedoplatok na takto určenom výživnom a podmienky jeho splácania a v
prevyšujúcej časti návrh zamietol. Navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania a odporcu zaviazal
zaplatiť za oslobodenú navrhovateľku súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 50,40 eur.

2. Vec právne posúdil podľa § 71 ods. 1, 75 ods. 1 a 2 a 77 ods. 1 Zákona o rodine a prijal záver,

že účastníci konania sú manželia a ohľadom hmotnej a kultúrnej úrovne oboch manželov v zmysle
ustanovení zákona o rodine platí, že táto úroveň by mala byť v zásade rovnaká. Pokiaľ odporca
nesúhlasilsurčenímvyživovacejpovinnostiprenavrhovateľkuatoztohodôvodu,žepodľanehoonažije
v luxuse a má príjem okolo 1000 eur, táto skutočnosť sa v konaní nepreukázala. I keď je navrhovateľkavyštudovaná v odbore ekonómia a podľa odporcu by sa mala zamestnať v hlavnom pracovnom pomere,
súd prvej inštancie v tomto smere prihliadol na odôvodnenú pripomienku navrhovateľky, že sa u
zamestnávateľov nezamestnala do hlavného pracovného pomeru z dôvodu zlej pracovnej doby, ktorá

jej nedovoľovala starostlivosť o deti po ukončení vyučovania resp. družiny z dôvodu, že s jej s výchovou
nikto z rodiny nepomáha. Navrhovateľke tak bráni v možnosti zamestnať sa na plný pracovný úväzok,
resp. napr. i na zmeny objektívna skutočnosť, a to starostlivosť o maloleté deti, ktoré sú vo veku 7 rokov.
Podľa súdu prvej inštancie má navrhovateľka ako matka zvýšenú osobnú starostlivosť o potreby detí,
ich prípravu na vyučovanie, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, navrhovateľka vedie domácnosť, v

ktorej sú deti vychovávané, čo je jedným zo zákonných kritérií uvedených v § 71 ods. 1 Zákona o
rodine. Navrhovateľka má preukázateľne aj zvýšené výdavky v spojitosti so zdravotnou starostlivosťou.
Príjem navrhovateľky z dohôd o vykonaní práce, z rodinných prídavkov a z poberaného výživného
na maloleté deti predstavuje podľa zistení súdu prvej inštancie sumu približne 235,- eur mesačne,
pričom navrhovateľka žije s priateľom, ktorý jej prispieva na domácnosť, ktorej celkové náklady sú
najmenej 150,- eur mesačne. Na strane odporcu súd prvej inštancie zistil, že má príjem 613,- eur zo

zamestnania, výdavky na bývanie hradí spoločne s terajšou partnerkou /resp. podieľa sa na splácaní
úverov na kúpu bytu/, ktorá je zamestnaná ako predavačka s príjmom 380 eur mesačne a okrem toho
spláca dlhy z rôznych pôžičiek a úverov Súd prvej inštancie pre účely manželského výživného nebral
výdavky na úvery do úvahy, pretože i ohľadom manželského výživného platí v zmysle § 75 ods. 1
Zákona o rodine, že pri posudzovaní schopností a možností osoby k výžive povinnej súd posudzuje i

neprimerané riziká, ktoré povinný na seba berie. Preto pokiaľ odporca spláca rôzne spotrebné úvery,
ktorých účel použitia nevie ani riadne zdôvodniť, je zrejmé, že disponuje takými finančnými možnosťami,
keď sa „púšťa“ do uvedeného finančného rizika. Súd prvej inštancie čiastočne prihliadol aj na to, že
odporca odpredal tretej osobe chatu patriacu do BSM a príjem z tohto predaja, približne 11.000,- eur, si
ponechal pre vlastnú potrebu. Navrhovateľke však zostáva zachovaná finančná účasť na tomto predaji

z titulu vyporiadania BSM. Napokon súd prvej inštancie zohľadnil povinnosť odporcu platiť predbežným
opatrením určené výživné na spoločné deti účastníkov v celkovej výške 100 eur mesačne, ako i to, že
odporca sa momentálne stará aj o svojho syna Dominika, na ktorého jeho matka prispieva výživným 50,-
eur mesačne. Za uvedenej situácie je podľa súdu prvej inštancie navrhovateľka odkázaná na výživu od
odporcu z titulu manželského výživného, pretože obaja manželia majú mať zachovanú rovnakú hmotnú

a kultúrnu úroveň. Súd prvej inštancie mal za to, že nie sú prekážkou určenia manželského výživného
ani dobré mravy v zmysle § 75 ods. 2 Zákona o rodine.

3. O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania o určenie manželského
výživného súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (ďalej len „zákon

o súdnych poplatkoch“).

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie.
Ako dôvody odvolania uviedol zaujatosť sudkyne, pretože jej chýbajú mravný cit a morálka, čo odporca
dovodil zo skutočnosti, že rozsudok je vynesený mimo skutočný stav veci. Poukázal na skutočnosť, že

sa stará o štyri deti, a maloletého K. má zvereného v starostlivosti. V odvolaní detailne uvádza výdavky
na neho. Ďalej odporca poukázal na nevyhnutnosť vlastniť auto, pretože ním zabezpečuje prepravu detí,
no auto ktoré vlastní má 17 rokov a vyžaduje nemalé prostriedky na opravu. Odporca tiež uviedol, že
má nemalé výdavky na starostlivosť o deti. Vyjadril sa negatívne ku kvalite starostlivosti navrhovateľky
o deti. Nesúhlasil, aby navrhovateľke platil antikoncepciu a doslova uviedol, že navrhovateľka nemá

žiadne iné výdaje ako je jej slasť k chlapom a nočným podnikom. Navrhovateľka má podľa odporcu
dostatok času, aby sa riadne zamestnala, keď školská družina umožňuje nechať deti v škole od 6.30 do
17.00 hod. Napokon poukázal na to, že navrhovateľka užíva trojizbový prerobený byt a drahé auto, a
chodí dva krát do roka na dovolenku na Malorku.

5. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Viaceré skutočnosti
uvádzané otcom považovala za nepravdivé a obsah odvolania za urážlivý. Nesúhlasila s tvrdením,
že rodina odporcu má 6 členov, keďže má v starostlivosti zvereného len syna z predchádzajúceho
manželstva, spoločné dve maloleté deti ho navštevujú v rámci úpravy styku a štvrté dieťa mal odporca
pravdepodobne na mysli syna jeho priateľky, s ktorou v súčasnosti žije. Navrhovateľka poukázala na

pomoc od svojej sestry, ktorá jej umožnila užívať jej byt, auto a navštevovať ju na Malorke, kde sestra
žije. Zdôraznila, že odporca predal ich spoločnú chatu za 11.000 eur bez vyplatenia navrhovateľky. Ďalej
uviedla skutočnosti súvisiace s jej zdravotným stavom a starostlivosťou o maloleté deti. Zamestnanie naplný úväzok považovala popri starostlivosti o deti za nerealizovateľné, pretože skoro všade sa pracuje
na zmeny a o deti sa jej nemá kto v takomto prípade postarať.

6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 59 a nasl.
CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387.

7. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z

manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

8. Citované ustanovenie Zákona o rodine, správne aplikované aj súdom prvej inštancie stanoví ako
určujúce kritérium výživného medzi manželmi ich v zásade rovnakú životnú úroveň. V konaní nebola

preukázaná jediná skutočnosť tvrdená odporcom o luxusnom spôsobe života navrhovateľky, ktorá by
umožňovala prijať záver, že životná úroveň účastníkov je v zásade totožná, či dokonca na strane
navrhovateľky vyššia. Navrhovateľka vierohodne vysvetlila, že všetky okolnosti, ktoré odporca považuje
za prejav luxusu na jej strane, a to byt, auto aj dovolenky (či skôr návštevy sestry v zahraničí)
predstavujú pomoc zo strany jej sestry, bez ktorej by mala navrhovateľka elementárny problém aj so

zabezpečením bývania. Rovnako však nemožno luxus dovodzovať na strane odporcu. Nie však ani
starostlivosť o šesťčlennú rodinu, keď ako uvádza navrhovateľka, zvereného v starostlivosti má odporca
len jedného syna z predchádzajúceho manželstva, žije s priateľkou, ktorá má syna a stretáva sa so
spoločnými dvojičkami účastníkov, ktoré sú však zverené navrhovateľke.

9. Objektívne možno životnú úroveň účastníkov porovnať takto. Bývanie majú obaja zabezpečené v
byte inej osoby a obaja sa podieľajú na jeho nákladoch. Navrhovateľka má v starostlivosti zverené dve
spoločné deti navštevujúce ZŠ, s ktorými sa odporca stretáva, a na ktoré platí výživné celkom 100 eur
mesačne určené rozhodnutím súdu. Odporca má v starostlivosti zverené jedno dieťa navštevujúce ZŠ,
na ktoré platí jeho matka výživné 50 eur mesačne určené rozhodnutím súdu. Ani jeden z účastníkov

nevlastní automobil významnejšej hodnoty. Obaja účastníci majú partnerov s ich vlastnými príjmami.
Odporca je zamestnaný s príjmom cca 613 eur, navrhovateľka vrátane výživného na spoločné deti
poberá mesačne sumu 235 eur. Odporca mal finančný príjem z predaja spoločného majetku vo výške
11.000 eur.

10. Práve v príjme účastníkov možno vidieť zásadný rozdiel ich životnej úrovne. Napriek objektívnej
danosti určitých komplikácií pri zamestnaní sa na plný úväzok pri starostlivosti o dve školopovinné
deti, ktorými navrhovateľka odôvodňuje nemožnosť dosahovať príjem zo zamestnania na plný úväzok,
nejedná sa o prekážku, ktorá by takéto zamestnanie matky úplne vylučovala. Pokiaľ by tomu tak bolo,
jednalobysaoistúformusociálnejodkázanosti,ktorúvšakprávnyporiadoknepozná.Ikeďbysajednalo

o situáciu náročnú, je podľa odvolacieho súdu v možnostiach matky dosahovať príjem zo zamestnania
na plný úväzok aj pri starostlivosti o dve školopovinné deti. Vzhľadom na doterajší priebeh zamestnaní
matky a limity jej pracovného nasadenia vyplývajúce zo starostlivosti o deti, však nemožno o výške tohto
predpokladaného príjmu uvažovať v kategóriách ani len priemerného príjmu. Reálny obraz takéhoto
príjmuposkytujeskôrpríjempriateľkyotcavovýškedo400eurmesačne.Ajpritakomtopríjmebysavšak

vporovnaníspríjmom600eurnastraneodporcunejednaloovzásaderovnakúživotnúúroveňmanželov
a výživné zo strany odporcu je aj v prípade predpokladaného zamestnania navrhovateľky dôvodné. Nie
vo výške 70 eur mesačne vychádzajúcej z neexistencie riadneho príjmu na strane navrhovateľky, ale
vo výške 50 eur mesačne, ktorá príjmovú nevyrovnanosť účastníkov (400/600) dorovnáva na úroveň
(450/550), čo je možno považovať za rozdiel zodpovedajúci skutočným rozdielom príjmov mužov a žien.

Vzhľadom na uvedené považoval odvolací súd za dôvodné určenie výživného vo výške 50 eur mesačne
a v tomto zmysle napadnuté rozhodnutie zmenil tak ako je uvedené vo výroku stotožňujúc sa vo všetkých
ostatných okolnostiach s napadnutým rozhodnutím. Z hľadiska odvolania odporcu, ktorý nepovažoval
výživné na manželku za dôvodné vôbec, je potrebné mať na zreteli jeho finančný príjem 11.000 eur, ktorý
je popri uvedenom rozdiele v príjmových pomerov účastníkov okolnosťou, ktorá vylučuje zamietnutie

návrhu požadované odporcom.

11. Nepriznanie náhrady trov konania je zásadou mimosporového konania, ktorým je aj toto konanie
(§ 52 CMP), no súčasne v dôsledku zmeny napadnutého rozhodnutia bol pomer úspechu účastníkovv zásade rovnaký, a preto by ani výnimočné priznanie náhrady trov konania neprichádzalo do úvahy
pre rovnaký pomer úspechu vo veci.

12. Ostatné odporcom uvádzané dôvody odvolania neboli uplatnené dôvodne. Namietaná zaujatosť
sudcu nesmerovala k pomeru sudcu k veci, účastníkom alebo ich zástupcom, ako výlučným okolnostiam
spôsobilým uvažovať o zaujatosti sudcu, ale len k postupu sudcu a rozhodnutiu vo veci, ktoré však
dôvodom zaujatosti nie sú (§ 49 CSP). Ostatné vyjadrenia odporcu ohľadom života navrhovateľky,
jej starostlivosti o deti, jej zdravotných problémov a pod. neboli námietkami správnosti napadnutého

rozhodnutia, ale nenáležitým obsahom odvolania majúcim vo zvolenej forme skôr výpovednú hodnotu
o osobnosti odporcu.

13. Vzhľadom na uvedené krajský súd rozhodnutie v napadnutej časti zmenil a podľa ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s ust. § 52 CMP rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi východiskami rozhodnutia súdu prvej inštancie o
poplatkovej povinnosti odporcu, upravil výšku jeho poplatkovej povinnosti tak, aby zodpovedala zmene
rozhodnutia vo veci.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).