Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by Mgr. Štefan Baláž
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/954/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712207621
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6712207621.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov
JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu Sociálna poisťovňa so sídlom
v Bratislave, ul. 29. augusta 8, IČO: 30 807 484, proti žalovanému H. N., narodeného XX. XX. XXXX,
bytom N., S. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Emilom Vaňkom, Advokátska kancelária Tŕnie 134, o
zaplatenie 9.434,55 €, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/94/2014
- 120 zo dňa 11. septembra 2015, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, v ktorom okresný súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť
žalobcovi sumu 4.717,275 € v súdom určenej lehote a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania p
o t v r d z u j e ;
vo zvyšku ostáva rozsudok nedotknutý.
II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.717,275
€ do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, vo zvyšnej časti návrh zamietol a rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak o žalobe zo dňa 11. 05. 2012, ktorou
sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia pôvodne 5.106,40 € a neskôr aj sumy 4.328,15 € v
dôsledku výplaty dávok dôchodkového poistenia vo forme invalidného dôchodku Ľubomírovi Fekiačovi
za obdobie od 10. 01. 2011 do 31. 12. 2012 z dôvodu pracovného úrazu, ktorý podľa žalobcu vznikol
zavineným konaním žalovaného dňa 17. 11. 2009.
2. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 223 ods. 1, 2, § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., § 441
OZ a o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p.
3. Okresný súd po vykonaní dokazovania zistil z Protokolu inšpektorátu práce v Banskej Bystrici č.
IBB-9-25-2/P-E22,25-10 zo dňa 30. 04. 2010 , že žalovaný porušil príslušné ustanovenia zákona
124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, avšak dospel k záveru, že v súdenej veci
nešlo o pracovný úraz, ale o iný úraz v zmysle v zmysle § 17 ods. 8 písm. b) a ods. 9 zákona č.
124/2006 Z. z.. Medzi žalovaným a poškodeným nevznikol pracovný pomer v zmysle Zákonníka práce,
avšak žalovaný bol aj v tomto prípade v zmysle, § 6 ods. 7 zákona 124/2006 Z. z., povinný starať sa o
bezpečnosťaochranuzdraviavšetkýchosôb,ktorésanachádzajúsjehovedomímnajehopracoviskách
alebo v jeho priestoroch. Pri rozhodovaní okresný súd rozhodol aj s prihliadnutím na spoluzavinenie
poškodeného, keďže z protokolu o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v krvi poškodeného zo
dňa 20. 11. 2009 sa zistilo, že mal v krvi priemerne 2,29 g/kg alkoholu, čo zodpovedá 2,29 ‰. Z dôvodu
rozsudku vyplýva, že z všeobecne dostupných údajov (napr. na internete) vyplýva, že uvedená hladinazodpovedá ťažkej opitosti, s ktorou sú spojené výrazné poruchy koordinácie, motoriky a pozornosti.
Súd, teda, dospel k záveru, že k poškodeniu zdravia S. C., narodeného XX. XX. XXXX nedošlo výlučne
zavineným protiprávnym konaním žalovaného, ale aj poškodeného a škodu by mali znášať pomerne.
Pomer zavinenia poškodeného a žalovaného určil na 50%, a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 4.717,275 € v súdom určenej lehote a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
4. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého
ustanovenia, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
5. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to z dôvodu, že
postupom súdu sa mu odňala možnosť konať pred súdom, súd neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/, c/ a f/ O. s. p.). Namietal, že okresný súd vo
svojom rozhodnutí konštatoval, že k poškodeniu zdravia poberateľa dávok nedošlo výlučne zavineným
protiprávnym konaním žalovaného, ale aj zavinením poškodeného, avšak už nekonkretizoval, aké
konkrétne zavinenie má na mysli. Súd nevykonal žiadne relevantné dôkazy, najmä či S. C. bol, resp.
nebol zo strany žalovaného vopred oboznámený s platnými právnymi predpismi a ostatnými predpismi
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, či bol úraz spôsobený výlučnou chybou S. C. alebo
žalovaného, resp. akou mierou sa S. C. alebo žalovaný podieľali na spôsobenom úraze. Namietal, že
mu nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd k záveru, že k poškodeniu zdravia poškodeného nedošlo
výlučne zavineným protiprávnym konaním žalovaného, ale aj zavinením poškodeného. Tvrdil, že jedinou
príčinou vzniku úrazu bolo predovšetkým požívanie alkoholu poberateľa dávok jeho vlastná nepozornosť
a konanie proti pokynom zamestnávateľa. Z vykonaného dokazovania v konaní vedenom na Okresnom
riaditeľstve Policajného zboru vo Zvolene, úrad justičnej a kriminálnej polície sp. zn. ČVS : ORP -
1837/1/-OSV-ZV-2009, ale aj v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 12C/94/2014
a zo samotného výsledku kontroly Inšpektorátu práce Banská Bystrica je zrejmé, že žalovaný splnil
podmienky v zmysle ustanovení zákona č. 311/2011 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov a
S. C. oboznámil pred začatím prác so zaistením bezpečnosti a ochranou zdravia pri práci, oboznámil
ho a informoval s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, resp. s ochranou pred
nimi pri práci a v neposlednom rade mu výslovne zakázal vstupovať do iných priestorov bytového domu,
zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť jeho život a zdravie.
Uvedené potvrdzuje výpoveď žalovaného, ako aj poškodeného, ktorý uviedol, že nevie prečo išiel na
strechu, resp., že už nemal čo robiť a preto išiel na strechu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že prvok
zavinenia žalovaného neexistuje. Žalovaný sa nedopustil zavineného protiprávneho konania, ktoré by
bolo v priamej príčinnej súvislosti so vznikom úrazu S. C.. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť
a návrh v plnom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
opätovné prejednanie a rozhodnutie veci.
6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že v trestnom konaní vedenom na
Okresnom riaditeľstve PZ Zvolen pod ČVS : ORP - 1837/1/-OSV-ZV-2009 žalovaný uviedol, že
„poškodeného nepoučoval o bezpečnosti práce; najprv chcel poškodeného vyskúšať, následne s ním
až spísať dohodu; dal mu úlohu povynášať dlažbu a viac sa mu nevenoval a nevidel ho“, a rovnako
uviedol, že „až po spísaní dohody by bol poškodený školeným pracovníkom poučený o bezpečnosti
pri práci“. Poškodený v tomto trestnom konaní uviedol, že pracoval len brigádnicky, nemal uzatvorenú
žiadnu zmluvu, vypomáhal žalovanému asi štvrtý deň na stavbe. Na základe podnetu Okresného
riaditeľstva PZ Zvolen, preskúmal postup žalovaného Inšpektorát práce Banská Bystrica, z výkonu
inšpekcie práce bol vypracovaný Protokol Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. IBB - 9-25-2.2/P-E
22,25-10 zo dňa 30. 04. 2010, v ktorom je uvedené, že žalovaný porušil pracovnoprávne predpisy,
t. j. preukázateľným spôsobom neoboznámil poškodeného pred začatím prác z platných právnych
predpisov, nevykonal oboznámenie s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a preukázateľne
neoboznámil poškodeného so zákazom vstupovať do priestoru a vykonávať činnosti, ktoré by mohli
bezprostredne ohroziť jeho život alebo zdravie. Žalovaný s výnimkou jedného bytu s obsahom Protokolu
Inšpektorátu práce súhlasil. Zavinené protiprávne konanie zo strany žalovaného bolo preukázateľným
spôsobom zistené.7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len
„CSP“) prejednal odvolanie viazaný jeho rozsahom a dôvodmi v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1
CSP a rozsudok okresného súdu bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods.
1 á contrario) CSP v napadnutom výroku podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil z
nasledovných dôvodov :
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Pri rozhodovaní
okresný súd vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a na tento aplikoval aj správne
ustanovenia právnych predpisov, a teda, vec správne právne posúdil. Odvolací súd z obsahu spisu
nezistil, že by bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom, prípadne, že by bol rozsudok
okresného súdu nedostatočne odôvodnený. Pri rozhodovaní okresný súd vychádzal z jednoznačných
dôvodov, a to z výsledku vyššie uvedeného Protokolu Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici. Sám
žalovaný v protokole uviedol, že neoboznámil poškodeného pred začatím prác z platných právnych
predpisov, nevykonal oboznámenie s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a preukázateľne
neoboznámil poškodeného so zákazom vstupovať do priestoru a vykonávať činnosti, ktoré by mohli
bezprostredne ohroziť jeho život alebo zdravie. Opak začal tvrdiť žalovaný až v priebehu tohto
súdneho konania. Odvolací súd však k veci uvádza navyše, že pokiaľ by aj bol žalobca oboznámil
poškodeného pred začatím prác s platnými právnymi predpismi, a vykonal oboznámenie s existujúcim
a predvídateľným nebezpečenstvom a preukázateľne oboznámil poškodeného so zákazom vstupovať
do priestoru a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť jeho život alebo zdravie, z
obsahu spisu, a to najmä z uvedeného Protokolu Inšpektorátu práce, ale aj z výsledkov vyšetrovania
vykonaného na Okresnom riaditeľstve PZ Zvolen pod ČVS : ORP - 1837/1/-OSV-ZV-2009, ako aj z
výsluchu poškodeného je bez pochýb preukázané, že poškodený vykonával práce v stave ťažkej opilosti
a v takom prípade žalobca mu mal zakázať vstup na pracovisko a mal mu zakázať vykonávať hocijaké
práce. Jeho nezodpovednou benevolenciou umožnil poškodenému, aby v takomto stave vyšiel na
strechu bytovej budovy, v ktorej sa vykonávali práce a umožnil vznik úrazu poškodeného. Z uvedeného
dôvodu je právny záver okresného súdu o spoluvine žalovaného a poškodeného vo výške po 50% vecne
správny.
10. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil v napadnutom výroku a v
súvisiacom výroku o náhrade trov konania. Rozsudok okresného súdu, ktorým okresný súd vo zvyšnej
časti zamietol odvolaním nebol napadnutý, a preto v tejto časti výroku rozsudok zostal nedotknutý.
11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa zásady úspechu v konaní, podľa
pomeru úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP) v spojení s § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v
spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP a po zistení, že žalovaný v konaní nebol úspešný a úspešný v odvolacom
konaní bol len žalobca, ktorému v odvolacom konaní ale žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli,
odvolací súd rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
12. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.